sobota 14. ledna 2017

Spojení krvou - 6. kapitola


Sukin syn. Čudoval sa...  mal vedieť, že upíri  príliš ľahko pristúpili na jeho požiadavky. „Nechaj ma hádať – Devonov plán?“

„Devon nenávidí vlkov.“ Nesmelé pokrčenie jej ramien. „Povedal ostatným, že by si mohol ísť dovnútra ako nájomný vrah. Poblázniť ťa, vziať si tvoju krv a urobiť ťa dostatočne silným, aby si zatvoril dvere.“
Jeho drápy boli vonku. „Tak prečo sa priznávaš mne? Vyzerá to ako dobrý plán.“
A on bol slepým bláznom. Chcel ju, potreboval ju tak veľmi a ona mohla byť iba –
„Pretože to nikdy nebol môj plán.“ Jej pohľad sa uzamkol s jeho. „Ale možno sa tieto spomienky ešte nedostali k tebe.“
Čo? „Videl som iba ako si zmenila Paula.“ Videl to, ako žijúcu nočnú moru vo svojej hlave. Ju, utekajúcu do tej uličky. Našla krvavý neporiadok, ktorým bol Paul, s bodnými ranami všade po jeho tele a nožom vrazeným v  hrdle.
Chcel žiť...
„Keď nájdeš vstupné dvere,“ povedala mu pokojným hlasom. „Pôjdem s tebou dovnútra – a obidvaja vyjdeme. To je nová dohoda.“
Prehltol. „Prečo?“
„Pretože ťa nenechám čeliť peklu samému.“ Teraz sa jej výraz zmenil. Zjemnil.
„A pokiaľ bude treba, vytiahnem tvoj zadok odtiaľ sama. Práve som ťa našla, vlk, a nemienim ťa stratiť.“ Jeho prsty vkĺzli do jej hustej váhy jej vlasov, keď naklonil jej hlavu.
„Nestratíš.“ Pobozkal ju. Dlho, tvrdo, horúco. Pobozkal ju a chcel ju opäť. Čoskoro ...
Čoskoro ju bude mať navždy.
Pokiaľ zvládne prežiť túto noc.
***
Upíri a vlci sa nezabili navzájom. Morgan si myslela, že je to dobré znamenie.
Dobre, skoro dobré.
Keď ona a Jace znovu vstúpili do veľkej miestnosti, vlci boli stále zoradení na ľavej strane a upíri civeli na nich na pravej strane. Upíri vyzerali byť teraz ešte viac arogantnejšími, snáď preto, lebo získavali silu zo  zapadajúceho slnka.
Dvaja vlci teraz držali démona pri zmysloch. Chlapova tvár bola zlomená a krvavá, takže vyzerala akoby si vlci užívali nejaký čas hrania. Louis zdvihol čelo. „Všetko je teraz lepšie?“
Jace  na neho zavrčal.
Ale, skutočne, áno, bola na tom lepšie. O sto percent lepšie. Vyzeralo to, že sila pulzuje v jej žilách. Pokiaľ tento nával by mohol prichádzať k nej za každým, keď si ona a Jace vymenia krv, potom si bola istá, že si budú vymieňať krv každý deň po zvyšok jej života. Odkedy plánovala stráviť všetky dni a noci s ním, výmena by nemusela byť utrpením vôbec.
Jej krv by mu mohla umožniť, aby žil dlhšie. Ľudskí druhovia, ktorí si usrkávali z ich upírskych milencov mohli ostať mladými a silnejšími, pokiaľ mali krvný zdroj.
Chcela si uistiť, že Jace sa bude kŕmiť dobre a často. 
„Kŕmiš psa?“ Démon vypľul krv na zem u Jaceových nôh.
„Upír, nevieš lepšie ako –“
Jace skočil a chňapol upíra okolo jeho hrdla. „Idem ťa rozrezať.“
Démon sa iba smial. „Bol som v pekle, somár. Nemôžeš mi urobiť nič, čo mi už neurobili.“
A Morgan zaváhala. Démon mal pravdu.
„Uvidíme.“ Jace nevyzeral, že by sa obával. „Ako náhle odrežem tvoje ruky a otvorím tvoj hrudný kôš, zistíme, ako sa budeš cítiť, aby sme si potom mohli pohovoriť.“
Ale démon zatriasol svojou hlavou. „Byť tam, urob to. Prečo si myslíš, že sme všetci prišli? Tento svet...“ Jeho červené oči preleteli po miestnosti. „Je to život. Prichádzame a prevezme to a ty nás nemôžeš zastaviť.“
„Zatvoríme tie prekliate dvere,“ sľuboval Jace, „a ty ostaneš v diere.“
Ešte viac smiechu. „Nie pokiaľ ich nenájdeš.“
„Budeš hovoriť.“ Sľuboval Jace. Potom pohliadol na Morgan. „Ty... nemusíš to vidieť.“
Ale čítala v jeho očiach a pochopila. Nepozeraj sa mňa, keď robím toto. Môžem mučiť. Mohol tlačiť a tlačiť a tlačiť... pretože ju chcel  zachrániť. Zachrániť svoj ľud.
Ale niekedy, je tu príliš veľa temnoty, príliš vysoká  cena, ktorá musí byť zaplatená pre nejakú akciu.
„Je tu iná cesta.“ Lepšia cesta, pretože jej vnútro hovorilo, že démon nehovoril blbosti. Nemohli ho zlomiť. Čo by mohli urobiť, čo by peklo ešte neurobilo?
Jace sa upokojil.
Morgan venovala rýchly pohľad na upírov. Muži. Ženy. Ich pohľady boli rozhodné, ich telá napnuté. Pochopili, čo mienila. Boli pripravení.
Oblizla si svoje pery a ponúkla. „Môžeme piť z neho.“
Démonov krik sa zatriasol a vedela, že mali toho bastarda.
Nechcel hovoriť. Dobre. „Nepotrebujeme, aby si hovoril,“ povedala mu, keď sa prikradla bližšie k nemu.
„Iba potrebujeme, aby si krvácal.“
Čas, aby okúsili démonove spomienky.
Jace zablokoval jej cestu. „To je mizerný plán.“
Usmiala sa na neho. „Je to plán, ktorý bude fungovať. Vieš, že vyťahujeme spomienky s uhryznutím.“
„Áno, ale čo sa vlastne  stane, keď ho uhryzneš? Mal niekto krv démona?“
Nie. „Nikto nemal potešenie,“ povedala a videla ako  démon ustrnul.
„Môže to byť jedom. Mohlo by ťa to usmažiť zvnútra navonok. Mohlo by –“
„Nikdy som nemala vlčiu krv, predtým než som ťa ochutnala.“
To ho zastavalo. Iba na okamih. „Áno, princezná, ale všetci sme vedeli, že ako náhle budeš mať vlka, nevrátiš sa.“
A tu, keď ho nemohla mať, pretože bol zlé načasovanie a zlé miesto, zasmiala sa.
Jace zamrzol. Potom zavrel svoje oči. „Nerob to.“
„Urobiť čo?“ O čom jej vlk teraz hovoril?
Jeho oči sa otvorili a sval sa ohol okolo jeho brady. „Neochutnaj ho.“ Namieril na upírov za nimi. „Jeden z týchto somárov to môže urobiť. Všetci to môžu urobiť. Ale nie ty.“
Pritiahol si ju bližšie. „Nechcem, aby si mala spomienky na peklo.“
Stále mu nedochádzalo. „Nepotrebujem, aby si ma ochraňoval.“  Ukázala na upíroch.
Zoradili sa. Všetci boli pripravení.
„Pretože máš chrbticu?“ Hnev zdrsnil jeho hlas.
„Nie, pretože som prekliata upíria princezná.“ Obnažila svoje tesáky. „A jazdím vysoko na krvi mojho vlka.“ Čas pre nakopanie zadku. Odstrčila Jaceho a uchopila démona, odtrhla ho od vlkov. „Pamätáš si ma? Som upíria mrcha, ktorá zlomila svoj krk.“
Jeho červené oči sa vyduli, keď mu sľubovala. „“Som tiež tá, ktorá ťa vycicia do sucha.“
Louis spojil svoje prsty dokopy. „Teraz viem, koho my pripomína...“ Jeho pohľad zaletel k Jacovmu. „Teba.“
Jace zavrčal.
„Poď dopredu, mrcha.“ Trúfal si démon. „Myslíš si, že si silná? Moja krv ťa prepálil zvnútra navonok.“
„Sľuby, sľuby,“ zašepkala a pohla sa tak rýchlo ako Jace, ako škvrna. Uchopila démonovu hlavu a trhla ňou späť. „Krvácaj pre mňa.“
Ponorila svoje zuby do neho.
Jeho krv naplnila jej ústa. Teplá. Nie horiaca. Ale ostrá. Tak ostrá. Pila a vzala si jeho spomienky. Oheň. Peklo. Výkriky, ktoré nikdy nekončili.
„Morgan.“ Jaceova ruka sa usadila na jej chrbte.
Stále pila.
Biele svetlo otvorilo peklo. Malé. Tak tesné otvorenie. Mužský hlas zavolal.
Skandovanie. Servírovanie krvných obetí. Obchodoval so životom, pretože chcel moc.
„Stop!“ zakričal démon.
Pila viac.
Viac.
Vstupné dvere sa otvorili. Videla bastarda, ktorá otvoril tie dvere. Prekliaty somár.
Zrada.
Dvere sa otvorili v jej mysli a oheň vyletel von, pálil, pálil.
Morgan sa vytrhla. Kričala, keď dym stúpal z jej úst.
Démon sa smial. „Povedal som ti m-mrcha... budeš horieť...“
Mohla cítiť spáleniny vo svojom hrdle. Ale ... už sa skutočne liečili. Jaceova krv.
Vyfúkla dym do démonovej tváre. „Čas, aby si šiel späť domov.“
Trhol sebou.
„Povedz mi, že vieš, kde sú vstupné dvere,“ zavrčal Jace slová za ňou. Držala pohľad  démonového  červeného pohľadu o okamih dlhšie, dostatočne dlho, aby videla žiaru strachu v jeho očiach, potom sa pozrela na Jacea. „Viem.“ Ale najprv sa musí postarať o inú záležitosť. Malá záležitosť krvnej zrady.
„Dobre.“ Jace ju odtiahol preč. „Potom je čas, aby som zabil tohto bastarda.“
Démonov kričal v zúrivosti a krútil sa proti vlkom, ktorí ho chytili.
Morgan odstúpila o pár krokov. Zachytila Paulov pohľad a naklonila svoju hlavu smerom k dverám.
Démonove kriky vzrástli.
Potlačila chuť popola. „Kde je Devon?“ zašepkala Paulovi.
Zrada. Mala ju  vidieť prichádzať. Bol vždycky tak hladný somár po moci. Netestoval ju s tým ohňom. Chcel ju zabiť. Tak aby nemohla zistiť, čo urobil. Skoro zabil všetkých nás.
Paulove oči sa zúžili. „Čo si videla?“
„Devon zabíjal ľudí.“ Nie iba zabíjal. Mučil ich. Obetoval ich. „On bol ten, kto otvoril vstupné dvere.“ Dávalo to zmysel, pretože bolo príliš slepou, aby to predtým videla. Devon mal viac ako päťsto rokov. Mohol poznať všetky staroveké legendy a kúzla. Mohol vedieť ako vyvolať démonov, ako otvoriť dvere. A aby dostal moc, urobil to.
Iba démoni mu nedali presne to, aby ho poslúchali. Nemôžeš zavrieť do klietky niektoré beštie.
„Bastard.“ Paulova dlaň sa zovrela. Démon už viac nekričal. Čas vypršal.
„Nevidel som ho odkedy vlci prišli dovnútra.“
„Pretože utekal.“ Dopekla. „Toto je náš neporiadok, ktorý si upraceme.“ Nie pre vlkov. Upíria záležitosť. „Choď pre ostatných. Lovme ho.“  Príkaz, ktorý si nikdy nemyslela, že ho vydá, keď Morgan povedala: „Zabi ho.“
Paul prikývol. Vždycky nasledoval jej príkazy. Vždycky.
Morgan sa ponáhľala preč od neho, už mierila do kľukatých tunelov, ktoré viedol pod domom. Predtým než bude čeliť peklu, musí sa postarať o svoju vlastnú nočnú moru. A prevziať plnú kontrolu nad jej upírym hniezdom.
Morgan sa hnala dole po schodoch. Ostatní mohli čoskoro prísť, roztiahnu sa.
Hľadala. Hnev naplnil jej krv. Tak mnoho upírov zomrelo v rukách démonov. Démoni ich lovili v tvrdých svorkách. Vrhali sa na nich, lovili ich, a keď upíri boli slabí – trhali ich na kúsky.
Snažili sa ich zastaviť mesiace. A Devon bol ten somár, ktorý priviedol tieto monštrá na svet.
Zatočila v ľavo. Pretiahla  tunelom vpravo. Puch krvi ju zasiahol. Čerstvej krvi.
Dopekla. Čo urobil teraz?
Ťažké kovové dvere čakali pred ňou, otvorené len na niekoľko vzácnych prstov. Iba natoľko otvorené, aby nechali puch krvi rozlievať sa.
„Devon!“ Zvolala, keď vrazila do dverí. „Čo si –“
Vnútri, kaluž krvi prenikala do podlahy. A v strede kaluže... bolo zlomené telo vlkodlaka, ktorý zaútočil na Jacea v Howling Moon.
Kroky duneli za ňou. „Morgan!“
Jaceov hrmiaci hlas. Prehltla a preskúmala miestnosť. Krvou postriekané stopy viedli vľavo do únikového tunelu. Jedného, ktorým sa otvárali v srdci močiara.
„Kurva!“ Jacove ramena sa otreli o jej.
Paul prišiel za ním a preskenoval miestnosť. Odpor napol jeho tvár. „Vyzerá to akoby Devon stále experimentoval.“
Priamo pod nimi. Priamo dopekla pod nimi. Ostatní členovia rady zakázali jeho prácu už pred rokmi. Ale bastard musel milovať krv a bolesť príliš veľmi. Jaceve nozdry  sa rozšírili. „On sakra zmasakroval vlka.“ A to bolo, čo urobil – masaker. Vlkovo telo bolo kriedovo biele a Morgan vedela, že Devon vysal Mikeovu krv. Čerstvé zabitie. Zatiaľ čo boli nahore, tento vlk umieral. Jaceove tmavé oči sa zamkli na nej.
Potlačila žlč, ktorá vzrástla v jej hrdle. „Jace. J-ja som to nevedela.“ Ako by to mohlo urobiť lepším. Malo to vedieť. Jej hniezdo. Jej zodpovednosť. Bolo to všetko... na mne.
„Pozri, šla som zabiť Devona, dobre? Bol ten, kto otvoril dvere pre démonov. Keď som vypila krv démona, videla som ho!“
Jace civel na stopy, nasledoval ich so svojimi očami. Jeho ramená boli stuhnuté a skoro mohla cítiť zlosť, ktorá vírila z neho. „Upíri privolali démonov.“
Jaceve drápy vybuchli. „Upíri chytili vlkov... aké ďalšie malé tajomstvá si mi nepovedala, družka?“
Ó, toto nebude dobré.
„Jace, nechaj ma vysvetliť, ja –“
„Príliš neskoro.“ Chytil ju a položil svoje drápy na jej hrdlo. „Príliš neskoro, princezná.“
Morgan vedela, že sa pozerá na smrť.
„Chcem každého jedného z tých somárskych pijavíc, aby vstúpili do tejto klietky.“ Jeho hlava trhala smerom na ľavo. Smerom k husto zamrežovanej cele, ktorú Devon používal aby ubytoval upírskych väzňov počas celých rokov.
Tieto mreže boli vystúuené. Schopný udržať démonov, vlkov a áno i upírov.
Nebudú schopní sa dostať von.
„Pohni sa,“ nariadil, „alebo otvorím jej hrdlo.“
Jej krv sa zmrazila pri tejto hrozbe.
Paul zdvihol svoju bradu. „Neurobíš to.“
Jace držal svoj pohľad. Jeho zrak vyzeral tak studeno. Tak... prázdno. Mohol by?
„Choď do cely, Paul.“ Povedala mu ticho.
Jaceova čeľusť sa napla.
Kroky prešľapovali a vrčanie naplnilo ovzdušie, keď upíri šli do svojho väzenia.
„Sú vo vnútri!“ zvolal Louis.
Jace ju nenechal ísť. „Čo urobíš?“ spýtala sa ho. „Som jediná, kto vie, kde sú vstupné dvere. Potrebuješ ma, aby –“
„Devon vie, kde sú dvere. Vsadím sa, že ten bastard uteká práve tam. Ako tam šiel? Vysoko na vlčej krvi. Myslí si, že je prekliato nepremožiteľný a vráti sa.“
Možno. Možno nie.
„Tak či onak, mám jeho pach.“ Jace pritiahol  svoju hlavu bližšie k nej a tieto hriešne drápy sa nepohli z jej tela. „Idem ho vystopovať  a roztrhať ho na kusy.“
Pretože Devon zabil vlka.
„Riskoval. Snažil sa ťa zabiť.“ Jeho drápy sa stiahli. „Upír bude horieť za úsvitu.“
Čo—
Jace ju zdvihol, pohol sa príliš rýchlo – bastard – a dal ju do cely. Potom mávol na dvere, aby sa zavreli a zavrel ju dovnútra.
Uchopila mreže. „Nemôžeš nás nechať takto.“
Jeho čelo sa zdvihlo. „Sleduj ma.“ Prerušil, civel dole na Mikeovo mŕtvu telo.
„Postarajte sa o neho,“ nariadil dvom svojim mužom a tí ho hneď zdvihli, aby zobrali telo. Potom Jace nasledoval krvavú cestičku od stôp.
„Jace! Dopekla, nešla som ťa zradiť.“
Nezastavil sa, ale zachytila ako zavrčal. „Ja viem.“
Čo? „Potom prečo robíš toto? Prečo?“
Jeden po druhom vlci opustili uzavretú miestnosť. Jace bol posledný, kto odišiel.
Jeho široké ramená poškriabali vyklenuté strany dverí. „Vrátim sa späť, Morgan.“
Jej dych sa zdvíhal v jej hrudi.
„Neskončili sme,“ Venoval jej žiarivý pohľad. „Nebudem ťa riskovať a som si sakra istý, že ti nedám šancu, aby ťa oheň dostal.“
„Jace –“
Ale bol preč a Morgan bola uväznená s naštvanými upírskymi členmi. Jej kĺby zbledli okolo mreží. Alfa blbec. Myslel, že môže odísť a vziať na seba všetko riziko?
Zatiaľ  čo ona – ostáva tu a bojí sa o neho?
Vedela, že nie je druhom dievčaťa, ktoré ostávajú vzadu. Väčšinou preto, že nebola dievča.
„Vedel som, že ťa nemôže zraniť.“ Paul mal drzý hlas.
Tiež to vedela. Jeho drápy sa chveli a nikdy nie tak veľmi ako keď škriabal po jej tele.
„Skutočne necháme týmto vlkom všetku slávu?“ Pokračoval. „Pretože som čakal na to, aby som dal Devonovi bitku, odkedy som sa zmenil.“
Zatiahla sa mreže. Áno, boli vystužené  a normálne, že by ich nikdy nebola schopná  zlomiť.
Vysoko na vlčej krvi.
Mreže sa začali ohýbať.
„Neboj sa,“ povedala Paulovi a ostatným. „Jace mi neunikne.“
A určite nepôjde do pekla bez nej, bude tam, aby vytiahla svojho vlka z ohňa.


9 komentářů: