sobota 7. ledna 2017

Spojení krvou - 5. kapitola


Tak je tu ďalšia kapitola, prepáčte, že ste museli tak dlho čakať na pokračovanie. Užite si ju. A šťastný nový rok 2017,  hlavne veľa prečítaných kníh :D
Veve


Morgan chytila Jaceho, predtým než spadol. Vyšiel z nej krik, keď ho držala  pevne, ako len mohla.
A vedela, čo musí urobiť.
Paula našla práve takto. Bol zbitý,krvácal, umieral sám v špinavej uličke. Nebol schopný hovoriť, pretože nôž mal zabodnutý v hrdle. Jeho pery sa chveli, ale ústa pohybovali: Pomôž mi.
Tak mu pomohla. Cudzinec a dala mu večnosť.
Určite dopekla  môže zachrániť muža, ktorého si vzala za manžela.
Položila Jaceho jemne na zem. Svorka ju obkolesila, skoro zablokovala svetlo. Louis stál priamo za  ňou. Uchopila jeho ruku predtým než ju mohol zastaviť. Jeho pazúry boli stále vonku a ona prešla nimi dole po svojom hrdle.
„Cher, nie, čo –“
Krv kvapkala dole jej hrdlom a navlhčila jej tričko. Naklonila sa nad Jaceom. Jeho oči boli otvorené. Na ňu. „Pi zo mňa.“
Slabá žiara jeho zreníc. Položila svoje hrdlo k jeho ústam. „Pi.“
Jeho pery sa rozdelil. Jeho jazyk lízal jej pokožku. Vrchol jeho zubov poškriabal jej krk.
Potom pil. Najprv pomaly. Tak pomaly.
Po  nervóznom okamihu, jeho ruky sa zdvihli a objali ju. Držal si ju bližšie, tesnejšie. Tesnejšie.
Cítila ako sa jeho zuby rozťahujú a zasúvajú  do jej kože. Morgan držala svoje telo. Potreboval to. Jeho ústa pracovali na jej tele. Pery. Jazyk. Ústa. Vzal si.
„Stop!“
Devon zakričal. Nad Jaceovým ramenom, videla ako sa vedúci Rady snaží preraziť svoju cestu skrze svorku.
Strčili ho späť.
„Morgan, nie! Zničí nás! Všetkých nás!“
Ale Jace ju dnes zachránil. Zatvorila oči. Začala cítiť ťažký vplyv slnečného svetla, ako bremeno na svojej pokožke.  Tlačilo na ňu. Devon prestal kričať.
Jej rýchly tep spomalil. Jej dych odchádzal.
Jace ju stále držal. Tak veľmi tesne.
Mohol... mať teraz dostatok krvi. Vytiahla svoje ruky a zatlačila na jeho hruď.
Nezastavil sa. Strach napol jej žalúdok.
Potom Jace udrel svojím jazykom po jej hrdle a zavrčal šepotom, ktorý zasiahol jej uši.
„Viac!“
Čudovala, koľko si ešte môže vziať.
***
Devon odchádzal od vlkov. Prekliate zvieratá. Teraz každú minútu, by ho mohli roztrhnúť. Nezabudol na príkaz alfy. Ten bastard nariadil jeho smrť, tak ľahkomyseľne, ako si objednal večeru. Zabiť ich.
Keď sa vráti sila alfy, Devon nemal pochýb, že by vydal ešte raz ten istý príkaz.
Spôsob, akým alfa hltal Morganinu krv, jeho sila sa mohla vrátiť v sekunde.
Mohol si uvedomiť... tak slepý...
Náhlil sa skrze priestranstvo, zahýbal dole do svojich skrytých tunelov.
Únikové tunely – pretože upíri museli byť vždy pripravení.
Plazil sa skrze tunely, pohybujúc sa dokonale v čiernočiernej tme. Doľava, doprava...
Vyťukal kombináciu na dvere pred ním. Ťažký zámok sa otvoril so zasyčaním a ponáhľal sa dovnútra.
Nestrácal čas. Zabiť alebo byť zabitý.
Ako náhle skončí Jace so všetkými démonmi, nemohol by zastaviť alfu. Chcel by úplnú kontrolu nad územím.
A Devon sa nehodlal skloniť pred zvieraťom.
„Nechaj ma dopekla odísť!“ Výkrik jeho väzňa sa ozýval laboratóriom. Jeho laboratórium.  Jeho ihrisko.
Devon uchopil skalpel zo stola. Jeho špička žiarila tak dokonale vo svetle.
Keď prvýkrát začal svoje experimenty, Devon vždycky používal svoje ruky. Potom si uvedomil, že si ostatní mysleli, že si užíval práce príliš veľmi. Pretože môžem...
Tak teraz používal chirurgické inštrumenty, aby vyzeral viac... klinicky. Stále tie isté. Boli zakrvácané. Usmial sa.
Nikto nebol v jeho laboratóriu, iba jeho posledná vzorka. Keby Morganna vedela, že nezastavil experimenty...
Ó, dobre, tá mrcha to teraz nemohla zastaviť. Nikto nemohol.
Prešiel, aby sa zastavil pred vlkom. „Budeš veľmi užitočný, Mike.“ Pokiaľ Morgannina sila vzrástla s párom hltov vlčej krvi, aký silný by mohol byť, pokiaľ by vypil celého vlka?
Dostatočne silný, aby porazil alfu. Dostatočne silný, aby vládol. Vlk civel na Devona. „Choď sa vysrať.“
Devon krájal vlkovo hrdlo so svojím skalpom. Potom chytil vytekajúcu krv do pohára.
Nechcel si znečistiť svoje zuby od vlčieho mäsa.
Vlk sa napol vo svojich reťazoch, keď sa jeho krv liala z jeho tela. Devon sa usmieval.
***
Jaceovi muži sa postarali o démona, ktorá zaútočil na Morgan, keď ho vlci skrčili do upírej pevnosti. Chlapova hlava sa prekrútila a visela v krivom uhle. Nie na dlho, nič menej. Zlomený krk nemohol zabiť démona. Ale keď vezmem ten krk z jeho tela...
Mŕtvy démon.
Jace nebol nikdy predtým vnútri upírej usadlosti. Hliadkoval vonku mnohokrát. Prišiel bližšie zabiť, ale nikdy skutočne nevkráčal do chodby dlhej haly. Ale, áno, bolo to drahé, ako očakával. Vkusný nábytok. Mramorové dlaždice. Veľký, žiariaci luster.
Peniaze. Trieda.
A potom... krvavá fontána.
Obrátil sa od fontány a našiel Morgan zízať na neho. Ešte viac bledšia ako predtým, ale stále sa stretla s jeho pohľadom. Jej pery neboli teraz červené, mali najľahší odtieň ružovej a zlato zmizlo z jej očí.
Zobral si príliš mnoho.
Jej krv a nával moci, ktorá prišla s tým, bola návyková. Mal by byť oveľa viac opatrnejší s ňou. Oveľa viac opatrnejší.
„Ako dlho?“ spýtal sa  Jace Louisa.
Upíri sa zhromaždili na jednej strane miestnosti. Vlci na druhej. Jace stál uprostred.
Morgan... čakala vedľa upíra, ktorého túžil zabiť. Jediný, ktorý sa jej príliš dotýkal. Paul.
„Desať minút. Možno päť.“ Pokrčil ramenami Louis. „Mohol tu byť skôr. Vieš, že nikdy nezotrval dlho.“
Nie príliš veľa času, ale... Vykročil a vzal si Morganinu ruku. Keď sa jej dotkol, zachytil prehĺbenie jej vône. Nie však so vzrušením.
Strach.
Zobral si príliš mnoho.
Louis ju potreboval zdvihnúť  z Jaceovho ramena. Zaťal svojimi zubami, keď bolesť prešla skrze neho.
Pokiaľ by ho Louis nezastavil ... Jeho dych sa zrýchlil.
Ďalší dlh, ktorý dlžím tomu vlkovi.
„Potrebujeme byť osamote.“ Krv vyschla na jej hrdle. Jej rany sa už zavreli, ale tmavé tiene lemovali jej oči.
„Nie, vlk,“ toto prišlo od blázna, ktorý mohol byť jej ochrancom. „Toto je posledná vec, ktorú potrebuje.“
Vlci sa posunuli, pomaly sa presunuli a mohol cítiť ako úroveň agresivity narástla v miestnosti.
Pretože jeho úroveň agresivity prekliato dobre vzrástla. „Nepleť sa opäť medzi nás.“
Ale upír vystúpil. „Nebojím sa  –“
„Smrti?“ zakončil hodvábne Jace. „Si si istý? Pretože jednej peknej tmavej noci, v uličke, ktorá smrdela ako krv a zvratky, to vyzeralo, že si sa jej obával.“ Jace si nebol presne istý, ako sa to stalo. Upíri boli jediní, ktorý mali byť schopní piť spomienky.
Ale keď si vzal Morganinu krv pred niekoľkými okamihmi, videl jej život. Videl jej transformáciu toho jediného – Paul – dokonca ako plakala a šeptala svoje ospravedlnenie. Nechcela ho zmeniť na monštrum, ale nebola schopná ho nechať umrieť, nie keď chcel žiť.
„Ty somár –“ Paul skočil na Jacea s odhalenými tesákmi.
„Stop.“ Prerušil ich Morganin tichý hlas. Jej dlaň sa dotkla Paulovho ramena. Upír sa ihneď upokojil.
Morgan naklonila svoju hlavu späť a stretla sa s Jaceovým pohľadom. „Ako si vedel o tej noci?“
Žiadna možnosť klamať. Okrem toho, nechcel jej klamať. Nie jej. „Pil som tvoje spomienky, princezná.“
Okamžitý šum pochybností vyšiel od upírov. Paul zatriasol svojou hlavou. „Nie, žiadnym spôsobom, to sa nemohlo stať. Mnoho ľudí ochutnalo našu krv a nič nevideli.“
„Nie som človek.“ Jace prehlásil očividné. „Tieto pravidlá sa nedajú použiť na mňa.“ A v ich krvavej minulosti, všetky tie dlhé storočia nenávisti, ktoré stáli medzi upírmi a vlkodlakmi, jeho druh nechcel tráviť čas ochutnávaním upírej krvi.
Roztrhnúť ich. Stať im hlavu.         
Nie ochutnávať krvavý zdroj.
„Hra sa práve zmenila,“ povedal, keď sa upíri a vlci sledovali navzájom. Nevedel, či je to dobré alebo zlé. Za ním, počul prasknutie kostí.
Jace sa obrátil späť. Praskot nevyšiel od jedného z jeho vlastného meničov. Démonov krk sa vrátil na svoje miesto. Nie na dlho.
„Drž ho,“ nariadil Louis. „Nezačni... pokiaľ sa nevrátim.“
Mučenie mohlo prísť. Čokoľvek  by musel urobiť, aby donútil démona rozprávať.
Potom sa obrátil späť k Morgan. „Potrebuješ ma,“ povedal jej.
„Prečo?“ vyšlo opäť od Paula. „Skutočne si myslíš, že potrebuje, aby ju niekto vypil až do dna?“
Bastard prosil o bitku. Prosil. Ale... Morgan sa starala o neho.
„Spôsobom, ktorý si urobil, keď sa zmenila? Koľko dní spala potom, pretože si vzal príliš mnoho? Koľko –“
„Dosť!“ Morganin výkrik zmrazil všetkých. Vyzerala ako vánok, ktorý ju mohol zvaliť, ale jej hlas bol naplnený silou nepopierateľnej zúrivosti. „Ty.“ Prepichla svojím prstom k Paulovi.
„Bol si zúfalý, menil si sa – musel si vziať moju krv. Ponúkla som ti ju.“
Paul sa uškrnul. Prosil.
„A ty.“ Vydýchla, keď zatriasla svojou hlavou a zamerala sa na Jaceho. „Čo si si myslel, že urobím? Nechám ťa zomrieť predo mnou?“ Predtým než mohol odpovedať, siahla si trasúcou rukou po svojom hrdle. „Si možno blbec alfa, ale si môj a nechcela som ťa nechať ísť bez boja.“
„A nenechám ťa ísť.“ Niekedy. Jeho ruka sa zdvihla a trela zľahka značku, ktorú zanechal na jej tele. „Teraz ma potrebuješ... nechaj ma pomôcť ti.“
Jej jazyk vyšiel a oblizol jej dolnú peru. Vedel, že pochopila čo mieni, pretože jej tesáky začali rásť.
„Prichádza bitka. Musíš byť silná.“ Sila, ktorú dostane od neho. Uvoľnil sa a ponúkol svoju ruku. „Poď so mnou.“
Ale pokrútila svojou hlavou. „Toto nie je tvoje miesto, vlk.“
Stuhlosť naplnila jeho hruď. Bolesť.
„Je to moje.“ Chňapla po jeho ruke. „Ty pôjdeš so mnou.“ Potom ho viedla preč od upírov a vlkov. Viedla ho hore po točitých schodoch a do miestnosti bez okien. Do miestnosti, ktorá voňala ako ona.
Predtým než sa dvere zatvorili, mal ju vo svojich rukách.
Päť minút.
Ani to nie. Teraz nie.
Jeho pery si vzali jej. Jace vrazil svojím jazykom dovnútra jej úst. Pobozkala ho späť bez váhania, hoci zápach strachu sa stále vznášal nad jej pokožkou. Hladil ju svojím jazykom, maznal sa s jej perami, ale pach ostával. Čeľusť sa zatnula, zdvihol svoju hlavu.
„Zastav.“
Jej riasy sa zdvihli a zamrkala na neho. „Prečo?“
„Pretože sa ma bojíš.“ Odkráčal od nej. Bolo to buď odstúpiť alebo sa na ňu vrhnúť, a chcel jej ukázať, že sa môže ovládať. Nemohlo to trvať dlho.
Boli v apartmáne svojho druhu. Kožený gauč. Televízia. Knižnica. Potom smerom napravo ... posteľ. Veľká, s nebesami posteľ.
Morgan, v tejto posteli ....
Obraz bol príliš lákavý, aby mu odolal. Nechaj démona čakať. Upíri a vlci sa môžu o neho postarať  ..... pobaviť sa.
Uchopil Morganinu ruku. Preplietol si svoje ruky s jej a viedol ju k posteli. Sadla si na okraj matraca a civela na neho. „Nechápem, vlk.“
„Ochutnala si môj život.“ Teraz skutočne vedel, čo to znamená. „Ako môžem mať tajomstvá pred tebou?“ znížil sa na kolená a umiestnil svoje telo medzi jej roztiahnuté nohy. Potom Jace zdvihol svoju hlavu a ponúkol jej svoje hrdlo. „Pi.“ Definitívny postoj podriadenosti.
Pre ňu, iba pre ňu.
Skoro vymenila svoj život za jeho. Louis, pomenujem nášho prvého syna po tebe – pretože si mi prekliato zachránil môj zadok.
Pokiaľ by šiel oveľa ďalej, vzal by príliš mnoho od nej...
Jej oči vyzerali byť široké, keď uprene hľadela na neho.
„Neboj sa ma,“ mienil svoje slová ako ospravedlnenie, ale vyšli von a zneli ako rozkaz. Dopekla. Vyčistil si svoje hrdlo. „Nestane sa to opäť. Dávam ti svoje slovo –“
„Už si sa odťahoval, predtým než ti Louis vykĺbil tvoje ramená.“
Zamrkal.
„Udržal si svoju kontrolu. A krv – bola slobodne daná.“
Nepila z neho. Prečo do pekla nie?
Jej ruka kĺzala dole po jeho tričku. Zatlačila proti jeho srdcu. Jeho hruď bola odhalená. Po zmene a zúrivosti, vlci sa obliekli do záložných džínsov, ale väčšina sa neobťažovala s tričkom. Jej dotyk vyzeral, že horí priamo na jeho tele.      
Uprene hľadela na svoju dlaň. Na jeho hruď. „Čo oddeľuje muža od beštie?“ spýtala sa Morgan jemne.
Donútil svoju čeľusť, aby sa odomkla. „Nie je tu oddelenie.“
Jej ruka sa ponorila hlbšie. Našla patent na jeho džínsoch. „Keď si vlk,“ jej hlas sa stal chrapľavejším, „stále máš myseľ muža? Niektoré príbehy hovoria nie. Iné áno.“
Zips zasyčal dole. „Sú... obidvaja.“ Muž a beštia.
Jej prsty krúžili po vzrušenom tele. „Ako ma potom vidíš? Ako korisť?“
 „Nie.“ Vlk ju chcel iba ochraňovať. Ako to robil muž. Jej palec kĺzal po hlavičke jeho vzrušenia. „Ako čo?“ Jej oči sa držali jeho.
„Ako všetko.“ Pretože to je to, čím sa stala. Začalo to dlho predtým v noci? Začalo to s krvavými slzami a vyvrcholilo, keď si vzal jej telo?
Nestaral sa o to. Pre neho, bola... všetko. Všetkým.
„Dobrá odpoveď,“ zašepkala, keď sa naklonila dopredu. „Veľmi, veľmi dobrá.“ Jej tesáky sa ponorilo do neho – nie do jeho hrdla, ale do krivky jeho ramena. Do rovnakého miesta, kde ju označil pri ich vlčom nárokovaní. Ona – nárokovala si ho. Potešenie explodovalo skrze Jacea pri jej uhryznutí. Bielo-horúca, pulzujúca. Vnútri, jeho vlk zavýjal i vtedy, keď Jace zovrel svojimi ramenami Morgan a držal ju tesne.
Zvalili sa  na posteľ. Jej ústa ostali na ňom. Zbavil ju jej džínsov.
Nestarala sa o spodnú bielizeň. Dobre. To robilo veci ešte jednoduchšími. Jej jazyk sa točil po malej ranke, ktorú urobila na jeho tele. Chvel sa pri nej. „Ó, dopekla...“ Jeho hlava sa zdvihla a civel na ňu. Bola to tá najkrajšia vec, akú kedy videl vo svojom živote.
Žiadny spôsob, že by šiel do pekla bez toho, aby ju ešte raz nemal. Jace vrazil do nej v jednom, dlhom ťahu. Jej vzdych naplnil jeho uši, spôsobil, bol ešte divokejším, keď jej nohy sa okrútili okolo neho. Morgan vyklenula svoje telo a stretla sa s ním, ťah za ťahom.
Rýchlejšie, rýchlejšie.
Ich oči sa držali. Ich hrude sa zdvíhali.
Jej telo bolo tesné a klzké a Jaceova tenká kontrola sa vytrácala s každým zmyslovým pohybom jej tela.
Vzal si jej ústa, keď si bral jej telo.
Nič nebolo tak dobré ako toto.
Jej pohlavie sa zovrelo okolo neho, keď sa urobila a cítil vlnenie jej uvoľnenia po celej dĺžke svojho údu. Stále dorážal. Hlbšie. Tak ďaleko ako mohol ísť –
„Moja zmena,“ zašepkala Morgan.
V nasledujúcej chvíli, Jace bol na svojom chrbte a zdvihla sa  nad ním. Potom jazdila na ňom, jej pohyby boli tak divoké ako jeho a vedel, vedel, že nikdy by nenašiel niekoho takého ako ona. Zdvihol sa a vzal si jej prsia do svojich úst. Bradavky boli ružové a sladké a poznamenal jej telo svojimi zubmi.
Obidvaja milovali hrýzť.
Tentokrát, keď sa urobila, vyvrcholil s ňou. Potešenie ho skoro urobilo slepým. Držal sa v nej tak tesne ako mohol.
Bubnovanie jeho pulzu naplnilo jeho uši. Morgan ťažko vydychovala jeho meno a bol si celkom istý, že vykrikoval to jej.
Rozkoš opadala pomaly.  Dravá potreba sa stretla, civeli na seba navzájom.
Jace si uvedomil, že tento okamih je dôležitý, ale bol prekliaty, pokiaľ by vedel, čo by jej mal povedať.
Morgan nezliezla z neho. Ostala tam a jej bledá pokožka vyzerala, že svieti.
Z rozkoše? Jeho krvi?
„Pokiaľ to udržíme,“ konečne povedala, keď jej dlane kĺzali po jeho hrudi. „Mohla by som otehotnieť.“
To je plán. Bol. Mať dieťa s upírou nesmrteľnosťou a vlčou brutálnou silou. Dieťa, ktoré by vládlo všetkým.
Ale teraz...
Čo bol skutočne pravý plán? Alebo to bolo iba ospravedlnenie, aby ju mohol mať?
„Mohla by si milovať dieťa, ktoré by bolo čiastočne upírom?“
Skutočne miloval jej matku. Roky. Namiesto odpovede sa spýtal.
„Mohla by si milovať zviera?“
Zamrkala. Teraz jej prsty stúpali a prechádzali  pod jeho bradou. „Nevidím zviera.“
Táto žena by ho mohla zlomiť.
Dopekla, ako sa ten čas stal časom priznania?
„Peklo čaká.“ Ako veľmi chcel ignorovať diabla pri dverách, nemohol. Pomaly sa odtiahol z jej tela. Vstal, uchopil svoje džínsy a obliekol si ich. Jeho oči nedokázali ostať mimo nej. Vyšplhala sa z postele. Neobliekla sa, iba chytila jeho rameno. „Nenechám ťa ísť do pekla samého.“
Jeho telo zamrzlo. „To nebola dohoda.“ Vedela. Bol tým, kto šiel pred Radu a navrhol scenár. „Som jediný, kto pôjde do pekla, kto uzatvorí tieto mrchy zvnútra. Ty si tá, kto má –“
Ale smutne zatriasla svojou hlavou. Prerušila ho a priznala. „Ja som tá, kto ťa mal zradiť a uistiť sa, že vstupné dvere budú zatvorené s tebou uväzneného vo vnútri.“



23 komentářů:

  1. Moc děkuji za další skvělou kapitolku!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  2. Fúha ale mi odlahlo, díky za skvelú kapitolu a tiež všetko dobré v novom roku

    OdpovědětVymazat
  3. Vdaka za skvelé pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad a korekci.

    OdpovědětVymazat
  5. ďakujem za super preklad a už sa teším na pokračovanie :o))

    OdpovědětVymazat
  6. Knihomolka.3657. ledna 2017 13:27

    Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji moc za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Moc děkuju za skvělou kapitolu. Už se těším na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  9. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  10. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  11. Jsem ráda, že jsem narazila na tuhle knížku, původně jsem si jí nějak nevšimla. ale je to skvělý příběh, který si všichni můžem vychutnat v úžasném překladu. Ti dva se mi spolu moc líbí, je vidět, že je to k sobě táhne, ale není to tak jednoduché, takže to není nuda. Takže díky moc za překlad, už teď se těším na další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  12. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  13. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat
  14. děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat