úterý 17. dubna 2018

Odolávať jej - 29. kapitola



Jediná slza stekajúca Savannah po tvári ho na chvíľu znehybnila. „Savannah?“ Pristúpil bližšie, viedol ju za lakeť smerom k pohovke. „Povedz mi, čo sa stalo.“
Padla na pohovku, skrútila nohy pod seba a zhlboka vzdychla. „Dnes som hovorila s Marissou.“
„Dobre...“ Oprel sa, neistý ohľadom toho, čo príde.

„Rozprávala mi o dievčati... Ktoré zomrelo.“
„Aha.“ Cole sa obával, že to bolo niečo oveľa horšie, niečo, čo si udržiaval v tajnosti pred každým. Ale aj keď jeho pulz bol ostrý, vedel, že to nemôže byť ono. Vzhľadom k tomu, že to bolo niečo, čo ani Marissa nevedela. A dúfal, že Savannah to nikdy nezistí.
Roztraseným hlasom sa Savannah priznala Coleovi, že sa bála, že to znamená, že to, čo bolo medzi nimi, nebolo skutočné.
Nikdy neuvažoval o spojení, ale keď bol konfrontovaný informáciami - väzba bola zrejmá. Samozrejme to, čo cítil k Savannah bola úplne iná liga. Jeho city k nej boli oveľa intenzívnejšie. Kriste, on s ňou zdieľa svoj domov po celé mesiace.
„To je všetko, čo pre teba znamenám? Niekto na ochranu, pretože si nemohol zachrániť posledné dievča?“ Slzy tiekli prúdom a uzavrela sa do seba, pritiahla si kolená k hrudi.
„Savannah... To nie je...“
„Potrebovala som ochrániť len raz, ale už nie... Nie teraz. Teraz len potrebujem...“ Odmlčala sa, roztrasene vydýchla.
„Povedz mi to.“ Pritiahol si ju bližšie, nútil ju oddeliť sa od svojho miesta na gauči.
„Byť milovaná. Akceptovaná.“
Hlboký uzol, sediaci vo vnútri jeho hrude sa zlomil a zhlboka sa nadýchol, ako by to bol jeho prvý nádych. Jeho odhodlanie sa zlomilo a pritiahol si Savannah k hrudi. „Psst. To bude v poriadku. Sľubujem ti, že si pre mňa oveľa viac než stratené dievča, ktoré treba chrániť. Možno, že to všetko bolo na začiatku, ale nie teraz.“ Bolo to najviac, čo jej mohol dať.
Nemohol jej sľúbiť budúcnosť alebo nekonečnú lásku a oddanosť. Jeho srdce bolo o málo viac než kúsok mäsa v jeho hrudi. Bolo zničené a rozbité na malé kúsky príliš mnohokrát. A jeho malé špinavé tajomstvo - dôvod, prečo každú nedeľu odchádzal, bude poslednou kvapkou, ktorá ju odoženie. Ak by si navzájom vyznali lásku, ich prípadný rozchod by bol oveľa horší.
Savannahine horúce slzy mu zvlhčili krk a požierali jeho kontrolou. Potlačila roztrasený dych pri pokuse dostať svoje emócie pod kontrolou.
„Cole. To nebola tvoja chyba. Musíš sa odpútať od minulosti. Prekonať ten strach zo straty niekoho, pretože si nemohol zachrániť to dievča.“
Jeho pery sa stiahli do plachého zamračenia. Neznášal, ako sa na neho pozrela. Ako by on bol ten, komu ublížili. „Bože, Savannah, mala by si byť s niekým, kto ťa naučí, ako žiť život, nie s niekým, kto sa bojí žiť ho tiež.“
„Tak sa budeme učiť sa navzájom. Budeme brať veci deň po dni, byť tam, objavovať nové vášne a sny spolu. Budeme sa držať v noci, keď sa obavy snažia vplaziť späť.“
Díval sa na ňu s úzkosťou. Keby jej mohol dať svet, tak by jej ho dal. Ale nechcel sa s ňou usadiť. Nie je pre neho. Nie, keď si zaslúži oveľa viac. Nemyslel si, že by boli dvaja ľudia, čo sa k sebe lepšie hodia, ale niečo v ňom ho zarazilo a nemohol vysloviť slová. Nemohol jej povedať, že všetko bude v poriadku: Nemohol jej sľubovať večnosť. Nie so všetkými jeho bremenami.
Tiché slzy jej stekali po lícach a Cole ich utrel.
„Neplač. Mám ťa. Som tu.“
Pretrel jej chrbát a ona nechala slzy plynúť. Cole pokračoval v trení chrbta, šepkal upokojujúce nežnosti pri uchu a zo všetkého najviac ju len držal a nechal ju vyplakať sa. Bol si istý, že jej kolaps bol viac než len z informácií, ktoré s ňou Marissa zdieľala.
Už nejakú dobu čakal, že ju to zasiahne. A zdalo sa, že sa napokon tak stalo. Vzlyky sa konečne zmenili na malú štikútku a Cole jej prešiel po ohybe krku.
Zakryla si tvár rukami. „Nepozeraj sa na mňa. Som odporná.“
Zasmial sa a dal jej dole ruky. „Ty nie si odporná.“ Oči mala opuchnuté a červené, pleť škvrnitú.
„Možno potrebuješ vreckovku, ale nikdy nebudeš odporná.“
Usmiala sa a hravo odstrčila jeho ruky. „Je mi ľúto, že som taká baba.“
Naklonil sa a pobozkal ju na čelo. „Nikdy sa za to neospravedlňuj, zlato. Ver mi, som veľmi rád, že si baba.“ Prstami jej prešiel pod očami, zachytávajúc niečo z nahromadenej čiernej maskary. „Choď do postele. Zoženiem vreckovky.“
Prikývla a zamierila chodbou.
Cole sa k nej pripojil v posteli s plnými rukami, s Cuddles zastrčenou pod pazuchou a krabičkou Kleenex v druhej.
„Špeciálna zásielka.“ Usmial sa a položil na posteľ nadmerne nadšené šteniatko. Cuddles sa rýchlo presunula k Savannah a začala jej olizovať tvár.
Savannah sa zasmiala a položila si šteniatko na hruď a ťapla ju späť. „Vďaka.“
Cole zastrčil prikrývky okolo nej.
„Teraz si odpočiň a ja sa postarám o objednávku večere. Nejaké špeciálne požiadavky?“
Zavrtela hlavou. „Všetko je v poriadku. Ale žiadna pizza. Oh, a možno nejaký dezert.“
Zasmial sa. „Čokoľvek, pokiaľ to nie je pizza a obsahuje dezert. Máš to mať.“ Zhasol svetlá a odišiel, pocity ťažoby sa opäť usadili v jeho hrudi. Vidieť jej reakciu dnes večer, prinieslo jasné objasnenie jeho nedeľných exkurzií - nikdy jej nemôže povedať o Abbie. To by ju zlomilo.

***

Nasledujúce ráno Cole zdvihol bežecké topánky. Na svojej ceste po bežeckej trase, míňal svoje SUV a zazrel biely kus papiera zastrčeného pod jeho stieračom.
Skľučujúci pocit v bruchu mu napovedal, že to nie je reklama na advokátov, pokrývajúca všetky autá. Jeho tréning skončil. Poobzeral sa po svojom okolí, ale nebolo tam nič neobvyklé. Vytrhol kus papiera a rozložil ho.
Vzal si si niečo moje a ja sa pre ňu vrátim.
Do riti. Chlad mu liezol po chrbtici a jeho svaly boli napäté. Celé týždne sa bál, že by sa Dillon objavil. Vopchal si papier do vrecka a trielil naspäť hore po schodoch smerom k Savannah.
Skopol svoje bežecké topánky v predsieni, vďačný, že v nedeľu ráno si Savannah rada prispí. Polemizoval, čo by jej povedal, keby sa prebudila. Aspoň, že k vstupu do budovy je potrebný kľúč.
Rukou si prehrabol vlasy. Nechcel zalarmovať Savannah, ale bolo pre ňu ešte bezpečné, ísť zajtra do práce? Prechádzal sa po kuchyni, aby zabránil vrazeniu do múra. Potreboval si dať svoje blbosti dohromady a mať jeho masku pokoja na tvári v čase, keď sa Savannah prebudí. Pritisol si chrbát ruky na srdce. Roztrasená hruď bola opäť pevná.
Urobil si šálku kávy a trasúcimi sa rukami ju priniesol na raňajkový bar. Bol príliš rozrušený, aby sedel, takže tam stál, srkajúc dúšky príliš horúcej kávy. Nechcel to povedať Savannah. Ešte nie. Zajtra pôjde do práce, zhromaždí, čo sa mu podarilo nájsť na Dillona, a so Savannah bude musieť urobiť to isté. Odprevadí ju k autu, pošle do práce ako normálne a potom začne sledovať toho kreténa.

8 komentářů: