čtvrtek 17. května 2018

Bozk upíra - 15. kapitola



Smrť si prichádza pre mňa.
Záznam z denníka Henryho de Montforta
24. december 1068


VRÁTILI sa do parku, kde zacítili Geoffreya. Jeho miesto odpočinku muselo byť blízko.
Savannah starostlivo pozorovala Williama. Chcela plakať kvôli nemu, pre všetko, čo bol nútený vydržať. Pozoroval ako Henry umiera. Vedela, že sa obviňuje za bratovu smrť. Mohla vidieť tú vinu, cítiť ju ako z neho vyžaruje. Priala si, aby mohla vziať to bremeno z neho. Vedela, že sa snažil zachrániť brata. Vzal si ten temný bozk, iba aby uchránil Henryho život.
Ale na konci stratil Henryho.
A teraz bol nútený zabiť Geoffreya. Zabiť vlastného brata, predtým než brat zabije jeho.
„Tadiaľto,“ William vykročil na malú cestičku, ostrým pohľadom preskúmaval celú oblasť.
Savannah sa zhlboka nadýchla a nasledovala ho. Vedela, že William môže brata cítiť a zúfalo sa obávala, že tiež Geoffrey by ho mohol zacítiť.
„Myslíš, že vie, že sme tu?“ spýtala sa a striasla pri spomienke na Geoffreyho hlas, keď ju zavolal. Savannah. Vedel, že tu boli predchádzajúcu noc. Vie to i teraz?
„Vie to,“ jednoducho povedal William. „Snaž sa ochrániť si myšlienky ako najlepšie vieš.“
Prikývla.
Cestička skončila na okraji parku. Williamov tmavý pohľad prečesával oblasť, zľahka bežal po prázdnej ulici a starých domoch. Začal kráčať, pohľad mal intenzívny, keď sa zameriaval na Geoffreya.
Ulica bola tajuplne prázdna. Bol celkom skorý podvečer, krátko po ôsmej hodine, ale nikto sa nedržiaval v okolí. Všetky domy boli pevne zamknuté, skoro ako keby tí, čo tu žili, zacítili niečo zlého na uliciach.
William sa otočil na rohu ulice. „Kde si?“ jemne zašepkal. Obočie sa mu stiahlo dokopy a vedela, že sa intenzívne sústredí, využíva všetku svoju duševnú silu.
„Sakra!“ vybuchol. „Kde do pekla si?“ Sval sa mu zovrel na tvrdom povrchu brady.
Srdce Savannah silno bilo. Mohla cítiť ako jeho frustrácia tlčie proti nej. „William?“
Obrátil sa, pohľad mal ostrý. „Je to presne tak ako doteraz. Cítim ozvenu jeho prítomnosti, ale nemôžem povedať, kde je.“ Nadýchol sa hlbokým chvejúcim nádychom. „Alebo kam pôjde.“
V diaľke začula Savannah kvílenie sirén.
„Sústreď sa, William,“ nariadila mu, jej hlas bol pokojný a čistý. „Použi silu a predstav si ho. Uzri ho.“ Nájdi ho.
Zatriasol hlavou. „Nemôžem. Nie som dostatočne silný.“ Zamával rukou smerom na domy. „Je tu príliš mnoho ľudí v blízkosti. Príliš veľa myšlienok. Príliš veľa hlasov.  Prehlušia ho.“ Pochopenie zažiarilo v jeho očiach. „Používa ich, aby sa za nimi skryl. To je prečo si vybral mesto. Môže sa tu stratiť a tie hlasy, myšlienky ho budú kryť.“ Nie som dostatočne silný, dokončil v mysli.
„Možno máš pravdu,“ jemne povedala. „Možno myseľ jedného upíra nie je dostatočne silná na to, aby zamerala niekoho ako Geoffrey.“ Zaváhala. „Ale možno dvaja upíry to dokážu.“ Zatvorila oči a sústredila svoju myseľ na Williama, nalievala všetku svoju moc a silu do neho. Do jeho mysle.
„Čo to – “ Telo sa mu zatriaslo, keď pocítil ako jej teplo sa leje cez neho. „Savannah?“
„Použi ma,“ zašepkala. „Nájdi ho.“
William prehltol.  V očiach mu zažiarila túžba. Jeho potreba, jeho hlad sa obkrútil okolo nej. Mohla ho cítiť, emócie, potreby, ktoré sa vplietli do jej mysle.
A vedela, že môže cítiť ju. Jej myšlienky, sny, strachy.
Oči mu zažiarili na červeno. „Si si istá?“ povedal so zaťatými zubami.
„Áno.“
A vzal si jej silu, tiahol ju, tiahol ju do vnútra seba. Hlboko dovnútra.
Mysle sa im spojili. Myšlienky, pocity. Zlúčili sa a stali sa jedným. Mohla ho cítiť, cítiť jeho telo, jeho. Nemohla povedať, kde končí ona a on začína.
Jeho sila sa zdvojnásobila a jej myseľ sa rozžiarila, keď posielala duševné impulzy do noci. Spoločne sa sústredili na Geoffreya, nasmerovali všetku ich silu, aby ho našli.
Za nimi sa objavil malý čierny obláčik.
Savannah zalapala po dychu. „Čo je to?“ Mohla cítiť zlo, temnú skrútenú nenávisť.
Ten obláčik sa zväčšil, zamieril priamo do ulice a do noci. „To je Geoffrey.“ Williamov pohľad bol zamknutý na temnom mraku. „Poďme, neviem ako dlho môžem udržať stopu.“
Bežali, nasledovali temný mrak, predchádzali ulicami a uličkami.
A každý krok, ktorý urobili, ich myseľ ostala prepojená. Úplne spojená. Srdcia im búšili v zhode.
Bežali dopredu, vedeli, že nemôžu stratiť ani minútu. Cesta sa skrútila a potom prudko odbočiili vľavo.
Savannahine oči sa rozšírili pri pohľade pred seba.
„Cintorín?“ Vedela, že William musel počuť hrôzu v jej hlase. „Odpočíva na cintoríne?“
Obrovská brána z vytvarovaného železa obkolesovala cintorín. Savannah mohla vidieť rozpadajúce sa náhrobné kamene a vysoké kamenné klenby, ktoré sa nachádzali za bránou. Trávnik bol zarastený a burina pokrývala mnoho z tých náhrobných kameňov.
„Mal som to vedieť,“ zamrmlal William a ľahko preskočil plot. „Miesto ako toto sa mu páči.“
Savannah si uhryzla do pery, zamierila k vysokej bráne. Bola aspoň tri a po metra vysoká. Horná časť brány bola lemovaná ostrými hrotmi ako špičky oštepu. Skrčila sa dole, držala oči zamknuté na tých ostrých bodov a potom vyskočila do vzduchu.
Pristála na druhej strane, jej nohy sa skoro pod ňou podlomili.
Wiliamov pohľad prečesával cintorín. Čierny mrak ho viedol k bráne. Vnútri nebola žiadne cesta.
„Ostaň nablízku,“ zašepkal. „A ani na minút nepoľav v ostražitosti.“
Adrenalín a strach v nej pumpovali. Vedela, že v každom okamihu Geoffrey môže na nich zaútočiť. Mohol byť kdekoľvek. V zemi pod nimi. Krčiť sa nad nimi v korune starého dubového stromu. A čakať, lákať ich do starého mauzólea.
Vietor jemne zavíjal. Mŕtve lístie vŕzgalo pod nohami Savannah. A zacítila smrť. Jej telo sa naplo. Srdce tĺklo.
William kráčal pred ňou, telo skrčil a bol pripravený na bitku.
Opatrne sa zastavila pri poškodenom náhrobnom kameni. „Môžeš ho vnímať?“
Nie. Vôbec ho nedokážem cítiť.
Preskúmavala cintorín, pohľadom prechádzala po hroboch. Uvidela jemný záblesk svetla, krátky záblesk v temnote.
Oči sa jej zúžili a urobila krok dopredu. Čo to bolo? Priblížila sa. Mohla vidieť, čo vyzeralo ako rukoväť nejakej zbrane, lesknúca sa rukoväť posadená drahokamami. Bol to –
„Meč môjho otca,“ William sa skrčil a zdvihol zbraň, vytiahol ju zo starého náhrobného kameňa. Zľahka držal tú zbraň.
Dlhá čepeľ sa leskla v slabom mesačnom svetle. Pri pohľade na Williama so širokým mečom, ktorý zvieral v rukách, ho Savannah ľahko videla tým, kým bol kedysi. Bojovníkom. Silný. Smrtiaci.
„Prečo by tu zanechal otcov meč?“
„Poslal mi správu.“
„Aký druh správy?“
Prsty sa mu zovreli okolo meča. „Keď som naposledy videl tento meč, bol som na otcovom pozemku a môj brat ho použil, aby ma zabil.“ Zhlboka sa nadýchol.
Savannah ticho čakala, bola zvedavá, čo bude nasledovať.
„Použil túto zbraň, aby zabil môjho otca. Skoro ma ním zabil. Nenechal by ho tu za sebou bez nejakého dôvodu. Príliš si ho váži.“ Jeho pohľad znovu prečesával temný cintorín. Ramená vyzerali, že spadnú.
„Čo sa deje?“
„Geoffrey je preč. Preč z cintorína. Preč z Seattle.“
„Čo?“ Nemožné. Nemohol zmiznúť!
William pozrel na zbraň v ruke. „Geoffrey sa vrátil domov. Vrátil sa späť na otcovu pôdu. Späť na miesto, kde táto nočná mora začala. A chce, aby som ho nasledoval.“
„Ako to vieš?“ spýtala sa, bola ohromená.
Ukázal na náhrobný kameň. „Ten meč bol umiestnený na tejto doske z nejakého dôvodu. Prečítaj nápis Savannah.“
Pozrela sa dolu. Čas vymazal meno mŕtveho muža, ale stále mohla vidieť slabé slová, ktoré boli vyryté do stredu náhrobného kameňa. Smrť nás vezme na začiatok.
„Začiatok,“ zašepkala, keď sa objavilo pochopenie. Začiatok Wiliamovho života ako upíra bol v krvou nasiaknutom európskom hrade. Zdvihla bradu a stretla sa s jeho pohľadom. „Poďme.“
******
O TRI dni neskôr pricestovali do Francúzska. Museli si prenajať súkromné lietadlo. William mohol sám preletieť tú vzdialenosť, použiť svoje schopnosti, ale Savannah nebola dostatočne silná na takú cestu.
Vzali si lietadlo a vyjednali, že všetky zadné okná budú zatemnené. Majiteľ lietadla súhlasil s ich požiadavkami  iba so zdvihnutým obočím. Povedal im, že po lietaní pre mnoho celebrít, zvykol si na ´zvláštnosti´ ľudí.
Hodinu po západe slnka sa lietadlo dotklo pristávacej dráhy. Savannah a William poďakovali pilotovi a potom čo mu dali malý nátlak, zmizli, vediac, že pilot úplne zabudol na muža a ženu, ktorí práve preleteli cez Atlantický oceán.
******
WILLIAM držal starostlivo Savannah pri sebe, cítil ako jej srdce búši, keď leteli cez krajinu. Zamaskoval ich prítomnosť, tak ak by sa stalo, že by sa niekto pozrel ich smerom, nevidel by ich.
Prial si, aby sa mohol zastaviť, našiel pre ňu izbu v tichej dedinke a čeliť sám Geoffreyovi. Bál sa, že sa jej niečo stane.
„Budem v poriadku,“ potichu zamrmlala, jej hlas bol muzikou v jeho hladných ušiach. „Prestaň sa o mňa strachovať.“
Dovoľ mi, aby som ťa vzal do bezpečia. Môžem mu sám čeliť.
„Nie. Budeme tomu čeliť spoločne.“
Ale prežijeme spolu?
Pobozkal ju na spánok, vdýchol jej sladkú vôňu. A po prvýkrát od Henryho smrti sa modlil. Modlil sa, aby Boh ochraňoval Savannah.
Kilometre preleteli okolo nich, krajina vyzerala viac ako iba zelená šmuha pod nimi. Staroveká kamenná stena. Prázdna hradná priekopa. Ale stále žiadna zmienka po Geoffreyovi.
Zletel na zem, jemne postavil Savannah na nohy.
Kráčal ku kamenným schodom, ktoré viedli k starého vchodu do otcovej pevnosti. „To je miesto, kde som našiel svojho otca.“
Stále mohol vidieť tú červenú stopu na vrchnom schode. Krv jeho otca. Ruky sa mu zovreli a kráčal hore po schodoch. Na sekundu si pomyslel, že začul otcov hlas.
„William?“
Zažmurkal, obrátil sa na Savannah. Jej ruky boli prekrížené cez hruď. Jej tvár bola stiahnutá od obáv.
Obáv kvôli nemu.
Kráčal späť dolu po schodoch. Obrátil sa chrtom k starému kameni, k jeho minulosti.
„Spoj sa so mnou,“ zašepkal.
A urobila to.
Jej teplo ho zaplavilo. Jej dobrota, jej sila.
Na krátky okamih zabudol na minulosť. Zabudol na Geoffreya. Jeho jediná myšlienka bola ona.
Savannah.
Vtiahol si ju do náručia, jeho pery sa dotkli jej. Dychtivo sa stretla s ním, jej vášeň bola dokonalá zhoda k nemu.
Ich telá sa tlačili k sebe. Ich srdcia tĺkli.
Pomaly zdvihol hlavu. „Savannah, ja – “
Studený vietor prešiel po krajine, schladil ho. A začul uštipačný zvuk bratovho smiechu.
Obrátil sa, zatlačil Savannah za seba. Preskúmal okolie, čerpal zo svojej vlastnej sily a zo Savannahinej novej sily. Mohol cítiť brata, cítiť stopu po jeho prítomnosti.
Geoffrey bol blízko. Tak blízko.
Ak ma chceš tak zúfalo, potom príď a nájdi si ma.
Geoffreyov posmech mu zašepkal v mysli. Za sebou pocítil ako sa Savannah zatriasla. Spojená s ním začula Geoffreyov hlas, pocítila jeho zlo.
Náhle prerušil William spojenie so Savannah.
„William. Čo – “
„Teraz nemôžeme byť prepojení. Ak sa ti niečo stane – “ Rukou si prešiel po tvári. Ak sa mu niečo stane a budú spojení v tom čase, potom Savannah zažije jeho smrť, rovnako ako bola donútená zdieľať Markove posledné okamihy. Nemohol ju nechať, aby znovu prešla tou agóniou.
„Teraz si nemôžeme dovoliť spojenie,“ povedal jej a opatrne zakryl svoje myšlienky. „Príliš rýchlo to vysaje naše sily.“
Mohol cítiť jej zmätok a strach. Ale vedel, že bojuje, aby sa ovládla, aby bola silná.
V tomto okamihu nechcel nič viac ako vtiahnuť si ju do náručia a držať ju. Len ju držať. Ale jeho brat čakal. A túto noc si smrť príde buď pre neho alebo pre Geoffreya.
„Kde je?“ zašepkala Savannah.
Williamov pohľad skenoval drsný terén. Kde by sa mohol jeho brat skryť? Kde -
Vlk zavyl.
William zamrzol. Na otcovom pozemku nikdy nebol vlk. Nikdy.
Zavytie sa znovu ozvalo. Hlasitejšie.
Ten vlk sa približoval a William mohol cítiť premáhajúci hlad beštie… a jeho temnú zúrivosť.
„Je to on, však?“ Savannah vykročila, postavila sa vedľa Williama. „Je to Geoffrey.“
William prikývol. Jeho brat použil moc, aby sa zmenil.
Zhlboka sa nadýchla. „Si si istý, že to môžeš urobiť?“
Pozrel dole na jej žiarivé oči a bledú tvár. „Geoffrey musí byť zastavený.“ Nemohol nechať brata, aby ublížil niekomu ďalšiemu.
Prikývla.
Obrátil sa, aby čelil noci, aby čelil svojmu bratovi. Mohol pocítiť vlkovu pozíciu, mohol dokonca počuť jemný šuchot lístia pod vankúšikmi vlčích labiek. Vlk bežal hlboko do lesa a chcel, aby ho William nasledoval.
T o aj urobil.
Vbehol do noci so Savannah v pätách. Bežal po tmavej zemi a do temného lesa. Cez popadané stromy, po krajine, ktorá videla storočia vrážd a bolesti. Bežal popri starej dedine. Popri rieke, kde sa takmer utopil. Bežal tak rýchlo ako mohol, nasledoval vlka, ktorý ho viedol hlbšie a hlbšie do noci.
Stromy začali rednúť, krovie zmizlo. Žiarivý mesiac svietil na neho, osvetľoval hornatú krajinu a William si uvedomil, kde ho vlk vedie.
Smrť nás vezme na začiatok.
Pred ním stáli útesy.
A tam na čistinke s červenými očami a odhalenými tesákmi čakal vlk.
Zastavil sa, uprene hľadel na útesy, na vlka a potom si spomenul.
Henryho telo pokryté krvou, jeho telo ležalo na tvrdej zemi.
Jeho otec, jeho umučené telo, jeho krv tiekla po kamenných schodoch.
A Geoffrey namieril otcov meč priamo na jeho srdce. Smial sa.
William sa načiahol, vytiahol otcov meč z obalu, ktorý si pripevnil na chrbte. Čepeľ zažiarila v mesačnom svetle. William prisahal, že stále mohol vidieť krv na jeho svietiacom hrote.
Potom vlk zažmurkal a v záblesku pred ním stál Geoffrey.
„Vitaj doma, braček.“ Červeným pohľadom zľahla prešiel po napnutom tele Savannah. „Vidím, že si mi priniesol malé potešenie na užitie. A ver mi, užijem si ju… hneď potom, čo ťa zabijem.“
William vykročil, zdvihol meč. „Nedotkneš sa jej.“
Geoffrey zdvihol jedno tmavé obočie. „Nechaj ma hádať. Myslíš si, že ma zastavíš, že ma zabiješ.“ Usmial sa a zatriasol hlavou. „Nemyslím si to. Predtým si ma nemohol zabiť. A nebudeš schopný ma zabiť  ani teraz.“
„Nespoliehaj sa na to,“ zavrčal William.
Geoffrey sa zasmial. „ No tak, som tvoj brat. Tvoja krv. Nemôžeš ma zabiť. Nezabiješ ma.“
„Nie si môj brat.“ William urobil ďalší krok dopredu. „Môj brat zomrel na týchto útesoch pred deväťsto rokmi. Henry bol jediný brat, ktorého som kedy mal. Si pre mňa nič. Nikdy si nebol.“
Geoffreyove oči zažiarili a zaútočil, hodil sa nie na Williama, ale na Savannah. Geoffreyove ruky sa zmenili, stali sa z nich smrtiace pazúre. Načiahol sa po Savannah, tvár mal skrútenú do masky nenávisti.
„Nie!“ William švihol mečom, zasiahol brata vysoko na ramene.
Geoffrey zakričal od bolesti a odtiahol sa. Krv mu kvapkala dolu po ramene.
Geoffrey sa pozrel na ranu a usmial sa, chytil sa za rameno. „Prvá krv je tvoja, braček.“ Ustúpil a zamieril si to priamo na útesy.
William zaklial a vyrazil za ním. Uvidel ako sa Geoffrey naklonil a zdvihol starý vak. Bratova ruka siahla dovnútra. Vytiahol odtiaľ zbraň.
„Teraz som ja na rade!“ vykríkol Geoffrey. Namieril zbraň a stisol spúšť.
Guľka vrazila Williamovi do hrude, trhla ním a priviedla ho na kolená.
Nie! Savannahin výkrik sa mu ozval v mysli.
Krv sa valila na zem a slabosť prechádzala cez neho. Otcov meč mu vykĺzol z prstov.
Geoffrey sa zasmial a pozrel sa na Savannah. „Predtým než zomrieš, uvidíš ako zabijem tvoju ženu.“



16 komentářů:

  1. Ach jo. Doufám , že se toho zlého bratra zbaví navždy. Savannah bude muset bojovat za oba.😕 Moc děkuji za skvělou kapitolu a překlad 💚💚💚

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!!❤❤❤

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad a korekci.

    OdpovědětVymazat
  4. Ten Geofrey je fakt psychopat :-( Dúfam, že ho čoskoro zabijú :-( :-(
    Dakujem za preklad a korekciu :-)

    OdpovědětVymazat
  5. souhlasím s Jajanou
    děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za skvělý překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat