úterý 7. března 2017

Odolávať jej - 23. kapitola




Jáááá žijéééém! :D 

Ale nie, ahojte :) 

No, je pravda, že som sa dlho neozývala, ale žijem. :D Akosi nebolo času a potom aj chuť so školou pomaly dochádzala, ale teraz som sa nakopla a snažím sa chytiť druhý dych... Všimla som si, že sa na webe mnohí pýtali, že či sa bude pokračovať a hľa, áno bude, len možno pomaličky :) Ale snažím sa! :D Ospravedlňujem za to dlhočizné čakanie, ale už to snáď bude len lepšie. ;)
Annika

Savannah sa vrátila domov z jej prvého dňa v práci a našla Colea doma skôr ako zvyčajne ako postával nad hrncom špagiet v kuchyni.
„Ahoj,“ usmial sa a otrel si ruky do utierky ešte pred tým ako ju pozdravil. „Ako bolo?“ Zdvihol jej bradu hore a skúmal jej výraz.
Omotala mu ruky okolo pása a zaborila tvár do jeho hrude. „Bolo to úžasné. Bola som prvýkrát tak nervózna a to len pre malý rozhovor s dievčatami, ktoré tam pracujú, ale pretože sa bolo treba zaoberať deťmi po celý deň, prebaľovať ich, hojdať, dávať im fľaše, hrať sa... Tak to bolo vlastne zábavné!“
Cole sa zvrtol na pätách a usmial sa na ňu. „Dobre.“ Zastrčil jej prameň vlasov za ucho. „Som na teba hrdý, Savannah.“
Jeho slová viac potešili jej dušu, než mohol tušiť. Pred ním jej to nikto nikdy nepovedal. Zostala nehybne stáť a pozerala sa mu do tmavých očí, nasávajúc jeho pozornosť. Po niekoľkých sekundách, keď sa Cole neodvrátil, v nej narástla úzkosť pod jeho intenzívnym pohľadom. Oblizla si pery, keď urobil krok dozadu a oči je prebehli kuchyňou, museli byť kdekoľvek, len nie na ňom.
„Ty si, um, varil?“ spýtala sa načisto zmätená.
Zasmial sa, ľahko a bezstarostne.
„No, snažil som sa. Je to tvoj prvý deň v práci, tak som ťa, uh, chcel prekvapiť.“
„Aha.“
Vrátil sa do kuchyne a Savannah ho poslušne nasledovala. „Sú to len cestoviny a paradajková omáčka, nič zvláštne.“
„Vonia to skvele. Myslím, že máme cesnakový chlieb v mrazničke. A ja by som mohla urobiť šalát.“
Otvorila chladničku, ale ruky na páse ju zastavili.
„Nie. Toto je môj plán. Von.“ Hravo ju postrčil smerom k jedálni. „Mám to.“
Savannah sa zasmiala, ale poslúchla.
„Dobre.“ Zdvihla ruky. „Pôjdem sa prezliecť, keď to nevadí. Košeľu mám opľuvanú od najmenej troch rôznych bábätiek .“
Cole sa zasmial, keď zamierila do hosťovskej izby. Akonáhle bola vo vnútri, vyzliekla si džínsy a tričko s dlhým rukávom, ktoré si obliekla do práce a po preštudovaní šatníka sa rozhodla pre rýchlu sprchu. Cestoviny ešte vreli, takže mala minimálne niekoľko minút.
Stočila vlasy do chaotického uzla a otestovala teplotu vody. Bola teplá a príjemná. Savannah vstúpila do presklenej sprchy, chytila špongiu a naliala na ňu jej mydlo s jasmínovou vôňou.
Dvakrát umyla celé jej telo, tešiac sa z vody. Usmiala sa pri spomienke, že dnes v práci bola jediná schopná upokojiť úzkostlivú, hryzúcu Bellu. Vždy mala zvláštny dar s dojčatami. Boli tak v pohodlí s ňou ako ona s nimi. Savannah si umyla tvár, drhnúc preč celodennú špinu, než sa otočila, aby cítila rytmus vody medzi lopatkami. Hmm.
Ten pocit bol pekný. Ukázalo sa, že hojdanie a držanie bábätka po celý deň bola ťažká práca. Ale za to uspokojujúca.
Savannah vypla vodu, osušila sa jednou z nadrozmerných osušiek, ktoré Cole používa ako uteráky a potom si obliekla svoje obľúbené pyžamo - šortky a jedno z Coleových opotrebovaných tričiek.
Vrátila sa do kuchyne po uvoľnení vlasov a vyčesaní do uzla. „Mmm. Vonia to tu skvele.“
Cole už naservíroval cestoviny a hrubé plátky cesnakového chleba, než sa priblížila k jedálenskému stolu. Nebral do úvahy jej návrh na šalát, ale to bolo v poriadku, bolo toho aj tak dosť.
„Posaď sa.“ Ukázal a  vytiahol stoličku.
Savannah poslúchla, uvoľňujúc sa do nej. „Ďakujem ti za varenie,“ zamrmlala, posudzujúc jedlo pred sebou. Vyzeralo chutne a voňalo ešte lepšie.
„Počkaj. Ešte jedna vec.“ Cole sa vrátil s fľašou červeného vína v ohybe lakťa a dvoma pohármi na víno. Savannah ho zvedavo pozorovala, ale on len pokrčil ramenami. „Čo? Je to zvláštna príležitosť.“
Na jej ústach sa mihol úsmev, keď každému nalial pohár rubínového vína. „Pre teba.“ Položil pohár pred ňu.
„Ďakujem.“ Toto všetko bolo cítiť sofistikovanosťou a eleganciou, Cole čakal na ňu a ona sa chichotala, potešená týmto okamihom.
Jeho oči prebleskli k jej. „Čo?“
„Nič,“ odpovedala, upevniac vážnu tvár.
Cole bol v pokušení jej odpovedať, tmavé oči zomkol s tými jej na príliš dlhú chvíľu, než konečne vytiahol vlastnú stoličku a posadil sa vedľa nej.
„Takže ako sa ti páči starostlivosť o deti?“ spýtal sa a odhryzol si z cesnakového chleba.
„Milujem to. Je tak zábavné sledovať, ako sa učia a hrajú v tomto veku. A potom, keď sú starší, sledovať ich rast a objavovanie nových veci. Myslím, že je to pre mňa perfektná práca. Je to v podstate to, čo som robila v komplexe, ale nikdy som za to nebola platená.“
Prikývol, odpil zo svojho vína.
„Tak to som rád za teba.“
Prečo znel tak chladne? A prečo sa jeho úsmev neodrážal z jeho očiach? Bol tým, kto ju povzbudzoval, aby si našla prácu a teraz, keď ju má a páči sa jej, sa správal divne. Vložila si veľké sústo cestovín do úst, keď si uvedomila, že bola hladná a nie vždy sa pri ňom starala či pôsobí ako dáma. Nasledoval zdravý dúšok červeného vína.
Hmm. Sladšie ako čakala. Takže navaril a otvoril fľašu vína? Veľký problém. Všetko, čo urobil bolo neprirodzené.
Ignorovala jeho divnú náladu a špecifikovala svoj deň, denný plán v materskej škôlke: deväť hodín raňajky, potom výmena plienky, nasleduje ranné zdriemnutie, potom voľno až do obeda, a potom sa plán opakuje - jedlo, plienky, zdriemnutie, hranie sa a vyzdvihnutie rodičmi. Zasmiala sa, premýšľajúc o tom. Bol to plný a rušný deň. Ale zábavný.
„Chceš deti?“ spýtala sa, položila vidličku vedľa jej čistého taniera.
V očiach sa mu blisol  alarm. „Nikdy som o tom naozaj nepremýšľal, prečo?“
Zamračila sa a zahryzla sa do pery.
„Máš dvadsaťsedem; ako to, že si o tom nikdy nepremýšľal?“
„Znieš rovnako ako Marissa,“ zamrmlal si popod fúzy, keď odkladal taniere do drezu.
Savannah zostala sedieť pri stole, tvár jej horela akoby jej niekto dal facku. Čo to s ním dnes bolo?
Dopila víno, snažiac sa získať svoju vyrovnanosť pred ďalším stretnutím v kuchyni. Pozrel na jej prázdny pohár a znovu ho naplnil. „Uvoľni sa.“
Správal sa sladko, ale jeho slová... Jeho slová boli chladné a drsné.
„To je to v poriadku. Radšej by som pomohla,“ odpovedala, jej hlas vyznieval mäkko a neisto.
Stáli bok po boku pri dreze, Savannah podávala Coleovi taniere, aby ich vložil do umývačky. Bola si ho príliš vedomá: jeho vyformované predlaktia, jeho mužná vôňa a svalnatá postava, ktorá sa týčila nad ňou.
Po skončení s riadom v tichosti odišli ku gauču a Cole zapol film. To bolo všetko, na čo mala náladu - leňošenie na gauči - pretože kombináciou celodennej práce a vína sa cítila vyčerpaná, ale v dobrom slova zmysle. Cole sa usadil vedľa nej, udržal si odstup, ale neustále doplňoval ich poháre vínom. Na konci filmu bola, boh jej pomáhaj, nadržaná.
Prázdny pohár položila na stôl a hlavu do Coleovho lona. Jeho ruky našli cestu pod jej vlasy a masírovali jej krk.
„Si nervózna,“ zašepkal.
Náhle sa posadila tvárou k nemu. „Správaš sa dnes divne.“
Prikrčila sa. Nechcela to takto vybafnúť.
„Prepáč. Nezaslúžila si si to.“
Chcela sa ho opýtať prečo, čo bolo zlé, ale on presunul ruku do ohybu jej líca a jej oči sa zachvejúc zatvorili pod jeho dotykom. Palcom ju jemne pohladil po tvári, drsným mozoľom prechádzal pozdĺž jej kože najnežnejším predstaviteľným spôsobom. A všetko bolo odpustené.
„Pre záznam, som šťastný za teba,“ vydýchol, jeho ústa boli len pár palcov od nej.
Savannah sa posunula; zúfalá potreba ju nútila dostať sa bližšie do jeho lona.
Rozkročila sa nad ním, položila ruky na operadlo pohovky a chytila sa kože, aby zabránila svojím rukám prehrabnúť mu vlasy. Savannah si oblizla spodnú peru a ticho ho prosila, aby ju pobozkal. Coleove oči zachytili ten pohyb a jeho pohľad sa sústredil na ústa. Presne tam, kde ho chcela. Jeho ruky ju objali okolo hrudného koša, nepritiahol si ju bližšie, ani neodstrkoval, len ju držal na mieste proti nemu. Palec mu poletoval po jej boku, jemne ju hladil po jej tričku, tak blízko k hrudi a napriek tomu príliš ďaleko.
Ich oči sa stretli a Savannah si myslela, že by sa mohla rozpustiť do kaluže, keby sa na ňu stále takto díval. Jeho oči boli tmavé túžbou, ktorá len poháňala jej zúfalú potrebu pre neho. Keby ju čoskoro nepobozkal, zhorela by. Tým si bola istá. „Cole...“ Jeho meno na jej perách bola tichá námietka, zúfalé žobranie, ktoré mohlo byť zodpovedané len jedným spôsobom.
Cole jej zovrel šiju jednou rukou, jeho druhá bola ešte stále usadená okolo pása. Pritiahol si jej ústa na jeho. Jeho bozk nebol taký ako naposledy, jeho ústa sa stretli s jej v zúfalom zhone, nestrácal čas odlúčením pier, jeho jazyk kĺzal po jej a nakláňal jej bradu ako to potreboval. Bol žiadostivý a nemilosrdný, hrýzol jej spodnú peru a otieral svoje  boky o jej. Jej oči sa zatvorili v čistej blaženosti a odvrátila svoju myseľ od všetkých myšlienok, okrem jednej. Cole.
Jeho ruky na jej ramenách ju neochotne odstrčili, jej pery stále vlhké a brniace od vášne z jeho bozkov. Snažila sa chytiť dych, aby pochopila, prečo sa zastavil.
„Prepáč, Savannah. Nemôžem,“ zašepkal hlasom zhrubnutým napätím.

Jeho slová neboli potrebné, neprítomný výraz v očiach potvrdil, že tá chvíľa pominula. Odtiahol sa od nej. Ešte raz. S ťažkým srdcom sa sama zosunula z jeho lona a zamierila k hosťovskej izbe. Stočená do klbka v strede postele, pritiahla si Cuddles proti jej telu a vydala ťažký povzdych. Snažila sa pochopiť ich komplikovaný vzťah, rozdelila svoje pocity do rôznych oddielov, aby mohla preskúmať každý z nich, tak ako ju to Dr. White naučil. Prvý z nich bol obdiv, potom príťažlivosť, potom sklamanie. Čo to všetko spolu dáva, nemala tušenie. Ale zakaždým, keď Cole ukázal záblesk záujmu a nakoniec sa odtiahol, ju ničil. To bolo isté.

11 komentářů:

  1. Díky moc, už jsem se těšila dlouho na pokračování. :)

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem pekne... ani a ti nečudujem, že to pomaly prekladáš, veď to je už s nimi hrozné...

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji za pokračování. Katka

    OdpovědětVymazat
  4. moc ďakujem za pokračovanie ♥

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat