sobota 4. března 2017

Spojení v temnote - 4. kapitola


Kričala.
Zvuk prenikol priamo skrze neho. Vlk vnútri Cadea zavýjal, ale jeho prsty boli kamene vyrovnané, keď vrazil  svojimi drápy do jej rany.

Ľavou rukou zatlačil na jej brucho, držal ju na mieste v posteli, pretože jeho pravá ruka vrazila do roztrhaného mäsa.
Slzy jej unikali z kútikov očí, ale po prvom kriku, nevydala zvuk.
Pozrel na ňu, iba na okamih a uvidel ako si Allison hryzie spodnú peru, aby zadržala plač.
Mal ich zabiť.
Prečo to do pekla neurobil?
Pretože nechcel, aby si myslela, že je monštrum.
Našiel guľku. Držal ju tesne a cítil pálenie na svojom tele. Dym stúpal z končekov jeho nechtov a niesol sa z jej tela.
„C-Cade?“ Jej hlas bol jemný a vystrašený. „Čo sa deje?“
Vytiahol guľku. Mäso na jeho prstoch bolo jasne červené a skoro spálené. Odhodil guľku na nočný stolček. „Použili striebro.“
Mal ich zabiť.
Títo bastardi nešli iba po Allison. Elsa poslala ľudí, aby ho odstránili.
Allisonina rana sa začala uzatvárať, priamo pred jeho očami.
„Cítim sa... divne,“ zašepkala. „Brnenie...“
Pretože mäso sa opravovalo. Bola tak blízko k zmene, tak blízko, aby sa stala plnohodnotnou upírkou, že jej telo sa už pripravilo na zmenu.
Upíri sa mohli vyliečiť zo skoro akejkoľvek rany. Pretože boli tak rýchli liečitelia, často bolo veľmi prekliato ťažké ich zabiť.
Boli iba tri spôsoby, akým bolo možné zabiť upíra – oheň, zoťatie a kolík do srdca.
Žiadny div, že Elsa nemohla ísť sama po Allison. Čarodejnica doslova nebola dostatočne silná na to, aby ju zabila.
Ale ja som. Vlkodlačie drápy boli dokonalou zbraňou, aby zoťali hlavu upírovi.
Uvedomil si, že prstami hladil jej brucho. Zľahka prechádzali po tele. Jeho pohľad sa zdvihol a stretol sa s jej.
Chcel ju.
„Ty... si ma ochránila.“ Kto to niekedy urobil predtým? A prečo do pekla to urobila? Povedal jej, že bol poslaný, aby ju zabil a táto žena šla dopredu a schytala guľku za neho.
Prečo?
Allison civela na neho.
Kurva. Vstal. Opustil miestnosť.
„Cade?“ Allison zavolala na neho. Mal rád, keď povedala jeho meno. Mal rád, keď sa ho dotýkala. Keď jej pach ho obklopoval. „Neopúšťaj ma,“ ticho povedala tieto slová, ale počul ich dokonale.
Jeho hruď sa zovrela. „Nikam nejdem.“ Vrátil sa späť do miestnosti s vlhou handričkou, ktorú držal vo svojich rukách. Teraz sa posadila a jej prsia sa tlačili proti košíkom na podprsenke. Prekliato jemné prsia.
Cadeov penis vrazil proti prednej časti jeho džínsov, ale ignoroval svoju túžbu.
Na teraz.
Opatrne položil vlhkú handričku cez bok a umyl krv z jej pokožky. Krémová, hladká pokožka. Rana už bola celá preč. Upíri a ich prekliata liečivá moc. Nemala by mať žiadnu jazvu na sebe, nie ako on.
Jazvy pokrývali príliš mnoho z neho.
Pozrel hore a našiel Allison, ako hľadí na jeho jazvu, ktorá prechádzala po jeho líci a krútila sa pod jeho bradou. Cadeove zadné zuby sa zovreli.
Potom zdvihla ruku a dotkla sa drsnej kože. „Čo sa ti stalo?“
Sympatie. Ľútosť. Nechcel od nej ani jedno z toho. Odhodil handričku na nočný stolík. Zakrylo to guľku. „Nič, čo by som nezvládol.“
Očakával, že jej ruka sa odtiahne. Ale neurobila to. Iba pokračovala v dotýkaní sa ho a túžba, ktorú sa snažil zadržať, rástla silnejšie s každou sekundou, ktorá uplynula.
Jej opojná vôňa naplnila jeho nos. Jej telo bolo tak blízko, čakalo na neho. A keď sa ho dotkla. Pohladila jeho tvár. Civela na neho tými veľkými, modrými očami.
Vedela, ako nebezpečný je. Dáma by mala odtiahnuť svoj zadok od neho.
Nie –
„Povedz mi.“ Jej slová boli chrapľavé, zašepkané a kĺzali po jeho tele lepšie ako akýkoľvek hodvábny úder.
Dobre. Nebolo to nejaké temné, tmavé tajomstvo. Jeho príbeh sa rozprával po baroch. Šepkal sa v lesoch. „Keď som mal štrnásť rokov, upíri zaútočili na moju svorku.“
Jej ruka sa zastavila na jeho tvári. Jej oči sa nepozreli preč od neho.
„Bol som príliš mladý, aby som sa premenil, ale príliš prekliato veľký, aby som nebol videný ako nič iného ako hrozba, ktorú museli odstrániť.“ Vždy bol veľký. Ale na veľkosti nezáležalo, keď ste stáli proti rozšírenej sile upírov.
„Predtým, než sa dostali k odstráneniu...“ Vdýchol a pamätal si pach horiaceho mäsa. „Mysleli si, že by mohlo byť zábavné mučiť ma.“
Uvidel jemný pohyb jej krku, keď prehltla. „Tvoja tvár.“
Cade si nemohol pomôcť. Zasmial sa tomu. Potom sa zdvihol a uistil sa, že svetlo padá na jeho telo. Nemali byť tu viac žiadne tiene, aby ho viac skrývali. Nemal čas, aby si natiahol späť svoje tričko, predtým než vyrazil čeliť Griggsovi a jeho gangu. Žiadne tričko ho nezakrývalo. Žiadna temnota, aby zakryla staré rany. „Zlatíčko, moja tvár bola iba začiatkom.“
Skutočne pomaly sa otáčal, uistil sa, že mohla čas vidieť všetky jeho značky, ktoré sa mu krútili po tele. Nič pekného alebo upraveného na ňom. Upíri použili strieborné nože, aby odstránili jeho kožu. Potom použili tekuté striebro, aby mu vypálili svaly. Aby horel a horel až do agónie, o ktorej vedel. Držal chrbát k nej a civel priamo na stenu. Upíri sa mu vysmievali, keď kričal.
„Ale zastavil som ich,“ povedal, stále si to pamätal. Stále to videl. „Dostal sa som sa z reťazí.“ Mimo striebra, ktoré držali jeho zápästia tak pevne. „Pri prvom svetle úsvitu, keď boli slabí a ja som bol silný,  vyšiel som von a zabil som každého z tých prekliatych pijavíc.“ S drápami, ktoré konečne vyrazili z jeho prstov. Bolesť, zlosť – niečo prinieslo zmenu v ňom. Vlk vybuchol na povrch v ten krvou nasiaknutý deň a jeho drápy roztrhali jeho korisť.
„Ale bolo to príliš neskoro pre ostatných z mojej svorky,“ povedal. Príliš neskoro. „Každý z nich bol mŕtvy.“
Odhodený. Zlomený.
Nikdy viac nevstúpil do ďalšej svorky. Aký to malo zmysel? Aby vyrastal blízko s nimi, staral sa o nich, aby skončil jedného dňa tak, že by pozoroval ako všetci zomrú v ďalšom útoku?
Nepotreboval viac nikoho. Nechcel nikoho viac. Bolo oveľa lepšie, keď bol sám.
Keď Cade zacítil jemný dotyk na svojom chrbte, stuhol. Žiadne prsty na jeho pokožke – dotyk bol tak jemný. Bol to –
Allison bozkávala jeho chrbát. Bozkávala jeho značky, ktoré ostali po mučení takmer pred dvadsiatimi rokmi.
Otočil sa a chytil ju za ramená. „Nerob to.“
Nebála sa. Mala by. Vlk bol príliš blízko, aby sa oslobodil. „Prečo nie?“ spýtala sa ho, civela mu do očí a našiel sa, že nemôže pozerať inam. „Staral si sa o mňa... prečo sa nemôžem postarať o teba?“
„Pretože nechcem prekliatu ľútosť!“ Jeho slová neboli hlučné. Boli smrtonosne jemné.
„Ľútosť, nie je to, čo ti chcem dať.“ Potom sa vykrútila z jeho zovretia, až príliš ľahko.
Sotva ľudsky teraz. Upíria transformácia bola na blízku. Uvedomila si to?
Allison vyrovnala ramená a potom si siahla na chrbát. Počul jemné puknutie a jej podprsenka skĺzla na podlahu.
„Viem, čo sa deje so mnou.“
Do pekla, boli to slzy v jej očiach?
„Môžem cítiť zmenu. Myslím, že som sa okamžite vyliečila z prekliatej strelnej rany. Dobre, viem? Viem, čím sa stávam.“
Niekto jej mohol povedať, že sa stáva monštrom.
Práve ako on.
„Viem, čim sa stávam, ale neviem, čo sa mi môže stať, keď –“ prerušila svoju reč a zatriasla hlavou. Jej bradavky ukazovali smerom k nemu, jej bradavky sa spevnili a stvrdli a boli celkom ružové.
Chceli byť ochutnané.
Jeho úd bol tak tvrdý, že to bolelo. Chcel byť v nej.
„Nestarám sa, čo sa mi zajtra stane. Len mi práve nezáleží na tom.“ Jej ruky sa spustili na predok jej džínsov. Boli zničené. Zničil ich vo svojej zúrivosti, aby opravil jej ranu.
„Práve teraz, ťa chcem.“
To bolo všetko, čo potreboval počuť. Predtým než mohla čokoľvek povedať, predtým než mohol myslieť na dôvod, prečo je to zlé. Cade ju mal rovno na posteli. Jeho telo lapilo jej a jeho ústa ochutnali jedno sladké ňadro. A bolo sladké. Sladké a pevné a dokonalé v jeho ústach.
Dokonalé.
Jej ruky kĺzali po jeho chrbte. Nenapol sa, keď sa dotkla jeho rán. Nesnažil sa odtiahnuť jej ruky od značiek, ktoré vždycky nosil.
Iba sál jej ňadrá tvrdšie. Lízal jej bradavky. Jednu, potom druhú. Jeho ruky strčili dole jej džínsy a strhol jej nohavičky.
Chcela ho.
Nevedel, ako do pekla dostal tento zázrak, ale nehodlal ho odmietnuť.
V tomto okamihu nebola žiadna jediná sila na zemi, ktorá by mohla spôsobiť, že by ju pustil.
***
„Chceš ho mŕtveho, čarodejnica?“ Griggs si utrel krv zo svojho nosa, keď civel na Elsu. „Zabi ho sama. Nevrátime sa späť. Nebudem mu čeliť, nie som opäť prekliaty blázon.“
Elsa pozerala na neho a jeho bezcennú bandu ľudí. Toto mali byť lovci? Skôr šľachtené šteňatá. „Jeden muž,“ odsekla. Jej ruky tlačili o stôl. Jej zrkadlo, zrkadlo predpovedí, ktoré používala od svojich osemnástich narodenín, sa trblietalo na povrchu stola. „Nechali ste jedného muža, aby premohol vás všetkých?“
„Nie muž,“ Griggs pľuvol krv na podlahu. „Vlkodlak.“
„Vlkodlaci môžu umrieť.“ Každý a čokoľvek môže umrieť.
„Ste na to sama,“ Griggs sa odvrátil.
Jej dlane sa zovreli. „Zdvojnásobím peniaze!“ Bežal jej čas... a možnosti. Upíri sa blížili. Boli už skoro v meste. Nebude dlho trvať, než nájdu Allison.
Griggs zaváhal. Chamtivý bastard. Niekedy sú ľudia tak predvídateľní. Elsa sa začala usmievať.
„Strážny pes, ktorého dostala...“ Griggs pozrel cez svoje rameno a zatriasol hlavou. „Pokiaľ sa vrátime späť, zabije nás všetkých.“Mohla skoro cítiť jeho strach. Nechutné.
„Ste na to prekliato sama.“ Vyrazil,  vzal si svojich chlapov so sebou. Ich dunivé kroky sa zmiešali s divokým tlkotom jej srdca.
Nie, nie, toto sa nemôže stať. Nie jej.
Elsa uchopila nôž. Jedno rýchle reznutie do jej ramena a jej krv kvapla na zrkadlo. S ukazovákom kĺzala po povrchu zrkadla, keď spievala.
Obraz prišiel k nej, nie pomaly a rozmazane, ale rýchlo a rázne.
Jej budúcnosť sa nezmenila.
Spln visel na nebi. Allison stála nad ňou so svojimi odhalenými zubami upíra. Allisonine oči boli divoké a krv jej stekala dole po brade.
Elsa civela na obraz. Žiadna zmena. Allison ju stále mohla zabiť do niekoľkých dní. Keď sa zmenila, keď sa stala plným upírom, Allison stále šla po nej.
„Zabijem ťa prvú,“ zašepkala Elsa. Toto bolo prečo, ako prvá vyhľadala Allison. Pre víziu smrti. Mohla stále zmeniť túto víziu.
Musela.
Elsa neplánovala zahynúť pre nejakú upíriu mrchu. Allison mala byť tá, ktorá umrie. Mala byť tá, ktorá bude krvácať a zomrie.
„Nie ja,“ povedala Elsa, keď opäť siahla po noži.
Iba musí nájsť spôsob, ako zasiahnuť upíriu slabosť. Každý má slabosť, každý i čistokrvná upírka.
Bude tá, ktorá umrie.

27 komentářů:

  1. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  3. Knihomolka.3654. března 2017 11:43

    Díky za další napínavou kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  4. No Elsa sa nám trošičku prerátala 😉 Dík za super preklad a už sa neviem dočkať pokračovania 😉😉😉

    OdpovědětVymazat
  5. Hurá, další kapitola,díky moc. :)

    OdpovědětVymazat
  6. Vďaka za preklad a korektúru a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  10. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  11. Už se nemůžu dočkat další kapitolky. Skvělé. Moc děkuji za překlad a korekci. HankaP

    OdpovědětVymazat
  12. Děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  13. Díky za preklad :-D

    OdpovědětVymazat
  14. Ahojky děvčata,díky za skvělou kapitolu budu se těšit na pokračování Mirka

    OdpovědětVymazat
  15. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat
  16. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat