sobota 11. února 2017

Spojení v temnote - 1. kapitola


Bola lovená.
Allison Gray na sebe cítila neviditeľné oči v tieto dni. Odkedy opustila Alliance v Nebraske a začala sa  táto jej bláznivá cesta.
Odkedy sa začala meniť.

Jej dlane sa zovreli, keď prekĺzla davom do Blood Bath. Blood Bath[1]? Bože, čo je to za meno pre bar? Uhniezdený blízko Cascadeského pohoria, tento bar bol ako zvyšok malého mesta – celkom pekelne strašidelný.
Allison dúfala, že si nájde súkromný roh. Jeden bol skrytý v tieňoch. Nikdy neočakávala toto mesto – nie tu. Nepatrný bod mesto Lost v Oregone bol naplnený ľuďmi, ktorí vyzerali ako mohli – a chceli – zabiť bleskurýchlo. Povedala si, že musí nájsť cestu do tohto mesta, že tu nájde odpovede na všetky svoje otázky.
Jej dych sa pomaly uvoľnil z pľúc, keď pohľadom prebehla po bare. Ako všetky tieto dni bola si vedomá divnej bolesti v žalúdku. Hlad, jediný, ktorý nemohol byť uspokojený jedlom. Nezáležalo na tom, ako veľmi jedla, stále ostávala hladnou.
A jej zmysly – boli prekliato preťažené. Tak mnoho pachov pálilo jej nos. Alkohol. Cigarety. Lacné voňavky. Sex. Krv.
Jej nozdry sa roztiahli.
Krv by nemala voňať dobre. Ale, neskôr... pach začal –
„No, ahoj, krásna dáma...“
Nehľadela na neho s prekvapením. Vedela, že veľký motorkár mieril svoju cestu k nej. Chlap s kmeňovými tetovaním, ktoré pokrývalo jeho rameno a holú hlavu. Tucet piercingov mu prepichovalo  tvár. A... tento chlap mal krv pod svojimi nechtami.
Tipovala, že tá krv nie je jeho.
„Si  dnes večer sama?“ spýtal sa, keď sa priblížil k nej.
Allison držala bradu hore. Elsa, čarodejnica, ktorá ju našla, jej sľúbila, že Allison nájde svojho sprievodcu v tomto bare. Ochrancu, ktorý ju udrží v bezpečí po zvyšok jej cesty. Elsa jej povedala, že jej sprievodca príde ihneď k Allison. Tiež jej povedala, že je to najsilnejší chlap v bare.
Allison si mohla byť istá, že použije nejakú silu, aby jej pomohol von. Najmä preto, lebo nemohla hovoriť sama v tejto chvíli.
Oblizla si pery a študovala chlapa pred sebou. Veľký, súhlasí. Určite silný, ale...
Ale desil ju. Jeho oči boli horúce, skoro divoké, keď kĺzali po jej tele.
Allison si uvedomila, že by mala niečo povedať. „Uhm... ja... čakám na niekoho.“
„Dlhšie nemusíš čakať,“ siahol po jej ruke. Pritiahol si ju k sebe. Allison mala sotva päť stôp tri palcov[2] a tento chlap ju prevyšoval. „Som práve tu, baby.“
Smiech nasledoval tento komentár. Chlap tu mal priateľov – mnoho z nich ich pozorovalo. A všetci ju teraz sledovali.
Prečo nebolo viac žien v bare? Allison napočítala dve v celej miestnosti. Ona a kočka, ktorá – odchádzala.
Ok, toto nie je dobré.
Položila ruky na motorkárovu hruď. „Si... môj sprievodca?“
Zasmial sa, tvrdý  výbuch zvuku, ktorý škrípal v jej ušiach. „Ó, áno, baby. Budem ťa sprevádzať v poriadku.“
Jeho dlane poklesli na jej zadok. „Budem ťa sprevádzať celú dlhú noc.“
Blbosť. Tento chlap nebol on.
Motorkár si ju pritiahol ešte tesnejšie k sebe a snažila sa mu uniknúť, ale nebola dostatočne silná.
Príbeh môjho života.
Nebola dostatočne silná, aby zachránila svoju rodinu. Nebola dostatočne silná, aby zastavila smrť. Nebola dostatočne –
„Nechaj ju ísť.“
Hlas bol nízky, ale rezal ostrejšie ako nôž a tvrdý príkaz prebodol smiech v miestnosti.
Pretože civela na tehlovú stenu motorkárovej tváre – tvár, ktorá vyzerala, ako by ju zasiahli nejaké tehlové steny v priebehu rokov – a uvidela prchavý výraz strachu, ktorý zašepkal nad jeho črtami.
„Thain.“ Ruky, ktoré  ju držali sa uvoľnili, keď jej únosca vyštekol to meno.
Allison ešte nevidela nového chlapa, ale pokiaľ bol dostatočne desivý, aby spôsobil, že sa motorkár zachvel...
Problémy.
„Je moja, Griggs.“ Smrtiace slová boli sprevádzané tvrdým dupotom krokov, keď ten chlap Thain pristúpil bližšie. „Tak to zopakujem, ale iba raz... nechaj ju do pekla ísť.“
Nikto nevyzeral, že by dýchal v tom bare. Nikto vrátane nej. Allisonine pľúca horeli, ale v tomto momente, sa príliš bála, aby vôbec pohla. Griggs pomaly, veľmi pomaly, uvoľnil svoje zovretie okolo nej. „Nechcel som jej ublížiť. Iba som chcel dať peknej dáme nejakú zábavu.“
Tipovala, že mali odlišnú predstavu o zábave.
„Allison.“ Teraz tvrdý, tmavý hlas Thaina povedal jej meno. Pokiaľ vedel jej meno... musel to byť jej sprievodca. Nikto ďalší ju nemohol poznať na tomto meste. „Poď sem.“
Prekĺzla okolo motorkára, urobila krok a stuhla.
Vzhľadom k tomu, že Griggs vyzeral sakra viac bezpečnejšie a prívetivo ako Thain.
Bol veľký, pravdepodobnejšie štíhlejší ako Griggs a bol oveľa viac svalnatejší. Jeho ramená sa iba.... rozťahovali. Allison preglgla. Jeho svaly boli pod čiernym tričkom, ktoré nosil, napnuté cez hruď a paže.
Jeho oči boli tmavo zelené a horeli prudkosťou. Hrubá jazva prechádzal od vrchu jeho pravého obočia celú cestu dole po rub hranatej brady. Jazva, ktorá spôsobila, že vyzeral...
Desivo. Extrémne desivo. Nie – skutočne, to boli jeho oči. Oči, ktoré sľubovali peklo, ktoré by mohlo prísť.
„Neviem, či chce ísť s tebou,“ povedal Griggs. Rukou zovrel jej rameno. „Vždycky môžeš ostať so mnou, pekná dáma.“
Allison sa nadýchla hlbokým nádychom a pristúpila k Thainovi. Jej pohľad skĺzol ešte raz po jeho tvári. Tentokrát to boli jeho ústa, ktoré chytili jej pohľad.
Urobila ďalší krok. Motorkárova ruka spadla.
Thainove pery, divne rovnako kruté a zmyselné sa trochu oddelili, aby odhalili okraje jeho bielych zubov. Jej pohľad sa opäť zdvihol. Vlasy o odtieň tmavšie ako jej vlastné pramene, boli husté, ťažké, mu padali v silných vlnách po tvári.
„Opäť sa  jej dotkni,“ varoval ho Thain, „a stratíš ruku.“
Každý ustúpil o niekoľko krokov.
Dokonca i Griggs. Počula rýchly útek jeho nôh.
Bola skoro dostatočne blízko, aby jej teraz Thain ponúknutú svoju ruku. Skoro.
Allison videla, že sa Thainove nozdry rozšírili. Oči sa mu zúžili a prechádzal po nej. Keď pozrel hore, nebolo pochýb, že vo výraze má hnev.
Jeho ruka začal klesať.
Nie.
Allison uchopila jeho ruku a držala ju pevne. „Čakala som na teba,“ povedala.
Sval sa mu trhol v čeľusti. Potom ju vytiahol. Jeho vôňa – trochu divoká a s bohatosťou lesa priliehala k nemu – sa okrútila okolo nej. Allison sa na neho pozerala a snažila neukázať strach.
Nemala by sa viac báť. Toto je muž, o ktorom jej Elsa hovorila. Tento muž mohol ukončiť jej nočné mory.
Iba mu musí dôverovať.
„Poď odtiaľ preč,“ zašepkala Allison. Mohli odísť. Nájsť nejaké bezpečné miesto. Potom možno sa mohla prestať cítiť, že smrť ju sleduje každú minútu.
Tento muž... mohol zastaviť smrť. Pre ňu, vyzeral, že je dostatočne silný, aby zastavil každého a čokoľvek.
Ruku obkrútil okolo jej ramien. Viedol ju zo zabudnutého baru do pokojnej noci, kde mesiac vysoko visel na oblohe.
Zastavil sa a pozeral dole na ňu. „Bojíš sa ma.“ Jeho hlas stále hlboko dunel.
Allison sa podarilo prikývnuť. Napriek jej úsiliu, nemohla si pomôcť. Nemohla –
„Dobre,“ povedal jej, keď ju tlačil do temnej uličky.
Pŕŕ, počkať  – dobre?
V nasledujúcom okamihu ju strčil proti stene v uličke. „Mala by sa báť.“ Jeho tvár prišla k jej. Nebezpečný a hrozivý v slabom mesačnom svite. „Mala by si byť čertovsky poriadne  vydesená.“
Allisonino telo sa zatriaslo.
„Si lovená,“ povedal jej. „prenasledovaná. Sú tu ľudia, ktorí ťa chcú mŕtvu.“
„Ja... viem.“ Niekto chcel jej smrť už roky.
Oprel sa ešte bližšie. Zvláštne. Jeho zuby vyzerali byť ešte ostrejšie ako predtým. „A ty iba slepo odídeš so mnou? Ako do pekla môžeš vedieť, že nie som jeden zo somárov, ktorí ťa chcú zabiť?“
Nevedela to. Ale nebola hlúpa. Alebo bláznivá.
Allison vysunula svoj ukrytý nôž, aby zatlačila ním na jeho srdce.
Ok, možno bola trochu bláznivá. „Ak si sprievodca, ktorého čarodejnica poslala po mňa, potom budeš schopný povedať jej meno.“
Zhlboka sa nadýchol a skoro ho mohla ochutnať, pretože bol tak blízko.
Vlastne chcela ho ochutnať. Čo do pekla bolo s tým?
Allison tvrdšie tlačila na jeho hruď. Nie dostatočne tvrdo, aby poškriabala jeho kožu, ale dostatočne tvrdo, aby mu ukázala, že to myslí vážne. „Povedz mi jej meno.“ Tak by mu mohla uveriť. Tak by nemusela byť viac osamelá. „Povedz mi.“
Pozrel sa dole na nôž. Jemná vráska vtiahnutá medzi jeho obočím, ako by sa snažil vyriešiť hádanku.
„Elsa,“ pomaly vydýchol meno čarodejnice. „Elsa ma poslala za tebou.“
Jej tep začal spomaľovať. Jej nôž sa odtiahol od jeho hrude. „Potom si to ty.“ Veľký, desivý, tvrdý – áno, vezmi si ma, prosím. Udrží ju v bezpečí. „Si ten, kto bol poslaný –“
Vytrhol jej nôž z ruky. Hodil ho na zem. A v nasledujúcej sekunde jeho ruky boli na jej hrdle. Iba .... niečo bolo zle. Niečo ostrého praskalo z jeho nechtov.
Drápy.
Mal drápy na jej hrdle. Prečo by –
„Som ten, koho poslala,“ zavrčal. „Som ten, kto je tu –“
Výkrik zlomil noc. Nie tak výkrik, ale skôr rev, ktorým bolo jej meno.
Pozorovateľ. Bola iba pár hodín v meste. Skutočne ju našli?
Thainova hlava sa prudko odtočila doprava. Jeho nozdry sa skrútili. „Upír.“ Povedal to slovo ako kliatbu.
Pretože to bolo.
Väčšina si myslela, že upíri nie sú skutoční. Iba príbehy, ktoré sa hovoria, aby vydesili deti.
Raz bola vystrašeným dieťaťom. Videla ako upír prišiel do jej domu. A kŕmil sa jej rodinou.
Nie je to len príbeh.
„Musíme odtiaľ odísť,“ zašepkala. „Hneď.“
Thain pozrel na ňu, zamrzol.
Prečo sa nehol? Chcel byť zjedený upírom? Toto nebol práve najlepší spôsob ako odísť.
Odstúpil. Dobre, aspoň niečo. Pohyb. Potom Thain zatriasol hlavou a civel na ňu, ako by mala nejaký druh duševnej poruchy. Áno, videla ten pohľad už predtým. Potom, čo jej rodičia boli zabití, snažila sa vysvetliť policajtom o upíroch. Iba policajti jej neverili. Dali jej pohľad, ktorý hovoril, že je bláznivá. Ten istý pohľad jej Thain dával teraz.
Nebol čas na to.
„Allison!“ Opäť rev. Bližšie tento raz. Prichádzal veľmi blízko.
Vrčanie zadunelo v Thainovej hrudi.
Hmm, dobre.
Potom chytil jej ruku a začali bežať. Nie preč od toho kriku. Ó, sladký Ježiš, utekali smerom k nemu.
Allison zakopla. „Nemôžeme! Zastav!“
Ale bolo príliš neskoro. Blonďavý upír obišiel roh. Hnal  sa k nimi so zovretými tesákmi.
Thain preskočil dopredu a vytiahol drápy – áno, určite drápy, veľmi určite – priamo do upírovho hrdla.
Použil tie drápy, Thain vytiahol upíra a vyhodil ho do vzduchu. Dobrých desať stôp vo vzduchu.
Allison si uvedomila. Že jej brada visí otvorená.
Upír narazil do boku uličky. Krv striekala z jeho hrdla, keď vytiahol ruky, aby si zakryl rany. Pokúsil sa prehovoriť, ale len bublanie mu vychádzalo z pier.
Bublanie a viac krvi.
Thain opäť skočil na neho, ale upíri sú rýchli – tak rýchli.
Upír sa zdvihol a utiekol preč.
Na okamih si myslela, že Thain by ho mohol začať naháňať. Namiesto toho sa obrátil k nej. Nadychoval sa, drápy boli stále vonku.
Jeho zelené oči svietili.
„Čo si?“ zašepkala Allison.
Usmial sa. Jeho očné zuby sa predĺžili do veľmi ostrého bodu. 
„Vystrašená?“ vysmieval sa jej. Nemohla ani počuť viac upírove kroky. Utekal tak ďaleko, tak rýchlo.
Allison zatriasla hlavou a ponáhľala sa na Thainovu stranu. Vedela, že ich bolo viac na tomto svete, keď sa stretla s jeho očami. Upíri boli skutoční a počula príbehy o ostatných príšerách, ktoré číhali v temnote.
Práve teraz sa skutočne nestarala, čo je zač Cade... všetko, na čom záležalo, že práve zachránil jej zadok pred upírmi. Smiala sa a vrhla ramená okolo neho. „Ďakujem ti!“ Mohol to urobiť. Mohol ju udržať v bezpečí. Elsa mala pravdu. Tento muž – bol ten, koho potrebovala.
Jediný muž, ktorý jej mohol pomôcť.
Thain  stuhol v jej náručí. Jeho celé telo bolo kamenne tvrdé. Pozrela na neho a civela do očí, ktoré boli príliš žiarivé.
Pomaly sa mu paže zovreli okolo nej. Hlavu spustil na jej.
Skutočne si myslela, že by ju jej hrdina mohol pobozkať. Dokonca divnejšie, na okamih chcela po ňom, aby položil svoje ústa na jej.
Zmyselné a kruté... aký by mohol byť bozk?
Ale odtiahol sa preč. Vzal jej ruku a vliekol ju skrze uličku k motorke, ktoré čakala v tieňoch. Vyšplhal sa na bok motorky a civel na ňu. „Pokiaľ pôjdeš so mnou, nie je cesty späť.“
Allison skĺzla na motorku za ním. Jej boky objali jeho a ako ruky sa okrútili okolo neho. „Nemám nič, prečo by som sa vrátila.“
Iba smrť. Ale Thain... jej ponúkal život.
Motor motorky zavrčal a vyrazili priamo do temnoty.
***
Elsa LaSpene sa pomaly zakrádala v noci. Nemierila do baru. Nemá to cenu. Jej korisť môže byť dlho preč.
Zatvorila oči a nadýchla sa. Sladká vôňa krvi ju rozosmiala.
Čerstvá krv.
Skĺzla hlbšie do uličky. Tam. Proti stene. Tmavá škvrna krvi, ktorú mohla vidieť v mesačnom svite. Jej prsty sa zdvihli a dotkli sa dokonalej vlhkosti.
Tak čerstvá.
Malá čistokrvná nevydrží dlho. Nie dlho vôbec. Nie ako náhle vlk dá svoje ruky na ňu.
Vzal si Allison z uličky, tak ako sľúbil. Vzal si ju, ale krv už bola rozliata.
Skoro začal vlk svoju zábavu.
„Urobí lepšie, keď bude trpieť,“ zašepkala Elsa, keď zaklonila svoju hlavu a pozerala na mesiac. „Nechaj ju trpieť.“




[1] Krvavý kúpeľ.
[2]  160 centimetrov 

22 komentářů:

  1. Vďaka za preklad a som zvedavá čo má tá čarodejnica zalubom ??

    OdpovědětVymazat
  2. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci nové kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. tiež by ma zaujímalo čo má ta mrcha za lubom :o( dík za preklad a už sa teším na pokračovanie :o))

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  7. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad. :-) Renča

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  11. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  12. Tak to vypada mooooc pěkně.Děkuji za překlad a korekci. HankaP

    OdpovědětVymazat
  13. čauky holky,díky za super kapitolu Mirka

    OdpovědětVymazat