sobota 21. ledna 2017

Spojení krvou - 7. kapitola


Jace a jeho svorka prenasledovali Devona do stredu močiara. Upír zdrhol autom, ale namiesto toho, aby šiel do mesta, chlapík zamieril dole po dlhých, kľukatých cestách, ktoré viedli hlbšie do rastúcej temnoty.

Keď cesta skončila, našli jeho auto. Zasvietené svetlá. Dvere otvorené. Jace civel do tmy. Hmyz prestal bzučať, keď sa vlci objavili. Vedeli, kedy ich nebezpečenstvo prenasleduje.
Nadýchol sa, zachytajúc všetky pachy. Tieto tu patrili... Tie nie. Krv.
Síra.
Dopekla.
„Tvoja upírka bude skutočne naštvaná ako náhle sa dostane z klietky,“ varoval ho Louis. Povedz mi niečo, čo neviem. Ale radšej nažive a naštvaná, ako mŕtva a pochovaná v popole. Zachytil šepot zvukov vo vzduchu. Jeho hlava sa naklonila dozadu, keď civel na rastúci mesiac. Mohol vidieť tvary pred krvavým mesiacom. Tak veľa. Príliš veľa.
Premnožený. Démoni prichádzali.
„Premeniť sa!“ Museli využiť rýchlo šancu. „Odseknite im hlavy – odstráňte ich toľko, koľko môžete.“
Potom skočil dopredu. Démoni prichádzali, pretože boli blízko vstupných dvier. Seriem na to. Jace zabúchal na dvere. Devon utiekol priamo do tejto diery a teraz ho Jace  zabije a zastaví démonov.
Koniec hry.
Prestrčil sa skrze krovie, keď za ním zavýjanie naplnilo noc.
***
Morgan uvidela dvere, obrovskú otvorenú dieru v strede čiernej zemi. Devon otvoril dvere do pekla – otvoril ich na upírej pôde a ona si to neuvedomila. Upíri sa roztiahli, keď prišli na bitku. Vrčanie a zavýjanie vlkov sa miešalo so zlomyseľným krikom démonov. Krv sa váľala na zemi.
„Nedostaňte žiadnu ich krv do seba,“ varovala ich, stále vnímala popol. „A uistite sa, že kryjete vlkov.“
Pretože smrť tu už bola a nechcela viac stratiť žiadneho. Démoni vyleteli do vzduchu na ňu. „Choďte!“ Vykríkla na upírov. Zdvihla svoju zbraň. Upíri si dali čas, aby nabili svoje zbrane, pretože boli lovení. Zamierila. Vystrelila. Najbližší démon padol na zem. Vlk skočil na neho a zahryzol sa do jeho krku. Viacero výstrelov bolo vystrelených.
Upíri vedeli, čo robiť. Zložiť démonov. Urobiť ich slabými. Nechať vlkov, aby dokončili zabitie.
Pálila, keď behali medzi zdvíhajúce sa telá. Nemalo žiadny zmysel volať Jaceho. Nevidela ho. Ani Devona.
Krútenie v jej červách jej povedalo, kde ich nájde.
Hlbšie, hlbšie do temnoty, keď  išla.
Jej vylepšený zrak umožnil, aby ich ľahko uvidela, keď preskočila spadnuté stromy a vrhla sa do hustého krovia.
Praskanie a syčanie ohňa zasiahlo jej uši. Tak blízko.
Zovretie zmizlo. Zem stvrdla pod jej nohami.
Potom uvidela zlomené kostry. Pozostatky obetí. Tak mnoho. Oveľa viac ako si kedy dokázala predstaviť. Stovky lebiek a chrbtíc. Zlomené kosti pohodené ako odpadky.
Civela na silne biely cintorín, až ju hnev naplnil. Devon.
Preskočila kosti. Bol tam – bol tam. Potopený, šikmý vchod v zemi. Dym tiekol z hrubého otvoru a... mohla počuť najjemnejšiu ozvenu výkrikov vychádzajúceho priamo z jamy.
„Vždycky si nechala emócie, aby ti vládli,“ vyšiel Devonov hlas z temnoty.
Morgan odskočila a urobila niekoľko rýchlych krokov od jamy. „Urobil si to.“
Pokrčil ramenami.                
„Zaútočili na nás, Devon! Zabíjali nás! Bol si vedúci Rady, mal si –“
„Prekliata Rada.“ Usmial sa, ukazujúc krvavé tesáky. „A na teba seriem.“
Jej dlane sa zovreli.
„Upíri boli  vždycky zaneprázdnený tým, aby sa skrývali. Ó, nie, nesmeli nechať dať vedieť ľudom, že sú tu.“ Uškrnul sa na ňu. „Nesprávne. Je čas, aby nás poznali. Čas pre nás, aby sme ukázali ľudom, že ich jediným účelom je, aby nás kŕmili. Sú korisť. Sme sakra bohovia.“
Mohla iba zatriasť svojou hlavou. „Vyjednával si s diablom, otvoril si dvere, pretože –“
„Pretože som chcel vojnu. Pretože upíri sa potrebovali naučiť... je to buď zabi alebo budeš zabitý. Neboli sme zamýšľaní, aby sme skrývali. Boli sme určení, aby  sme vládli.“
Bastard. „A takže si poslal démonov na náš druh? Aby sme vládli ?“
„Poslal som démonov po slabosti. Tí upíri, ktorí nemohli prežiť, nepatria do tohto sveta.“ Jeho pery sa stále krútili v tom odpornom úškrne, keď povedal. „A to je nič, môžem urobiť viac z  nášho druhu.“
Viac takých ako on? Žiadnym spôsobom. „Nezmeníš nikoho. Nezabiješ nikoho ďalšieho.“
Kde je Jace? „Toto všetko skončí túto noc.“
Zasmial sa. „Zábavné. To je presne to, čo tvoj vlk povedal...“
Srdce jej zovrelo.
„Rovno predtým než som vykopol jeho zadok do pekla.“
Výkriky za ňou vyzerali byť hlasitejšie. Akoby ďalší démoni  bojovali, aby sa dostali von.
„Vyzerá to, že si užívajú svoje nové jedlo.“ Jeho tesáky zasvietili v temnote. „To je to, ako pracujú, vidíš. Pre nich, aby vyšli, ponúkol som im obchod. Život.“
Tak preto tu bolo tak veľa kostí. Kostra pre každého démona, aby vyšiel.
„Strávia mäso, potom vyhodia tie časti, ktoré sú príliš ťažké.“
Nie Jace. Nebol v tej jame. „Uzatvoríme túto jamu.“
Devon urobil krok smerom k nej. „Nemáš tento druh sily. Myslíš si, že si niečo sakra špeciálne.“ Ďalší krok. „iba pretože si sa narodila ako čistokrvná. Vždycky si si myslela, že si lepšia ako ja.“
„Nie, nikdy.“ Ale teraz som. Nie som psychotických hajzel, tak áno, to má robí lepšou.
Dobre, zachrana upírieho hniezda zvyčajne nie je dôvodom. Morgan sa držala zemi.
Peklo čakalo za ňou a tento bastard ju uväznil pred ním.
„Potreboval som, aby si prišla bližšie k nemu,“ povedal Devon. „Potreboval som si vziať jeho krv ... pretože som chcel dať démonom špeciálny hold.“ Naklonil svoju hlavu. „Vidíš, keď  budú zabití, vytvorili si chuť na vlčiu krv.“
„Nevezmeš si jeho krv!“
„Ale aby bolo možné uzatvoriť zmluvu s nimi, musel som ukázať, ako veľmi som ochotný pre to obetovať.“
Jeho oči sa zúžili. „S démonmi je všetko o obeti. Musíš im ponúknuť niečo, lebo tí leniví somári neurobia nič.“
„Ponúkol si im ľudí –“
„Pretože som kurva unavený zo skrývania sa v tieňoch. Upíri nemohli prevziať kontrolu, boli príliš       vystrašení z ľudí, že zistia pravdu. Ale moji démoni – neboja sa ničoho.“
Výkriky z jamy skoro prehlušili jeho slová. „Čo si obetoval?“
Pretože, dopekla, toto bola pasca. Pre vlkov.  Pre Jaceho. Pre –
„Teba.“
Potom skočil na ňu.
Ale Morgan bola pripravená. Uchopila jeho ramená, skrútila ich a odhodila zradcu priamo cez svoje ramená. Spadol na zem iba niekoľko stôp od diery a dym vystúpil v hustom poryve.
Vyletel späť na svoje nohy. Usmieval sa. „Toto bude zábavné.“ Oblizol si svoje pery. Pochutnával si na krvi, ktorá mu zašpinila ústa. „Si jediná čistokrvná v okolí. Si najlepšia obeť, akú im môžem dať. Vsadím sa, že budeš hodná desiatich démonov...“
Stratil sa. „A vsadím sa, že to bude bolieť, keď padneš do pekla.“
Zotrel si úsmev zo svojej tváre. „Tvoj vlk určite kričal, keď si ho démoni vzali.“
Dopekla, to bolo druhýkrát, čo povedal – jej pohľad sa vrhol do diery. „Jace!“
Devon vrazil do nej a spadli na zem. „Mrcha, mám vlčiu krv v sebe. Viac ako ty. Vysal som to psisko.“
A nechal za sebou Mikeovo zlomené telo. Ďalšia obeť.
Morgan ho kopla, udrela kolenom do jeho gulí. Trhol sa. „Máš vlčiu krv,“ povedala, „ale máš tiež gule v krku“.
Vyskočila na svoje nohy. „Jace!“ Jej krik prerazil noc. Nemohol byť v tej jame, nemohol...
Devonove ramená sa zozadu skrútili okolo nej. Stlačil ju tak tesne, že stratila svoj dych a jej rebrá horeli... horeli.
Prasknutie.
Bolesť udrela, keď jej rebrá zapraskali.
„Tak unavený z teba...“ Devon ju zdvihol a niesol ju smerom k jame. „Prekliaty vlk... miešal sa s človekom... plakal, keď stratil svetlo...“
Udrela svojou hlavou a počula sladké prasknutie kostí, keď mu zlomila nos. Morgan chňapla po jeho ramenách, škrabaním otvorila jeho kožu, aby bojovala s ním. Jeho krv pokrývala zem, keď ju niesol do jamy.
„Nechaj ju ísť!“
Jace. Jeho rev. Od úľavy mala závrate. Alebo možno tá závrať bola z bolesti.
Jace skočil dopredu. Bol nahý a krv sa liala z rany na  tvári.
Jeho oči žiarili, keď zdvihol svoje drápy a utekal smerom k nim.
Devon ju mal skoro nad jamou. To bolo, čo plánovala. Otvoriť peklo. Zatvoriť dvere zvnútra von.
Iba... dobre, v skutočnom pláne, Jace mal byť ten, kto prejde dverami.
Mala ostať vzadu a vytiahnuť ho.
Nemôžem ho obetovať.
Pravidlá sa medzitým zmenili. Jace si to neuvedomil. Ona áno. Ak sú démoni založení na obeti, potom im dá obeť. Ale nedá im Jaceho.
„Sleduj ako bude horieť vlk!“ Vykríkol Devon. „Pozoruj. Ju. Horieť!“
Morgan prestala bojovať. Namiesto toho vrazila svoje nechty do Devona, skrútila svoje ruky a tesne ho zamkla. Jej pohľad sa stretol s Jaceovým. Zakričal jej meno.
„Prines ma späť,“ zašepkala mu. Potom sa Morgan zdvihla smerom k jame a strhla Devona so sebou.
Snažil sa vytrhnúť jej svojimi ramenami, ale nenechala ho ísť. Jeho rev naplnil jej uši, keď bojoval a krútil sa, ale Morgan ho nenechala ísť.
Žiadni ďalší mŕtvi ľudia. Žiadny ďalší umučení vlci. To všetko bolo.
Padli do jamy a krik z démonov prehlušil jej hlas, keď im povedala. „Priniesla som vám obeť, vy somári ...“
Oheň horel, pálil na jej pokožke, ale odmietla kričať. I vtedy, keď démoni siahli po nej.
***
Jaceovho srdce sa zastavilo, keď Morgan skočila do tej ohnivej jamy. „Nie!“ Nie ona. Nemala ísť dovnútra. Nie. Ona. Letel dopredu a jeho telo narazilo na zem, keď jeho paže sa ťahali do tej diery v zúfalej snahe, aby ju zachytil.
Pohyboval sa rýchlejšie, rýchlejšie ako kedy sa pohyboval vo svojom živote a keď vrazil svoje ruky do horiacej pece, dotkol sa...
Plamene.
Oheň prešiel jeho kožou, ale nepustil sa. Mohol cítiť telo uprostred divokej žiare. Mohol cítiť štipľavý puch horiaceho tela.
Morgan.
Nenechal ju ísť. Ťahal vtedy,  i keď cítil iný tlak, ktorá ťahala jeho odmenu späť dole.
„Nie! Nemôžeš ju mať!“ Zakričal, keď oheň ho oblizol.
Jeho horná časť tela padla do jamy, keď bojoval.
„Dopekla, Jace!“ Louis kričal za ním, Potom cítil ďalšie ruky na svojom tele. Snažili sa ho odtiahnuť.
Ale nechcel odísť bez Morgan. „Drž ho!“ Zahulákal slová do ohňa.
„Uduste ho – ale ju dajte mne!“
Dych plameňov fúkal proti nemu a popáleniny ihneď pokryli jeho telo.
„Daj mi ju!“ zareval.
„Vytiahnite ho!“ Louis zavrčal v rovnakom okamihu. „Dostaňte ho odtiaľ, teraz!“
Trhli ním, ale nechcel pustiť svoju ohnivú cenu, ktorú držal. Buď Morgan. Buď...
Vytiahol sa z jamy a oheň sa krútil po celom jeho tele. Louis vrazil do neho a Jace padol na zem. Odvalil ho. Zápasil s plameňmi na ňom a – na nej. Sladká kurva, vytiahol ju.
Ostatní sa ihneď pripojili a bojovali s plameňmi, ktoré pokrývali jej telo.
Červené, opuchnuté, každý kúsok jej tela cítil bozk ohňa. Mal som to byť ja.
Jej oči sa neotvorili: „Morgan?“ Teraz, sa obával jej dotknúť. Nechcel ju zraniť a vedel, že by jeho dotyk mohol. Bola tak veľmi zranená, dokonca i dych na jej pokožke by ju mohol zraniť.
Jeho dotyk ju mohol bolieť, ale jeho krv nie. Jace zdvihol svoju ruku k svojím ústam a uhrýzol do svojho zápästia. Roztrhol ho svojimi zubami a položil svoju ruku nad jej ústa. „Princezná, prosím ...“
Krv stekala po jej ústach. Pohli  sa po najjemnejšom kúsku proti jeho pokožke.
„Vezmi si viac.“ Mohla si vziať všetko, pokiaľ by to potrebovala.
„Alfa.“ Louisov tichý hlas spôsobil, že sa jeho hlava zdvihla. Jeho priateľ civel na neho s napnutou tvárou. „Si tiež slabý. Nechaj ma jej pomôcť.“
Jace zatriasol svojou hlavou. „Nie, je moja –“
„Ja viem, že je tvoja, ale je tiež svorky.“ Louis ponúkol svoje krvácajúce zápästie. „Pokiaľ krv jedného vlka ju robí silnou, ako rýchlo si myslíš, že sa bude liečiť, keď bude piť zo šiestich?“
A všetci ostatní, kto prežili bitku sa tlačili za ním. Všetci mali svoje zápästia otvorené. Všetci pripravení obetovať sa pre upírku, ktorá videla peklo.
Keď sa nakŕmila od neho, jej pery mal ako šepot na jeho pokožke, Jaceov pohľad pozrel na jamu. Ibaže vstup tam dlhšie už nebol. Hlušina ju naplnila, totálne zablokovala otvorenú dieru.  
Zem bola zčernalá, ale žiadny dym nevystupoval vo vzduchu.
Vstupné dvere boli zatvorené.
Naklonil sa k nej. „Urobila si to,“ zašepkal. Jej upíri boli v bezpečí. Bitka sa skončila.

Teraz, jeho princezná musí jednoducho prežiť.

16 komentářů: