středa 29. března 2017

Všetko o medveďovi - 3. kapitola


„Ó, dobrý Bože,“ zašepkala Nell, úplne ochromená šialenstvom, ktoré dnes napadlo jej pekáreň.
Možno mala halucinácie. Možno jej niekto primiešal PCP (droga nazývaná anjelský prach) alebo také niečo. To by vysvetlilo, prečo videla koalu a medveďa grizly vo svojom obchode a najroztomilejšie malé štvorročné dieťa na planéte, ktoré práve prehlásilo, že je panda.

„Lepšie, keď si sadneš,“ povedala Lyn tak praktickým spôsobom, akým  zvyčajne hovorila.
„Dobre, myslím, že máš pravdu,“ súhlasil šerif, vzal Nell za ruku cez pult a viedol ju von zozadu. Odprevadil ju k najbližšiemu kreslu a ona mu to dovolila.
Sadla si, iba potom si uvedomila, že sa trasie od hlavy až k päte.
„Omdlieš, zlato?“ spýtal sa Brody, čupol si pred jej kreslo.
Mal ten chlapčenský úsmev na tvári, ktorý zvyčajne spôsobil,  že jej kolená oslabli. Ale oni boli už slabé. Zmenili sa v gumu, keď sa muži zmenili na medveďov a iba jej smrtiace uchopenie vitríny spôsobilo, že sa udržala vo vzpriamenej polohe. 
Nell mala slabosť pre sexy šerifa odkedy sa prvýkrát presťahovala do jej nového obchodu. Prišiel, aby ju privítal v meste a odvtedy tu bol väčšinu dní, zvyčajne tu zjedol obed, kým obsluhovala v obchode. Jej sestra Ashley vstávala s kohútmi a ostávala až do raňajšieho zhonu. Odpoludňajšiu zmenu si brala Nell a jej malá sestra Tina pokrývala  nočnú zmenu, ktorá nebola tak rušná.
Nell bola najstaršia. Priviedla svoje sestry sem. Sú v bezpečí? Má všetkých presťahovať na ešte viac nebezpečnejšie miesto, než to, ktoré práve opustili?
Ó, Bože. Sklonila sa, obkrútili ruky okolo seba, cítila sa zle.
Brodyho teplá ruka sa usadila na jej chrbte, pomaly ho trela v upokojujúcich kruhoch, keď sa priblížil. Cítila sa obklopená jeho teplom, ale zvláštne, cítila sa bezpečne.
Bolo to najbližšie, ako kedy k nemu bola. Bariéra, ktorá vyzerala, že drží jeho v pozadí bola preč. Ale bola s ním v bezpečí? Nell sa zamračila, znepokojila sa.
„Je to v poriadku,“ zašepkal Brody. „Utrpela si šok. Ale si v bezpečí, Nell. Nikto v meste by ti nikdy neublížil.“
Rinčanie na stole vedľa nej spôsobilo, že sa pozrela nahor. Lyn jej priniesla silnú šálku kávy.
„Vypi to,“ povedala jej Lyn. „Potrebuješ dávku kofeínu. Iba si prajem, aby som ti mohla dať niečo silnejšieho.“ Lynin úsmev bol priateľský a Nell si uvedomila, že táto žena, ktorá sa stala jej priateľkou v posledných niekoľkých týždňoch, je stále tá istá, aj keď tu bol  nejaký podivný spôsob, že sa mohla zmeniť do obrovského medveďa.
Brody vzal hrnček a predal ho Nell. Bol tak nežný obor na muža. Obdivovala ho z diaľky v posledných týždňoch, potešená jeho zvykom, že si dával neskorý obed, keď obchod bol tichý, tak ako práve teraz.
Nell vypila dúšok kávy a ten spôsobil, že sa cítila o trochu lepšie. Teplo tekutej a dobre známej chuti zmesí ju trochu uzemnila. Zlomila šok, ktorý ňou prechádzal v posledných pätnástich minútach.
„Môžeš zavolať Tine, aby to tu prevzala o trochu skôr?“ navrhol Brody, keď sklonila svoju kávu. „Povedz jej, že sa necítiš dobre alebo také niečo?“
Nelline oči sa rozšírili. „Sú tu moje sestry v bezpečí?“
Brody vážne prikývol. „Bezpečnejšie v tomto meste, než kdekoľvek  inde,“ trval na svojom. „Naši obyvatelia boli všetci skontrolovaní a väčšinou sa poznáme navzájom už mnoho rokov. Aj keď je pravda, že sme sa otvorili pre nové tváre, je tu postup pre meničov, ktorí chcú vstúpiť do komunity. Ten opitý Austrálčan sa nemal iba tak objaviť v meste a mať na sebe srsť. Bude čeliť alfovi, keď vytriezvie a ver mi, nebude to pekné.“
„Nie je zverejnené, čo môžeme robiť,“ povedala jej Lyn, vyzdvihla svoju dcéru ešte raz. „Utajenie je prvé pravidlo pre našu spoločnosť. Si jedna z veľmi mála ľudí, ktorí to o nás vedia,“ pokračovala. „Môžeme ti veriť, že udržíš naše tajomstvo?“
Nell bola prekvapená touto otázkou. „Nepoviem to nikomu,“ sľúbila. „Nikto mi každopádne neuverí. Skončila by som v blázinci.“ Vypila kávu a položila hrnček späť na stôl po svojom boku. Potom si uvedomila, že Lyn prišla sem, aby si vyzdvihla objednávku obeda, ktorú si objednala pred hodinou. „Ó, pravdepodobne musíš ísť. Daj mi tašku,“ povedala Nell, vstala a šla za pult.
Známa práca jej pomohla viac sa upokojiť, aj keď jej svet sa obrátil hore nohami v poslednej pol hodine. Objednávka obeda bola hotová a bola v chladničke. Nell ju vytiahla a podala ju cez vrch vitríny Lyn.
„Dnes je to na mňa, Lyn,“ povedala, keď druhá žena siahla do svojej tašky. „A vo vnútri je pochúťka pre Daisy.“
Tvár malého dievčatka sa rozžiarila, keď počula poslednú časť. Jej mama sa spýtala všeobecnou mamičkovskou otázkou. „Čo hovoríme, keď nám niekto dá pochúťku ?“
Daisy odpovedala hlasito. „Ďakujem!“
Nell si nemohla pomôcť a usmiala sa na dieťa. „Si tu vítaná, slečna Daisy.“
„Nemôžem ostať, lebo mám kupca, ktorý príde do galérie za dvadsať minút. Sľubujem, že prídem neskôr, tak sa môžeme porozprávať?“ trvala na svojom Lyn.
„Postarám sa o ňu dobre,“ trval na svojom šerif. Lyn strelila po ňom pochybovačný pohľad, ale odišla s prikývnutím.
Keď Lyn odišla, Nell sa našla, že zíza na Brodyho. Jeho skrivené obočie ju pozývalo, aby sa spýtala.
„Tak dnes, som videla koalu, grizlyho a ak mám veriť Daisy pandu vkráčať do môjho obchodu. V ľudskej forme.“ Keď postrehy prišli, boli podivné.
„Povedal som Johnovi, že mal byť oveľa viac špecifický, keď vyslal signál pre medveďov.“ Brody zavrtel hlavou s úsmevom. „Bol som ochotný prispôsobiť definíciu pre Lyn a Daisy, ale čo ten malý Austrálčan? To si nemyslím. Okrem toho voňal ako cukríky proti kašľu.“
Nell sa nahlas rozosmiala, ale sa zastavila. „Eukalyptus. Myslím, že to je, čo koaly jedia.“ Prešla si rukou po vlasoch v frustrácií. „Bože. Nemôžem uveriť, že vôbec vediem takýto rozhovor.“
„Vlastne som trochu rád, že sa bavíme o tom,“ priznal sa Brody, prišiel bližšie, jeho ramená sa prekrížili a jeho pozícia bola zamyslená. „Čakal som, aby som dostal bližšie k tebe už týždne, ale dokiaľ si nepoznala moje tajomstvo, musel som sa udržovať odstup. Nemám rád klamanie ľudom, ktorých rešpektujem.“
To vyzeralo, že ju to prekvapilo. „Ty ma rešpektuješ?“
Nemohla si predstaviť prečo. Nebola nijako špeciálna. Iba ďalší padajúci kameň, ktorému sa stalo, že pristál správnou stranou v zátoke, hľadajúc nový začiatok.
„Samozrejme, že áno,“ odpovedal bez zaváhania. „Staráš sa o svoje sestry. Si dostatočne silná, aby si sa postavila za seba a za nich pred mestskou radou. Presvedčila si Veľkého Johna, aby ste tu mohli uspieť s vaším podnikaním a práve tak si to urobila. Čo tu nie je na rešpekt?“
Keď to vezme týmto spôsobom... Bolo  očarujúce od neho, že si to vlastne všimol. Nell cítila, že jej líca sú horúce, keď sa začervenala. Tajne pozorovala veľkého šerifa každý deň odkedy sa stretli. Zatlačil na všetky tlačidlá na jej fyzickej úrovni, ale tiež na jej duševnej. Ich rozhovory pri obede sa pohybovali od najnovších technických noviniek v správach k plánovaniu a usporiadaniu mesta. Vedela, že v tom bol zainteresovaný a mala rada, keď jej rozprával o spôsobe, akým sám navrhol určité bezpečnostné stránky priamo v tomto smere.
„Ja ťa tiež rešpektujem,“ priznala sa. „Rada sa s tebou rozprávam, keď prídeš na obed.“
Brody si ťažko povzdychol. „Ale nie si istá, čo robiť s myšlienkou, že sa môžem zmeniť na grizlyho podľa ľubovôle, čo?“ Zahľadel sa jej priamo do jej očí.
Pokrčila ramenami na odpoveď. „Neviem, čo si mám myslieť.“
Skôr ako jej odpovedal, Brody siahol po svojom mobilnom telefóne a vytočil hovor. Stále sa cítila trochu zmätene, Nell ho pozorovala, keď začal telefonický rozhovor. 
„Áno, ahoj, Tina? Tu šerif Chambers. Skončil som v pekárni. Všetko je v poriadku, ale myslím si, že tvoja sestra by potrebovala malú prestávku. Práve skončila jednanie s náročným zákazníkom. Je možné, aby si prišla o trochu skôr?“ odmlčal sa, počúvajúc odpoveď jej sestry. „Vynikajúce. Počkáme na teba, pokiaľ neprídeš.“ Ďalšia pauza. „Dobre, vezmem ju preč, aby sa upokojila. Myslím, že potrebuje trochu oddychu po dni, ktorý mala. Pravdepodobne ju vezmem na tichú prechádzku okolo zátoky.“ Usmial sa, keď jej sestra povedala niečo iného. „Ďakujem. Dobre. Uvidíme sa za pár minút.“
Ukončil hovor s dotykom prstov a odložil telefón. Ten malý úsmev nikdy neopustil jeho tvár. Vyzeral trochu samoľúbo. Bol to pocit uistenia sa, že zariadil, že ju vezme von? A ako sa cítila pri jeho panovačnosti? Úprimne si nebola istá.
„Vyzeráš veľmi spokojne so sebou,“ poznamenala.
„To preto, lebo som.“ Jeho úsmev sa rozšíril, keď obišiel vitrínu, vstúpil do jej pracovnej zóny, ako keby tam patril.
Vzal jednu z prázdnych škatúľ z kôpky, ktoré mala pripravené a umiestnil do nej pár medových buchiet, o ktorých vedela, že sú jeho obľúbené. Pozorovala ho zmätená, keď položil škatuľu do nákupnej tašky a potom vytiahol pár bankoviek zo svojho vrecka a strčil ich do  registračnej pokladne.
„Na čo je to?“ nemohla si pomôcť, aby si nespýtala.
„Náš piknik,“ odpovedal, stále sa škeril.
„Aký piknik?“
„Ten, ktorý  budeme mať dole na pláži, aby som ti povedal všetko o medveďoch a tomto meste.“ Vzal ju za ruku a viedol von spoza vitríny, dokonca zašiel tak ďaleko, keď zdvihol a starostlivo zložil rampu, predtým umiestnil škatule na pult. „Teraz, keď môžem slobodne hovoriť pravdu, je toho veľa, čo ti chcem povedať.“
„Čo moje sestry? Budú zasvätené do tajomstva?“ chcela to vedieť.
Brodyho úsmev sa stlmil, keď naklonil hlavu. „Nie som istý. Pri tomto druhu sort všetko závisí.“
„Na čom?“ položila si ruky na boky, keď sa obrátila k nemu.
„Na niekoľkých rôznych veciach. Ako sa vyrovnáš s tým, čo ti poviem. Ako budeme pokračovať ďalej. Ako sa alfa rozhodne. Akýkoľvek počet vecí, vrátane povahy tvojich sestier.“ Pokrčil ramenami. „Ak by to bolo na mne, pravdepodobne by som im to povedal, ale keď sme súhlasili, že sa tu usadíte, súhlasili ste, že bude nasledovať právo Veľkého Johna. Je to alfa. Rozhoduje o veľkých otázkach, ako je táto. Ale neboj sa. Je ten, kto schválil tvoje plány, aby si otvorila túto pekáreň.  Skontroloval vás  všetkých predtým, než vôbec súhlasil, aby  kohokoľvek vpustil  do nášho mesta.“
„Preveroval si nás?“ Nell bola trochu urazená touto myšlienkou, ale potom opäť,  vyzeralo to, že títo ľudia – ak boli to, čo boli – mali veľa čo stratiť, ak by nechali nesprávny druh ľudí voľne pobehovať v ich komunite.
„Necíť sa zle. Vyšetroval všetkých nás predtým než vôbec dal ponuku, aby nás nechal žiť na jeho pôde. Pravdepodobne si to neuvedomuješ, ale toto miesto je sen Veľkého Johna, ktorý sa uskutočnil. V tichosti nakúpil akry a akry pôdy okolo zátoky posledných niekoľko desaťročí. Plánoval to dlhodobo. A nehodlal hocikoho nechať sa tu usadiť.“
„Nemala som predstavu. Môj nájom ide veľkej spoločnosti, myslím.“
„Dobre. Veľká spoločnosť je rozhodne  vlastnená Johnom Marshallom. Urobil všetky druhy papierovania a krycích spoločnosti, aby celkom dobre skryl skutočnosť o jeho vlastníctve. To je dôvod, prečo právnik bol prvý z meničov, ktorého pozval, aby si k nemu pripojil.“
„Mestský právnik je... menič?“ vyskúšala si neznámy termín.
„Zlato, každý kto žije tu, okrem teba a tvojich sestier sú meniči. Ak chceš ostať tu, budeš si musieť na to zvyknúť.“ Zatriasol hlavou, jeho úsmev bol stále očarujúci, hoci slová boli alarmujúce.
„Čo ak chcem odísť? Nechal by sa ma odísť, teraz, keď som videla, čo som videla?“
Brody si povzdychol. „To je ďalšia vec, ktorá bude na alfovi, hoci určite budem argumentovať v tvoj prospech. Nemyslím si, že ste tu, aby ste ulovili najbližšieho novinového reportéra. A tiež nemala si možnosť, keď ten bláznivý, opitý Austrálčan ti vnútil toto poznanie. Nie je to, ako keby si sa zámerne snažila zistiť to o nás. Nemala by si platiť za jeho hlúposť.“
„O akom druhu platenia to hovoríme?“ Mala zlý pocit ohľadne toho.
Brody začal vyzerať nepohodlne. „Dobre v minulosti niektorí alfa boli známi tým, že uvalili trvalé riešenie na tento druh vecí, ale neverím, že Veľký John vôbec zvažoval niečo také v tvojom prípade.“
„Keď sa povie trvalé riešenie, čo to znamená...?“ Nedokázala sa prinútiť, aby to povedala.
„Smrť,“ stručne povedal, prikývol , ako kedy cítil, že na ňu idú mdloby.  „Nebudem ti klamať Nell. Nie viac. Ani náhodou. To je sľub.“ Držal svoj pohľad a cítila, že niečo z jeho sily prúdi do nej, podivne, ako to vyzeralo. „Ale keď na to príde, nenechám, aby sa to stalo. Ochránim ťa vlastným životom, ak budem musieť.“
Verila mu. Nevedela prečo, ale verila.
„Dúfajme, že k tomu nepríde, ale ďakujem za porozumenie.“

Brody sa priblížil, jeho boky boli v rovnakej línií ako jej, keď rukami prešiel na jej pás. „Nie je to náhodné  vyhlásenie, zlato. Je tu niečo medzi nami. Cítil som to od prvého okamihu, keď som ťa uvidel. Svojím spôsobom, by som mal byť vďačný tej otravnej koale, pretože teraz, som konečne slobodný, aby som hovoril s tebou, kto som a čo skutočne som.“

29 komentářů:

  1. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za dalšie skvelé pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Velké díky za další kapitolu ;-). HankaP

    OdpovědětVymazat
  4. Dekuji za dalsi kapitolku 🌸🌸🌸 u se to zacina rozjizdet 😀

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji moc za překlad.Katka

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za super kapitolu. ♥ Moc sa teším na pokračovanie. ☺

    OdpovědětVymazat
  8. Moc děkuji. Těším se na pokračování :-)

    OdpovědětVymazat
  9. ďakujem za úžasnú kapitolku a už sa neviem dočkať pokračovania :o))) žeby normálne rande so všetkým čo k tomu patrí? žhaví sexík :o)))) no som zvedavá ako im to pôjde ďalej :o))

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!!💜💜💜

    OdpovědětVymazat
  11. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat