čtvrtek 24. května 2018

Bozk upíra - 16. kapitola



Nikdy neuvidím ďalší východ slnka.
Záznam z denníka Henryho de Montforta
27. decembra 1068


„NIE!“ Savannahino srdce sa zastavilo, keď guľka zasiahla Williama. Videla ho ako padá na kolená, videla ako mu zbraň vyletela z ruky. „William! Nie!“ Vedela, že strata príliš mnoho krvi môže zabiť upíra. Zúfalo sa rozbehla k nemu.
Prednú časť košele mal nasiaknutú krvou, i zem pod ním bola sfarbená. Klesla na kolená vedľa neho, držala ho v náručí. „William!“
Očné viečka sa mu pomaly zdvihli, pohľad plný bolesti sa zamkol na nej. „Savannah… prepáč mi.“
Potom ucítila dotyk smrti. Cítila ľadové prsty na koži. „Nie!“ Odtiahla sa od neho, kolísala s ním. „Nezomrieš! Nedovolím ti to! Nemôžeš ma opustiť!“
Geoffrey sa ticho zasmial. „Aké je to dojemné. Ako veľmi je to dojemné.“
Savannah sa obrátila, chránila Williama svojím telom. Pritlačila zápästie pred jeho ústa, opatrne zakryla ten pohyb pred Geoffreyovým pozorným pohľadom. Pi, nariadila mu. Pi! Neexistoval žiaden spôsob, aby ho nechala zomrieť.
„Si chorý bastard!“ zavrčala na Geoffreya, snažila sa udržať jeho pozornosť preč od Williama.
Geoffreyho úsmev sa rozšíril. Tesáky sa mu zaleskli. „Skutočne si užijem jeho zabitie!“
Pocítila ako sa Williamove pery zľahka pohli po nej, pocítila ostré bolesť bodnutia, keď zubami uhryzol do jej pokožky. Zovrela zuby, nechala tú bolesť, aby prešla cez ňu.
Uvidela ako Geoffreyov pohľad smeruje na Williama.
„Strelíš tiež do mňa?“ uštipačne sa ho spýtala, pritiahla jeho pozornosť znovu na seba.
Zamračil sa, pozrel sa na zbraň. Potom ju vyhodil cez okraj skaly. „Nie. Na teba použijem viac… osobný dotyk.“ Ešte raz sa jeho prsy natiahli, stali sa pazúrmi.
Savannah sa mu pozrela do očí. Tento muž – nie toto monštrum – zabil Marka a Sharon. A strelil do Williama. Mala by sa ho báť.
Bála sa ho, až do tohto okamihu. Teraz cítila iba… hnev. Chcela ho zabiť.
„Vstaň.“
Williamove ústa sa odtiahli, oslobodili jej ruku. Vzal si dostatok krvi? Bude schopný prežiť?
„Hovorím vstaň!“ vykríkol Geoffrey.
Savannah pozrela dole na Williama. Oči mal zavreté. Telo pokojné.
„Neboj sa, stále je nažive.“ Geoffreyove pery sa skrútili. „Zaberie to chvíľu, aby sa krv upíra všetka vyliala. Bude žiť, aspoň dostatočne dlho na to, aby ťa uvidel umierať.“
Williamove riasy sebou strhli.
„Poď sem!“ Jeho pazúre vyskočili, zastavil sa iba na centimetre od Williamovej hrude. „Alebo priamo teraz mu vytrhnem srdce!“
Savannah sa zdvihla. Mohla vidieť Guyov meč. Padol na zem, bol iba pár metrov vzdialený. Tak blízko.
Geoffrey sa jej zmocnil, pritiahol si ju na hruď. „Čakal som na tento okamih.“
„Tak isto ja,“ zašepkala Savannah. Sústredila sa, nútila svoju energiu ako ju to William naučil.
Jeden ostrý pazúr sa pomaly pohyboval po jej líci, dole po dĺžke hrdla. Dole po krivke ňadier.
Odpor prešiel po nej.
„Vidíš to, braček?!“ vykríkol Geoffrey. „Mám ju. A môžem urobiť čokoľvek, čo s ňou chcem… “
William sa pokúsil, posadiť sa. Z rany sa mu stále valila krv a v pohľade horel oheň. Začal vstávať.
Geoffrey sa stretol s jeho pohľadom, oči sa mu zúžili pri bratovej narastajúcej sile. „Ako – “
Savanahina ruka sa zdvihla, stala sa pazúrom. Vedela, že nemôže udržať túto zmenu veľmi dlho, ale sekunda bolo všetko, čo potrebovala. Ponorila mu svoje pazúry do hrude.
Geoffrey vykríkol. Jeho pazúry vrazili do nej, zachytili sa na jej hrdle a hrudi. Bolesť prešla skrze ňu. Chcela zakričať, zavyť od agónie, ktorá prešla cez ňu.
Jej pazúry zmizli a odtackala sa od neho a padla na zem. Kútikom oka uvidela Guyov meč. Plazila sa k nemu. Ak by ho mohla použiť –
Geoffrey civel v šoku na krv, ktorá sa liala dole po jeho hrudi. „Mrcha!“ zavrčal. „Budeš ma prosiť, aby som ťa zabil!“
Vrhol sa na ňu.
Savannahine prsty sa obkrútili okolo rukoväte meča. A keď ju Geoffrey uchopil, vrazila mu meč do boku.
Ostrie meča mu skĺzlo hlboko do kože, roztrhalo mäso a poslalo krv, ktorá tiekla dolu po jeho tele.
Odvrátil sa od nej a uchopil ostrie meče holými rukami. Kov mu vrazil do dlaní, ťal hlboko do mäsa.
Savannah sa napla, bojovala, aby kontrolovala meč. Ak by mohla znovu zasiahnuť – 
Uvidela Williama, ako sa pomaly pohybuje, tvár bola maskou bolesti.
Geoffrey jej vytrhol meč z ruky. V jednom pohybe si ju pritiahol, otočil k hrudi a zamkol krvavé prsty okolo jej hrdla. Čelil Williamovi so Savannah, ktorú držal pevne u seba.
„Budeš prosiť, aby prišla smrť,“ zašepkal jej do ucha.
Pri ich boji meč padol na zem. Ale Savannah vedela, že Geoffrey nepotrebuje meč, aby ju zabil.
„Nechaj ju ísť!“ Wiliamove ruky sa zaťali.
„Nie!“ Geoffreyov pohľad sa zúžil, keď prešiel po Williamovi, po jeho už vyliečenej rane na hrudi. „Pomohla ti však? Tá mrcha ti dala krv!“
William iba uprene hľadel na neho, jeho pohľad bol červenší ako pekelný oheň.
„No, potom si myslím, že je iba fér, aby mi tiež pomohla.“ Ponoril zuby do jej hrdla a roztrhol jej pritom mäso.
Savannah vykríkla a kopala proti nemu, kopla Geoffreya do holennej kosti.
William vyskočil dopredu a vytrhol ju z Geoffreyovho zovretia. Vrazil do Geoffreya a jeho brat padol na zem. William uchopil meč a hrbil sa nad ním.
Geoffrey ťažko oddychoval, pohľad bol zamknutý na Williamovi. William mu umiestnil špičku meča na hrdlo.
Geoffrey sa usmial. „Teraz mi odtneš hlavu, braček?“
Williamova brada sa zaťala. „Áno.“
„Zabiješ ma ako si zabil Henryho?“
William zdvihol meč, pripravený zasadiť posledný krvavý úder. „Nezabil som Henryho!“
Geoffreyov úsmev sa rozšíril. „Viem to. Ja som to urobil.“
„Č-čo?“
Geoffrey sa prekrútil, vykopol pravú nohu. Úder zachytil William uprostred pohybu a trhol sebou, spadol dole i so zbraňou. Ale bolo príliš neskoro.
Geoffrey sa prevalil preč a ostrie meča vrazilo do zeme. Jeho brat vyskočil na nohy, oblizol si pery. „Jej krv je silná,“ zamrmlal. „Už môžem cítil ako sa moja sila vracia. Myslím, že musím mať z nej viac.“
„Nikdy.“ William oslobodil meč a namieril zbraň na Geoffreya. „Čo si to urobil? Či si urobil Henrymu?“
„Potom, čo som zabil Guya, som našiel Henryho. Bol vo veži.“ Geoffrey zatriasol hlavou. „Bol to skutočne príliš jednoduché, vieš. Ten blázon si myslel, že som tam, aby som mu pomohol.“
„Ty si bol ten,“ zašepkal. „Ty si bol ten, kto ho nechal umrieť.“
„Bol slabý. Bol vždy slabý. Nezaslúžil si, aby sa volal de Montfort! A ani ty!“
Vlk zavyl v temnote. To zavytie bolo dlhé, smutné a plné zúrivosti.
Geoffrey zažmurkal. „Čo – “
Veľký šedý vlk vyskočil z noci a skočil mocným telom na Geoffreya. Tesáky rezal, zahryzol sa mu hlboko do pleca, ramien, hrude.
William uprene hľadel na tú beštiu, bol ohromený. Snažil sa dotknúť mysle toho stvorenia, ale našiel iba svet plný bolesti, zúrivosti a hnevu.
Odvrátil sa, ponáhľal sa k boku Savannah. Bola stále potichu, jej telo ležalo ochabnuto na zemi. Vytiahol ju do náručia, jemne s ňou kolísal. Tá rana na krku pomaly krvácala. Jemne sa tej rany dotkol. „Savannah?“
Očné viečka sa jej zdvihli a pozrela sa na neho s otrasenými zelenými očami. „William, čo – “ Jej oči sa rozšírili, keď začula vytie vlka.
Vytiahol Savannah na nohy. „Neviem, Savannah. Neviem, prečo do pekla a odkiaľ prišiel.“ Jeho pohľad prešiel po nej. „Si v poriadku?“
Prikývla, pohľad zamknutý na Geoffreyovi a na tom vlkovi. Keď pozorovala ako Geoffreyove tesáky zažiarili a vrazili hlboko do vlkovho boku. Zviera zavylo od bolesti. „Musíme mu pomôcť!“
Geoffrey odhodil zviera preč  a vytiahol sa na nohy. Vlk sa zachvel a spadol na zem.
„Stačí!“ Geoffreyove ruky sa zdvihli a začal hovoriť kúzlo. Hrom zadunel a svetlá zažiarili na nočnej oblohe. „Mám temné schopnosti, braček! Ja, nie ty! A využijem ich, aby som ťa zabil!“
Ohnivá guľa sa sformovala nad Geoffreyovou hlavou. „Povedz mi, braček… bojíš sa zomrieť?“ Plamene vyleteli na Williama.
„Nie!“ Savannah vykríkla a hodila sa na Williama. Telom vrazila do jeho a skotúľali sa na zem. Savannah pocítila ako dotyk plameňa pristál na jej koži.
„Savannah!“ William sa prekrútil, rýchlo skontroloval jej telo.
Zhlboka sa nadýchla. „Som v poriadku.“
Ďalšia ohnivá guľa sa začala formovať nad Geoffreyom. „Tentokrát neminiem,“ sľuboval im.
William sa postavil na nohy. Savannah vstala vedľa neho. „Ani ja,“ sľuboval. A pred omráčeným pohľadom Savannah sa mu ohnivá guľa začala formovať v ruke.
„A-ako – “ Zatriasol Geoffrey hlavou, neviera sa vryla do línii jeho tváre. „T-ty to nemôžeš! J-ja som jediný, kto – “
William odhodil plameň a ten vrazil do Geoffreyove hrude, zhodil ho na zem. Bol tak blízko okraju útesu. Iba pár metrov a padol by do noci.
„S vekom prichádza moc.“ Williamov červený pohľad bol zamknutý na bratovi. „Nie si jediný, kto študoval temné umenie.“  Zdvihol meč a pomaly k nemu vykročil. „Teraz, braček,“ vypľul. „Povedz mi, bojíš sa zomrieť?“
Geoffreyove oči sa rozšírili. Strach a zúrivosť zažiarili na jeho tvári. Vyskočil na nohy.
William zaútočil, švihol mečom šikmým oblúkom.
Ostrie meča vrazilo do bratovej hrude. Geoffrey sa zapotácal, spadol. Topánky sa mu skĺzli cez okraji útesu. Tvár mal plnú šoku. A spadol do vzduchu, do ničoty.
Savannah očakávala, že sa transformuje, zmení, vyletí späť a zaútočí na nich.
Namiesto toho iba počula zvuk jeho výkriku.
„Je príliš slabý,“ zašepkal. „Nemôže zastaviť ten pád.“
Kričanie skončilo, náhle prestalo.
Savannah bežala k okraju útesu. Jej oči prehľadával dno, hľadela na drsný povrch, na spenené vody.
A uvidela ho. Tam na spodku útesov, jeho telo viselo na starých zvyškoch drevenej lode. Hlava bola skrútená, ústa otvorené. Oči neprítomne civeli na ňu.
Dlhý úlomok z dreva z lodného stožiara mu prepichol hruď.
„J-je mŕtvy?“
William neodpovedal. S rukami zovretými okolo meča, vyskočil cez okraj útesu. V sekundách bol vedľa Geoffreya, uprene hľadel na jeho nehybnú postavu.
Zdvihol meč. „Zbohom, braček.“
Vrazil meč do Geoffreyovho hrdla, oddelil mu hlavu v jednom rýchlom údere.
William zatvoril oči pri tom pohľade. Meč mu vypadol z rúk, pristál v krvi pod jeho nohami.
Teraz to skončilo.
Vrátil sa k Savannah. Potreboval ju, potreboval jej dotyk, aby zotrela temnotu z neho. Aby vyhnala chlad, ktorý prechádzal cez neho.
Bola tam, čakala na neho na okraji útesu. Mohol vidieť stopy po slzách na jej tvári. Pritiahol si ju k sebe, bol zúfalý po tom, aby pocítil jej telo na svojom. Vdýchol jej delikátnu vôňu a pevne obkrútil ramená okolo nej.
Skoro ju stratil. Telo sa mu začalo triasť.
„William!“
Pobozkal ju so všetkým ohňom a zúfalstvom, ktoré bolo v ňom. Bolo to tak blízko. Mohol stále vidieť Geoffreya, vidieť ho, ako ponoril zuby do jej delikátneho hrdla.
Zachvel sa.
Pocítil jej prsty, zľahka ho hladili po chrbte. Upokojovala ho. Utešovala ho.
 Všetko je v poriadku, William. Teraz je koniec. Pocítil jej teplo ako sa vlieva do neho.
„Poďme odtiaľto,“ zašepkal. Chcel opustiť toto miesto a nikdy viac sa nevrátiť.
Prikývla a obrátili sa od útesov.
William zamrzol. Mohol cítiť niečo. Niekoho. Pozoroval ich. Čakal.
Jeho pohľad preskúmaval čistinku. „Kam odišiel ten vlk?“
Savannah zažmurkala. „N-neviem. Nesledovala som ho – “ Bežala po skalách a predklonila sa, jemne sa dotkla zeme. Keď sa jej ruka zdvihla, mala krv na prstoch. „Bol tu pred chvíľkou... “
A teraz zmizol.
Ale William ho stále mohol cítiť. Mohol stále cítiť jeho zúrivosť.
Pozoruje nás.
Savannah sa vrátila k jeho boku, telom sa zľahka otrela o neho. Prečo?
Nevedel, ale všetky jeho zmysly kričali varovaním. Ten vlk čakal. Skrýval sa v tieňoch. A chystal sa zaútočiť.
William nevedel, či by Savannah mohla prežiť ďalší útok. Bola slabá. Vzal si jej krv a potom ju Geoffrey napadol. Potrebovala sa nakŕmiť, aby znovu získala silu. Obidvaja sa potrebovali nakŕmiť. Ale vedel, že to nechce urobiť, že bude bojovať s hladom. Bude ju musieť donútiť. Nemôže riskovať, že stratí silu. Nie, keď im bol na stope ďalší vrah.
Chcel ísť po tom vlkovi, uloviť beštiu a zničiť ju. Ale musel sa postarať o Savannah. Potrebovala ho.
Zdvihol ju do náručia, pevne ju v ňom držal.
Začul nízke zavytie a vedel, že to nebol iba vlk, ktorý ich prenasledoval. Mohol cítiť temnú moc toho stvorenia. Jeho hlad.
Nepribližuj sa k nej. Vedel, že tá kreatúra začula jeho varovanie.
Williamove ruky sa upevnili okolo Savannah a vyskočil do vzduchu.
Vlk zavyl.
******
VZAL Savannah do hostinca na okraji malej dedinky. Vedel, že vyzerajú ako peklo, ale s malým nátlakom, spôsobil, že hostinský prehliadol ich divoký vzhľad a dal im tú najlepšiu izbu, ktorá bola k dispozícií, miestnosť, o ktorej sa William uistil, že mala hrubé rolety, ktoré zakrývali okná.
William vzal Savannah hore schodmi, znepokojený jej narastajúcou bledosťou. Potrebovala krv a potrebovala ju rýchlo.
Zamkol za sebou dvere a položil ju jemne na posteľ.
Uprene na neho hľadela, oči mala široké. „To nie je vlk, však?“
William zatriasol hlavou. Všimol si, že sa jej triasli ruky.
„Čo je to?“
„Upír.“ Od okamihu, čo tá beštia zaútočila na Geoffreya, vedel, že má do činenia s jedným zo svojho druhu.
Savannah prikývla. „Myslela som si to.“ Prehltla a pošúchala si po hlave. „Prečo zaútočil na Geoffreya?“
„Neviem. Geoffrey strávil celý svoj život tým, že ubližoval druhým. Možno urobil niečo tomu upírovi, ublížil mu alebo niekomu o koho sa staral.“
Skĺzla späť na vankúš, únava bola zjavná v každej krivke jej tela. „Geoffrey ublížil tak mnoho ľudom.“
Pretiahol prikrývku cez ňu. „Neublíži už nikomu ďalšiemu.“
Jej ruka chytila jeho. „Ďakujem ti, William.“
Zastavil sa. Po jemný dotyk prešiel cez neho hlad. „Za čo?“
„Za ukončenie mojej nočnej mory.“
Zhlboka sa nadýchol. Jej slabosť búšila na neho. „Teraz si oddýchni. Iba zatvor oči a odpočívaj.“
Zamračila sa, nepokojne sa pohla na posteli. „Odchádzaš?“
„Iba na chvíľu.“
Zatriasla hlavou. „Nie! Neopúšťaj ma.“
„Spi, Savannah.“ Použil nátlak. Normálne by to u nej nefungovalo, ale v tomto oslabenom stave, nebol žiadny spôsob, aby s ním mohla bojovať.
Očné viečka sa jej sklopili a jej telo sa upokojilo.
Nemohol riskovať ďalekú cestu. Nie s ďalším upírom nablízku. Musí nájsť rýchlo jedlo a vrátiť sa k Savannah.
Využije jedného zo zamestnancov hostinca. Chyžnú alebo poslíčka. Bude to rýchle. Savannah sa musí napiť. A nebola dostatočne silná na to, aby sama získala krv.
Ponáhľal sa k dverám. S každou sekundou, ktorá uplynula, jej sila odchádzala.
A s ďalším vlkom tam vonku, si nemohla dovoliť, aby bola slabá. Nie ani na okamih.
*****
„SAVANNAH. Zobuď sa, Savannah.“
Počula jeho hlas, jemne volal na ňu. Snažila sa otvoriť oči, ale stále sa cítila unavene. Chcela iba spať, iba spať.
„Nemôžeš spať. Musíš otvoriť oči.“
Poznala ten hlas. William. Usmiala sa.
„Áno, som to ja. A potrebujem, aby si pozrela na mňa. Môžeš to urobiť?“
Sústredila sa, zhromaždila svoju silu. William ju potreboval. Sústredila zostávajúcu energiu a otvorila oči.
William uprene hľadel na ňu, čierny pohľad mal intenzívny. Prameň vlasov sa mu uvoľnil a padal na čelo. Temná kučera spôsobila, že vyzeral podivne krotko, skoro chlapčensky. Zdvihla ruku, chcela sa ho dotknúť.
Zachytil jej ruku, priniesol si ju k perám. Pobozkal jej dlaň, dych mal horúci na chladnej ruke.
„Donútil si ma, aby som zaspala.“ tón mala obviňujúci.
„Prepáč mi.“ Neznel vôbec ospravedlňujúco.
„Cítim sa tak slabá.“ Snažila sa posadiť, ale skĺzla späť na posteľ. „Čo je to so mnou je?“
Pohladil ju po vlasoch jemnou rukou. „Stratila si príliš mnoho krvi. Tvoje telo je slabé. Ak čoskoro nedostaneš viac krvi… “ Zatriasol hlavou. „Musíš sa napiť, Savannah. Nie je tu žiadna iná možnosť.“
Vedela, že má pravdu. Mohla cítiť hlad v sebe. Potrebu. Ale bola tak unavená.
William sa naklonil dopredu a jemne ju pobozkal. „Pi zo mňa,“ zašepkal pri jej perách. „Pi zo mňa.“
Pohol sa, odhalil krk pred ňou.
Mohla cítiť ako jej zuby horia, naťahujú sa. Vidieť pulz, ktorý búšil, tĺkol na jeho hrdle.
„Nechcem ti ublížiť,“ zamrmlala, bojovala proti potrebe, ktorá rástla v nej, potreba, ktorá požadovala, aby pochovala zuby do jeho hrdla a napila sa z neho. „Si tiež slabý. Geoffrey ti ublížil. Bolo tam tak mnoho krvi – “
„Nakŕmil som sa. Neboj sa o mňa.“
Zamračila sa. To bolo, prečo ju donútil, aby sa spala.
„Neublížil som nikomu. Hostinský si ani nespomenie, hmm… , že mi pomohol.“ Mohla počuť jemný smiech v jeho hlase. „Teraz, no tak, Savannah. Napi sa.“
Prehltla. Chcela to. Chcela ho zúfalo ochutnať, ale časť z nej sa držala späť, stále sa jej protivila myšlienka, že ho skutočne uhryzne, bude piť jeho krv.
Pocítila povzdych, ktorý prešiel cez neho.
„Obával som sa toho,“ povedal. „Vyzerá to, že budeme musíme skúsiť niečo iného.“
Uchopil vršok jej trička a roztrhol ten materiál.
Zalapala po dychu, oči sa jej rozšírili.
Ruku zdvihol, skĺzol, aby pohladil jej ňadrá. „Vášeň, pamätáš si? Fyzická túžba a temný hlas sa zmiešajú. Iba musím urobiť, aby si vyhladla… dostatočne, aby si sa napila zo mňa.“
Áno, pamätala si. Vyklenula sa jeho dotyku, horúci príliv túžby sa valil cez ňu.
Sklonil hlavu a pery sa zamkli okolo jej bolestivej bradavky. Oblizol ju, jemne ju sal. Pocítila ako sa horúčava vytvára dolu v jej lone.
Prstami skĺzol po krivke jej brucha, kým ústa pokračovali v saní. Začula škripot zipsu a pocítila ruku, ako jej skĺzla do nohavíc. Zľahka sa jej dotkol cez tenkú vrstvu nohavičiek. Zdvihla boky, dychtivo odpovedala na dotyk.
A pocítila, ako jej hlad rastie.
„Chutíš tak dobre. Tak prekliato dobre.“ Odtiahol nohavice preč a stiahol hodvábne nohavičky dolu. Pohľad švihol, aby sa stretol s jej. „Ak ma neochutnáš, potom ťa budem musieť ochutnať ja.“
Potom, predtým než mohla zamrmlať protest, tmavú hlavu sa spustil a pobozkal ju, jazykom oblizol najintímnejšiu časť jej tela.
Telo sa jej naplo a potešenie sa valilo cez ňu. Zabudla na vyčerpanie. Zabudla na strach. Iba cítila. Cítila jeho. Cítila horúčavu. Potrebu. Túžbu. Hlad.
Krútila bokmi, horúčkovito sa hýbala. Napätie v nej stúplo, vírilo sa vyššie, pevnejšie.
Zastonala, hodila hlavou do vankúša. „William!“
Jazykom ju dráždil. Krúžil. Otieral sa. Zovrela zuby, keď jej prstami dráždil ňadrá, hladil ich a trhal bradavky.
Mohla cítiť vyvrcholenie, cítiť ten tlak, keď sa stupňovalo. Blízko. Tak blízko -
William sa odtiahol a uprene hľadel na ňu. Tvár mal ostrú. Potreba bola vtlačená v každej tvrdej línií tela. „Čo chceš Savannah?“ hlas mal hrdelný.
Uprene hľadela do jeho zvíreného pohľadu. „Teba,“ zašepkala. „Chcem ťa.“ Vždy budem.
Rozopol si nohavice a skĺzol bokmi medzi jej stehná. Pocítila ho, cítila špičku mužstva ako sa tlačí na vlhký otvor. „Potom si ma vezmi.“
Vrazil hlboko.
Hlad ju stravoval, krútil sa mimo kontrolu.
Vrhol sa do nej, znovu a znovu. Zdvihol jej boky, obkrútil ich okolo svojich bokov, nútil ju, aby sa vzala viac z neho. Všetko z neho. Hlbšie. Tvrdšie.
Zuby jej horeli. Chcela ho. Chcela ho ochutnal. Potrebovala ho ochutnať.
„Urob to,“ zavrčal. „Urob to!“
Zuby mu ponorila do krku. Zatriasol sa, vrazil hlbšie do jej tela. ústa zľahka pohla proti nemu, pila jeho esenciu a on boky vrazili znovu do nej. Vtlačil ju hlbšie do matracu. Zdvihol jej nohy vyššie.
Vykríkla, keď sa vyvrcholenie cez ňu prevalilo.
William pokračoval vo vrážaní, telo mal zablokované v nej. Zovrel bradu. Stuhol na nej a jej meno mu vykĺzlo z pier. Zatriasol sa, pumpoval seba do jej horúčavy a oči sa mu zavreli.
Na okamih skutočne pocítila jeho potešenie, pocítila silu uvoľnenia, ktoré cez neho prešlo.
Zalapala po dychu, omráčená pocitmi, ktoré vzplanuli v nej.
Pevne držala Williama, srdce jej búšilo. A šepot prešiel cez myseľ.
Milujem ťa.
Jej srdce sa zastavilo. Táto myšlienka bola jej vlastná… alebo Williamova?
*********
VLK sa vonku pomaly prechádzal. Vedel, že sa milujú. Mohol to cítiť, voňalo to vo vzduchu.
Nechal Williamovi tento čas s tou ženou. Čakal storočia na Temného. Mohol počkať pár hodín.
Zavyl, trúchlivý zvuk preťal noc.
******
WILLIAM stuhol. Počul to zavytie. A bolo to príliš blízko. Príliš prekliato blízko.
Odtiahol sa od Savannah, od jej lákavého tepla a jemných rúk. „Je tam vonku. Sakra, ten bastard je tam vonku!“
Savannah si sadla, pretiahla si pokrývku cez prsia. Líca nemala viac bledé, ale červené od farby a zdravia. Smaragdové oči žiarili ako drahokamy.
„Prečo by nás prenasledoval?“
William sa rýchlo obliekol. „Neviem. Ale idem to zistiť.“
Savannah vyskočila na nohy. „Nie, bezo mňa nikde nepôjdeš!“
Williamova brada sa zovrela. „Na jednu noc si čelila dostatok nebezpečenstvu. Ostaň tu.“
Zatriasla hlavou. „V žiadnom prípade. Nebudem tu iba sedieť, kým ty pôjdeš von a budeš čeliť tej…  tej veci! Dnes večer som ťa skoro stratila.“ Zhlboka sa nadýchla. „Keď ťa Geoffrey postrelil, keď som uvidela všetku tú krv, pomyslela som si, pomyslela som si – “
William si ju vtiahol do náručia. Mohol cítiť triašku, ktorá sa valila po jej tele. „Všetko je v poriadku, Savannah. Som v poriadku.“
„Mohol si zomrieť,“ zašepkala, zatvorila oči. „Mohol si vykrvácať. Tam, na tých prekliatych útesoch!“
Zdvihol jej bradu. Riasy zdvihla. „Nezomrel som. Zachránila si ma.“ Zdvihol jej zápästie, pobozkal jemné značky od uhryznutia. „Dala si mi svoju krv. Dala si mi život.“
„A znovu by som to urobila,“ povedala a mohol si prečítať pravdu tohto prehlásenia v jej žiarivých očiach.
„Nezaslúžim si ťa,“ zašepkal. „Si príliš dobrá – “
Odtiahla sa od neho a jemne mu položila ukazovák na pery. „Prestaň. Nie som dokonalá.“ Jemne sa zasmiala. „Mám ďaleko od dokonalosti a ty zo všetkých ľudí by si tom ma najlepšie vedieť.“
Ale ona bola dokonalá. Láskavá. Silná. Nádherná. „Chcem ťa udržať v bezpečí,“ povedal jej. „Už ťa viac nedostanem do nebezpečenstva. Ostaň tu a akonáhle nájdem toho upíra... “
„Urobíš čo? Zaútočíš sám na neho?“ Zatriasla hlavou. „Už som ti povedala nie. Neexistuje žiadny spôsob, aby som ťa nechala ísť bezo mňa.“
„Dobre, ale ostaň blízko mňa,“ nariadil jej. „Cítim jeho silu. Je staroveký, je aspoň tak starý ako ja. Nechcem mu dať šancu, aby ti ublížil.“
„Neublíži mi.“ Zamračila sa. „Iba nerozumiem, prečo nás prenasleduje. Očividne je Geoffreyov nepriateľ. Pokúsil sa zabiť Geoffreya! Mohla som cítiť jeho nenávisť, zúrivosť.“
Áno, ten upír bol plný nenávisti a oslepujúcej zúrivosti. Obidve vyzerali, že sú namierené na Geoffreya. V skutočnosti tá bytosť skoro vyzerala byť neprístupná ich prítomnosti.
„Nerozumiem,“ znovu povedala Savannah. „Prečo by sa teraz rozhodol, že zaútočí na nás?“
„Neviem.“ Oči mu zažiarili na červeno. „Ale ideme to zistiť.“







17 komentářů:

  1. Moc děkuji za skvělou kapitolu a překlad

    OdpovědětVymazat
  2. No to jsem zvědavá, kdo to bude, moc děkuji za další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  3. Som zvedavá kto by mohol byť vlk?? Žeby ten mrtvy brat??? Geofreya sa zbavili a je tu další nepriateľ??
    Dakujem za preklad a korekciu ☺

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za další skvělý překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat
  6. Mám taký dojem, že to bude jeho brat. Ďakujem za kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  7. Jsem vážně zvědavá, kdo to je.
    Vina

    OdpovědětVymazat