středa 26. dubna 2017

Všetko o medveďovi - 7. kapitola


Nell sa točila hlava, keď ju Brody pustil. Bola omámená a najprv skutočne nechápala, prečo ustúpil. Bola v bode, že by sa vyšplhala po jeho tele ako po strome a odstránila mu oblečenie so zubami. Dokonca i teraz musela bojovať s nutkaním, aby pristúpila bližšie a dožadovala sa, aby jej dal viac týchto návykových bozkov.

Chcela prechádzať prstami po celom jeho tele, aby poznala krivky a tvrdosť jeho svalov. Brody bol zďaleka tá najlepšia ukážka muža, ku ktorej sa kedy dostala tak blízko. Nebola dlho v meste, než si všimla, ako vyplnil svoje oblečenie s úžasným detailom, jeho ramená sa napínali na švoch jeho vyšívanej uniforme z golfového trička.
Mala rada prirodzenosť mestskej uniformy šerifa – boli to pekné, elastické golfové tričká, ktoré predvádzali každý sval, keď sa pohol určitým spôsobom a strih nohavíc, ktoré vystavovali pevný zadok, ktorý objavila a pozorovala každý čas, keď vkráčal do pekárne. Brody Chambers mal ohromný zadok.
A bol tiež skutočne milý chlap. Nie nafúkaný, vôbec nevyzeral, že si je skutočne vedomý toho, ako dobre vyzerá. Keď ho spoznala, prišla na to, ako skutočne prišiel k svojim svalom, robil všetky druhy fyzickej práce v meste, kde potrebovali. Nebol typom mužom, ktorý sedí ako divák, keď je treba niečo robiť a skutočne to obdivovala.
Keď sa jej hlava vyčistila, uvedomila si, že sa jej pozrel do očí, ako keby sa snažil odhadnúť jej reakciu. Cítila sa ako idiot, prichytená pri civení na neho, pravdepodobne s prašteným výrazom na tvári.
Tento muž bol smrtiaci. Jeho bozky mali byť označené povinnými výstražnými nápismi. Môže vyvolať závrate, točenie hlavy, nedostatok kyslíka v mozgu a mazľavý, roztúžený vzhľad. Ó, áno.
„Pripravená najesť sa?“ zaburácal jeho hlas skrz jej telo, zohrieval ju vo veľmi súkromných, citlivých miestach.
Stav sa, že som pripravená. Ale neznelo to, ako kedy bol na jedálnom lístku v tomto okamihu. Nell zastrčila späť svoje sklamanie a snažila sa vytriezvieť. Pozval ťa na večeru. Musí ísť podľa programu!
„Kde si položil tašku, ktorú som ti dala?“ spýtala sa, kúpiac si čas, aby sa jej usadili nervy.
Brody išiel k zadnému sedadlu veľkého SUV a vytiahol veľkú nákupnú tašku, ktorú zbalila skôr  a dala mu, keď ju vyzdvihol. Zatvoril dvere na aute a poťažkal si tašku v jednej ruke, keď jej pokynul, aby šla pred ním k dverám.
Dostihol ju, aby jej otvoril dvere a nechal ju vkročiť ako prvú. Dom bol rozkošný. Hoci vybudovaný do svahu kopca, bolo tu vpredu mnoho okien a strešné okná v prednej časti strechy, nechávali vonkajší súmrak svietiť do budovy. Bolo to skoro ako pokračovanie lesov,  z ktorých práve vystúpila. Dom bol rustikálny a veľkolepý v rovnakom čase.
Drsne otesané trámy a gigantické stĺpy, museli byť z celých kmeňov stromov, dominovali vchodu, ktorý prezrádzali viac moderných materiálov v zadnej časti, kde dom vstupoval do svahu. Bola tu technicko-lesná atmosféra, kde drevo bolo zmiešané s liatymi betónovými doskami a tehlami, ktoré boli umne usporiadané ako steny a podporná konštrukcia. Ten dom bol určite vybudovaný, aby vydržal.
„Vybudoval si ho sám?“ spýtala sa, neschopná tomu veriť. Tento dom mal byť na stránkach dizajnérskeho časopisu.
„Každý trám a každú tehlu,“ povedal Brody a počula náznak pýchy v jeho hlase. Mohol byť hrdý. Čo mohla vidieť z toho, bolo ohromujúce.
„Úžasné.“ Presunula sa do obrovskej obývačky, ktorá bola v prednej časti domu, pravdepodobne preto, aby získala veľkolepý výhľad.
„Tak páči sa ti to?“ Vyzeral neisto.
„Páči sa mi?“ Obrátila sa, aby sa stretla s jeho pohľadom. „Brody, toto miesto je ako nič, čo som mohla predstaviť. Je dômyselné. Milujem ho.“
Počuť jej úprimný súhlas nad jeho úsilím urobilo niečo s Brodym. Bolo to, akoby sa veľká váha zdvihla z jeho ramien a úsmev sa zrodil vnútri jeho srdca a prepracoval si cestu von. Mala rada jeho brloh, ktorý vybudoval pre svoju družku.
Ó, nebol si vedome toho vedomý v tom čase, ale Brody vždy mal štipku nádeje, niekde v zadnej časti mozgu, že možno nájde družku, aby sa s ňou usadil po tom, čo zapustí korene v Grizzly Cove. Navrhol dom v oveľa väčšej mierke, než by potreboval iba pre seba. Tiež pridal všetky možné moderné zariadenia pre ženu – alebo pre rozrastajúcu sa rodinu, ktoré by mohli potrebovať. A bezpečie nikdy nebolo ďaleko od neho. Celá zadná časť domu mohla byť uzatvorená ako pevnosť, ak by útok prišiel z otvorenej prednej časti a dokonca tu bola i tajná úniková cesta v prípade, ak  by uviazli v podzemnej časti.
Snažil sa myslieť na všetko. Dal množstvo úsilia do dizajnu a do konštrukcie. Toto bol jeho dom  a nebol by rád, ak by ho musel opustiť, ale urobil by to, ak by ho jeho družka neschválila.
Uch. Opäť tu bolo to slovo. Družka.
Prečo sa to dialo, že myslel na trvalý vzťah, keď šlo na Nell? Bola človekom, čo mu mohla skomplikovať život, ale bola tiež tak... neuveriteľne dokonalá. Možno družka z meničov, ktorú si predstavoval vo svojom živote nemala byť. Možno to znamenalo, že bude mať družku z ľudí. Zvláštne je, že táto myšlienka ho netrápila tak veľmi, ako myslel, že bude. Nie, keď predmetom diskusie bola ľudská žena menom Nell.
Pre ňu by urobil čokoľvek. Bola krehká, tak musel mierniť svoje viac zvieracie tendencie, ale aj jeho medveď začal myslieť na ňu v termínoch družka, ako chcel ju ochraňovať. Ak sa medveď rozhodne, že je jeho, potom ľudská časť jeho povahy sa nebude hádať. Jeho ľudská strana bola priťahovaná k nej od samého začiatku. Bol to medveď, ktorý mal vyhranený úsudok.
A teraz sa medveď nafukoval v Brodyho hrudi, hrdý, že táto malá žena má rada brloh, ktorý vybudoval.
„Poď naspäť do kuchyne. Musím iba zapáliť gril a dať tam steaky,“ povedal, sústrediac sa na úlohu, ktorú mal vo svojich rukách.
Pozval ju na večeru. Uistí sa, že skutočne podá jedlo, predtým, než stratí úplnú kontrolu a vrhne sa na ňu. Bolo to to najmenej, čo mohol urobiť.
Kuchyňa bola v prednej časti domu, ktorá vyčnievala z horského svahu. Bola na ľavej strane a mala dvere, ktoré viedli k vonkajšej terase, ktorá bola skrytá borovicami a okolitým lesom. Bol tam drevený stôl a vonkajšie kreslá, ktoré Brody vyrezával z kmeňov stromov a zafarbil ich tak, aby zodpovedali prostrediu. Strávil mnoho večerov vonku na tejto terase, odkiaľ mohol vidieť prednú časť svojho majetku skrz ochranu vetví, ale ostával skrytý pred pohľadmi.
„Je to tu ako v skrytej jaskyni,“ poznamenala Nell, keď ju viedol von.
Položil jej nákupnú tašku na kuchynský ostrovček predtým, než sa vydal zapáliť gril. Ak nezapáli oheň, bude to dlhé čakanie na steaky, ktoré jej sľúbil.
„Tu vonku jem väčšinu času,“ pripustil Brody, odtiahol drevený kryt, ktorý urobil, aby zamaskoval obrovský gril, ktorý bol jeho pýchou a radosťou.
„Páni,“ povedala Nell, civela na propánom poháňaného obra, ktorý vyplnil zadnú časť terasy. „To je nejaký gril.“
Brody zažiaril. „Jedna z mojich malých slabostí,“ pripustil. „Medvede majú radi mäso a moja ľudská stránka ho má rada urobené k dokonalosti. Tento gril je kompromis, tak som šiel, aby som dostal to najlepšie, čo som si mohol dovoliť, keď som si vybudoval toto miesto. Varím tu vonku skoro každú noc.“
„Čo  sa stane, keď zaprší?“ Táto časť krajiny mala viac zrážok, ale tiež prišiel s nápadom ako na to.
„Hľa,“ povedal ako herec, keď stlačil tlačidlo a sťahovacia strecha, ktorú dôkladne navrhol sa roztiahla, aby zakryla terasu.
„To je tak úžasné,“ zašepkala Nell, keď sa pozrela, aby obdivovala tmavozelenú sťahovaciu strechu, ktorú zostavil tak, aby ani kvapka dažďa nemohla skĺznuť na žiadnu stranu, odvádzal  vodu preč od domu. Udržala terasu a oblasť okolo grilu suchú bez toho, aby ich odrezala od nočného vzduchu alebo výhľadu. Obrátila sa a pozrela sa na neho. „Skutočne si myslel na všetko. Som ohromená.“
Brody sa nemohol ubrániť. Sklonil sa dole, aby si ukradol bozk.
Chuť jej úst bola ako ambrózia pre hladného muža. Med a svetlo. Sladkosť a život.
 Brody ju zdvihol do svojho náručia a usadil ju na drevený stôl, pohol sa medzi jej stehná. Pocit mäkkého tela prúdiaci okolo neho, spôsobil, že sa zachvel. O čo lepšie by to mohlo byť, keby boli koža na kožu a mohol sa ponoriť dovnútra jej tesnej horúčavy, poznajúc pocit jej tela, ako si ho vezme... prijíma ho?
Chcel ju s každým vláknom svojho bytia. Chcel, aby jej patril a ona, aby patrila jemu. Ľudská stránka bola totálne unesená touto predstavou, ale medveď mal stále rezervovaný postoj, hoci začínal vidieť prednosti v tom, mať jemnú ľudskú ženu, aby zdieľala jeho brloh. Priniesla by smiech a údiv... a mláďaťa.
Aj keď nikdy by nemohla bežať s ním v lesoch a loviť po jeho boku v medvedej forme, mohol by mať mláďatá, aby ich učil a hral sa s nimi. Mladé, ktoré by vychovával a miloval. Jeho družka by ich milovala a on miloval ju. Vytvorili by rodinu. Medveď schvaľoval túto predstavu z celého srdca.
„Brody.“ Jeho meno bolo ako šeptajúca prosba na perách, hnala jeho vášeň ešte vyššie.
Sklonil svoje pery na hrdlo, uštipol ju trochu, užíval si jej vzrušenie a malé zapišťanie, keď zatlačil o trochu tvrdšie. Odtiahol sa preč, stretol sa s jej pohľadom.
„Prepáč. Mali by sme sa najprv najesť.“ Odstúpil, hoci to bola jedna z najťažších vecí, ktoré kedy musel urobiť.
„Najprv?“
Obrátil sa preč, ale obzrel sa, aby odhadol jej reakciu. Jej tón bol koketný. Výraz na jej tvári bol... odvážny. Usmievala sa a jedno obočie sa zdvihlo v otázke.
Hmm...“ Vyčistil si hrdlo. „Myslel som...“
Nell zoskočila zo stola a pomaly kráčala k nemu, umiestnila svoju pravú ruku na jeho búšiace srdce. Stále sa usmievala a nebol si celkom istý, ako má chápať jej výraz. Vyzerala... sebaisto, ako kedy vedela niečo, čo on nie. Do pekla, pravdepodobne to vedela. Ženy boli záhadné bytosti a Nell bola ukážkový príklad svojho druhu.
„Je to v poriadku, šerif, viem, čo to znamená.“ Poklepala hravo prstami po jeho srdci a jeho dych sa zadrhol. „Keď sa to stane, myslím, že budeme na rovnakej vlne.“ Ustúpila, keď sa mohol riadiť svojimi inštinktmi a siahnuť po nej. „Mám rada steak dobre stredne prepečený,“ veselo povedala a dalo mu to nejaký čas, než mohol opäť nechať svoj mozog pracovať a pochopiť, že práve umiestnila na večerný jedálny lístok, keď bude hotovo.
Tak mnoho k mysleniu na rovnakej vlne, smutne si pomyslel. Ale sľúbil jej večeru a vyzeralo to, že je hladná, tak ju nakŕmi. A vyhrievať sa v jej prítomnosti.
Mal ju rád vo svojom dome. Pridala veselosť na miesto, kde normálne neexistovalo.
„Idem pro tie steaky,“ povedal, zamieril späť do kuchyne po zapnutí grilu.
Bola mu v pätách, šla priamo k nákupnej taške. Taška bola plná plastových boxov na jedlo, ktoré úhľadne vybalila a uvedomil si, že spoločne pracovali v kuchyni, že priniesla oveľa viac ako iba čerstvý šalát.
„Čo je toto všetko?“ spýtal, neschopný krotiť svoju zvedavosť.
„Iba pár ďalších vecí, ktoré môžeš dať na ten masívny gril spolu so steakmi. Všetko pochádza z našej záhrady.“
„Vážne?“ Jeho brada skoro spadla, keď otvorila a rozbalila chutnú zelenú a červenú papriku, sladké zemiaky, cuketu a čo vyzeralo ako malá tekvica alebo dyňa nejakého druhu. „ Toto všetko môžem dať na gril?“
Usmiala sa na neho. „Daj mi malý roh na mriežke a ukážem ti, čo sa môže urobiť s restovanou zeleninou.“ Najväčšia plastová miska skutočne obsahovala sľubovaný šalát. Tiež priniesla fľašku domáceho dressingu. „Dúfam, že máš rád octový nálev z malín.“
„Medvede majú rady bobule,“ odpovedal a jeho žalúdok trochu zadunel v očakávaní. Zvyčajne medveď vo vnútri neho sa zmieril s mäsom, ale tiež túžil po sladkých veciach, čo bol dôvod, prečo sa často zastavil v pekárni na kúsok koláča alebo medovej buchty. „V skutočnosti je tu divoký záhon kúsok hore na kopci. Idem tam niekedy, keď sú bobule zrelé,“ pristihol sa ako sa priznáva.
Nikdy nepovedal nikomu o svojom súkromnom bobuľovom záhone a cítil sa trochu bláznivo, že tak urobil. Váľanie sa v bobuľovom záhone bola jedna z jeho najsladších spomienok na detstvo. Jeho matka ho brala do lesa za ich domom, aby zohnali jedlo spolu. Bol to jeden z jeho najlepších dní, ktoré si pamätal ako dieťa.
„Vieš, že by si tu mohla pravdepodobne pestovať viac bobúľ.“ Rozhliadla sa, keď vstúpili opäť na terasu. „Bobule majú radi túto vulkanickú pôdu a podnebie. Vsadím sa, že by si mohla získať čučoriedky, ostružiny, dokonca maliny, aby tam vyrástli.“
Páčila sa mu predstava toho. Viac ako bobule, mal rád predstavu, že by mohla zvážiť starostlivosť o krajinu okolo jeho domu a spôsobiť, aby veci rástli. Mala dávajúcu povahu a obidve jeho mužská a medvedia stránka to mali radi. Veľmi.
Chvíľu pracovali bok po boku pri grile. Ugrilovala svoju zeleninu, naučiac ho jednu alebo dve veci, kým sa staral o steaky. Onedlho mali plné taniere a nie dlho potom mali plné bruchá. Zjedli jej šalát, nasledovaný steakom a zeleninou. Celkovo vzaté bolo to jedno z najviac pamätných jedál, aké kedy Brody mal v tomto dome.
„Ako dlho tu žiješ?“ spýtala sa Nell, keď ostali nad dezertom, ktorý tiež priniesla v nákupnej taške drobností.
„Nie príliš dlho. Iba dva a pol roka,“ priznal Brody. „Mesto vyrástlo skoro cez noc ako náhle nám Veľký John povedal o svojom pláne. Všetci sme sa pripojili a mali sme pomoc od vedúcich meničov po právnej stránke. Voláme ich Páni. Majú kontakty v každom štáte a vo federálnej vláde.“
„Medvede vo vláde?“ spýtala sa s doberajúcim úsmevom.
„Vlastne sú to vlkodlaci, ale je to ten istý koncept.“
„Vlkodlaci?“ neveriacky zopakovala to slovo. „Ako v tých starých filmoch?“
„Nie skutočne. Menia sa na vlkov, pravé tak ako sa ja mením v medveďa. Technicky, môžeme sa nazývať medvedí meniči, alebo grizly meniči, ale radšej mám jednoducho meniči.“ Pomyslel na príšery zo starých filmov a snažil sa dať jej viac uspokojivú odpoveď. „Je to bitka foriem, čo pravdepodobne je, kde tieto staré filmy čerpali inšpiráciu. Je to prostredný bod medzi človekom a vlkom – alebo človekom a medveďom – je to kus z každého a je to celkom účinné pri bojovaní, keď si to môžeš podržať. Iba najsilnejší z nás môže udržať zmenu uprostred na ľubovoľnú dlhú dobu. Ako mladíci sme to cvičili a pomohlo to, aby sme zistili hierarchiu sily a dominancie.“
„Celý koncept je v istom zmysle fascinujúci,“ povedala, bol rád, že sa jej to snažil vysvetliť. „A pripúšťam, je to tiež trochu strašidelné.“
Toto nemal rád.
„Nikdy sa ma nemusíš báť, Nell. Nikdy by som ti neublížil, nezáleží na tom, v akej forme som. Aj keď moje inštinkty sú ostrejšie ako medveď, som to stále ja. Stále myslím a cítim a viem, čo robím.“
Zastavila sa a zadržal dych, ale potom sa stretla s jeho očami. „Nebojím sa priamo teba, Brody. Je to o ostatných. Nepoznám všetkých z nich a bojím sa o moje sestry. Čo ak povedia alebo urobia zlú vec? Normálny chlap nie je veľmi milý a môže sa stať násilnícky, ale čo sa stane, keď chlap, ktorá má silu medveďa, sa naštve?“
„Nebudem ti klamať. Sme silnejší a viac nebezpečnejší ako priemerný ľudský muž. Po prvé môžeme vytiahnuť drápy a ostré zuby a nie sme plachí pre ich používaní. Ale tiež sme o trochu lepší v brzdení našich nižších inštinktov. Meniči žijú v tajnosti medzi ľuďmi už storočia. Tisícročia, dokonca. A vo väčšine času sme schopní byť mimo radar. Nemohli by sme tu byť, keby sme mali slabú kontrolu impulzov.“ Chcel ju uistiť o sebe a o ostatných medveďoch v meste. Nechcel, aby sa bála. „A ešte predtým než ste sa nasťahovali, Veľký John prečítal každému zákon o nepokojoch a o tom, ako sa s tebou a tvojimi sestrami bude zaobchádzať. Medvedia spoločnosť možno nie je tak hierarchická ako povedzme vlci, ale slovo alfy je stále zákon. Až kým sa tá hlúpa koala včera nedotiahla do mesta, tebe a tvojim sestrám nebola povedaná – alebo ukázaná – pravda o nás.“
„Ale ako tu môžete žiť po dlhšiu dobu, bez toho, aby pravda nevyšla najavo?“ Nell to chcela vedieť.
Brody si povzdychol. „John vás starostlivo preskúmal. Zdalo, že myslel na to, ak by ste to  zistili, neboli ste tým druhom ľudí, ktorí by bežal za bulvárnou tlačou. Ale celá vec mala byť skúšobným testom, aby sme videli, či môžeme vpustiť ľudí do nášho susedstva a nechať ich medzi nami bez toho, aby to niekto prekukol.“
Nell si sadla späť do svojho kresla, zamyslela sa. „Dobre, do včerajška to fungovalo. Nemala som žiadnu predstavu.“
„Jo, ja viem.“ Musel sa usmiať. „To ma zabíjalo, vieš to? Chcel som byť schopný rozprávať sa s tebou. Pozvať ťa na večeru. Ale nechcel som začať nič, až kým nebudeš vedieť celý príbeh o mne. Včerajšok mi nejako rozviazal ruky a svojím spôsobom by som mal byť vďačný tomu hlúpemu  nepríjemnému Austrálčanovi.“
 Nell vyzerala trochu ... anjelsky v tomto okamihu. Osvetlenie na terase bolo tlmené a žlté, aby odradilo hmyz. Sedeli na tej istej strane stola, čo najbližšie ku grilu. Netrvalo mu to dlho, aby sa naklonil dopredu vo svojom kresle a pobozkal ju.
Nekládla odpor. V skutočnosti sa naklonila, aby sa s ním stretla. A potom oheň skutočne začal. Zdvihol ju z kresla a umiestnil ju na čistom konci veľkého dreveného stola, pričom zaujal miesto medzi stehnami, kde bol predtým.
Hlboko ju pobozkal, užívajúc si jej chuť, pocit jej jemných kriviek pri ňom. Mal rád spôsob, akým sa jej ruky pohybovali po jeho tele, skoro ho hladili, zovrel ich, keď urobili niečo, čo mala rada, malé zaoblené ľudské nechty sa zaryli do jeho kože skrz látku trička.
A potom prstami rozopla gombičky na tričku a jeho dych sa zastavil. Vyzerala tak dychtivo. Bola skutočne pripravená na to, čo mal na mysli? Chcela ho, tak ako on chcel ju? Nechá ho isť celú cestu? Bola pripravená na dôsledky?
Čo ak je naozaj jeho družka?

21 komentářů:

  1. Skvělá kapitola ;-). Díky moc. HankaP

    OdpovědětVymazat
  2. Knihomolka.36526. dubna 2017 11:14

    Díky za další skvělou kapitolu. Už se nemůžu dočkat pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  3. Veľká vdaka za dalšiu skvelú kapitolu a teším sa na pokraťovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!!💜💜💜

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem pekne za super preklad a veľmi čakám na pokračovanie

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  7. MOC DĚKUJI ZA NOVÝ PŘEKLAD. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  12. Moc děkuji za pokračování!😃

    OdpovědětVymazat