čtvrtek 1. června 2017

Horiaca obloha - 7. kapitola 3/3


Späť v Archerovej izbe Iolanthe zdvihla matne červený kufor, ktorý jej princ daroval a položila ho na stôl. Vnútri bolo oblečenie pre chlapca, neznámo vyzerajúce mince/peniaze, mapa Londýna, mapa oblasti Eton-Windsor a kniha nazvaná Broadshawov Mesačný Sprievodca Železnicou.
„Prosím, zváž to,“ povedal princ.

Prudko sa otočila. Netušila kedy sa premiestnil do izby.
Stál chrbtom proti stene, výraz prázdny. „Ani nevieš kam ísť.“
Ale áno, vedela. Princ povedal, že škola nie je ďaleko od Londýna. A presne tam potrebuje byť. Majster Haywood jej poradil, aby čakala pri portáli tak dlho ako len môže, na návrat ochrancu pamäte. Presun mal svoje riziká, ale neplánovala zase ísť späť do domu šialenej ženy. Môže sledovať dom z vonku, možno z neďalekej strechy-
„Nad tým by som neuvažoval.“
Srdce jej vynechalo, ale obrátila sa späť ku kufru, vzala peniaze a predstierala, že kontroluje čo ešte obsahuje. „Tá žena v podkroví vie kto si – alebo čo si, prinajmenšom. Už sa musela poradiť s ostatnými Exilmi. A medzi Exilmi sú špióni. Atlantis bude mať v tomto čase celé susedstvo pod dozorom. Agenti oberú dom o ochranu, aby si sa premiestnila dovnútra, ak budeš dosť zúfalá skúsiť to. Skús to, ale a to bude to posledné čo spravíš.“
Iolanthe prišlo zle. „Anglicko je veľká ríša. Moje možnosti sú tu takmer nekonečné. Ako ste spomenuli už pred tým, Atlantis, akokoľvek úžasné, ma nenájde len tak ľahko v krajine miliónov.“
„Nie si tak anonymná ako si myslíš. Tvoj kabát je súčasťou Etonskej uniformy. Všade ťa bude označovať za Etonského žiaka. Domáci sa budú diviť prečo sa potuluješ okolo, keď by si mala byť v škole – a zapamätajú si ťa.“
Iolanthe sa začala už potiť. Tak ľahko sa môže odhaliť, bez toho aby o tom vedela. „Všetko čo musím urobiť je prezliecť sa.“
Vymenila kabát za jeden hnedý z kufru.
„Len keby to bolo také jednoduché. Na dedine, kde každý pozná každého, budeš príliš nápadná. Takže musíš ísť do miest, kde je anonymita možná. Ale nevieš, ktoré časti mesta sú bezpečné pre dobre oblečeného mladého muža a kde skončíš okradnutá a možno aj zbitá. A než ma znovu uistíš ako dobre to vieš s päsťami, povedz mi, koľko dospelých mužov dokážeš naraz zložiť bez toho, aby si sa uchýlila k elementálnej mágií?“
„Ak ma chcete presvedčiť, že každé miesto tam vonku je pre mňa nebezpečné,“ odsekla, „neuspeli ste.“ Ale bol čoraz bližšie.
„Každé miesto tam vonku je pre teba nebezpečné. Ešte si si to neuvedomila?“
Priala by si, aby nehovoril tak ticho a rozumne. „Nebezpečnejšie než tu? Privediete ma na smrť.“
„Položím za teba život. Vieš o niekom ďalšom, kto to spraví?“
Položím za teba život. Jeho slová na ňu mali zvláštny účinok – bolesť, takmer ako keby ju osa štipla priamo do srdca. Zaklapla kufor. „Môžeš mi sľúbiť, že budem žiť? Nie. Myslela som si.“
Bol ticho. Smutný. Predtým si to nevšimla, ale teraz videla, že na ňom vždy bola známka melanchólie, ťažkosť, ktorá prišla spolu so zodpovednosťou za príliš ťažké bremeno .
„Je mi to ľúto,“ povedala, neschopná si pomôcť.
Princ prešiel k oknu a zadíval sa na temnejúcu oblohu. Ľavú ruku na záclone stisol. Nemohla si byť úplne istá, ale zdalo sa akoby sa zachvel.
„Čo sa deje?“ spýtala sa.
Znovu bol ticho a ešte dlhšie. „Vyšli hviezdy. Dnes večer budú celkom krásne.“
Otočil sa a podišiel k nej, paličku zdvihnutú. Iolanthe ukročila, neistá si jeho úmyslami. Ale len jej upravil kabát, aby jej sedel.
„Ďakujem,“ zamumlala.
„Pokiaľ sa chystáš nechať chytiť, nech aspoň vyzeráš čo najlepšie.“
Na jeho slová chcela len chladne odfrknúť , ale nedokázala to ani nič podobné. V hrdle akoby mala hrču pilín.
„Takže... toto je zbohom.“
„Nemusí byť.“
Ale Iolanthe zavrtela hlavou. „Riskoval si všetko z nejakého dôvodu. A pretože ti nemôžem dať čo chceš, nemala by som ťa vystavovať ďalšiemu riziku.“
„Nechaj ma rozhodnúť, aké množstvo rizika som ochotný podstúpiť,“ povedal mäkko.
To ju takmer dostalo. Pokiaľ by ju ochránil, aj keby mu nepomohla...
Nie, nemôže dovoliť, aby sa zase zasnívala. „Nemôžem zostať, ale v každom prípade ďakujem, že si mi povedal pravdu.“
Jeho oči zahalil tieň, než bola jeho tvár zase nečitateľná. Položil jej ruku na rameno. Na moment mala pocit, že si ju pritiahne a pobozká, ale len jej prešiel palcom po čele – princovo požehnanie.
„Šťastena, nech ťa sprevádza.“ povedal a pustil ju.

---------------------------------------------------
Dve veci tu chcem spomenúť – jedna – Kniha nazýva ich schopnosť „teleportácie“ slovom „vault“ – čo v našom zmysle znamená „skočiť, preskočiť alebo prehupnúť sa.“ Toto slovo je tu, ale očividne použité v novom význame a mňa by zaujímalo, teraz keď viete o čo ide, ktoré slovo sa zdá lepšie vám: premiestniť alebo skočiť? Prípadne – máte ešte lepšie návrhy?

Druhá je len poznámka vlastne: Angličtina, ako možno mnohí vedia, nemá vyslovene tykanie a aj keď som chcela i v tejto kapitole prejsť priamo na tykanie, realita vzdoruje a tak to striedam, pretože to tak vyzerá prirodzenejšie  – keď princa osloví Veličenstvo a podobne. Dúfam, že to nie je príliš mätúce a bude jasné prečo ich striedam a nikto nebude zmätený prečo sa princ neohradzuje nad jej „opätovným“ vykaním.

11 komentářů:

  1. No, hmmm, nečekala jsem, že fakt půjde, přece jen je ve škole o něco bezpečněji, už jen proto, že na ty problémy s Atlantis jsou dva. Uvidíme, jak se to dál vyvine. Co se týče tykání, já s tím nemám problém, a dokonce jsem to dělala v mých překladech stejně. Tykovykání je zkrátka pro překlady problém.

    Co se týče toho překladatelského oříšku, záleží na Tobě. Kde ti lépe bude sedět přemístění, tam dej přemístění, kde skok, tak skok. Případně to střídej, aby tam nebyl několikrát za sebou jeden výraz, to pak nepůsobí pro čtenáře dobře. Klidně používej i ten teleport, všichni víme o co jde.

    Skvělý překlad, těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Jo, to zname, prostě to tam dávej, jak to bude sedět, taky to tak dělám
    Díky :)

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru...:-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za pokračování. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji moc.. Překlad se mi čte velmi příjemně, to tykání / vykání vůbec nevnímám.. co se týče přesun / skok, tak z jiných knih bych vnímala rozdíl v dosažené vzdálenosti - skoky ji mají omezenou, přemístění je neomezeno a možná použití i nějaké té brány - skok sám, přemístění branou.. ale pro mě za mě si to střídej dle libosti, během čtení se opravdu až takovým úvahám neoddávám, takže jestli skáčou, přemísťují, přesunují nebo teleportují je opravdu šumák 😁

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za ďalšiu kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat