čtvrtek 26. dubna 2018

Bozk upíra - 12. kapitola



Život sa nezastaví so smrťou.
Záznam z denníka Henryho de Montforta
16. december 1068


MOHLA počuť zvuk zvonkohry, ľahkú, upokojujúcu hudbu, ktorá letela smerom k nej.
Ležala bez pohybu, iba počúvala ten jemný zvuk. Zvonkohra jej pripomenula domov, jej byt. Mala zvonkohru na balkóne a každý deň vstávala s týmto upokojujúcim privítaním.
Ale teraz nebola doma. Nemohla byť. A bála sa.
Bála sa otvoriť oči. Bála sa, čo uvidí. Jej posledná spomienka bola na Williama. Dážď padal na neho a zmočil ho až na kosti. Krv sa zmiešala s vodou a tiekla mu v potôčikoch po tvári. Oči mal červené, červenšie ako pekelné ohne. Vyzeral súčasne zúrivo a vystrašene. Vedela, že bol rozzúrený na svojho brata. Ale prečo bol vystrašený?
Na okamih ho zahliadla a potom sa vrátila späť do temného sveta, ktorý na ňu čakal. Aký svet dnes uvidí?
Zhlboka sa nadýchla a otvorila oči.
Uvidela svoju spálňovú zostavu. Uvidela nástennú maľbu, ktorú namaľovala, zvírené vlny oceánu a vzdialený maják.
Uvidela svoju knihovníčku, počítač. Prútený nábytok a malý toaletný stolík.
Rýchlo sa posadila a v údive hľadela na miestnosť. Ako sa dostala späť –
Dvere do spálne sa otvorili a William vkročil dovnútra. Zamrzol, keď si uvedomil, že sa zobudila.
Zrazu bola nervózna, Savannah si rýchlo prešla rukou po vlasoch.
Jej ruka. Zamrzla a v údive civela na svoje zápästie. Geoffrey ho zlomil. Počula praskot kostí. Pokrútila zápästím, očakávajúc bolesť. Nič neprišlo.
„Tá kosť sa vyliečila,“ povedal William, prišiel, aby si sadol na kraj postele.
„Ako je to možné?“  Dotkla sa hrdla, čakala, že pocíti citlivú kožu. Pocítila iba hladkú, nepoškodenú kožu.
William ju iba pozoroval, pohľad mal vytrvalý.
Potom začula tie hlasy. Dvojica pod ňou sa hádala. Žena bola naštvaná, pretože jej manžel zabudol kúpiť mlieko v potravinách. Začula dieťa plakať, niekde na prízemí. Mohla počuť zapnuté televízory. Počuť telefóny. Kroky. Srdečne tepy.
Jej oči sa rozšírili, keď pochopenie prešlo cez ňu.
Neboj sa. Williamov hlas preplával do jej mysle. Jeho pery sa nepohli. Naučím ťa, ako zablokovať väčšinu z toho hluku. Je to všetko otázka sústredenia sa. Sústreď svoju energiu, sústreď sa na mňa.
Trhla sebou na ten duševný dotyk. Zhlboka sa nadýchla a sústredila svoju pozornosť, upriamila pozornosť na neho. Množstvo zvukov stíchlo skoro v jednom okamihu. „D-dal si mi bozk, však?“ Musela počuť, čo jej odpovie.
„Áno, Savannah, dal som ti ho.“
A potom si uvedomila, že ju hlavu nebolí. Po prvýkrát za viac ako šesť rokov sa nezobudila s pulzujúcimi spánkami. „Môj tumor?“
Usmial sa. „Nemusíš sa viac o to báť.“
Nestarať sa o to? Aké to bude žiť každý deň bez hrozby smrti, ktorá visela nad jej hlavou?
Pomaly sa zdvihla z postele a nejasne bola prekvapená, že má na sebe svetlomodrú nočnú košeľu. Rozpoznala v nej darček, ktorý dostala posledné Vianoce od Sharon. William ju musel obliecť. Musel ju priniesť domov a obliecť ju do postele.
Pomaly kráčala k zatvoreným balkónovým dverám. S jednou rukou sa dotkla ťažkých žalúzií. „Padla noc?“
Podrobne ju pozoroval. „Áno.“
Zdvihla žalúzie, uprene sa pozrela do temnoty. „Je tam vonku, však?“
Neodpovedal.
Otvorila dvere a vykročila von. Nočný vzduch sa otrel o jej pokožku, upokojil ju. Pozrela sa dole. Mohla vidieť prechádzajúce autá, ľudí kráčajúcich po ulici. Mohla vidieť mladý pár ako sa drží sa ruky a jemne sa bozkáva pod žiarou pouličných svetiel. Mohla vidieť každý detail na ich tvári. A to boli dva bloky vzdialení.
„Loví?“ spýtala sa, jej pohľad bol zamknutý na dvojici.
„Nie.“
Obrátila sa na neho s prekvapením.
„Musí ísť na zem. Jeho zranenia sú závažné. Bude potrebovať čas, aby sa zotavil.“
Šiel na zem. Triaška prešla po jej chrbtici. Nebola si istá, či chce vedieť, čo William mienil tou frázou. „Bol zranený... veľmi zle,“ povedala, spomenula si na bolesť, ktorá prešla cez mozog. „Prečo som nepotrebovala viac času, aby som sa... vyliečila?“
Zdvihol sa a kráčal k nej. Kroky mal pomalé, odhodlané ako lovec, ktorý už uväznil svoju korisť. Ustúpila o krok, nohy jej pritom zasiahli drevený rám balkónu.
Zastavilo sa centimeter od nej. „Dal som ti krv. Starovekú krv. A potom si prešla transformáciou.“
Zamračila sa. „A to ma vyliečilo?“
„Všetci upíri sa liečia rýchlo,“ povedal. „Je to jeden z našich darov. V tvojom prípade to bola sama transformácia, ktorá opravila tvoje telo. V istom zmyslu môžeš povedať, že si znovu vytvorená. Znovuzrodená.“
Prehltla. „A... ako dlho zaberie Geoffreyovi, aby sa vyliečil?“
Jeho pohľad bol priamy. „Neviem. Dva dni. Týždeň.“ Pokrčil ramenami. „Musí spať aspoň štyridsaťosem hodín. Potom –“
„Začne znovu loviť.“ Jej srdce búšilo. „Môže ísť po Mary!“
Jemne sa jej dotkol, pohladil ju po tvári. „Tvoja priateľka je v bezpečí. Zariadil som pre ňu, aby bola dobre strážená, až kým sa toto všetko neskončí. Prešla ňou úľava. Tak sa bála o Mary. Keby sa niečo stalo jej drahej priateľke, všetko by to bola jej  chyba.
Williamov pohľad prešiel pomaly po jej  odvrátenej tvári. Ústa sa mu zovreli do tesnej linky.
„Čo sa deje?“ spýtala sa Savannah, ihneď zacítila ako ním prešiel nepokoj.
Odstúpil, vkĺzol do tieňov. „Skoro som ťa stratil,“ povedal, jeho hlas bol tichý a hlboký.
Pamätala si znecitlivejúci chlad, ktorý prešiel cez jej telo. Pamätala si pohlcujúcu temnotu, žiariace záblesky svetla. A pamätala si bratov hlas.
„Myslím si, že si ma stratil,“ zamrmlala. „Na okamih.“ Kráčala k nemu, do tieňov. „Ale potom si ma  priviedol späť.“
Jeho ruky sa obkrútili okolo nej. „Nemohol sa ťa nechať, aby si ma opustila.“
Cítil sa pri nej tak dobre. Tak silne. Tak stabilne. Rukami mu skĺzla k pásu. „Nechcela som ťa opustiť.“
Sklonil hlavu a pobozkal ju. Pery mal jemné, veľmi nežné na jej, ako kedy sa bál, aby ju nezranil.
Odtiahol sa, uprene hľadel na ňu. „Nemôžem riskovať, že ťa stratím.“ V hlase mu začula bolesť, trýzeň.
Zamračila sa. „Nestratíš ma. Máme dohodu, pamätáš sa? Navždy.“
Jeho ruky sa spevnili okolo nej. „Áno, navždy.“
Stála si našpičky a zatlačila pery na jeho. Jazykom vkĺzla cez jeho plnú spodnú peru, dráždila ju. Chcela, aby prešiel cez okraj, nútila ho, aby stratil kontrolu. Chcela odstrániť pretrvávajúci strach z jeho mysle a dokázať mu, že sa nezlomí. Že je silná. Dokonalá partia pre neho.
Boli na balkóne. Každý ich mohol vidieť. Nestarala sa o to.
Mohla cítiť,  ako mu telo tvrdne na nej.
„Vieš, čo robíš?“ zaškrípal, jeho oči zažiarili.
Usmiala sa. „Áno.“ Otrela prsia o neho, nechala delikátny hodváb nočnej košele, aby skĺzol dole po jeho hrudi. Jej prsty sa zľahka pohli, svižne mu začala rozopínať košeľu. Chcela pocítiť jeho kožu na sebe.
Túžba v nej búšila. Telo sa cítilo byť nažive. Mohla cítiť ako jej krv prúdi žilami. Sila. Moc. Vášeň.
Pretiahla mu košeľu cez ruky a odhodila ju na stranu. Nechtami mu prebehla po hrudi, zľahka prechádzala po  koži. Začula, ako sa ostro nadýchol. Sklonila hlavu. Zatiaľ čo jej jazyk krútil po jeho bradavkách, skĺzla rukou k prednej časti nohavíc.
Chcela ho. Tu. Teraz. S nocou, ktorá ich obklopovala a hviezdami, ktoré svietili nad nimi. Chcela pocítiť Wiliamovo teplo, jeho vášeň. Chcela cítiť. Vedieť, že je nažive. Vedieť, že smrť nevyhrala.
Pohla zipsom na nohaviciach. Jeho ruka vyskočila, zamkla sa okolo jej zápästia. Pozrela sa hore a uvidela ako sa sval zovrel pozdĺž tvrdej linky na jeho brade.
„Nemám veľa kontroly,“ povedal, hlas mal hrdelný. Oči žiarivo červené.
Usmiala sa. „Dobre.“ Bola opojená mocou. Môže to urobiť pre neho. Môže ho zatlačiť k okraju... a za neho.
Rozzipsovala mu nohavice, uvoľnila ruku, aby sa dotkla jeho tepla. Jej ruka ho pevne zovrela, jemne ho hladila.
Zastenal.
Keď jej ruka pokračovala v hladení tvrdej dĺžky, pobozkala ho, nechala jazyk, aby prešiel po jeho perách a do tepla jeho úst. Milovala ako chutil. Zastonala, ten zvuk bol nízky, hrdelný.
Jeho ruky sa zovreli okolo jej ramien, jeho prsty vrazili do jej pokožky. Jazykom vrazil do nej. Horúci. Vlhký.      
 Odtrhla ústa od jeho a začala mu lízať krk. Mohla cítiť tep srdca, chvejúci sa pri jej perách. Sala mu kožu, zľahka ju zatiahla do úst a jemne uhryzla.
Williamovo telo sa zatriaslo. „Musíme ísť dovnútra,“ zamrmlal. „Teraz.“
Zubami tvrdšie zatlačila na neho. Pulz mu tĺkol.
Zaklial a zdvihol ju do náručia, ramenom otvoril dvere a vstúpil do spálne. Urobil dva dlhé kroky a položil ju na posteľ.
Uprene hľadel na ňu, tvár maal tvrdú ako žula. Zdvihla ruky v tichom pozvaní.
Jeho kontrola sa zlomila. Padol na ňu, strhol preč nočnú košeľu a zanechal ju v zbytkoch od hodvábu. Horúcimi ústami uchvátil jej prsia, lízal a sal.
Vrazila mu ruky do vlasov a zdvihla boky, otrela ich o neho. Mohla pocítiť ako sa k nej tlačí, skĺzava za krehkú bariéru jej nohavičiek.
Jeho ústa pokračovali v kŕmení sa, kým prsty dráždili druhú bradavku, zľahka s ňou trhol. Potešenie švihlo cez ňu. Bolo toho príliš veľa. Nebolo toho dosť.
Zatlačila mu na ramená, donútila ho, aby sa obrátil na chrbát. Pohla sa tak, aby sedela obkročmo na ňom a uprene hľadela na neho, hrudník sa jej rýchlo dvíhal a padal.
Nohavičky stáli v ceste. Frustrácia vrela v nej.
Potom opäť znovu začula zvuk trhania hodvábu.
William sa usmial na ňu.
Cítila ho, cítila špičku penisu tlačiacu sa na ňu, dráždiac jej napnutý otvor.
Stále to nestačilo.
Zatlačila dole na neho, tlačila jeho tvrdú dĺžku do vnútra svojho hladného tela. Roztiahol ju, hnal sa svojou cestou hlboko dovnútra nej.
Obidvaja zastonali. A potom sa začali hýbať. Rýchlejšie. Tvrdšie. Jej boky sa zdvihli, padli, zdvihli sa. Rytmus bol divoký, šialený. Zasiahlo ju prvé vyvrcholenie a pocítila ako potešenie sa valí cez ňu.
Williamove prsty vrazili do jej bokov, nútili jej telo, aby pokračovalo v tempe. Druhé vyvrcholenie sa začalo budovať. Rýchlejšie, tvrdšie ako bolo to prvé.
Sklonila hlavu, oblizla mu hrdlo. Jej zuby začali horieť. Jej boky sa zúrivo hýbali proti jeho. Jej ústa sa otvorili u neho a jej zuby mu poškriabali krk. Vrazil hlbšie do jej tepla.
„Urob to,“ zavrčal. „Urob to, Savannah!“ V jeho hlase bola temná potreba, ktorej úplne nerozumela.
Vrazil ešte raz do jej tela. Jej uvoľnenie sa prevalilo cez ňu, poslala ju, aby sa točila.
Jej zuby sa ponorili do jeho hrdla.
Jeho výkrik potešenia naplnil miestnosť a vyletel do čakajúcej noci.
******
VEDEL, že tá žena prežila. Vedel, že ju William transformoval. Cítil to.
Ale nezáležalo mu na tom. Stále ju zabije. Vysaje všetku krv z jej tela a nechá jej mŕtvolu  bratovi, aby ju našiel.
Geoffreyovo telo ležalo dokonale pokojne, bol pochovaný hlboko v zemi. Mohol cítiť, ako sa jeho sila začína vracať. Čoskoro bude schopný vstať. A zničiť.
Najprv zabije tú ženu. Vždy si užíval zabíjanie žien. Ich strach bol tak nádherne delikátny. Možno nechá, aby sa William pozeral, ako si vezme život jeho milenky. Áno, nechá ho to pozorovať.
A potom zabije Williama. Mal to urobiť dávno.
Už predtým sa snažil zabiť svojho brata. Keď boli iba chlapci, zatlačil Williama do temnej rieky v blízkosti otcovej usadlosti. Pozoroval ho z brehu, ako William bojuje o prežitie, bojoval, aby ostal na vode. A keď William zakričal o pomoc, Geoffrey sa iba usmial.
Nanešťastie Williamov výkrik pritiahol pozornosť rytiera, ktorý bol nablízku. A jeho brata vytiahli z vody, v bezvedomí, ale nažive.
Neskôr, keď trénovali so zbraňami, naučil sa bojovať s Guyovými mužmi, po druhýkrát zaútočil na brata. William, nedával pozor, nemal čas, aby sa vyhol smrteľnému meču, ktorý mu vrazil do tváre. Od tohto požehnaného dňa mal jazvu. Keď čelili rytierom, Geoffrey tvrdil, že mu ten meč vykĺzol.
Mohol povedať, že William neuveril tomu žalostivému klamstvu. Rytieri mu uverili, tak ho nechali, aby pokračoval v tréningu. Ale po tomto dni ho William začal viac pozorne sledovať. Bol v strehu.
Geoffrey bol skoro rád, že ho predtým nedokázal zabiť. Chcel, aby William poznal, že smrť si prichádza pre neho. Zo všetkých troch bratov bol William ten, kto mu skutočne patril. Guy vždy hovoril Geoffreyovi, že William je jeho skutočný syn, jediný „pravý de Montfort.“
Geoffrey nenávidel Williama. Nezaslúžil si ten titul. Nemal Guyovu chuť po moci. Nemal de Montfortovskú chuť po zabíjaní.
Ale Geoffrey ju mal.
Guy ho nikdy nedocenil a na konci musel zomrieť. Geoffrey dokázal tomu bastardovi, že je skutočný de Montfort. Zabil Guya a užíval si každý okamih z toho činu.
Pokrytý Guyovou krvou, šiel k veštcovi, ktorý vyslal Williama na jeho pátraciu akciu a donútil toho muža, aby mu povedal, kde sa nachádza ten upír. Sekal do neho aspoň tucet krát, než mu ten starý blázon konečne dal smer, ktorý potreboval.
Vyhľadal upíra a bol ním transformovaný. Samozrejme po transformácii Geofffrey zabil toho upíra. Stále si mohol pamätať ten nával moci, silu, ktorú mu dal ten moment.
Zabil stovky počas svojho života. Stovky. Ale nikdy nebol schopný zabiť Williama.
Tá žena bola kľúč. Akonáhle ju bude mať, jeho brat urobí čokoľvek, čo bude chcieť. Williamova slabosť pre tú ženu bude jeho pádom.
A na konci Geoffrey zabije ich obidvoch.
Mohol sa len ťažko dočkať. Uistí sa, že jeho brat bude trpieť, že bude prosiť o smrť.
******
SAVANNAH sebou trhla, s hrôzou hľadela na Williama.
Dotkla sa pier, pocítila vlhké kvapky krvi, ochutnala ich medenú sladkosť. Na hrdle mal dve malé ranky od prepichnutia.
Odtiahla sa od neho, vytackala sa z postele. Čo to urobila? Čo to urobila?
„Savannah – “
Ignorovala Williamov výkrik a vbehla do kúpeľne, vyrazila dvere, aby sa s treskotom zavreli za ňou. Zamkla ich, oprela sa o ne.
Vzala si jeho krv. Skutočne sa napila od neho.
Williamova päsť búšila na dvere. „Savannah! Sakra, otvor tie dvere!“
Pomaly kráčala k umývadlu. Prstami zovrela mramorový vrch a donútila sa zdvihnúť hlavu a pozrieť do zrkadla.
Očakávala, že uvidí monštrum.
Ale uvidela iba –
Jej oči. Zelené oči. Bledú pleť. Nos, o ktorom si vždy myslela, že je príliš malý. Pery, o ktorých si vždy myslela, že sú príliš veľké.
Vyzerala rovnako, tak ako vždy. Ale stále mohla cítiť chuť Williamovej krvi.
Obrátila sa ku kohútiku, zachytila vodu do ruky. Musí zmyť tú chuť. Musí!
Usrkla si vodu, krútili ňou v ústach, potom ju vypľula do umývadla a znovu zopakovala tento proces. Ale tá medená chuť stále ostávala.
„Vchádzam!“ Ozval sa hlasitý, trieštivý náraz a dvere do kúpeľne sa pomaly otvorili, zámok sa rozbil.
William stál nahý na prahu, oči mu žiarili. „Čo sa tu do pekla deje?“
Jej pohľad padol na jeho krk, na značky, ktoré zanechala na ňom. „Prepáč mi to.  Je mi to tak ľúto – “
Oči sa mu zúžili. Urobil krok k nej, potom zamrzol, keď sa naklonila späť k umývadlu. „Neurobila si nič, za čo by si sa mala ospravedlňovať. Neurobila si nič zlého.“
Zatriasla hlavou. „Uhrýzla som ťa. Vzala som si tvoju krv!“ A užívala si to. Vychutnávala si ten nával moci, ktorú jej dala jeho krv. A to vedomie ju zahanbilo.
„Dal som ti ju slobodne,“ povedal.
Jej pery sa triasli. „Nemohla som to zastaviť,“ v zúfalstve zašepkala. „Nechcela som to urobiť, ale nemohla som sa zastaviť. Musela som sa napiť. Musela som!“ Zažmurkala preč slzy, ktoré sa objavili v očiach, odmietla dovoliť, aby spadli.
William sa pomaly pohol k nej. Zdvihol ruky a obkrútil ich okolo nej, pritiahli si ju k telu, kolísal s ňou. „Sladká Savannah. Mal som ti povedať... “
Stuhla. „Povedať mi čo?“
Hladil ju po chrbte, ruky mal jemné, upokojujúce. „Pre upíra je fyzická túžba, žiadostivosť sa mieša s hladom po krvi. Tlačí na tvoju kontrolu, až kým potreba nie je uvoľnená a s potrebou po krvi sa nespojí dokopy.“
Odtiahla sa a uprene hľadela na Williama. „Nechcela som ti ublížiť.“
„Nezranila si ma,“ uisťoval ju, hlas mál naliehavý. „Dala si mi potešenie, viac potešenia, ako som si myslel, že je možné.“
A potom si spomenula na pocit jeho úst na jej krku, extázu, ktorá prebehla cez ňu, keď William sa napil od nej.
„Spomínaš si na to, však?“ spýtal sa, pohľad mal všímavý. „Krv nás spája, necháva nám, aby  zdieľali naše potešenie.“
Jej čelo sa pokrčilo. „Bude to vždy, keď sa budem musieť nakŕmiť od niekoho iného?“
William sa napol pri nej. „Nie. Stratíš kontrolu iba keď tvoja fyzická túžba a tvoj hlad po krvi sa spoja. Ale pretože nebudeš s nikým iným, ako so mnou... “
Prerušilarerušil vetu, ale Savannah vedela, čo tým myslel. Sľúbila mu, že bude s ním naveky. Očakával, že mu bude verná, že bude túžiť iba po ňom.
„A nechceš byť s nikým iným, však Savannah?“ Jeho oči zažiarili červenou farbou.
„Nie. Iba ty,“ jemne mu povedala. A bola to pravda. Nemohla si predstaviť, že túži po niekom inom. Bol tu iba William. On sám bol ten, po kom túžila, jediný, po kom dychtila.
Pocítila ako sa mu napätie uvoľnilo z tela. „Čo ty?“ opýtala sa, náhle sa cítila nervózne. „Nebudeš s nikým iným, však?“ zopakovala, zadržala dych a čakala na odpoveď.
Dotkol sa jej tváre. „Skutočne sa ma na to musíš pýtať?“ Usmial sa. „Si pre mňa jediná, Savannah. Teraz a naveky.“
Teplo sa rozšírilo po nej, prešlo cez ňu, vyhnalo chlad z tela. Uchopil ju za ruku a viedol ju do spálne.
„Musíme sa obliecť. Je tu mnoho, čo dnes večer musíme urobiť.“
Zamračila sa, vstúpila do šatne. V jeho tóne bola zvláštna naliehavosť. Obliekla si modrý sveter a vkĺzla do starého páru džínsov. V čase, keď našla topánky a vkročila do spálne, bol už úplne oblečený.
Vyšli z bytu a zamierili do prázdnej chodby. Stlačila tlačidlo na výťah, nervózne čakala, kým výťah dosiahne ich poschodie.
S jemným zazvonením sa dvere otvorili a oni vstúpili dovnútra. Savannah zdvihla ruku, zamýšľala stlačiť tlačidlo, ktoré označovalo prízemie.
„Nie.“ Williamove prsty sa obkrútili okolo jej zápästia. „Ideme na strechu.“
Savannah sa zamračila, ale poslušne stlačila tlačidlo na najvyššie poschodie. Akonáhle tam boli, vedela, že musia ísť po schodoch, aby sa dostali na strechu.
Naklonila sa k sklenenej stene vo výťahu. Ticho ho študovala. Znovu mal na sebe všetko čierne. Čierne tričko a čierne nohavice. Dokonca i čierne topánky. Nemyslela si, že skutočne vlastní nejaké farebné oblečenie.
Ale nezáležalo na to. Vyzeral tak dobre v čiernej farbe. S tmavými vlasmi a jazvou, vyzeral nebezpečne. Sexy.
Cítila, ako sa v nej túžba znovu rozdúchava  a bola šokovaná. Ako ho môže znovu chcieť tak skoro?  Jej potreba po ňom sa stávala nekontrolovateľnou.
Výťah zazvonil. Prehltla. „Sme tu,“ zbytočne zamrmlala.
William pozrel na ňu, obočie sa mu zdvihlo v očividných obavách. Donútila sa usmiať sa a vstúpiť do chodby. Musí sa dostať pod kontrolu.
Rýchlo prešli halou. Savannah ukázala Williamovi dvere k schodisku. Dvere boli zamknuté, ale so silným trhnutím ruky zlomil zámok a oprel sa o dvere, aby sa otvorili.
V tichosti sa vyšplhali po schodoch. Prečo šli na strechu? Divila sa.
Zatlačením otvoril dvere na vrchu schodiska a vyšli von.
Nočný vzduch bol teplý. Nad ich hlavami jasne svietili hviezdy. Savannah vykročila k okraju strechy a pozrela dole, zázrak ju naplnil. Mesto bolo nádherné. Živé tisícmi rozličnými svetlami. Uprene hľadela dole,  mala rešpekt pred týmto výhľadom.
„Si pripravená?“ spýtal sa William.
Savannah sa donútila obrátiť od toho pohľadu a otočila sa, aby sa na neho pozrela. „Pripravená na čo?“
„Na tvoje lekcie.“
Lekcie? Čo to malo znamenať?“
„Ako vysoko si povedala, že sme?“ zvedavo sa spýtal, pohol sa, aby stál vedľa nej.
„Jedenásť poschodí,“ zopakovala, keď uzlík strachu sa začal formovať v jej žalúdku. Náhle ten výhľad nebol tak príťažlivý, akým bol ešte pred chvíľou.
Ukázal cez ulicu. „A tá budova? Ako je ďaleko?“
Oči sa jej rozšírili. „Je to aspoň pätnásť metrov ďaleko.“
„Pätnásť metrov?“ Prikývol. „Áno, povedal by som, že to tak vyzerá.“
Ustúpila, stále si nezvykla, že si prečítal jej myšlienky.
Kráčal k stredu strechy. „Toto je tvoja prvá lekcia,“ povedal. „Upír ma neuveriteľnú rýchlosť. Neuveriteľnú silu.“
Prikývla. Už to vedela.
„Ale je tu mnoho temných darov, ktoré prichádzajú s bozkom. Mnoho, mnoho darov.“
Urobila váhavý krok k nemu. „Nerozumiem. Prečo sme prišli hore?“ V jej žalúdku bola guľa napätia , hrôzy, ktorá sa tam sformovala.
„Je tu mnoho, čo sa musíš naučiť. Mnoho, čo musíš vidieť.“
Prečo by mala vidieť opustenú strechu?
„Hovoria, že tí, čo uvidia, uveria,“ zamrmlal.
Zamračila sa, keď sa usmial na ňu a začal bežať smerom k okraju strechy.
V hrôze sa jej oči rozšírili. „Nie, William! Nerob –“ Ruku natiahla po ňom, ale bolo príliš neskoro.
Skočil cez okraj strechy.
„Nie!“

23 komentářů:

  1. Moc děkuji za další skvělou kapitolu a překlad. 💚💚💚

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za preklad a korekciu úžadnej kapitoly a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad a korekci.

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem pekne za skvelý preklad kapitoly

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji! Hádám, že Geoffrey je spíše psychopat než cokoliv jiného :(

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za super překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad. Som rada , že sa prebrala.Dúfam , že jeho bratovi nakope zadok.

    OdpovědětVymazat
  8. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  9. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji za překlad. :-) Renča

    OdpovědětVymazat
  11. Diky za preklad ☺️

    OdpovědětVymazat
  12. Moc děkuji za další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  13. Moc děkuji. Těším se na pokračování :-)

    OdpovědětVymazat
  14. Moc děkuji za překlad a korekci.

    OdpovědětVymazat
  15. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat