sobota 17. prosince 2016

Spojení krvou - 4. kapitola


Krv prúdila do jej úst, horúca a bohatá a pila ju nenásytne. Krv prinášala  spomienky. Jeho spomienky. Tentokrát nie smrť  a peklo , ale divoký beh skrz les. Vzrušenie z lovu. Lovím.

Morganine oči sa pootvorili. Čudovala sa, prečo je zranená. Každý kúsok jej tela bol spálený a bolel – áno, bola spálená, pretože bola v ohni.
Jace odtiahol svoje zápästie od jej úst. „Už nikdy mi to neurobíš, však?“
Bola na zemi. Nie, na zemi, sedela v Jaceovom lone. Jeho krv už kĺzala skrze jej žily, liečiac ju dokonca i na slnečnom svetle. Už nebola nahá. Zobudila sa v jeho miestnosti, pretože oheň oblizoval jej pokožku. Preskočila plamene, keď kričala jeho meno.
Teraz mala na sebe jeho tričko. Smrdelo po ohni a po ňom. A jej zuby boli stále ostré a bola naštvaná.
V záblesku sa otočila a prišpendlila ho na zem. „Čo si to urobil?“
Pokrútený úsmev prebleskol. „Som rád, že sa cítiš lepšie.“
Cítila sa skôr ako spálený somár práve teraz. „Snažil sa si ma zabiť.“ Barstard ju nechal v plameňoch.
Úsmev z jeho tváre hneď zmizol. „ Dopekla hej, urobil som to.“
Ale nebol tam. „Nechal si ma, aj keď si vedel, že som slabá.“  Nechtami sa mu zaryla do zápästia. Bola si vedomá iného vlka prechádzajúceho opatrne okolo nej.
Nepribližoval sa. Múdry vlk. „ Nechal si ma v  ohni.“
Rada mala pravdu. Mohla lepšie vedieť, než veriť alfovi.
Nebola vydatá ani deň a už sa ju snažil zabiť. Jej zuby sa zovreli dokopy, keď zízala dole na neho. Skutočne začala veriť vlkovi. Aká hlúpa bola?
„Zachránil som ťa,“ hodil na ňu a – nebojoval s ňou? Iba uprene hľadel na ňu, oči príliš jasné a ... krvácajúce.  Rany a pľuzgiere pokrývali jeho pokožku. Pľuzgiere, ako kedy bol v ohni.
Jej hlava sa prepadla. Škaredý pickup blokoval jej pohľad na dom, ale mohla vidieť praskanie ohňov a zápach dymu, ktorý horel v jej nose.
„Bol som mimo s Louisom, keď oheň začal.“ Jaceov hlas bzučal s tichou zúrivosťou.
„Potom som prekliato hnal za tebou.“
 „Potom som prekliato hnal za tebou.“
Šiel ... pre ňu tam?
„Myslel som si, že si mŕtva.“ Tak mnoho hnevu podčiarkovalo jeho slová. „Tak som ti dal napiť. Vedel som, že moja krv by mohla pomôcť ti vyliečiť sa.“
Nie mŕtva. Ale skoro.
Uprene hľadela na neho. Jej stehná objímali jeho boky práve tak ako minulú noc. Spomienky boli tam, medzi nimi.
„Uh, nenávidím, že prerušujem túto mohlo-by vyšetrujúcu scénu ....“ Iný vlk zamrmlal, keď si prešiel dlaňou cez tvár. „Ale myslím, že máme skutočne veľký problém.“ Napätie naplo nepatrnú linku na jeho peknej tvári.
Morgan vstala pomaly. Jej kolená chceli sebou triasť sa, ale nútila ich, aby vstali. Rýchly pohľad ukázal, že je pľuzgiere na jej ramene sú skoro preč.
Tak mocná krv.
Jace vstal a týčil sa nad ňou. Pohliadol späť na svoj dom a videla ako sa svaly ohli v jeho čeľusti. „Nejaký somár bude platiť.“ Mieril na blonďavého vlka.
„Louis, priveď svorku.“
Potom bol preč. Bežiac späť smerom k ohni. Nie, skutočne, iba ... nie.
Morgan skočila za ním. „Jace, stop!“
„Pokojne.“ Druhý chlap – Louis – mal svoje ramená okolo nej. Trhla hlavou k nemu a chcela ísť za Jaceom. Ale Jace nešiel späť do plameňov. Behal okolo domu. Naklonil sa smerom k plameňom. Čuchal –
Vetril.
Otočil sa a zízal na ňu. Jeho celá tvár vyzerala, že zbledne.
„Potrebuješ mi niečo povedať, princezná?“ Zamrmlal, hodvábny hlas naplnený hrozbou.
Oheň zúril za ním. Boli na okraji mokradiny. Žiadni susedia nevideli plamene a nevolali 9-1-1.
Jeho hruď bola nahá. Jeho oči žiarivé. Sexy.
Jace uzatvoril vzdialenosť medzi nimi a chytil ju za ruku. „Teraz je čas. Pokiaľ niečo tajíš, povedz mi to.“
Tajiť? Morgan zatriasla svojou hlavou.
Jeho pery sa zovreli. „Tak to bude.“
Čo? Jej hlava pulzovala. Slnko bolo príliš jasné. Plamene príliš horúce a dokonca s Jaceovom krvou, bola slabá.
Skoro opäť človekom.
Predtým než mohla povedať, Jace ju mal. Chlap sa pohol v rýchlom skoku a chytil ju do ramien. Svet sa otočil a našla ako visí cez jeho rameno.
„Jace!“ Ignoroval jej výkrik a pochodoval k vozu.
Louis bol už vnútri. Morgan buchla svojou rukou po Jaceovom pomerne skvelom zadku. Nezastavil pochodovanie. Ani sa nezastavil.
„Čo robíš?“ Iné než vláčenie ako –
Trhol dverami na strane spolujazdca a hodil ju do voza. „Iba sa pre nás zmenila hra.“
Vlasy jej padali cez oči. Morgan ich odhodila späť a zamračila sa na neho. „Toto nie je hra.“
„Nie.“
Motor auta zavrčal k životu.
„Vieš, aký zápach som zachytil okolo toho domu?“
Louis vytiahol svoj telefón a rýchlo vytočil.
Morgan si oblizla svoje pery. „Zápach démonov.“ Dáva to zmysel. Pokiaľ vedeli, že súhlasila so spoluprácou s Jaceom, mohli prísť po ňu. Iba neočakávala útok tak skoro.
„Vystreľ na Mooreline Road,“ povedal Louis do svojho telefónu. „Posielam vozy.“
„Nie démoni.“ Jace venoval letmý pohľad na jeho horiaci dom. „Nie tentokrát.“ Jeho pohľad sa vrátil späť k nej. „Bola si skoro pochovaná zaživa svojím vlastným druhom. Sú to upíri, ktorí prišli – ich zápach bol okolo domu. Umiestnili bombu na tom prekliatom mieste, aby vybuchol s tebou vo vnútri.“
 ***
Keď vlk zaútočí na upíriu pevnosť, tak sakra dobre zaútočí. Louis prešiel svojím pickupom priamo skrze prepychovú elektrickú bránu na upírom tábore. „Nerob to!“ Morgan nariadila Jaceovi, chytiac ho za rameno. „Je to chyba! Nezaútočili na mňa!“
Áno, zaútočili. A budú platiť.
Ďalší vlci z jeho svorky prúdili za nimi.
Zaútočiť v dennom svetle im dávalo výhodu a Jace bol viac ako pripravený nakopať nejaký upíri zadok.
Vyskočil z auta a ťažko zadržal svoj naštvaný výkrik. Dokonca ho ani nevidela dýchať. Ó, áno, upíri budú platiť za to. Morgan  sa vyhupla  priamo za ním. Psy štekali, vrčali. Pochopil, že upíri si mohli držať dobermanov ako ich útočných psov.
Jace obrátil svoju hlavu a zavrčal na psa. „Uhryzni ma,“ vyzval ho.
„Neurobia to,“ povedala Morgan, jemný a bledý hlas, pretože skoro zomrela, „ale pokiaľ neodídeš, tak to urobí.“
Potom sa jeho upírka pretlačila pomedzi neho a vchod do upírej jamy.
Nie jamy, skutočne. Oveľa viac ako milionárske panské sídlo. Upíri museli robiť všetko so štýlom.
„Zvolili si zlú stranu,“ povedal jej, keď sa jeho svorka zoradila za ním. Ale zatriasla svojou hlavou, keď počula jemnú ozvenu zvončeka z vnútra sídla. Upíri prichádzali ....
„Neurobili to.“
„Ich zápach bol všade.“
Otvorili sa dvere za ňou. Očakával ľudské stráže. Namiesto toho, upíri naplnili vchodové dvere. Traja muži. Navždy mladí. Svetlý ako Morgan, ale so širokými ramenami a tvrdými čeľusťami. A oči, ktoré horeli hnevom.
„Čo má toto znamenať, Morganna?“ Požadoval prvý muž s anglický prízvukom starej školy, ktorý presakoval skrze slová.
„Máme problém,“ povedala, neobzerajúc sa späť. „Myslí si, že si sa ma snažil dnes zabiť.“
Ticho.
Morgan zamrkala, tentokrát, pozrela späť cez svoje rameno.
„Povedz mi, že to nie je pravda, Devon,“ požadovala. „Povedz mu, že si –“
„Nesnažil ma spáliť na popol, pretože bola stále v mojej posteli,“ zakončil Jace, jeho pazúry sa natiahli. Mohlo byť tak jednoduché zabiť tohto bastarda. Jedna rána z jeho pazúrov a upíria hlava by mohla naraziť na zem.
„My sme iba .... testovali,“ povedal Devon ticho, keď pokrčil ramenami. „Bolo to nevyhnutné.“
Morgan sa zatriasla na svojich nohách, potom sa  pootočila a chytila upírieho bastarda za jeho krk.
„Urob to ešte raz mne.“
Devon zbledol. „Ah, Morganna ...“
„Testoval si mňa? Oohňom?“
„Začína mi pripomínať niekoho ....“ zamrmlal Louis spoza Jaceho.
„Morgan?“ zavolal Jace.
Jej zovretie sa naplo na upírovi.
„Nemyslím si, že môže hovoriť,“ vykríkol Louis, pravdepodobne si myslel, že by mohol byť nápomocný týmto spôsobom.
Morgan uvoľnila trochu svoje zovretie.
Podivne dostatočne, ostatní dvaja upíri sa nepohli, aby ju skrotili. Rozumní, pretože pokiaľ by sa jej dotkli, Jace by ich mohol  roztrhnúť na kusy. Iba čakali.
Pozorovali. Každý hľadel na Devona Shira, mimoriadneho člena prekliatej Rady.
Jace narazil už na Devona predtým. Skoro ho  dvakrát zabil. Tretíkrát to bude kúzelné.
„Pila si jeho krv.“Devonov hlas mal teraz výrazné sipenie. „Musíme vidieť ... museli sme sa uistiť, že ťa to urobilo silnejšou ...“
„Takže si mal poslal do ohňa?“
Ale Devon sa nevzdal. „Pokiaľ ideme zavrieť vstupné dvere do pekla, musíme byť schopní znášať teplotu, Morganna. Museli sme otestovať tvoju pokožku, vidieť ako vydrží v plameňoch –“
Udrela ho, tvrdý priamy úder, až upír spadol na zem.
„Vyzerá to, že tvoja sila narástla, Morg,“ povedal jeden z ďalších upírov s úškrnom.
Seriem na to. „Zabite ich,“ nariadil Jace.
Morgan sa otočila, oči mala dokorán. „Č-čo?“
Vlci sa už menili.
„Poď.“ Držal svoju ruku v jej. „Nemá zmysel, aby si pozorovala, ako ich roztrhnú na kusy.“
Usmievajúci sa upír skočil priamo na nich. Štíhla pijavica s bledými zelenými očami a s naklonenou jazvou, ktorá obklopovala jeho bradu. Jeden urobený, nie narodený, lebo by nemohol ukazovať takú jazvu.
Blondiak urobil chybu, že dal svoje telo medzi Morgan a Jaceho. „Nie sme tvoja korisť,“ zavrčal.
Morgan položila svoju ruku na jeho rameno. „Paul ...“
Zúrivosť sa tlačila skrze Jaceho telo. Bolo tu niečo medzi nimi, mohol to vidieť. Cítil to.
Morganina krv v upírovi. Urobila ho.
Ó, dopekla, nie.
Jeho pazúry praskli z jeho končekov prstov, keď sa pripravoval na útok. Vietor bičoval okolo nich, pofukoval horúco a tvrdo. Počkať, horúco?
Pohliadol na oblohu a uvidel príšery prichádzať. Leteli priamo k nim.
Prekliato leteli na dennom svetle.
Démoni.
„Oni sú tí, s ktorými bojujeme!“ Devon kričal, keď sa driapal na svoje nohy. „Nie niekto z nás!“
Toto bolo od somára, ktorý zapálil jeho dom?
Ale Devon ho prekvapil. Chlapík uchopil Morgan a ťahal ju späť smerom k domu. „Nie si ešte dostatočne silná. Nemôžeme ťa im nechať!“
Teraz ju ten somár ochraňoval?
Jaceovi muži sa otočili, vrčali na novú hrozbu. Hrozba, ktorá smrdela ako síra a smrť. Démoni vyzerali ako ľudia z väčšej časti. Ich tváre vyzerali ako ľudské, ich telá boli sformované ako mužské. Ale mali drápy, ktoré vyrazili z ich dlaní, drápy, ktoré boli ostrejšie ako tie vlčie. Veľkí a silní, démoni mali oči, ktoré horeli tak červene ako peklo a kožu, ktorá bola skrútená a poznačená jazvami, ktoré sa vynuli po ich telách. Démoni mohli lietať. Démoni mohli kontrolovať oheň. A väčšinu dní, démoni vedeli nakopať zadok. Ale nie dnes.
Jeho pohľad sa stretol s Morganím. Upír na slnečnom svetle. Dokonca i s jeho krvou, ako silná musela byť?
Strčil do muža,  ktorého nazvala Paul. „Choď dovnútra.“
Paul sa nepohol. „Môžeme bojovať, nemôžeme utekať, my –“
Démoni pristáli na zemi a bežali. Vlci sa premenili, držiac svoju líniu, ešte nezaútočili, ešte nie.
Nie až kým nedá Jace pokyn.
„Som jediný, kto ich dokáže roztrhať na kusy,“ sľúbil Jace. „Nie oni.“ Démoni ...
„Teraz dostaň Morgan dovnútra.“
„Jace!“
Neobrátil sa na jej plač. Uchopil Louisa. Zastavil svojho priateľa, predtým než sa mohol zmeniť. Ťažké kovové dvere sa ťažko zabuchli za upírmi.
Démoni sa usmievali, ukazovali tesáky tak ostré ako tie upírie.
„Stráž dvere,“ nariadil Jace. „Nikto sa nedostane k nej.“ Nikto. Louis prikývol.
„Pošleme ich späť do pekla,“ povedal svojím mužom, keď sa jeho kosti začali meniť. Zmena ho nezranila, nikdy viac. Všetko na čo teraz mohol myslieť,  bola bitka. „Na kúsky.“
***
„Bojujú za nás.“ Devonov hlas sa chvel. „Skutočne rešpektujú dohodu.“
Morgan sa prechádzala. Rýchlo sa zmenila ako náhle vstúpila do domu. Už dlhšie sa neprechádzala v Jacevom tričku, ale teraz mala na sebe džínsy, tričko a svoje topánky. Keď sa prechádzala, zvuk bitky sa ozýval v jej ušiach. Zavýjanie. Kričanie. „Potrebujeme byť tam vonku!“
Ale Paul zatriasol svojou hlavou. „Démoni prišli po nás za slnečného svitu. Vedeli, že budeme slabí.“
Slnko mohlo čoskoro zapadnúť, ale nie dostatočne rýchlo pre nich.
„Nevedeli, že budeme mať vlkov medzi nami!“ Devon bol všetko, ale vykrikoval od radosti. „Bastardi môžu bojovať a zabiť sa navzájom, ale keď príde noc, budeme silnejšími ako oni.“
Bola unavená z blbostí vedúceho Rady. Jace ju nakŕmil dvakrát. Musel byť slabý od straty, a teraz bol tam vonku, bojoval, zatiaľ čo ona ostávala v bezpečí vnútri?
Nie.
„Čo ak by som zomrela toto ráno?“ Nikdy nezabudne na  prebudenie sa v požiari. Bastard musel nasadiť jednu z bômb. Vedela, že odstránil iných nepriateľov týmto spôsobom pred rokmi.
Som nepriateľ?
„Bol to iba test, Morganna. Iba –“
Viac revu od vlkov a výkrikov od démonov. Démonov výkrik znel ako nechty škrabajúce dole po tabuli. „Čo ak by som zomrela? Jace ma musel vytiahnuť z ohňa. Mohol ma tam nechať. Mohla som zhorieť.“
Devon iba zízal späť na ňu so svojimi bezduchými modrými očami. „Potom by sme poznali, že plán nefunguje.“
Veľký plán. Spojiť krv upíra a vlkodlaka. Vytvoriť ho dostatočne silným, aby zatvoril dvere do pekla, a byť ten, kto je schopný prežiť ohne pekla dostatočne dlho na to, aby sa uistil, že vchodové dvere do pekla ostanú zavreté. Navždy.
Upír to nemohol urobiť sám. Oheň zabil upírov príliš jednoducho. Nakoniec urobil to i predtým. Ale dnes, oheň ju nezničil. Peklo ju malo zabiť, ale nechalo ju len s pľuzgiermi.
„Iba potrebuješ viac krvi od neho,“ povedal Devon s prikývnutím. „Viac krvi a budeš dostatočne silná na prácu.“
Paul sa pohol, aby zízal skrze sériu dier na špehovanie, ktoré boli umiestnené pozdĺž obvodu miestnosti.
„Ale to bude on.“
Teraz konečne Devon ukázal emócie. Zmätok. „Čo?“
Paul zahvízdal. „Ten vlk sa prerezáva skrze démonov. Seká každého jedného. Nikdy som nevidel niečo ako toto ...“
Vrazila vedľa neho a uprene hľadela skrze dieru na špehovanie. Jej pohľad sa zamkol na vlkovi, vlkovi, ktorý bol väčší, akým bol minulú noc. Veľká čierna beštia sa obracala a Jaceov jasný pohľad preletel okolo nej, keď zavrčal.
Jeho zuby a pazúry boli pokryté krvou.
„Nemal byť tak veľký,“ zamrmlal Devon. „Videl som ho zmeniť sa predtým, nebol – “
Devon prerušil svoju reč, keď ju chytil za rameno a trhal ňou smerom k nemu. „Nechala si ho piť zo seba.“
Jej rameno vyzeralo, že bude horieť a pamätala si na uhryznutie. „Poznáš pravidlá spojenia vlkodlakov. Musel piť.“
Ale Devon začal triasť svojou hlavou. „Neuvedomil som si ... bastard to vedel!“ Jeho ruky sa obkrútili okolo jej ramien a otočil Morgan na jej nohách. „Nedaj mu piť viac krvi.“
Pľuvanec vyletel z jeho úst.
„Čo? Pozri sa, viem,  nemusíš  sa obávať o jeho premenenie. Vlkodlaci sa nemôžu zmeniť na upírov.“
Transformácia z človeka na upíra bola brutálna. Obeť musela byť blízko smrti. Upír musel vysať svoju obeť a potom ho prinútiť, aby pil jeho vlastnú krv.
Iba ... vlkodlaci sa nikdy nezmenili. Upíri sa snažili zmeniť niekoľkých z nich, storočia predtým, ale nefungovalo to. Tie beštie boli príliš silné, aby zomreli. Nemohli sa premeniť.
Devon jej to povedal. V minulosti robil jeden z tých nešťastných experimentov na vlkoch.
Vedel to Jace? Uvedomil si, že Devon zajal vlkov pred storočiami a krájal ich na kúsky, aby videl, koľko bolesti môžu vydržať? Aby sa naučil ako rýchlo sa regenerujú?
Poznaj svojho nepriateľa. Jedna z obľúbených Devonových fráz.
Somár.
Vládol upírom v tejto oblasti už príliš dlho. Ale teraz nebol najsilnejším upírom v miestnosti.
Ja som.
Devon nevyzeral, že ju vidí, keď povedal. „Nemôžu sa stať ako my ...“ Jeho pohľad uprene hľadel na minulosť. „Prekliate zvieratá ... mal som to vidieť ... nemyslel som ...“ Otočil sa a jeho päsť udrela do steny. „Môžu sa stať viac.“
Krik prestal, ale vytie nie. Stávali sa hlasitejším. Divokejším. Vlci vyhrali. Premohli démonov.
„Môžu sa stať viac,“ povedal Paul a vedela, že má pravdu. Záplavu démonov nemohli zastaviť, až kým nebudú dvere zablokované.
Čas, aby zatvorili dvere. Pokiaľ démon ostal nažive, mohli ho donútiť, aby im ukázal vstup do pekla.
„Nemôžeš to urobiť, Morg. Nie si dostatočne silná,“ povedal Paul. Ah, Paul ju poznal tak dobre. Preletela pohľadom po ňom. „Predpokladám, že to uvidíme.“
Ustúpil ale bolo vidieť trápenie na jeho tvári.
Už to boli tri roky, čo ho zmenila. Bol to jediný človek, ktoré zmenila. Niekedy sa divila .. prial si to, alebo ho mala nechať zomrieť?
„Nemôžeš ho nechať opäť piť od teba!“ Devon stále pišťal, keď odpochodovala od neho. „Morganna! Počuješ ma? Nemôžeš!“
Hodila po ňom tvrdým pohľadom. „Zabúdaš Devon. Nemôžeš mi dlhšie hovoriť, čo môžem a čo nemôžem urobiť.“ Odhalila svoje zuby. „Nie som viac súčasťou  upírieho hniezda.“
Jeho pery sa oddelili.
„Som vlk.“ Tak si to strč dakam a zadus sa tým.
„Nerozumieš. Neuvedomil som si – stanú sa viac!“
Trhnutím otvorila dvere a scéna pekla ju zasiahla. „Už je.“ A je môj.
Morgan kráčala priamo do slnečného svitu. Veľký, čierny vlk stál uprostred masakru. Keď ju uvidel  kráčať z domu, jeho telo sa naplo.
Ale bitka sa skončila. Jeho muži sa už premenili do ich ľudskej podoby.
Začal sa taktiež meniť.
A vtedysa objavili  ďalší dvaja démoni,ktorí  spadli z neba za ním.
Démoni ... tak zákerní. Tak podvodnícky. Zaútočilii, až keď bude slabý. Jeho pozornosť sa obrátila. Na mňa.
„Nie!“ Dokonca zakričala, keď  sa hnali na Jacea. Ich drápy sa ponorili do jeho chrbta.
Pohla sa rýchlejšie, tak ako sa nikdy nepohla vo svojom živote. Uchopila prvého démona a skrútila mu hlavu. Úder ich sotva spomalil. Obrátila sa k ďalšiemu splodencovi z pekla –
Ale Jacovi muži ho už roztrhli na kusy.
Otočila sa späť. Jace stál pred ňou, nahý, telo sa zdvíhalo, krv vytekala z neho.
Strach stiahol jej hrdlo. „Jace?“
Jeho oči boli prázdne, zdalo sa, že ju vôbec nevidí. Civela na jeho hruď.
Démonova päsť a drápy ho priamo  rozpárali, odzadu nahor a ,ó, nie, prosím ...
Démon sa prerezal cez jeho srdce.



22 komentářů:

  1. Ďakujem za ďalšiu kapitolu, dúfam že bude v poriadku, som zvedavá na pokračovanie

    OdpovědětVymazat
  2. Super, díky moc, ten Devon se mně vůbec nelíbí, beztak má prsty v těch démonech...

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuju za skvělou kapitolu. Už se těším na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad a korekci.

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za další napínavou kapitolu. Nemůžu se dočkat na pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  6. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  7. ooo do prdele, tak teraz mu bude musieť dať určite krv a snáď mu tým zachráni život :o( dík za super preklad a už sa neviem dočkať pokračovania :o)))

    OdpovědětVymazat
  8. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  9. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  10. Vdaka za napínavé pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  12. Děkuji za překlad. Bobo.

    OdpovědětVymazat
  13. Moc děkuji za pokračování 😃

    OdpovědětVymazat