čtvrtek 8. března 2018

Bozk upíra - 7. kapitola



William bol poslaný na diabolskú misiu. Modlím sa, aby sa vrátil ku mne na čas...
Zápis z denníka Henryho de Montforta
30. november 1068


SAVANNAH mu nedala uspokojenie, aby uvidel jej strach. Skryla chvejúce sa ruky za telo a čelila mu, pohľad mala priamy. „Som pripravená.“
Jemne sa zasmial, ten zvuk bol temný a zmyselný. Ten zvuk sa obkrútil okolo nej, kĺzal po nej. Zhlboka sa nadýchla.
Začal kráčať k nej, pomaličky prisunul telo ešte bližšie k nej. Mohla ho cítiť. Vôňu muža. Temných nocí a záhad.
Študoval ju, horúcim pohľadon cestoval po každom centimetri jej tela.
„Nie si pripravená,“ zašepkal, pohol sa, aby stál priamo za ňou. Mohla cítiť ako ju dychom šteklí na delikátnej pokožke na krku. Naklonil sa dopredu, položil ústa vedľa jej ucha. „Ešte nie. Ale budeš.“
Odtiahol jej vlasy na stranu, odhalil pokožku na hrdle. Jemne fúkal na šiju a triaška jej prešla cez telo. Zatvorila oči, snažila sa ho vypnúť, zablokovať vlastné znepokojivé emócie. Čo urobí teraz? Bude si teraz nárokovať jej telo?
Cítila jeho pery, pohybovali sa zľahka po jej koži. Jazykom, lízal jej krk tak jemne. Zastenala, ten zvuk jej vykĺzol spoza pier predtým, než ho mohla zastaviť.
Jeho ramená, pás ocele, sa obtiahol okolo jej pásu a tiahol jej chrbát do pevnej kolísky jeho tela. Mohla ho cítiť, cítiť tuhú dĺžku jeho túžby tlačiacu sa na jej boky.
Zhlboka sa nadýchla a vyklenula sa proti nemu.
Tentokrát to bol on, kto zastenal. Ten zvuk bol nízky, drsný, plný potreby.
„Sladká Savannah,“ zašepkal, lízal jej bezbranný krk. „Chcem ťa ochutnať, všetko z teba.“
Rukou pohol pod jej tričko, odtiahol tú jemnú bavlnu na stranu, keď jej hladil kožu na bruchu. „Si tak jemná. Ako hodváb.“
Jeho prsty cítila drsne a predsa jeho dotyk bol neuveriteľne jemný. Zdvihol ruku, pohol ňou hore po rebrách ku kopčekom pŕs.
V bruchu sa jej nahromadila horúčava. Bradavky sa napli v očakávaní. A vedela, že nikdy nechcela nikoho týmto spôsobom, ako chcela Williama.
Rukou húpal s jej ňadrami, jemne dráždil bradavky skrz čipkový okraj podprsenky. Druhá ruka sa zamkla na jej bokoch a tlačil sa k nej. Jazykom pokračoval v hladení jej hrdla. Dlhé, zmyselné lízanie jazyka lietalo po jej koži. Cítila okraj rezákov, ako sa tlačia proti nej.
Otvorila oči a uprene hľadela do ohňa. Plamene horeli, boli silné a jasné. Rovnako ako túžba, ktorá zúrila v nej.
Zavrčal, otočil ju rýchlym pohybom, až ju zanechal lapať po dychu. Uprene hľadel na ňu. Oči mal čierne, hlboké jazierka čiernej túžby. Mohla vidieť okraj jeho tesákov. Biele, žiariace.
„Odhoď tričko,“ nariadil, pohľad zamkol na jej tvári.
Predtým, keď bola chrbtom k nemu, to bolo odlišné. Bola stratená v jeho dotyku, v mágii pocitov, ktoré tiekli skrz ňu. Teraz keď stála tvárou tvár k nemu, sa náhle cítila neobratne, placho.
Ale nemohla to vzdať. Jej ruky sa triasli, keď siahla po spodnej časti trička. Rýchlo ho pretiahla cez hlavu a potom odhodila na blízke kreslo. Zhlboka sa nadýchla, cítila teplo z ohňa na koži. Pozrela sa hore, uprene hľadela od jeho zvíreného pohľadu.
Čo si myslel o nej? Vedela, že jej prsia sú malé, že jej pokožka je príliš bledá. Nepochybne bol s tuctami žien. Nádhernými ženami s dokonalými telami. Nikdy by si s nimi nemohla merať sily.
Jeho pohľad klesol a civel na jej čiernu čipkovú podprsenku, ktorú nosila. Bola malá, iba kúsky čipky. Oblizol si pery.
Savannah prehltla.
„Teraz džínsy,“ povedal, jeho hlas bol hrdelný. Líca sa mu začerveneli a brada zovrela.
Savannah odkopla topánky a strhla si ponožky. Zhlboka sa nadýchla a prsty zdvihla ku gombíku na páse. Tápala, bojovala so sponou. Ruky sa jej triasli, keď pomaly skĺzal dole zips. Za pár sekúnd si zobliekla džínsy a stála pred ním, odetá iba v tenkej čiernej čipkovej podprsenke a nohavičkách.
Uprene hľadel na ňu, pohľadom cestoval po nej ako fyzický dotyk. „Si nádherná. Každý centimeter z teba.“
Pristúpil k nej. Ruky zdvihol a zamkol ich na jej páse. Pritiahol si ju na seba, na drsnú látku jeho trička a nohavíc. Zalapala po dychu, pokožku mala precitlivenú.
Sklonil hlavu a pery sa zamkli na jej. Jazykom sa odvážne tlačil do jej úst. Stretla sa s ním v plnej sile, pobozkala ho so všetkou túžbou, ktorú mala.
Počula ako podprsenka padla na zem a bola zvedavá, kedy ju rozopol. Potom zacítil jeho ruky na svojom tele a prestala vôbec myslieť.
Prstami trhol bradavkami, stláčal a uvoľňovali pevné hroty. Kolená sa jej triasli a vyklonila sa na jeho dotyk. Sklonil hlavu a začal lízal a sať cestou dole po jej tele. Jeho jazyk cítila ako drsný hodváb.
Položil ju na tvrdú drevenú podlahu. Bola chladná, ale nestarala sa o to. Pery mal zamknuté na bradavkách, lízal ich a hladne sal.
Zastenala. Nikdy necítila takúto potrebu. Zdvihla spodnú časť tela, vyklenula sa proti nemu. Cítila sa tak prázdne. Potrebovala ho, potrebovala, aby naplnil prázdnotu vnútri nej.
Cítila jeho nohavice na citlivej pokožke na bokoch. Chcela ho pocítiť.
„Tvoje oblečenie,“ zafunela. „Zvleč si oblečenie. Chcem – “
Predtým, než mohla dokončiť vetu, oblečenie sa mu rozplynulo. Oči sa jej rozšírili v šoku. Ako mohol –
Roztiahol jej nohy, opatrne umiestnil svoje telo na ňu. Ústami pokračoval v lízali ňadier, hladil ich a dráždil. Rukou vkĺzol dole, po krivke brucha a potom ku kučeravému záhonu červených vlasov na križovatke jej stehien. Oddelil citlivé záhyby a prstami ju začali hladiť. Pridusený výkrik jej vykĺzol spoza pier.
Zavrčal a ústami sal tvrdšie.
Jeden z prstov sa pohol k jej otvoru. Prudko pohla bokmi. Mohla cítiť ako napätie naplo jej telo. Potrebovala ho, zúfalo ho potrebovala. Hodila hlavou.
Prstom vkĺzol dovnútra.
Zafunela.
Zdvihol hlavu, civel na ňu s červeno žiariacimi očami.
„Si mokrá pre mňa, Savannah. Môžem cítiť tvoju potrebu.“
Prstom vrazil hlbšie, vstupoval a vystupoval z jej tela v ľahkom rytme.
Nebolo to dostatočné. Jej telo sa triaslo. Potrebovala viac. Potrebovala jeho.
„William!“ Chvela sa, tlačila telo proti jeho ruke.
„Si tak tesná.“ Oblizol krivku jej ňadier. „Ale vezmeš si ma, však? Vezmeš ma do tvojho nádherného tela.“
Palcom tlačil na ňu a pnutie v jej tele sa stupňovalo. Horúčava prebleskla cez a ona sa napla, zúfalo k uvoľneniu od drsného hladu, ktorý ňou prechádzal.
Nikdy necítila takú potrebu. Telo ju bolelo, pulzovalo. Zápasilo zúfalo o úľavu, o uvoľnenie od tej pulzujúcej potreby, ktorá prechádzala cez ňu. „Nemôžem – nemôžem – “ Savannah nevedela, čo potrebovala, čo by mohlo zastaviť oheň, ktorý v nej horel.
William to vedel. Pohol sa, tlačil erekciu na mokrý otvor. „Pozri sa na mňa,“ zavrčal. Vrchol jeho hriadeľa vnikol do nej. „Pozri sa na mňa!“
Jej pohľad sa zlomil, aby sa stretol s jeho. Tvár mal vyrezanú od tvrdých línií potreby. Hladu.
„Nie je cesta späť, Savannah.“
Vrazil do nej silným, hlbokým ťahom, ktorým sa tlačil priamo do jej tela. Savannah zakričala od neočakávanej bolesti.
Zamrzol a civel na ňu, jeho výraz bol šokovaný. Držal stále svoje telo v nej. Na čelo mu vstúpil pot.
Telo Savannah sa pomaly uvoľnilo okolo neho, keď  tá horiaca bolesť opadla a pomaličky sa vytratila. „Všetko je v poriadku,“ zašepkala. „Teraz som v poriadku.“ Pohla nepatrne bokmi proti jeho.
Jeho kontrola sa rozpadla. Nízke zavrčanie mu zaburácalo v hrdle, ten zvuk znel ako od divokej beštie. Rukami ju zdvihol, umiestnil si jej nohy okolo pásu a držal ju pevne na sebe. Vrazil do nej, hlboko a tvrdo. Znovu a znovu.
A jej potreba sa vrátila. Túžba sa prehnala cez ňu. S každým ťahom bokov ju posielal vyššie, hlbšie k okraju horiaceho potešenia. Mohla ho cítiť všade okolo seba. V sebe. Tak silne.
Pohol jej bokmi, tlačil sa hlbšie do nej, než kde bol kedykoľvek predtým. Telo Savannah sa naplo. Jeho ruka skĺzla medzi ich telá a dotkol sa jej, iba jeden dotyk.
Explodovala. Potešenie sa jej prehnalo cez telo. Zakričala jeho meno.
Pokračoval vo vrážaní do nej. Hlbšie. Tvrdšie. Sklonil hlavu. Cítila jeho dych na krku. Pocítila škrabnutie jeho zubov.
Nemožné, cítila ako jej telo bojuje o ďalšie uvoľnenie. Napätie v nej spevnilo. Bolo tesnejšie.
Zubami vrazil do jej krku. Horiace potešenie ňou preletelo. Vrazil do nej ešte raz a uvoľnil sa do nej, jeho telo sa chvelo.
Lano napätia sa zlomilo. Jej telo sa zmietalo vo vyvrcholení tak intenzívnom, že vzlykala. Svetlá jej žiarili pred očami a potom padla do temnoty.
Úplnej temnoty.
*********
KRK mala boľavý.
 Savannah sa zamračila, cítila nejasne bolesť. Prečo bol jej krk boľavý? Prečo –
Rázne otvorila oči.
William sa mračil na ňu. Vlasy sa mu oslobodili z gumičky a tmavá masa mu voľne visela na holých ramenách. Vyzeral kruto. Nebezpečne. Ale potom, on vždy vyzeral nebezpečne. Nebolo tu žiadne skrývanie pravej podstaty beštie.
Snažila sa posadiť, ale položil ruky na jej ramená, držal ju zľahka na mieste. „Nehýb sa.“ V jeho tóne bola stopa mrzutosti. „Tvoje telo je slabé.“
Prikývla. Končatiny mala ťažké a hlboká letargia ju naplnila.
„Je to kvôli straty krvi.“ Jeho hodnotiaci pohľad putoval po jej. „Vzal som si od teba príliš mnoho. Mal som sa viac starať – “ Jeho čeľusť sa zaťala a jazva na tvári vyzerala, že ešte viac zbledla. Pozrel hore do plameňov. „Neexistuje tu žiadne ospravedlnenie. Prepáč mi, Savannah.“
V jeho slovách bol smútok. Nechcela, aby bol William smutný. V živote zažil dosť bolesti. „Chcela som, aby si to urobil. Vieš to.“ Chcela ho, aby urobil čokoľvek. Chcela, aby si nárokoval jej telo. Aby si vzal jej krv.
„Mal som mať viac kontroly.“ Ruky sa mu zovreli okolo jej ramien. Trhla sebou na toto bolestivé zovretie a jeho držanie sa ihneď uvoľnilo.
„Ani ja som nemala mnoho kontroly.“ Jej pery sa skrútili vo vyčerpanom úsmeve.
Prehľadával jej tvár. „Prečo si mi nepovedala?“
„Povedať?“ Prehltla, snažila sa uvoľniť sucho v hrdle. „Povedať ti čo?“
„Že si nikdy nebola s mužom. Že toto bude tvoje po prvýkrát.“ Tie slová ťažko padli v tichej miestnosti.
Zhlboka sa nadýchla a tlačila seba do sediacej pozície. Ruky mu spadli z jej ramien. „Neopýtal si sa,“ zamrmlala, cítila ako rumenec sfarbil jej tvár. Tak nikdy predtým nemala sex. Veľký problém. Prečo robí z toho takú vedu?
„Mala si mi to povedať,“ zamrmlal, jeho pohľad padol na jemné kopce jej ňadier. „Veci by mohli byť odlišné. Mohol som to urobiť pre teba lepším – “
Urobiť to lepším? Savannah nevedela, či by mohla prežiť to „lepšie.“
„William, nechcela som nič odlišného. Iba som chcela teba.“ A to bola pravda. Nestarala sa o ich dohodu. Iba myslela na neho. A na potrebu, ktorú v nej rozpútal.
Jeho ruka sa natiahla a začal jej hladiť ňadrá. „Prečo si čakala? Prečo si si nenašla nejakého milého človeka a nemala si už dávno sex?“
Jej bradavky sa napli. Iba jeden dotyk a jej telo opäť horelo. Zhlboka sa nadýchla, snažila sa sústrediť na jeho slová. „Prečo som čakala?“ Jemne sa zasmiala, ľahkým, trpkým smiechom. „Najprv som bola príliš chorá, aby som sa o to starala. Koniec koncov, keď umieraš, milovanie je na veľmi nízkom mieste na zozname priorít. Bola som v a mimo nemocníc. Unavená z terapie, operácií, liekov. Nemala som energiu, aby som ju premrhala na vzťah.“
Premýšľala nad spôsobom, akým sa cítila, keď si ju William nárokoval. Premýšľala o potešení. Potrebe. Áno, bolo to pravda, že sa dostatočne nestarala o milovanie, aby sa o to pokúšala. Ale ak by vedela, čo jej chýba...
Jeho ruka hladila jej ňadrá a Savannah potlačila ostrý ston.
Ó, kedy vedela...
Ale potom opäť, milovanie sa s niekým by nebolo to samé. Nebol tu nikto ako William. Nikto.
Už jej telo horelo, jej svaly sa zovreli, keď nový hlad sa ňou prehnal.
„Si tak citlivá.“ Jeho oči začali vrieť. Uprene hľadel na ňu, jeho rysy sa napli. Jeho ruka vkĺzla na jej brucho ku kolíske jej stehien. „Znovu ťa chcem,“ povedal, jeho hlas bol hrdelný. „Potrebujem ťa cítiť, obkrútiť ťa okolo seba, zovrieť ta – “ Prstami vkĺzol do nej.
Savannah zalapala po dychu pri zmesi potešenia a bolesti, ktorá sa prehnala cez ňu.
William zamrzol. „Savannah?“
Oblizla si pery. „J-ja som trochu boľavá.“ Ale mala pocit, že by mohol spôsobiť, že by úplne zabudla na tú bolesť.
Zahrešil, tie slová boli výstižné a drsné. Jeho prsty pomaly vystúpili z nej, uvoľnili jej priechod. „Samozrejme, že si. Prepáč. Ja – “ Jeho brada sa zaťala. „Vyzerá, že sa nekontrolujem pri tebe.“
Srdce sa jej zabúšilo pod jeho plamenným výrazom. Uvedomila si, že nechce, aby mal kontrolu. Chcela, aby ju potreboval, aby ju zúfalo chcel. Nikto ju nikdy predtým takto nechcel. Nikto.
Uzamkol jedno zo svojich ramien okolo jej a skĺzol druhou rukou pod krivku jej nôh. Zľahka ju zdvihol a držal na svojej hrudi. Uprene hľadel na ňu, pohľad mal intenzívny. „Postarám sa o teba, Savannah.“
Jemne prešla po línií jeho jazvy. Jazvu, ktorú mu jeho brat urobil na krvavom bojovom poli. „A ja sa postarám o teba.“
Zažmurkal, ako kedy bol prekvapený.
Savannah sa usmiala a položila hlavu na jeho široké plece. William si to neuvedomil, ale vedela, že ju potrebuje. Rovnako ako veľmi ona potrebovala jeho.
Kráčal cez dom, jemne ju niesol. Ramená mal pevné okolo nej, bezpečné. A cítila sa tak bezpečne v jeho náručí. Byť tam, byť s ním, cítila sa správne.
O chvíľu neskôr zastal pri stole. Savannah sa zvedavo obzerala okolo seba. Obrovská drevená doska sa rozťahovala po celej dĺžke domu. Veľká horúca vaňa stála uprostred tej dosky. Nočná obloha žiarila dole na nich, žiara tisícky hviezd osvetľovala priestor. Savannah sa zachvela, pocítila chladný dotyk vzduchu na svojej koži.
William spustil Savannah na nohy a rukou ju podoprel. Sklonil sa dole, rýchlo sa obrátil k vani, aby ju zapol.  Prúd bubliniek vybuchol.
„Toto ti pomôže. Zmierni tú bolesť.“
Prúd vody začal stúpať, hnal sa ako duch v noci. Jemný zvuk bublajúcej vody ju uvoľnil. William ju položil do vane a povzdychla si pri dotyku vody. Pomaly sa posadila, nechala teplo z vody, aby ju obalilo.
William sa  pohol k nej, jeho pohľad bol všímavý.
Naklonila sa dozadu, hlavu nechala odpočívať na okraji vane. Voda bola tak dobrá na jej pokožke. Ale nie tak dobrá ako William.
„Lepšie?“ Jeho ruka odpočívala na jej stehne.
Savannah prikývla, neverila si, aby prehovorila.
Pohol sa bližšie k nej, svalnatou nohou skĺzol vedľa nej. Jeho ruka skĺzla za jej krk, ochránil jej hlavu.
Sedel s ňou nekonečný čas, zdanlivo spokojný iba civením do noci. Savannah neprehovorila. Tento okamih vyzeral podivne špeciálne. Obidvaja sedeli v tichosti v noci. Nebola tu žiadna smrť. Žiadne monštrum, čakajúce, aby zaútočilo. Iba oni.
Počula vzdialený krik sovy, smutný, trúchlivý výkrik. William sa posunul za ňou, pritiahol si ju bližšie k sebe.
Bol tak silný. Telo mal plné silných, oceľových svalov, ktoré boli ukryté pod jeho oblečením. Teraz nahý, vyzeral ako bojovník, akým bol pred dávnymi časmi. Bojovník, ktorým stále bol.
Starostlivo si ho obzrela, študovala ho spoza závoja rias. Aký život mal? Čo všetko videl a urobil za tých tisíc rokov?
Urobila veľmi málo vo svojom živote. Iba ukončila strednú školu, keď sa objavil prvý tumor. Potom všetkom jej život bol rozmazaný po nemocniciach a operáciách. Chcela ísť na vysokú školu. Študovať umenie v Európe. Ale nikdy nemala šancu.
„Môžem ťa cítiť, Savannah. Tvoj smútok.“ Jeho hlas dunel vedľa nej. „Aké problémy máš?“
„Ako môžeš povedať – “ Zastavila sa, keď ju osvietilo uvedomenie si. Samozrejme, že to vedel. Dal jej druhé uhryznutie. Boli teraz prepojení. Druhé uhryznutie dalo upírovi ohromnú moc nad jeho obeťou. Podľa legendy bol teraz schopný čítať jej myšlienky. Ak chcel, mohol mať úplný prístup k mysli, nezáležalo na tom, ako ďaleko bola od neho.
Nebola schopná mu teraz uniknúť.
„Nie,“ jemne povedal. „Neurobil som to.“ Jeho ramená sa utiahli okolo nej.
„Nemám rada, že si bol v mojej mysli,“ povedala mu, jej pohľad sa zastavil na bublajúcej vode. Nechcela, aby on alebo niekto iný poznal všetky jej emócie, všetky jej myšlienky.
„Prečo nie?“ Bola tu ostrá hrana v jeho slovách. „Si v mojej mysli dni.“
Jej hlava vyskočila a civela na neho, bola šokovaná. „Č-čo to znamená?“
Jeho pohľad sa zamkol na nej, bol divoký od intenzity. „Od prvého okamihu, čo som ťa uvidel, si bola všetko, na čom so mohol myslieť. Chodiaci. Spiaci. Bola si tam. V mojej mysli. Privádzala si ma k šialenstvu.“
Prehltla.
„Myslel som na tebe celý ten čas. O veciach, ktoré chcem robiť s tebou.“ Jeho pohľad ju pálil. „Chcel som ťa nahú podo mnou. Držať ťa tak tesne, že nemôžem povedať, kde končíš a ja začínam.“
Potreba sa hnala skrz ňu. Myslela si, že je príliš unavená, aby už viac mohla reagovať. Ale iba pár slov a túžba sa v nej opäť zdvihla.
„Tiež ma chceš, však?“ zamrmlal William, zdvihol ruku, aby pohladil jej prsia pod zvírenou vodou. „Môžem cítiť tvoju túžbu.“ A bola to pravda. Mohol ju cítiť. Jej vášeň. Jej potrebu. Rozpálil ju. Chcel ju. Teraz. Chcel cítiť jej telo, ako sa zovrie okolo neho. Chcel počuť ako stoná jeho meno. Jej túžba bolo pokušenie, ktorému nemohol odolať. Jeho hlava sa znížila. „Chcem to ochutnať. Ochutnať teba.“
Jeho pery uchopili jej. Netrpezlivo sa s ním stretla, mokré pery sa jej okamžite rozdelili kvôli náporu jeho jazyka. Telo mal kamenne tvrdé, pulzovalo pre ňu. Musel ju mať opäť. Musel.
Rukami zatiahol za jej prsníky. Dokonalé prsia. Hodili sa do jeho rúk, akokeby boli vytvorené pre neho. Zastenala a on netrpezlivo vpil tento zvuk z jej úst.
Oddelil jej nohy, tlačil boky medzi ne. Široká špička penisu sa tlačila na jej otvor, dychtivá, aby sa vrátila do raja v jej tele.
Pravou rukou skĺzol medzi ich telá. Našiel jej jadro, dráždil ho, jemne tlačil na tlačidlo túžby. Nohy utiahla okolo neho.
„Si tak nádherná,“ zašepkal. A bola. Nikdy nevidel nikoho tak dokonalého. Jej oči boli jasné, žiarili od túžby. Líca jej sčerveneli do jemne ružovej farby. Jej pery sa oddelili a boli vlhké, čakali iba na jeho bozk. Mesačné svetlo svietilo na ňu, osvetľovalo jej delikátnu pokožku s jemnou žiarou. Bola tak nádherná, že ho bolelo, len pozerať sa na ňu.
Nechty mu vrazila do chrbta. Boky tlačila na neho. Túžba po krvi sa zdvihla vnútri neho. Beštia, hlad pre ňu, revala potrebou. Iba ochutnávka. Iba ešte jedno ochutnanie...
Jeho hlava sa sklonila na jej hrdlo. Oblizol ju. Raz, dvakrát. Bola tak sladká. Tak prekliato sladká. A on potreboval iba jedno ochutnanie.
Jeho rezáky horeli. Mohol cítiť, ako sa natiahli. Všetko, čo si zoberie, bude jedno uhryznutie. Iba jedno uhryznutie. A bude jeho naveky.
Poškriabal jej krk, otvoril svoje ústa doširoka. Chytil jej delikátnu kožu na okraji zubov.
„William,“ zašepkala, jej hlas bol jemný, plný potreby.
Zamrzol. Beštia vnútri neho zavyla. Muž bojoval o kontrolu.
Nebola dostatočne silná. Jej telo by neprežilo tretie uhryznutie. Nie teraz. Vzal si príliš mnoho krvi od nej skôr. Strata krvi ju urobila príliš slabou.
Telo sa mu triaslo snahou o prevzatie kontroly. Nemohol to urobiť. Nie teraz. Nemohol sa napiť od nej. Ak to urobí, zabije ju.
Pomaly dvíhal hlavu, bolestivo, preč od jej krku. Civel dole na ňu, nadýchol sa hlboké, prehĺtajúce nádychy. Musel si udržať kontrolu. Nechcel riskovať, že ju zraní.
Zdvihla ruky, ovinula ich okolo jeho ramien a potom mu skĺzla dole po hrudi. Prstami sa mu otrela o chlpy na hrudi, prešla po bradavkách. Jej vôňa sa obalila okolo neho, zmiešala sa s jeho potrebou a bokmi sa tlačila na neho, tlačila sa na špičku penisu vnútri jej tesného otvoru, ktorý sa trochu viac otvoril.
Zachvel sa. „Tak prekliato dobré,“ zašepkal, jeho hlas bolo drsné zavrčanie. Zdvihol jej hladké, mäkké nohy a obkrútil si ich okolo svojho pásu.
Nemohol viac čakať. Vrazil, hlboko a silno do jej vítajúceho tepla. Obidvaja ťažko zalapali po dychu.
Bola tak tesná. Mohol cítiť ako sa jej telo stlačilo o neho, jemne ho zmočilo. Najprv sa pohol pomaly, snažil sa dať jej telu šancu, aby si zvyklo na pocit jeho v nej. Ale potom sa pohla, zatlačila bokmi proti nemu. A bol stratený.
Odtiahol sa a potom vrazil hlboko. Znovu a znovu. Jeho brada sa zovrela. Na čelo mu vystúpil pot. Hlbšie. Musel ísť hlbšie.
„Urob sa, Savannah. Urob sa pre mňa. Daj mi viac. Daj mi – “ Všetko, dokončil potichu. Chcel všetko, čo mu mohla dať.
Cítil jej zovretie okolo seba, počul jej pridusený výkrik a pocítil vlnky jej uvoľnenia.
Jej vyvrcholenie ho poslalo cez okraj. Vrazil hlbšie ešte raz a vybuchol. Potešenie sa prehnalo cez neho. Celé telo sa mu triaslo od blaženého uvoľnenia. Cítil, že je ňou stravovaný, stravovaný potešením, ktoré sa hnalo cez neho.
Keď príliv nakoniec ustal, jeho hlava klesla na jej rameno. Telo sa mu zľahka triaslo. Dýchanie mal trhané. Jeho srdce bilo.
Voda bublala okolo nich.
Pobozkal jej hebkú pokožku.
Po prvýkrát za viac ako deväťsto rokov pocítil pokoj. A to kvôli nej.
Zdvihla ruku, zľahka mu pohladila mokré vlasy.
Pohol sa, aby podvihol svoje telo. Uchopil jej ruku do svojej. Jeho zrak bol silný. Dokonca i v mesačnom svetle mohol vidieť tie dve červené linky, ktoré zničili jej dlaň. Priložil si jej ruku k ústam, s jemnou starostlivosťou pobozkal tie linky .
Uprene hľadela na neho, jej pohľad bol priamy, hľadajúci. Bola jeho družka. Táto žena so smaragdovými očami a smutnými ústami. Bola jeho. A ochráni ju svojím životom.
Pomaly sa vytiahol z jej tela, nenávidel to oddelenie od jej tepla, ale vedel, že potrebuje čas, aby si odpočinula. Mal plány s ňou. A musí sa uistiť, že si udrží svoju silu. Nakoniec bude to dlhá noc.
******
„DNES som s ňou hovoril,“ Jack sa neobťažoval, aby sa identifikoval. Vedel, že jeho zamestnávateľ rozpozná jeho hlas.
„A čo pani Danielsová povedala?“ Hlas bol pestovaný, s jemným prízvukom.
Jack nebol schopný určiť jeho prízvuk. Niekedy znel anglicky. Niekedy francúzsky. Nemohol si byť istý. „Neverila mi, povedala mi, že William nie je vrah.“
„Ale on je.“ Hlas jeho zamestnávateľa sa nikdy nezmenil. Hovoril potichu, zdvorilo. „Musí niečo urobiť, aby to uvidela. William Dark je vrah.“
Jack sa zhlboka nadýchol. Vedel, že jeho šéfovi sa nebude páčiť ďalší kúsok noviniek, ale musel mu to povedať. „Šla za Williamom.“
Ticho.
Jack sa rýchlo rozhliadol po malej hotelovej izbe. Bola to o poschodie nižšie ako Savannahina. Všetok nábytok bol rovnaký. Malá, preležaná posteľ. Stará farebná televízia, ktorá mala päť kanálov. Poškriabaná komoda a stôl.
Skutočne bol unavený z pobytu na takýchto miestach. Unavený z toho, že prenasledoval ľudí, ktorí nechceli byť chytení.
„Nepočul som ťa, Jack. Povedz mi to znovu. Čo urobila pani Danielsová?“
Jack si povzdychol a prešiel si rukou cez už strapaté vlasy. „Šla za ním. Sledoval som ju. Odišla po súmraku a vzala si taxík k jeho domu..“ Tiež si vzala malú cestovnú tašku, tak vedel, že plánuje ostať cez noc s Williamom. Plánovala ostať, aj keď ju Jack varoval, aby odišla preč. „Sakra! Myslel som si, že má viac rozumu. Myslel som si, že pochopila. To, že ten bastard zabil jej brata.“
„Niektorí ľudia nevedia, čo je dobré pre nich.“
To bola pravda. Savannah Danielsová uviedla svoj život do nebezpečenstva, ale nevyzerala, že by sa o to starala. Stála pred ním, tvrdohlavo prehlasovala Williamovu nevinnu. Ignorovala Jackove dôkazy, verila mužovi, o ktorom vedel, že je vrah.
„Chcete, aby som ju sledoval?“ spýtal sa Jack, snažil sa striasť napätie z krku.
„Vlastne myslím si, že odteraz budem konať s pani Danielsovou sám.“
Jack sa zamračil. Náhle sa v ňom ozvalo znepokojenie. Konať s ňou? Čo to má znamenať? „O čom chcete s ňou hovoriť?“
„Nemusíte sa o to viac obávať, Jack. Odteraz budem mať na očiach ja pani Danielsovú.“
Z nejakého dôvodu, tieto pokojné slová vyslali triašku, ktorá prebehla po Jackovej chrbtici. „Ale ja som tu. V meste Tyler. Môžem ju sledovať, uistiť sa, že je v bezpečí – “
„Vaša práca skončila, Jack. Vráťte sa domov. Vráťte sa k rozkošnej učiteľke, ktorá na vás čaká.“
Jackove prsty sa zovreli okolo telefónu. Ako vedel o Kelly?
Jeho zamestnávateľ pokračoval v hovorení, jeho hlas tak hladký ako hodváb. „Nebojte sa, Jack. Sľubujem vám, že budem venovať špeciálnu starostlivosť pani Danielsovej.“
Linka odumrela a Jack si náhle uvedomil, že práve urobil strašnú, desivú chybu.
Chybu, ktorá možno bude stáť nevinnú ženu život.


21 komentářů:

  1. Díky za překlad a korekci.

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za další skvělou kapitolu a překlad. 💚💚💚👍

    OdpovědětVymazat
  3. Dakujem za preklad a korekciu :-) A nie je ten neznámy zamestnávateľ náhodou Williamov brat??? Ten skutočný vrah??? Som strašne zvedavá :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuju moc za pokračování :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  6. takže ji Williamuv bratr začne nahánět ? takže boj mezi bratry se asi přeci jenom chystá ...
    děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  7. Moc díky za skvělou kapitolu a její překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za super preklad a už sa neviem dočkať pokračovania 😉 A je mi jasné, že Jackov zamestnávateľ jeho Williamov brat 😡

    OdpovědětVymazat
  9. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!!❤❤❤

    OdpovědětVymazat
  10. Dakujem za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  11. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  12. Děkuji za překlad. :-) Renča

    OdpovědětVymazat