neděle 9. července 2017

Vlčie znamenia - 5. kapitola

Kapitola 5
„To neznamená, že urobíme čokoľvek, kým nebudeš pripravená.“ povedal Keil, keď sa mu konečne podarilo odtiahnuť seba od Robyn. „Môžeme si vziať náš čas, najprv sa navzájom spoznať. Teraz, keď som ťa našiel, môžem počkať.“

Jej bystré oči sa rozžiarili na neho.
TJ vrazil vzadu do neho.
„Hmm, Keil, ale čo o – “
Keil sa pootočil a narazil na TJovu odhodlanie .
„Fuj.“ vydýchol TJ, ale odhodlal sa. „Iba hovorím – “
Keil obrátil tvár k bratovi, starostlivo držal Robyn dostatočne blízko pri sebe, aby si nič nemohla prečítať z jeho pier. „Nie, nepovieš ďalšie slovo o tomto. Rozumieš?“ Bol to príkaz, povedaný tónom, ktorý TJ nemohol ignorovať. Robyn nebola jediná s hlasom alfy.
TJ zamrzol. Sklopil oči. „Pochopil som.“
Keil zatlačil trochu na Robyn a žmurkol na ňu. „Bolo to namáhavé ráno a myslím, že si môžeme dopriať nejaký pohyb. Zalyžovať si na vrchol  priesmyku pred obedom?“
Prikývla s nadšením a vytratila sa, aby sa prezliekla.
Keil jej chcel dať nejaký čas osamote, aby si premyslela všetko, čo sa naučila, ale jeho vlk odmietol nechať jej hlavu neinformovanú. Rozdelené osobnosti bolo náročné spolužitie aj v lepších časoch a práve teraz, Keilov vlk bol naštvaný. Nevidel, v čom je problém a prečo sa nedeje značkovanie a párenie.
Ja tiež, braček, pomyslel si Keil.
Nechal oči, aby cestovali po Robyniných stehnách, keď si obliekala tričko s dlhým rukávom. V jeho mysli mohol už cítiť váhu jej tela skĺzavajúce po jeho hriadeli, keď ju držal za tie boky a pomáhal jej, aby jazdila na ňom. Jeho boľavý úd tlačil na jeho lyžiarske nohavice a musel sa upraviť.
Opäť.
Áno, urobí všetko pre obetovanie sa, aby jej pomohol, aby bola schopná zmeniť sa na vlka.
Časť z neho chcela poslať TJa späť do civilizácie, dať im nejaké súkromie. Ibaže spôsob, akým TJ lyžoval, mu nedovolil nechať ho osamote. Ten chlapec by sa pravdepodobne stratil alebo zlomil lyže alebo urobil nejakú inú katastrofu.
Sakra. Uväznený v divočine so svojou družkou a nechceným sprievodom.
Nie, toto bolo najlepšie. Potreboval dať čas Robyn, aby sa prispôsobila. Čas, aby sa rozprávala s jej rodinou a bola schopná prijať zmeny, ktoré nastanú, ak sa aktivuje ako vlk. Nebude fér, ak ju urobí  plným vlkom a jeho družkou, ak zomrie vo výzve v nedeľu. Bude oveľa lepšie, aby počkal po víkende, keď bude mať dostatok času a energie, aby sa jej dvoril.
I keď chcel každou bunkou vo svojom tele kričať v proteste pri myšlienke na čakanie.
Všimol si, keď Robyn vzala tri lavínové monitory z police a nastavila im rovnakú frekvenciu, skontrolovala blikajúce svetlá, aby si bola istá, že fungujú.
„Ani náhodou, Keil. Ó, človeče, vieš, že nenávidím nosenie týchto vecí. Povedz jej, že to nebudem mať,“ nariekal TJ.
Robyn podala zariadenia mužom a jej obočie sa zdvihlo pri pohľade na TJa, ktorý sa odtiahol a skryl ruky za chrbát.
„Nenávidím to.“
Robynino pokrčenie ramien mu povedalo, že sa nestará, čo si bude myslieť, keď pristúpila k nemu, prehodila popruh cez jeho krk a upevnila mu zariadenie na opasok. Natiahla ruku a potľapkala TJovu našpúlenú tvár, nemrkla očami a dala mu diabolský úškrn.
„Cítim sa ako pes s obojkom.“
Robyn si odfrkla a obrátila, aby sa uistila, že Keil nosí správne prístroj.
„Je to na prežitie, Robyn, nedostaneš odo mňa žiadnu sťažnosť.“ Keil siahol a nastavil remene okolo jej pásu, narovnal kúsok gumy, ktorá ležala plocho na jej tele.
Jeho prsty cestovali pozdĺž remeňov, hladil ju po jej trupe a tep mu vzrástol pri pocite z nej pod jeho rukami. Pozrel hore a uvidel, ako ho pozoruje. Tvrdo prehltla a jej jazyk vyrazil von, aby si navlhčila spodnú peru.
„Budeš to cítiť lepšie, ak si to dáš pod kabát.“ Keilove ruky sa zastavili na okamih, aby sa dotkol vrchu jej bedrovej kosti. Bola na polovičnej ceste, aby sa dostala do jeho objatia a nechcel nič viac ako sa úplne pohnúť a položil si ju tam. Aby pocítil, aby sa tlačí pozdĺž celého jeho trupu. Aby sklonil ústa k nej a ochutnal ju.
Presunula sa, keď sa sklonil, pokušenie ho tlačilo, jej oči ho priťahovali ako magnet. Bližšie k jej ústam šiel, aby siahol na jej telo so svojimi rukami, aby ju hladil po chrbte.
Náhla ostrá bolesť zasiahla jeho ľavú časť chrbta a úder ho strhol tvrdo od Robyninho tela, keď sa potácal smerom k stolu.
„Čo sa – ?“ Keil zahulákal, keď uchopil Robyn a otočil s ňou, aby zabránil jej rozdrveniu.
Za nimi TJ hádzal svojou výzbrojou napravo a naľavo, keď zakopol o svoj batoh. Jeho lyžiarske palice  sa zastrčili pod jeho ramená, roztiahol ich a každý pohyb, ktorý urobil, spôsobil, že strieľal ostrými hrotmi v ich smere.
„Ty mizerný blázon!“ Keil sa pokúsil uchopiť jeho pohybujúce sa palice, ale tie pokračovali v tancovaní mimo jeho dosah. Náhly extra nadšený pohyb TJ vtlačil palice tvrdo smerom k nim.
Keil zatlačil Robyn na stranu, keď vykríkol: „TJ, prestaň!“
Pevná šasť na lyžiarskej špičke vrazila do dreveného stola, kým sa TJ nakoniec prestal hýbať a vyhrabal sa, aby sa pozrel bližšie na nich.
Robyn a Keil stali bok po boku, lyžiarske palice sa chveli, keď vyčnievali do miestnosti medzi ich bokmi. TJov nevinný výraz bol viac ako rozčuľujúci.
„Čo?“
„TJ, si hrozba pre každého okolo teba.“ Keil zavrčal, keď mu vytrhol problematické palice a držal ich od svojho brata.
„Ako si ich tam dostal?“
Keil sa otočil k Robyn a umiestnil ruku na jej rameno, uistil sa, že môže vidieť jeho ústa ako sa pohybujú.
„Je to vhodný čas, aby som ti povedal, že môj mladší brat je blbec a ak ho nestrážim, priviažem ho k latríne na krátku uzdu?“
Robyn ukázala predstavenie, keď sa obrátila k TJovi a zatriasla svojimi ramenami. Potom pomaly zdvihla ruku a ukázala TJ prostredník.
„Áno,“ povedal Keil, „Myslel som, že to bude jasné.“
******
Lyžovali v jednej rade dole k jazeru, Robyn nasledovala Keila, keď sa prerušila stopa. Naliehal, aby šiel ako prvý a Robyn potlačila smiech. Bol tak veľmi podobný Tadovi, odmietal, aby niekto pracoval tvrdšie ako on.
Dala si na čas, aby nechala svoju myseľ putovať, keď jednoducho nasledovala dráhu, ktorú zanechal v snehu. Aj keď všetko, čo jej bolo povedané toto ráno vyzeralo  byť nemožné, dôkaz TJovej zmeny do vlčej formy dal jasne najavo, že toto nie je nejaký kanadský vtip, ktorý by sa snažili urobiť si z nej.
Bola tu tiež otázka jej okamžitej príťažlivosti k tomu veľkému mužovi, ktorý kráčal pred ňou. Robyn zdvihla zrak, aby ho pozorovala ako lyžuje, efektívne, keď pracoval, aby vytváral dráhy v stopách mäkkého snehu, ktorý ležal na povrchu zamrznutého jazera. Niečo v ňom ju fascinovalo.
Ako jeleň v svetle reflektorov pri rýchlo sa blížiacom kamióne; očakávala náraz, ktorý by ju kopol ako blázon. 
Feromóny medzi nimi dvoma boli variaco horúce. Pred malou príhodou s lyžiarskymi palicami si myslela, že skončí ako zákusok. Sakra, chcela by, aby is na nej pochutnal. Brnenie bežalo po celom jej tele, keď pomyslela na Keila a jeho dotyk. Spôsob, akým sa obkrútila okolo neho, keď vstala dnes ráno, tá reakcia jeho tela na jej dotyk. Podivným spôsobom bol schopný ju upokojiť uprostred noci. Obvyklé následky z bolesti ucha sa mali pomaly pohybovať po celom jej tele s otravnou bolesťou hlavy, ktorá by kopala. Jeden dotyk jeho ruky, trochu maznania a bolesť ustúpila.
Boli ako palica s dynamitom a zapaľovač. Viac času spoločne a niečo vybuchne.
Povzdychla si, keď si priala po tisíci raz, aby tu bol Tad, aby odrazil tieto predstavy. Jej brat. Bol tiež vlkom? Nikdy nič nepovedal. Ak toto bude novinka pre neho, tak bude prekvapený.
Samozrejme, ak už to skutočne vedel, tak ho bude musieť zabiť.
Už ho počula sťažovať sa, že sa správa nezodpovedne a urobila tento výlet sama. Tad vždycky hovoril, že skonči tak, že stretne nejakého cudzieho blázna v divočine. Pravdepodobne si nemyslel, že stretne niekoho, kto ju chce zmeniť vo vlkodlaka.
Keď prišli na koniec dráhy, Keil sa zastavil a upustil svoj batoh. Robyn sa pripojila k nemu a užívali si okamih, keď si kochali výhľadom, slnečné svetlo na snehu, hory sa zdvíhali odvážne okolo nich. Keil štuchol do jej pleca a podal fľašu s vodu po tom, čo si dal dlhý hlt. Robyn ho uvidela, že si oblizol kvapku vody, ktorá ostala na jeho pere a horúci bzukot ju zasiahol. Bolo niečo erotického zdieľať fľašu s vodou, toto nikdy predtým nezaznamenala pri výletoch v divočine.
Robyn si dala dúšok, veľmi dobre si vedomá Keilových očí, ktorá pozorovali jej ústa, pozorovali jej hrdlo, keď prehltla. Pomaly sklonila fľašu a usmiala sa na neho. Táto záležitosť dvorenia bude zábavná.
„Idem na kopec. Počkaj na TJa a uisti sa, že sa napil. Je známy, že je dehydratovaný. V poriadku?“ -----Prešiel svojimi prstami po jej perách v jemnom pohladení, než sa obrátil preč.
Robyn civela, keď Keil hladko putoval hore na kopec v uhle, jeho mocné telo sedelo na zložitej trati so zdanlivou ľahkosťou.
Páni. Spáriť sa s pánom sexy telo. Ako sa jej dostalo toľko šťastia?
Ibaže tu boli problémy v raji. Niečo sa stalo toto ráno priamo predtým, než sa vydali na cestu. TJ bol rozčúlený a bolo to v poriadku, až kým ho Keil neprerušil.
Chcela zistiť prečo.
Trvalo to pár minút, než ich TJ dobehol. Robyn mu podala fľašu s vodou, držala ju o sekundu dlhšie než to bolo nevyhnutné, aby ho donútila, aby urobil bližší pohľad na ňu. Keď si bola istá, že sa pozerá, ukázala smerom na Keila so svojou hlavou. Poklepala svojimi prstami spoločne, ako keby jej pery hovorili.
TJ si zahryzol do pery. „Á, človeče, toto je nespravodlivé. Keil mi povedal, aby som ostal potichu. Musíš pochopiť ako človek, je to môj brat a cítim vernosť k nemu. Tiež je ten najmocnejší vlk, ktoré poznám a skutočne ma bolí pomyslenie, že by som ho neposlúchol.“
Robyn ukázala na Keila a na seba nasledujúc spojených prstoch dokopy.
„No, viem, že vy dvaja sa spárite ako druhovia. To znamená, že si dostatočne silná, aby ma tiež bolelo pomyslenie, že ťa tiež neposlúchnem.“ Naklonil hlavu na stranu a s bolestivým výrazom sa spýtal: „Nemyslím si, že by som mohol hovoriť, aby si ma nechala vyvliecť sa z háčiku?“
Robyn sa cítila previnilo, že tlačí na neho, ale bolo tu niečo, čo potrebovala vedieť.
Prehovorila nahlas. Jemne, ale jasne.
„Povedz mi to.“
„Arghh! Sakra. Dobre. Vyklopím to. Keil ti nepovedal celú pravdu o druhoch. Nie je to niečo, čo môžeš tak ľahko odhodiť. Snaží sa dať ti čas, aby si si zvykla na celú predstavu o tom byť vlkom a všetko okolo toho. Snaží sa byť ušľachtilý.“ TJ zízal na svah, kde Keil robil prvé serpetíny. „Keil ide v nedeľu na výzvu na vodcovstvo v našej svorke. Je silnejší ako ostatní chlapi a viem, že Keil môže vyhrať.“
„Ibaže tá výzva je v rovnako v ľudskej a vlčej podobe a môže byť trochu nepríjemná, najmä ak vlk, ktorý čelí výzve, nie je pod kontrolou.“
„Čím dlhšie ty a Keil bude čakať, aby ste dokončili spojenie, tým viac nepozornejší bude jeho vlk. Nesnažím sa ťa tlačiť, aby si šla do postele s Keilom. No dobre áno. Čím rýchlejšie, tým lepšie. Pretože ak ťa neoznačí a nespojí sa s tebou pred víkendom, Keilov vlk bude tak rozrušený, že sa obávam výsledku výzvy.“
TJ stočil pohľad späť, aby sa stretol s jej. „Obávam sa tiež o teba, pretože môže byť nebezpečné byť okolo svorky. Keď stei sa s Keilom včera pobozkali a túlili sa, tvoj vlk začal sa aktivoval a vydávaš sexuálne feromóny ako blázon. Všetci nespojení muži sa budú o teba skutočne zaujímať. Nemyslím si, že si je toho Keil vedomý, pretože je tebou už priťahovaný. Cítim to, ale viem, že si jeho a nútim sa, aby som to ignoroval.“
Robyn prikývla na porozumenie a natiahla sa, aby pohladila TJovo líce na poďakovanie rýchlym dotykom. Oči sa mu zatvorili na sekundu, potom zakašlal.
„Hmm, Robyn? Potrebuješ vedieť, ako sú na tom  vlci ohľadne dotýkania sa vecí, a akokoľvek sa mi páči, že sa ma dotýkaš, lepšie urobíš, ak to nezopakuješ, kým sa ty a Keil spolu nezaviažete. Pretože si momentálne nemyslím, že by mohol vydržať, aby zavetril kohokoľvek na tebe a mám rád moje gule,  a chcem, aby ostali pripevnené na mojom tele.“
Odovzdal jej späť fľašu s vodou a ukázal je, aby sa vrátili na svah.
Liezli, využívali dlhé plytké serpetíny, ktoré Keil urobil, aby uľahčil ich stúpanie. Robyn pozrela cez rameno, aby videla TJa, ako ju nasledoval pomaly a vyrovnane, lyže mu utekali po stranách každých pár krokov. Bol strašne nekoordinovaný na dvoch nohách.
V čase, keď sa dostali na vrch svahu,  sa Robyn potila a cítili teplú žiaru uspokojenia od námahy. Keil vytiahol malý varič, aby zohrial vodu na pitie.
„Si dobrá lyžiarka, Robyn. Držala si sa dobre.“ Keilova poklona ju zohriala ešte viac, keď si sadla pred neho, aby bolo schopná pozrieť sa na hory, ktoré šli dole k Tichému oceánu a znovu uvidela jeho tvár. Uvoľnene si výdychla, keď nechal svoj pohľad putovať po slnkom osvetlených vrcholov hôr. Zovretie na jej kolene odtiahlo jej pozornosť späť na Keila.
„Si hladná?“
Prikývla a pritiahla si svoj batoh bližšie, aby vyhrabala jedlo, ktoré priniesla. Podala mu pár domácich  cereálnych tyčiniek a pozorovala s potešením výraz na jeho tvári, keď zahryzol do nich.
„Tieto sú lahodné. Kúpila si ich vo Whitehorse?“
Zatriasla hlavou nie a prikývla áno, keď ukázala na seba.
„Nekúpila si ich, ale urobila si ich. Upiekla si ich?“
Prikývla.
Obdiv v Keilových očiach vzrástol. „Hmm. Aj varí.“ Pomaly sa naklonil dopredu a umiestnil jemný bozk na jej pery. Civeli na seba navzájom minútu, túžba rástla medzi nimi ako hmlový oblak predtým než vriaca voda priniesla Keila späť na zem.
„Vy ľudkovia ste príliš rýchli.“ TJ mal červenú tvár, keď spadol vedľa Keila, spôsobil, že sa Robyn usmiala. „Ó, samozrejme, vysmievaj sa pomalému človeku. Musíš vedieť, že ako náhle sa budeš môcť zmeniť na vlka, budem schopný poraziť kedykoľvek tvoj zadok v závode. Správne, Keil?“
Keil podal Robyn hrnček horúceho sladkého čaju. „Okrem toho predpokladám, že ťa opäť nenapadne, aby si pomyslel na Robynin zadok, súhlasím s tým, že si veľmi rýchly, keď si vlk. Robyn, viem, že si preťažená informáciami o  všetkom, čo sme na teba hodili – “
Robyn zamávala rukou, aby ho prerušila. Schválne sa obrátila chrbtom k nemu a ukázala na hory, na celkový pohľad, kým mu čelila.
„Má pravdu, Keil. Zmĺkni na chvíľu a užívaj si výhľad.“
„Viem, ale – “
„Ale nič. Práve teraz  je príliš ťažké o tom hovoriť. Uvoľni sa. Ale nevieš ako? Potrebuješ sa trochu uvoľniť, braček. Nie všetko je o politike svorky, situácií ohľadom života a smrti, Kapitán Kirk, myslím Keil, na záchranu.“
Keil vzhliadol, aby sa pozrel, ako Robyn pozoruje čo TJ hovorí a potom prikývla. Držala ruku pred ním a zdvihol sa, aby sa k nej pripojil. Vyzliekla si rukavice, aby prešla prstami po jeho líci, predtým než sa obrátila a usadila opäť proti nemu, keď obdivovala ten pohľad.
Bol veľmi seriózny, uvedomila si Robyn. Nemohol byť oveľa starší ako ona a plánoval, že prevezme vládu nad veľkou skupinu, dobre, ak predpokladá správne, skôr tvrdohlavých jednotlivcov. 
Mohla by mu pomôcť naučiť relaxovať. Udusila v sebe rehot.
Keilove silné ramená ju podopierali, prechádzali po jej trupe a pevne zatlačili do jeho kamenne pevnej postavy. Príliš zlé zimné oblečenie ju urobilo všade mimoriadne objemnú, ale stále mohla oceniť pocit jeho pevného tela.
Obrátila sa a skĺzla rukami za jeho krk. Keď sa ich pery obtreli o seba, upevnila zovretie a zdvihla sa na nohy zo zeme, aby nechala svoju celú váhu tela, aby sa zavesila na neho.
Prekvapujúci pohyb zafungoval a padli do snehu. Robyn sa snažila utiecť, keď dopadli na zem, ale držal ju, keď sa prekrútil, aby skončil ležiac na vrchu jej, prišpendlil ju na mieste.
„To bolo záludné, Robyn.“ Keil civel na ňu, prehodil boky cez ňu, aby poznala, že je lapená. „Myslím, že by si mala zaplatiť zástavu za tento malý trik.“ Sklonil hlavu a otrel sa o jej krk, a Robyn ucítila ako sa zhlboka nadýchol. Jazykom prechádzal po jej odhalenej pokožke a zatriasla sa, keď vlna túžby prešla jej telom, cez prsia a usadila sa v jej lone ako tikajúca časová bomba.
Človeče, ó človeče, tento muž bol opojný.
So stonom sa Keil zdvihol z jej tela a vytiahol ju na nohy.
„Je neskoro a ak sa chceme vrátiť do chaty za denného svetla, bude lepšie, ak pôjdeme. Vyhýbajte sa pravej strany svahu, zdá sa, že ten sneh je nestabilný.“ Robyn prikývla, prehltla tvrdo od extra vlhkosti v jej ústach. Keil prešiel prstom po jej perách a zažmurkal na ňu. „Vyžiadam si svoju zástavu v chate.“
Zbalili si veci a tento raz Robyn viedla na ceste, lyžovala dole po strane hory, využívajúc telemarkové otáčky. Zastavila sa vo štvrtine cesty a čakala na nich, aby ju dobehli. Keil stál vedľa nej, TJ ďalej na strane.
 „Pekné otáčky, Robyn.“ Povedal Keil. „Nechaj ma ísť prvého. Chcem na teba dávať pozor odteraz. “ Vyrazil a prudké pohyby spôsobili, že bežecké lyže sa otočili v hlbokom snehu na horskom svahu.
Robyn tiež obdivovala jeho schopnosti. Tí ľudia, s ktorými ona a Tad lyžovali v horách boli všetci experti a Keil by dobre zapadol. Dohonila ho a obidvaja sa obrátili, aby pozorovali TJ ako robí svoj zostup.
Jeho jasne červená vetrovka vyzerala na ňom dobre a to bolo tá najviac pozitívna vec, ktorú mohla povedať o jeho technike. TJ nelyžoval, hádzal svojimi nohami v šialenom hrabaní, ako kedy mal na sebe kolieskové korčule. Lyžiarske palice rotovali vo vzduchu, sneh lietal všade. Robyn si uhryzla do pery, aby sa zdržala od smiechu.
Potom sa jej dych zachytil v hrdle. Videla, ako sneh povolil a veľká trhlina sa objavila na horskom svahu, kde TJ mieril, príliš ďaleko na nebezpečnej strane a úplne mimo kontrolu.
Robyn civela v hrôze, keď tá strana svahu za TJom vkĺzla do lavíny, zasiahla jeho snehom pokrytú postavu na svahu priamo pred nimi.  Zem pod nohami sa zatriasla na okamih, ale snehová hromada, kde stáli bola dostatočne stabilná. Šialene sa obzrela tam a späť cez usadzujúci sa poprašok a mrakmi jemného snehu, snažila sa uvidieť nejakú známku o TJovi.
Nič, iba rozvírený povrch horského svahu zdravil ich oči.


20 komentářů:

  1. Ďakujem za úžasnú kapitolu , neviem sa dočkať ako to dopadne 👍😍

    OdpovědětVymazat
  2. Na tak to sem zvedava, diky moc :)

    OdpovědětVymazat
  3. Napínavý koniec :-( Som zvedavá čo sa stalo s TJ-om.
    Dakujem za preklad a korekciu ☺

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za další kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  6. bože dúfam, že sa TJ nič nestalo a rýchlo ho nájdu :o( dík za preklad a už sa neviem dočkať pokračovania :o))

    OdpovědětVymazat
  7. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  8. Moc děkuji za další kapitolu. HankaP

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat
  10. Ahoj děvčata,moc,moc díky za další kapitolu Mirka

    OdpovědětVymazat