čtvrtek 7. června 2018

Bozk upíra - 18. kapitola



Smútim za tým, čo mohlo byť.
Záznam z denníka Henryho de Montforta
31. December 1068


„SAVANNAH!“ William sa ju snažil uchopiť, ale skrútila sa preč a vyskočila z postele. Telo ju stále bolelo od jeho dotyku. Ale srdce mala zlomené jeho myšlienkami.
Obkrútila si pokrývku okolo tela, zúrivým pohľadom sa zamkla na ňom. „Počula som tvoje myšlienky! Viem, čo si sa chystal urobiť!“
Bolesť mu prebleskla cez tvár a načiahol sa po nej.
„Nie!“ Uskočila, zúrivo zatriasla hlavou. „Nedotýkaj sa ma!“ Zlomila by sa na kúsky, ak by to urobil. Rozpadla by sa na tisíc kúskov. „Iba sa obleč.“ Nemohla vystáť, aby hľadela na neho, aby videla tú neuveriteľnú krásu jeho tela. Bolo to ako facka do tváre.
Zovrel bradu, ale uchopil nohavice a obliekol si ich v jednom rýchlom, drsnom pohybe. „Nerozumieš – “
„Čomu mám rozumieť?“ Cítila sa ako blázon. Úplný blázon. „Chcel si si dať ešte jedno kolečko sexu, predtým než ma vykopneš zo života. Myslím, že rozumiem tomu celkom dobre.“ Chcela plakať, kričať od bolesti zo zrady, ktorá ju trhala. Spoločne si prešli tak mnohým. Tak mnohým. Ako jej to mohol urobiť?
Zatvoril oči. Zovrel bradu. „Viem, že som ťa mal opustiť predtým, než sa zobudíš. Ale tak veľmi som ťa potreboval.“ Smutný úsmev mu skrútil pery. „Chcel som ťa vidieť. Uvidieť tvoje oči, tvoj úsmev, ešte raz.“
Ešte raz.
Tie slová ňou prešli, poslali vlnu znepokojenia do jej srdce.
Niečo jej chýbalo. Dialo sa tu niečo, čomu nerozumela. Pokúsila sa znovu si prečítať jeho myšlienky, aby odhalil svoje pocity, ale šla proti kamenej stene. Stene, ktorá ju úplne umlčala.
Kráčala k nemu, jej pohľad bol zúžený a intenzívny. Vedela, že si je vedomý jej priblíženia, ale nepohol sa.
„William?“
Otvoril oči a uprene hľadel na ňu, vyzeral smutno.
„Mali sme dohodu,“ zašepkala.
Zovrel päste. „Nikdy som ťa nemal nútiť do tej dohody. Nikdy som nemal – “    
Nútil ju? Savannah sa zamračila. „O čom to hovoríš? Nenútil si ma do ničoho.“ A neurobil to. Vstúpila do tej dohody, pretože to chcela. Pretože ho chcela.
„Áno, urobil som to.“ Prehltol a na okamih mohla prisahať, že skutočne vyzeral utrápene. „Povedal som ti, že ti nepomôžem loviť Geoffreya, až kým nebudeš súhlasiť s mojimi podmienkami. Že ťa netransformujem, až kým sa nestaneš mojou družkou.“
„Povedal si mi, že musím ostať s tebou navždy,“ zašepkala.
„Nemusíš to urobiť.“ Zhlboka sa nadýchol. „Geoffrey je mŕtvy. Nemusíš sa ho znovu báť. Môžeš mať svoj život späť. Môžeš ísť, kdekoľvek chceš. Urobiť čokoľvek, čo chceš. Môžeš začať nanovo. Začať nový život.“
„Bez teba.“ Táto myšlienka bola hrôzostrašná.
Prikývol.
Nerozumela tomu. „Chceš ma opustiť?“
Neodpovedal. Uprene hľadel na ňu, oči černejšie než noc.
„Prečo?“ Musela to vedieť. Musela vedieť, prečo ju náhle odstrkáva.
Okamihy prešli v tichosti. Nemyslela si, že jej odpovie. Že bude iba pokračovať v civení na ňu.
„Pretože si zaslúžiš viac,“ povedal a mohla začuť agóniu v jeho hlase.
Srdce jej prestalo biť.
„Čo?“
„Zaslúžiš si šťastie. Slobodu. Prešla si peklom kvôli môjmu bratovi.“ Zaváhal a potom dodal: „Kvôli mne.“
Kvôli nemu? „William, ak si by tu nebol pre mňa, bola by som teraz mŕtva! Ležala by som na cintoríne niekde, kde by iba Mary smútila nad mojím odchodom.“ Nerozumel tomu? Vrátil jej život!
„Geoffrey ti vzal život. Donútil som ťa, aby si sa zmenila – “
Uchopila ho za ramená, donútila ho, aby presunul pozornosť na ňu. „Zomierala som William. Doktori sa mýlili. Nemala som šesť mesiacov. Ak by si ma netransformoval, keď si to urobil, bola by som mŕtva.“ Zatriasla hlavou. „Chcela som, aby si ma transformoval. Prosila som ťa, aby si to urobil.“
„A ja som ti povedal, že ti dám ten bozk, iba ak sa staneš mojou družkou.“ Na tvári mal napísané znechutenie.
Jej oči sa rozšírili. „Toto všetko je o tomto?“
„Nechcem, aby si so mnou zostala, pretože som ti vzal voľbu.“
„Ale, čo ak sa rozhodnem, že zostanem?“ Dotkla sa jeho tváre. „Čo ak chcem zostať s tebou?“
Hlad mu zažiaril v očiach. Potreba. Túžba. Ale potom ju zatlačil. Ustúpil od jej dotyku, preč od nej. „Geoffrey zabil tvojho brata a švagrinú a skoro ťa zabil.“ Prešiel si rukou po tvári. „Ako môžeš zostať so mnou, vediac, čo urobil?“
„Pretože ty nie si ako on,“ povedala jednoducho, čestne. „Nie si ako Geoffrey.“
„Potom, čo som urobil tebe, ako to môžeš povedať?“
Podráždenie sa v nej ozvalo. „Nič si mi neurobil!“ vykríkla. „Prestaň to hovoriť! Nenútil si ma, aby som urobila čokoľvek, čo by som nechcela urobiť. Áno, transformoval si ma. Prosila som ťa, aby si to urobil! Zachránil si mi život, keď si mi dal ten bozk. Pomohol si mi uloviť Geoffreya, tvojho vlastného brata. Pomohol si mi zastaviť ho.“
„Dohoda – “
„Ó, áno, tá skvelá dohoda! Dovoľ mi, aby som ti niečo povedala, nesúhlasila som s tou dohodou len preto, aby som získala pomstu.“ Zatriasla hlavou. „Vedela, že mi pomôžeš zastaviť Geoffreya, či budem súhlasiť alebo nie. Vedela som, že zabíjanie musí skončiť a pomôžeš mi bez ohľadu na to. Vedela som to.“
„Čo?“ Bol omráčený.
Strčila prst do jeho hrude. „Počúvaj ma! Súhlasila som s tou dohodou iba z jedného jediného dôvodu.“ Zhlboka sa nadýchla. „Pretože som ťa chcela. A urobila by som čokoľvek, aby som bola s tebou.“
Uchopil ju za ramená, prsty vryl do jej pokožky. „Čo to hovoríš?“
Uprene hľadela do jeho horiacich očí. „Hovorím, že ťa milujem.“ jej slová zúrivo vylietli z jej pier. „A hovorím, že ťa nenechám, aby si ma vytlačil zo svojho života. Nedovolím to! Viem, veci boli tvrdé, ale teraz je koniec a – “
„Ty ma miluješ?“ zašepkal a znel omráčene.
Raz prikývla.
„Savannah!“ Ruky obkrútil okolo nej, skoro ju rozdrvil. Pochoval tvár do jej vlasov. Telo sa mu triaslo pri nej.
„William?“ Držala ho. Bolo pre ňu ťažké dýchať, ale nestarala sa o tom. V hrudi sa jej rozžiarila nádej.
„Chcel som, aby si bola slobodná,“ ticho povedal. „Slobodná od minulosti, slobodná na štart nového života.“
„Keď som s tebou, som slobodná. Nerozumieš tomu?“
Odtiahol sa, uprene na ňu hľadel. „Toto je tvoja posledná šanca, pretože nemyslím si, že budem vôbec schopný, znovu ťa nechať ísť.“
„Nechcem, aby si ma nechal ísť. Chcem, aby ma držal, aby si ma miloval, navždy.“
Prehltol a ruku, ktorú zdvihol, aby jej pohladil líce, sa triasla.
„Miluješ ma?“ spýtala sa ho, vážnemu hľadela do temných očí.
„Viac ako čokoľvek iného.“ Palcom sa otrel o jej pery. „Od prvého okamihu, čo som ťa uvidel, vedel som, že si tá jediná. Jediná, ktorú budem milovať.“
„Vedel si to od začiatku?“ Bola šokovaná.
„Vedel som to, keď som pozrel do tvojich zelených očí. Snažil som ťa poslať preč, pretože som sa ťa snažil chrániť.“ Skrútil pery do sardonického úsmevu. „Snažil som sa ochrániť ťa predo mnou.“
Nemohla tomu uveriť. William ju miloval? Skutočne ju miloval? „Prečo si nepovedal niečo skôr? Prečo si vôbec chcel odísť odo mňa?“
Zľahka ju pobozkal. „Strach. Čistý, rýdzi strach.“
William, staroveký upír sa jej bál?
„Áno,“ povedal. „Pretože, ak by som priznal svoju lásku k tebe a ty by si sa odvrátila… “ Mrazivý pohľad mu vstúpil  do očí. „Nebola by tu pre mňa žiadna nádej.“
„Nikdy neodídem od teba.“
William uprene hľadel na Savannah, bol ochromený emóciami. Mohol len ťažko uveriť tomu, čo sa deje. Milovala ho. Skutočne ho milovala.
A nechcela ho opustiť. Chcela ostať s ním, navždy.
„Nebudeš už viac sám,“ povedala, zdalo sa, že číta jeho myšlienky. „Bude spolu.“
Navždy.
Každý spln mesiac strávi so Savannah. Bude mať jej teplo, jej smiech, jej vášeň. Bude jeho. Jeho družka. Jeho láska. Na večnosť.
„Nemôžem uveriť, že si ma chcel poslať preč.“ Zamračila sa na neho.
„Myslel som, že robím správnu vec, i keď myšlienka, že žijem bez teba ma skoro roztrhala na kusy.“
„Byť s tebou je jediná správna vec pre mňa. Vieš to, však?“ spýtala sa ho, hlas mala mäkký.
A keď uprene hľadel do jej nádherných zelených oči, konečne to pochopil.
Jej láska bola ako bohaté jazierko, ligotajúce a čisté. Nekonečné. Mohol cítiť jej lásku, cítiť vlny, ktoré vyžarovali z jej mysle, z jej srdca.
Slobodne mu otvorila svoje myšlienky, nechala mu vedieť, nechala ho vidieť, ako sa skutočne cíti.
A bol pokorený. Pokorený silou jej lásky.
A naplnený úctou. Milovala ho. Skutočne ho milovala.
Milovala monštrum. Milovala muža.
„Milujem ťa,“ povedala. „Všetko z teba.“
Usmial sa. Dal Savannah temný dar, bozk upíra, ale ona mu dala niečo ešte vzácnejšieho.
Dala mu svoju lásku a tá bude trvať naveky.

19 komentářů:

  1. Moc děkuji za skvělou kapitolu a překlad .💚💚💚

    OdpovědětVymazat
  2. Krásna kapitola, ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  3. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  4. Veľké dakujem za preklad a korekciu krásnej kapitoly :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za další super kapitolu!!!❤❤❤

    OdpovědětVymazat
  6. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za super kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat
  9. Mo sláva, teď u žse snad nic nemůže stát.
    Moc děkuji.

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji za další kapitolu

    OdpovědětVymazat