sobota 25. února 2017

Spojení v temnote - 3. kapitola


„Ty... nezabiješ ma?“ jemne sa spýtala zo svojej pozície pred krbom.
Cade si zapol džínsy, ktoré si vzal na seba a zamieril k nej. Jej vôňa ho vtiahla – žiadna nemohla voňať takto.

Dostatočne dobrá, aby ju sakra zjedol.
Pohľad vrhla na jeho tvár, potom skĺzla na jeho hruď. Pery sa jej oddelili, keď uvidela jazvy.
Bol ochotný si vsadiť, že nemala jedinú jazvu na tom jemnom, hodvábnom tele.
Príliš rýchlo odvrátila pohľad a čeľusť sa mu zamkla. Táto žena by si mala začať zvykať, na to ako vyzerá. Pokiaľ chcela žiť, on je jej jedinou šancou na prežite.
Prečo? Čo to do pekla robím?
Nebolo v pláne jej pomáhať... robí to?
Opäť na neho pozrela, zamkla svoje pretiahni-ma modré oči s ním.
Vlk v ňom začal zavýjať.
„Prečo si urobil ten zvuk?“
Takže možno, že muž tiež zavyl. Upíri neboli jediní, kto rád používal svoje zuby.
Práve teraz, bol v skutočnom pokušení, aby ju pohryzol.
Mohol začať na jej ramene.  Krehký bod, kde sa krk a rameno stretáva. Mohol ju označiť a –
„P-prestaň na mňa zízať.“ Zhrbila svoje ramená a vytiahla si deku. „Buď ma zabiješ alebo nie.“
Toto neboli jediné možnosti, ktoré mal. A čo tak pretiahnutie? Kde pád na ňu, malú bol urob-to-zozname?
„Môžeš ísť, vieš. Vyjdi týmito dverami a nikdy viac ma neuvidíš.“
Nešla. Cade skočil dopredu, chytil ju za ramená a vytiahol ju hore proti sebe. Deka spadla na podlahu. Pery sa jej oddelili, keď vsala vyplašený nádych. „Bezo mňa,“ rovno jej povedal, „si mŕtva. Bola si čarodejnicou označená na smrť.“
Jej oči sa ho dotkli – lapili ho. Sakra. Ženine oči by nemali spôsobiť, že muž sa cíti, aby mu ukradla dušu iba s jedným pohľadom.
Donútil ruky, aby uvoľnil príliš pevné zovretie. „Pretože ťa nezabijem, môžeš sa staviť, že pošle niekoho ďalšieho, aby to dokončil.“
„Prečo?“
„Pretože upíri nie sú práve milovaní, miláčik. Ľudia a nadprirodzení, do pekla, všetkým im chceme vrazil kolík do srdca.“
Zatriasla hlavou a jej vlasy sa mu otreli o ramená. „J-ja som sa infikovala a –“
Na to sa zasmial a odstúpil, uvoľnil ju. „To je to, čo si myslíš, že sa stalo?“
Allison rýchlo prikývla. „Keď som bola dieťa... upíri zabili mojich rodičov. Snažili sa ma zabiť – keď ma uhryzli, m-museli ma infikovať –“
Povedala jej Ela túto blbosť?
„Ak nájdeme liek... “ pokračovala Allison, jej hlas bol zúfalý. „Budem v poriadku. Čokoľvek sa stane... môže sa to zastaviť. Zastavilo sa to pred rokmi. Nič sa mi nestalo až pred niekoľkými týždňami –“
Nemala páru. „Nie si infikovaná.“ Upír, ktorý ju napadol, nemal žiadne pochybnosti, keď si uvedomil pravdu o Allison pri jednom uhryznutí. Mohli ochutnať moc v jej krvi. „Si čistokrvná.“
Allison zažmurkala. „Ja som čo?“
„Človek, ktorý sa narodil s volaním krvi. Nemusíš dostať krvnú výmenu, aby si sa zmenila. Si jedna z mála, ktorí sa môžu zmeniť z vlastnej sily.“
Opäť zatriasla hlavou. Správne. Prečo by mu uverila, čo musel povedať? Mysli. Vydýchol drsný povzdych. „Tvoja rodina, ktorá zomrela, stavím sa, že to nebola tvoja skutočná rodina, nie je tak?“
„Určite ako peklo boli!“
Aha, teraz mu ukázala nejaký kúsok.
Naklonil hlavu, keď si ju prezeral. „Pokojne. Myslel som, že neboli tvoja pokrvná rodina, správne?“ V žiadnom prípade ju nemohli vytvoriť dvaja ľudia. Toto nebol spôsob, akým sa rodili čistokrvní.
Jej brada sa napla. „Nemám ani poňatie, kto boli moji pokrvní rodičia, tak? Všetko, čo viem, že ma hodili na schody v nemocnici a nikdy viac sa neobzreli.“
„Zanechať za sebou čistokrvnú, pravdepodobne sa nemohli ohliadnuť.“
Objavila sa jej vráska medzi obočím. Nemá potuchy. Snažil sa to vysvetliť, tak prehovoril.  „Čistokrvní sú vzácni. Iba novo zmenení upíri môžu mať deti a tí neodhodia svoje deti.“ Bez ohľadu na to, čo iného mohol povedať o upíroch, ochraňovali svojich vlastných. „Tvoji rodičia... “
Pozrela na neho s utrápenými, stratenými očami. Nehovorila.
Cade si vydýchol. „Hádam, že boli lovení a keď sa nevrátili po teba, znamená to, že... “
Zomreli.
Jej riasy sa spustili a vedel, že pochopila. Jej hrdlo pracovalo, keď prehltla, ale stále sa nepozrela na neho, povedala: „J-ja nemôžem byť...“
Vyrovnaj sa s tým. Život vyciciava, miláčik. Je to lekcia, ktorú sa všetci naučíme. „Si. Za niekoľko dní dáš záverečný bozk svojmu ľudskému životu.“ Potom čoby mal urobiť?  Vraziť jej kolík do srdca? Odrezať túto peknú hlavu?
Nie.
Jej líca boli ešte bledšie.
Ale je to lepšie, keď bude pokračovať a pochopí to teraz. Infekcia? Nie pre ňu. „Zmeníš sa. V čase, kedy mesiac bude v splne, budeš upírkou.“
„Môžem to zastaviť! Elsa mi povedala, že je tu liečba, môžem –“
„Nie je žiadna možnosť pre teba. Elsa ťa iba poslala, aby si zomrela.“
Trhla sebou pri jeho slovách. Správne. Pravda môže bolieť, však? Lepšie je teraz  rozbiť všetky jej ilúzie.
„Nie je tu liečba. Nie je sakra vec, ktorá by mohla zastaviť zmenu.“
Jej telo sa zachvelo.
Budeš upírkou.“ Jeho ruka sa zdvihla a sledovala širokú jazvu, ktorá sa vinula po jeho krku. Jazvu, ktorú získal, keď bol príliš mladý, aby ľahko predviedol svojho úplného  vlka. „A potom.“
„Potom?“ zašepkala Allison.
„Potom pôjdeš po hrdle každého somára, ktorý bude dostatočne hlúpy, že  bol blízko teba.“
„Ty – ty... nenávidíš upírov.“ Jej oči spadli na ruku, ktorá kĺzala po jazve.
Civel na ňu, chytený jej slovami. „Áno, kurva áno.“ Zúrivosť zlomila tie slová. Nenávidel týchto parazitov a chcel ich všetkých na zemi – tak prečo stojí tu, rozpráva s ňou, chce ju?
Ponúka, že ju ochráni?
Cade sa otočil. „Ostaň tu na noc. Budeš tu v bezpečí.“ Poznal by, kedy sa ktokoľvek snažil vkradnúť na jeho pozemok.
„Ďakujem ti.“ jej šepot ho nasledoval.
Cade sa obrátil späť. Obkrútila si ramená okolo brucha. Dívala sa za ním, vyzerala stratene.
Kurva.
„Neďakuj mi,“ zavrčal. Neďakuj mi, pretože nevieš, čo ešte urobím. Nevieš, čo chcem.
Čoskoro to urobí.
***
Bola to tá istá nočná mora, ktorú vždy mala. Allison vedela, že je to nočná mora, ale stále sa nemohla zobudiť. Jej rodičia boli mŕtvi okolo nej, ich krv zašpinila biely koberec na tmavo červený. Jej krk bolel a mohla cítiť vlhkosť, ktorá jej stekala dole po pokožke.
Jej krv.
„Uvidíme sa opäť...“ povedal jej upír, usmial sa s letmým pohľadom krvou postriekanými zubami.
„Vyrastieš pre nás, budeš silná... uvidíme sa opäť.“
Pretože bola jednou z nich. Rovnako ako oni. Bude zabíjať, mučiť, počúvať krik svojej obete –
„Zobuď sa, Allison!“ Ruky sa okrútili okolo jej ramien, nie práve jemne ňou triasli. „Dopekla, zobuď sa!“
Otvorila oči a našla Cade, ako kľačí nad ňou. Skoro opäť zakričala.
Práve v čas sa jej podarilo, aby sa zastavila. „J-je niečo zle?“ srdce búšilo v jej hrudi a hlas vychádzal príliš chrapľavo.
Bola v posteli. V jeho posteli. Ponúkol jej  gauč a ponúkol jej svoju izbu.
Milé gesto od vraha.
„Kričala si.“
A teraz sa prebudila v jeho posteli, väčšinou nahá s vlkodlakom s odhalenou hruďou, ktorý sa krčil nad ňou.
„Zlý sen,“ vytlačila zo seba.
Cade zabručal. Mal to byť súcitný zvuk? Začal sa odťahovať.
Uchopila ho za ruku.
Potom obidvaja zamrzli. Náhle vzduch vyzeral byť veľmi, veľmi ťažký. A vyzeral ešte... väčší ako predtým.
„Chceš, aby som odišiel,“ jemne povedal tieto slová, ale počula v nich rozkaz.
Nechcela ho nechať ísť. „Nie si tak tvrdý chlap, ako si by chcel, aby som ti verila, že si.“ Tvrdí vrahovia ju neutešovali, keď mala nočnú moru. Tvrdí zabijaci nedávajú svoje postele. Nerobia –
Jedna sekunda. To bolo všetko, ako dlho to trvalo. Bola na chrbte, keď ju jeho telo tlačilo do matrace. Jeho pery boli na jej, nie jemne a nežne – divoko, tvrdo, drsne.
Nepobozkal ju ako nový milenec. Pobozkal ju ako muž, ktorý si vezme, čo chce.
Mňa.
Odtiahla sa preč. Jeho zovretie bolo príliš silné. Ale –
Ale nechcela sa odtiahnuť. Allison nechala, aby sa jej pery ešte viac oddelili a pobozkala ho. Milovala horúci príval, ktorý zahrieval jej žily. Bola osamelá a obávala sa tak dlho a teraz – chcem ho.
Jeho ústa sa odtiahli od jej. „Čo do pekla robíš?“
Oblizla si pery. Chutnali po ňom. Divoko. „Bozkala som ťa?“ Iste, možno nebola najskúsenejšia kočka na svete, ale mala nejaké schopnosti.
„Prečo?“
Hmmm, nemalo to byť –
„Rada sa hráš s ohňom? Chcem...“ jeho hlas zdrsnel, prehĺbil sa, takže znel ako rachot od beštie. „a vlkodlaci nie sú práve známi pre svoju kontrolu.“
Jej ruka sa zdvihla a prechádzala po jednej z kľukatých jaziev, ktoré križovali jeho hruď.
Cadeove svaly stuhli pri tom dotyku. „Nechceš to –“ Jeho slová sa zlomili, keď hlavou trhol na pravú stranu. Videla drobné rozšírenie jeho nozdier, keď vetril vo vzduchu.
„Cade?“
Nepozrel sa na ňu. Iba civel smerom k temnému oknu. „Spoločnosť.“
Cade vyskočil z postele a hnal sa k dverám. Allison uchopila svoje oblečenie a natiahla si ho, keď kráčala za ním.
Potom počula hluk motorov, ktoré sa blížili. Aspoň dva autá. Ó, sakra, toto nebolo dobré.
Uchopila Cadeovo rameno. „Počkaj!“
Otočil sa, aby pozrel na ňu.
„Nevieš, čo tu robia –“
„Dve autá. Sedem hlúpych ľudí. Môžem ich cítiť.“ Nadýchol sa a ponúkol jej zlovestný úsmev.
„A títo ľudia sú tu, aby dostali na zadok.“
Ok, takže vedel.
Cade vyšiel von. Mal stále odhalenú hruď a ten chlap sa ani neobzrel, aby si vzal zbraň. Nevedela veľa o vlkodlakoch, ale žiadnym spôsobom neboli nezničiteľní.
Allison sa hnala za ním, trhla svojím tričkom. Autá práve brzdili, aby sa zastavili a špina tancovala vo vzduchu okolo nich.
Cade sa zastavil na malej verande, oprel sa svojimi nohami od seba a držal ramená voľne na svojich stranách.
„Griggs!“ Zavolal. „Prekliaty bastard, nechceš vstúpiť do jej bitky.“
Griggs? Chlap z Blood Bath? Ako mohla zabudnúť na neho tak skoro.
Dvere auta sa otvorili a naozaj Griggs vystrčil svoju holú hlavu. „Pre dostatok peňazí, by som vypitval svoju vlastnú matku.“
Milé.
Muži vyliezli z áut. Nakoniec Cade mal pravdu o ich „spoločnosti“.
„Peniaze sú skutočne dobré,“ pokračoval Griggs, keď sa začal blížiť k nim. Ó, sakra, mal drevený kolík vo svojej ruke? „Príliš dobré, aby som to odmietol. Nie je to moja chyba, že si oslabol pre nejakú mačičku.“
Rýchly pohľad jej ukázal, že Cadeove drápy sú vonku.
„Čo?“ požadoval Griggs. „Rozhodol si sa, že stráviš nejaký čas preťahovaním cieľa? Myslím si, že je horúca, ale nestojí za to –“
Cade skočil dopredu a keď sa pohol, na okamih, Allison videla odraz kovu. Zbraň. Blbec za Griggsom mal zbraň, ktorá mierila na Cade.
Videl vôbec Cade zbraň?
Zakričala varovanie a vyskočila smerom k Cadeovi. Skočila – a pohla sa rýchlejšie než sa niekedy pohla vo svojom živote. Rýchlejšie ako by sa človek mohol pohnúť. Jej telo narazilo do jeho, a zhodila Cadea z cesty, keď pocítila prudké pálenie bodnutia na koži.
Dopadla na zem, omráčená a uvedomila si, že jej strana stále horí. Allison sa pozrela dole a v narastajúcom svitaní, uvidela krv presakujúcu skrz tričko.
„Prekliato zlý pohyb,“ zavrčal Cade.
Jej hlava sa zdvihla a uvidela ho, ako zaútočil na strelca. Jeden obrat a zlomil mužovi zápästie. Cade uchopil zbraň a vystrelil dve rýchle rany na dvoch mužov, ktorý prichádzali z druhého vozu. Padli, kričali.
Poznala ten pocit, blbci. Allison položila svoju ruku na ranu, keď sa snažila zastaviť tok krvi.
Griggs iba ostal stáť s kolíkom, ktorý zvieral vo svojej pästi.
„Si hlupák,“ Cade zavrčal tieto slová na Griggsa. Hodil strelca proti stromu. Chlap zastenal a padol na zem. „Prišiel si sem a myslíš si, že nejaká guľka ma môže zastaviť?“
Griggs ustúpil o pár krokov.
Cade kráčal k nemu. „Pretože vieš o nadprirodzených, myslíš, že sa staneš nejakým druhom zlého chlapa, ktorý zabíja ako stroj?“
Allison sa podarilo dostať na nohy. Len sa trochu kolísala a krv sa zastavila, nie tak?
Zamrkala a Cade prišpendlil Griggs na auto. Všetci muži, ktorých Griggs priviedol so sebou boli na zemi, stonali od bolesti.
Cadeove prsty, nie, jeho drápy boli na Griggsovom hrdle. „Opäť ma prenasleduj,“ varoval ho Cade, „a si mŕtvy. Toľko ako nesprávny pohľad na Allison... a si mŕtvy.“
Ó, Allison prehltla. Opäť ju ochraňoval. Ak by sa nepozeral, tak by si rozhodne začala myslieť, že má jemný bod skrytý za týmito drápmi a hnevom.
„Roztrhnem ťa,“ pokračoval Cade, jeho hlas znel ponuro, „a vytiahnem tvoje srdce priamo z tvojej hrude, zatiaľ čo budeš kričať a prosiť ma, aby som to zastavil.“
Možno nie tak jemný bod.
„Nikto neunikne odtiaľto,“ prikazoval im. „A uistite sa, že každý lovec v tejto oblasti to vie... nepribližujte sa k tomu, čo je moje.“
Počkať – vydržte – označil ju za svoju?
Cade odstúpil od Griggsa. Griggs stiahol svoj zadok do auta a jeho muži, zranení, krvácajúci – ich krv voňala sladko –  krívali za ním.
Autá rachotili preč, spiatočkou skrze stromy.
Pomaly sa Cade obrátil, aby na ňu videl. „Prečo?“
Zdvihla ruku a uvidela krv na svojich nechtoch. „Pretože nemôžeš zomrieť kvôli mne.“
Prišiel k nej. „Neurobil by som to.“
Dobre, to vyzeralo nepríjemne. Zachránila jeho zadok. Nepočítalo sa to za niečo v jeho mysli?
Jeho nozdry sa rozšírili. „Vlci majú radi pach krvi.“
I upíri.
Teraz bol skoro u nej a mohla vidieť ostrú hranu jeho zubov. „Zvyčajne to nám spôsobuje, že chceme zaútočiť,“ povedal jej smrtiacim hlasom.
Allison sotva zvládla, aby prehltla hrču vo svojom hrdle, keď sa pozrela na neho.
Nezaútoč. Dole, vlk. Dole.
Povedal jej, že jeho kontrola nie je dobrá. Bola si istá, že nechce, aby práve teraz stratil kontrolu.
Jeho ruky  vyleteli a uchopili okraj jej trička. Strhol krvavú látku, roztrhal ju.
Jeho dych zasyčal. Alebo to bol jej?
„Guľka je stále vo vnútri.“
Kolená sa jej skoro podlomili.
„Je stále v tebe...“ jeho zelené oči si ju odmeriavali a povedal: „a ty si na nohách.“
To bola. „Chcela som ti... pomôcť.“
Civel na ňu na okamih. Jeho pohľad ju preskúmaval. Prečo to nevedela. Potom zatriasol hlavou. „Nechaj ma teraz ti pomôcť.“ A zdvihol ju, položil si ju ľahko do svojho náručia.
Možno to bolo hlúpe, ale cítila sa... bezpečne... v týchto silných ramenách.
„Toto bude bolieť,“ varoval ju, keď ju niesol do chaty. „Ale nemôžeš sa vyliečiť, dokiaľ sa tá guľka neodstráni.“
Jej hlava odpočívala na jeho ramene. Vyzeralo to prirodzene položiť hlavu na neho. Nechať si telo uvoľniť na tvrdej sile jeho hrude.
Zhlboka sa nadýchla a snažila sa ignorovať bolesť, ktorá ju prebodávala na jej strane. „Povedal si, že krv zvyčajne spôsobuje, že chceš zaútočiť.“ Prosím, nezaútoč nasledujúcu, ó, hodinu alebo tak. Nie dovtedy, kým sa nevrátim do lepšej bojovej formy.
Zabuchol dvere za sebou a šiel do spálne.
Nechcela pustiť tento pokus. „Č-čo spôsobuje moja krv, že chceš urobiť?“
Cade ju položil na posteľ. Roztrhol zvyšok jej trička, nechal ju odetú v čiernej podprsenke. Jeho prsty kĺzali po jej boku, jemný dotyk, ktorý neočakávala. Pohladenie? Tento jemný dotyk skoro stačil, aby Allison zabudla na svoju otázku. Skoro.
Ale mať vlkodlaka tak blízko pri nej, keď bola slabá a krvácala. Sústreď sa.
„Cade?“ Allison vydýchla jeho meno. Čo ak bol pach príliš silný? Čo ak jeho beštia prevezme kontrolu?
Pozrel na ňu a jeho zelené oči žiarili so silou vlka.
Mráz narastal na jej ramene.
„Tvoja krv... tvoja vôňa...“ Jeho brada sa zovrela a zaškrípal zubami. „Spôsobuje, že chcem zabiť.“
Nie dobre.
„Spôsobuje, že chcem roztrhať tých bastardov – aby som si bol sakra istý, že ťa viac nezrania.“
Jej pery sa oddelili, ale Allison si uvedomila, že nevie, čo by povedala.

„Teraz krič, pokiaľ musíš,“ a jeho ostré drápy sa vznášali nad jej ranou, „pretože to bude bolieť ako mrcha.“

23 komentářů:

  1. Díky za překlad a korekci.

    OdpovědětVymazat
  2. Vdaka za úžasné pokračovanie a teším sa na dalšie :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za překlad a korekci další kapitoly !!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  6. ďakujem za super preklad a už sa neviem dočkať pokračovania :o)))

    OdpovědětVymazat
  7. Dekuji za tuto a predesle kapitoly @-}-- me to nejak chytlo

    OdpovědětVymazat
  8. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem superná kapitola pri tolkej krvy som sa aj dobre miestami zasmiala

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuju za další skvělou kapitolu. Už se těším na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji za další kapitolku. HankaP

    OdpovědětVymazat
  12. Děvčata moc díky za další napínavou kapitolu,těším se na novou Mirka

    OdpovědětVymazat