sobota 3. prosince 2016

Spojení krvou - 3. kapitola


Urobili to v spálni. Morgan nadobudla rýchly dojem o obrovskom nábytku, hrubé záclony a potom -  hodvábna posteľová bielizeň. Čierna  hodvábna posteľová bielizeň.
Vlk ju znova prekvapil.

Zízala na neho, keď v nej začala narastať potreba. Chcela jeho krv. Potrebovala to. A chcela ho. Túžba po ňom bola očakávanou. Ten chlap bol bláznivo sexy. Jace bol už nahý. Jeho hruď sa ohýbala a vlnila svalmi. Jeho telo bolo dokonalé. Tak silné. Tak temné. Tak... Veľmi vzrušené.
Jeho úd sa naťahoval smerom k nej, tvrdý a silný, a nebolo žiadnych pochýb, že ju chcel.
Nie je pre neho iba pijavicou.
Prechádzala jazykom cez okraj svojich tesákov. „Musím priznať –“
Jeho pohľad potemnel.
„Ja, hmm, nemám veľa skúsenosti s tým.“ Väčšina upírov, ktorých poznala, to nevedelo. Nepohol sa. Ale povedal: „Blbosť.“
Muselo to byť jej topánkami. Myslela si, že vyzerali ako pretiahni-ma. „Túžba po krvi a fyzická túžba... môžu sa až príliš zmiešať. My, ah, nepijeme zo zdroja.“
Nemali, ale pravidlá sa zmenili.
„Ja viem.“
Cítila sa lovená.  Kolenami narazila do postele. „Takže nebudem piť a – a –“          
Do riti.
„So mnou budeš.“
Jeho ruky klesli do vlasov a zaklonil jej hlavu. Potom perami vzal jej v bozku, ktorý jej ukradol dych aj  rozpaloval krv. Vlk vedel, ako bozkávať. Oh, sakra  to teda vedel.
Jazykom jej vtrhol dovnútra a Morgan zdvihla ruky a obkrútila ich okolo jeho vypracovaných ramien.
Bozk by nemal zahnať ohňom jej telo, ale jeho to urobil. Jej tričko a podprsenka boli dávno preč.  Ruky skĺzli dole a odstrčili jej tričko. Skĺzli na topánky a narazili na zem. Potom jeho ruky chytili jej nohavičky a roztrhnutie látky naplnilo jej uši.
Morgan sa odtiahla. Čo  to robím?
Jeho žiarivé oči zízali dole na ňu.
Jej stehná narazili na matrac a spadla chrbtom na posteľ. Očakávala, že sa na ňu doslova vrhne. Namiesto toho, chytil jedno chodidlo a vytiahol ho hore, potom pomaly, krok za krokom, Jace strhol jej kožené topánky.
Jeho ruky masírovali jej telo. Hladil ju po lýtku. Kĺzal po jej stehne. Morgan sa napla až jej tesáky horeli.
Jeho ruka sa uvoľnila a siahol po ďalšom chodidle.
Nemohla od neho odtrhnúť pohľad. Tmavé vlasy. Zlaté telo. Topánka odpadla a jeho ruka hladila jej kožu. Oddelil jej stehná.
„Tak nádherná...“
Bola vlhká pre neho. Morgan chcela jeho krv tak zúfalo, že sa zachvela, a dokonca viac, chcela jeho horúce, tvrdé telo proti jej. V nej. Oblizol si svoje pery.
„Kto bude chutnať ako prvý?“
Dopekla. Nemala by mať sex s ním. Rada bola neústupná o tom. Piť z neho, áno, vziať si jeho silu, dať mu svoju, ale sex?
Zakázané.
Ale Rada tu nebola  a aspoň raz chcela Morgan mať potešenie, ktoré iné ženy mali.
„Ja,“ povedala a siahla na neho.
Jeho úsmev spôsobil, že jej tep vyskočil, ale ukázať mu, že nebola ako smrteľné ženy, ktoré predtým snáď poznal, Morgan sa skrútila a strčila do neho, nútiac ho ľahnúť si chrbát. Potom sa vyšplhala na neho, rozširujúc svoje nohy tak, že vzrušená dĺžka jeho údu sa otierala o jej pohlavie.
Viac, prosím.
Jej nechty prešli po jeho hrudi. Nie dostatočne, aby roztrhli kožu. Nebol dôvod, aby sa mrhalo  krvou. Jeho malé bradavky sa napli pod jej dotykom. Naklonila sa dole a lízala jazykom po ľavej bradavke. Vyklenul sa pod ňou a špička jeho údu sa tlačila proti jej jadru. Zdvihla svoju hlavu. „Ešte nie.“ Bol tento udýchaný, hladný hlas skutočne jej?
Jeho ruky boli na jej bokoch, držiac jej stehná. Tak mnoho energie. Mala hrsť milencov – všetko ľudia – vo svojom živote. Cítili sa teplo a nažive, ale Jace bol nejako vo všetkom odlišný.
Nebol iba teplý. Bol ako pec a horúčava z jeho tepla zohriala každý jej kúsok.
„Nehraj sa príliš dlho,“ varoval ju.
Varovanie ignorovala. Nikdy sa nehrala. Prečo to neskúsiť teraz?
Vybozkávala svoju cestu hore po jeho tele. Morgan vedela, že by sa mala cítiť nerozhodne, nervózne a pred minútou bola. Ale teraz to proste potrebovala.
Oblizla jeho krk a cítila divoké bubnovanie jeho pulzu proti jej  ústam. Upírske uhryznutie nebolo ako vlčie. Nebola žiadna bolesť, nebola nikdy, pokiaľ sa upír nerozhodol, že bude hrať tvrdo.
Žiadna  bolesť, ak ste to urobili správne... potešenie.
Skutočne to chcela pre neho urobiť správne.
Jeho ruky sa ťahali po jej tele. Tak veľké ruky s drsný bruškami a s jemných dotykom. Jeho ruky sa krútili okolo jej bradaviek a ston  z nej vykĺzol. Jeho meno.
Jej bradavky boli pevné, a keď jeho prsty zatlačili na hladné vrcholky, zatvorila svoje oči.
Zuby pritisla na jeho kožu.
Jej stehná sa posunuli, rozširujúc sa ešte viac pre neho. Nemohla si pamätať, že by bola takto vzrušená pre niekoho iného.
Nie kvôli povinnosti. Nie pre upírie hniezdo.
Práve teraz, to bolo iba o mužovi a žene.
„Vezmi si ma,“ zašepkal, keď sa jeho úd  zdvihol medzi jej stehnami. Jej telo vzdorovalo, pretože vlk bol tak veľký. Vrchol jeho údu ju roztiahol, ale nebolelo to. Cítila ho dobre, tak dobre.
Pritlačila, hoci jeho stehná ťahali nahor, tvrdo, tvrdšie. Morgan si ho vzala do seba a jej zuby sa ponorili hlboko do jeho krku. Jeho krv tiekla na jej jazyku a bola tak návyková ako jeho bozk. Tak ho hltala, hltala –
Jace zavrčal a izba sa otočila. Nie, on sa otočil, ťahajúc ju pod neho, zatiaľ čo nevytiahol svoj silný úd z jej tela. A ona nikdy nevytiahla svoje zuby z jeho krku.
Nie, nie, chcela viac z jeho krvi.
Viac. Jace. Viac.
Obrazy behali skrze jej myseľ. Tisíce zábleskov, ako fotografie prilietavajúce v búrke.
Zasiahli ju, rolovali skrze jej myseľ, keď sa jeho spomienky stali jej. Spojení.
Vzala si príliš krvi. Oblizla jeho hrdlo.
Vrhal sa do nej hlboko. Tvrdšie. Jeho prsty sa tlačili medzi jej stehná. Našiel centrum jej potreby a pohladil ho.
Obrazy zmizli. Jediná vec, ktorá ostala – Jace.
Jej ústa sa odtiahli  od jeho hrdla. Švihla jazykom cez svoje pery. Uprene na neho hľadela. Jeho čeľusť sa zovrela. Jeho oči žiarili tak jasne, že skoro bolelo pozerať do nich. Zrejme čakal na ňu, aby ho vyhľadala a videla ho.
„Teraz to dokončíme,“ sľúbil jej a vrazil hlboko do nej.
Jej nohy sa obkrútili okolo jeho bokov. Jej nechty sa ponorili do jeho ramien. Vyklenula sa proti nemu, zatlačiac tak tvrdo, ako dokázala. Vrazil do vnútra, naplnil ju, každý centimeter bol roztiahnutý a plný, a milovala to.
Odtiahol sa, vykĺzol skoro z jej horlivého pohlavia, iba aby  vrazil späť dovnútra. Opäť. Opäť.
Čelo postele buchlo do steny. Posteľné lišty sa rozdelil s hukotom a matrac sa prevalila na podlahu.
Ďalej prirážal. Držala sa ho. Chcela viac krvi. Chcela viac z neho. Potešenie, ktoré malo jej pohlavie sa hromadilo okolo neho. Vyvrcholenie doľahlo na ňu, tak blízko, tak –
Uhrýzla ho, keď sa urobila.
Vybuchol uprostred nej, horúci prúd jeho semena ju naplnil.
A tesne ju držal. Tak tesne, že sa čudovala, či ju niekedy  nechá ísť. Potom si uvedomila, že jej ruky boli zovreté okolo jeho ramien. Jej nechty boli hlboko v jeho koži.
Držiac Jaceho rovnako pevne...
Pretože ho nechcela nechať ísť.
***
Morgan snívala o Jaceovom živote toho dňa. Obrazy preleteli skrze jej myseľ, jedna po druhej. Mladý Jace, ktorý mal sotva trinásť, bežiac v lese. Padajúc.
Meniac sa. Kričiac.
Zmeniac sa.
Starší,, vkráčal do upírieho baru. Keď dvaja upíri vykročili k nemu, odrazil ich so svojimi pazúrmi.
Krv naplnila podlahu.
Bolo tam viac krvi. Vždycky viac. Lovil. Zabíjal. Dokonalá zbraň.
Boli tam ženy. Prišli náhle. Postele. Sex.
Jace. Starnúc. Vyrastajúc.
Silnejší, viac prinášajúci smrť.
Nedostatok smiechu v jeho živote. Iba smrť a násilie.
Potom...
Ja.
Morgan videla seba v jeho spomienkach, v dňoch, s ktorými bojovala, aby si ich pamätala. Stála na slnečnom svite posledný krát, cítiac sa normálne. Ľudsky. Pozoroval ju. Videl jej plač. Nie ľudské slzy, pretože už nebola človekom.
Slzy krvi. Znamenie, že jej zmena je na dosah.
„Zabi tú mrchu. Nauč ich, že žiadny upír nie je  mimo náš dosah.“
Obraz bývalého alfu svorky sa prevalil skrze jej myseľ. „Urob svoju prácu. Roztrhaj jej hrdlo.“
Jace k nej kráčal. Stála na svojom balkóne. Civela do noci. Jeho pazúry boli vonku.
Potom sa pozrela dole – na neho.
Neboli tam žiadne slzy tentokrát.
Jace sa obrátil preč.
Ale krv sa nezastavila. Šiel späť k alfovi. „Nemôžeš ma zabiť, chlapče, nevieš aký silný som –“
Alfova krv poškvrnila Jacove drápy.
Morgan sa snažila ubrániť spomienkam. Bolo ich príliš mnoho. Nechcela vidieť už žiadne. Žiadna ďalšia smrť. Bolo to všetko, čo vedela.
Predsa ju nezabil.       
Keď obrazy pokračovali, uvedomila si, že Jace ju navštívil opäť.
A opäť. Nevedela to, ale bol tam  mnohokrát. Nie, aby ju zabil.
Ale  aby ju chránil.
***
Jace ju pozoroval už chvíľu, keď spala a divil sa, aké spomienky videla. Vedel, ako funguje uhryznutie. Ďalší dôvod, prečo upíri prestali priamo piť z ľudí bolo, pretože nemohli uniesť tie spomienky. Keď ste pili zo živého zdroja, videli ste spomienky.
Čo videla upírka?
Sklonil sa nad posteľ a utrel krvavé slzy, ktoré vyšli z jej očí.
Vždy nenávidel jej slzy.
Videla ma teraz, nie tak? Smrť, ktorá sa hromadila pri jeho nohách už roky. Pokiaľ mal jeden talent na tomto svete, tak to bolo zabíjanie.
Mohol to byť talent, ktorý im pomáhal, keď bitka s démonmi prišla. Ale... čo by si mohla Morgan myslieť o ňom, keď vstane?
„Nie som prekliate monštrum.“ Klamár, klamár... a kto to vedel lepšie než ona? V jeho hlave teraz, vždy, nebolo nič, čo by skryl pred ňou.
Vedela to všetko a pochopila posadnutosť, ktorú niesol. Pre ňu. Odišiel z postele. Nechcel sa pozrieť do jej oči so spomienkami medzi nimi.
Ešte nie.
Jace sa otočil a opustil miestnosť.
Ponáhľal sa dole do haly a otvoril vstupné dvere. Odpoludňajšie slnko ho zasiahlo, jasné a horúce, spôsobom, aké bolo možné iba v Miami. Bzukot hmyzu presadol zo susednej mokradiny, hučal a hučal. Keď skočil dole, jeho prvý zástupca, Louis, vychádzal z auta.
Jace počul ďalšieho vlka prichádzať. Iba si vzal svoj čas, aby tomu čelil.
„Máme problém,“ Louis povedal, jeho cajunský prízvuk prestupoval slovami. „Nikto nenašiel žiadnu stopu po Mikeovi. Nič okrem jeho krvi v uličke.“
Jaceovo obočie vyletelo nahor. „Pozri sa, ten somár iba spí niekde na nejakom mieste, je –“
„Ulička zapácha upírom, alfa.“ Louis zatriasol svojou hlavou. „Nie tvojou pekne milou upírkou. Nesmrdelo to ako sex a krv a kvety...“
Jaceho zuby sa zovreli dokopy. Ale, prekliato, áno, to bolo, ako voňala.
„Viac ako nenávisť, smrť a... síra.“
Síra? „Hovoríš mi, že démoni tam boli tiež?
Louis pokrčil ramenami. „Hovorím, že máme nezvestného vlka. A krv a upíri boli tam, kde sakra určite nemali byť.“
Vo vlčom teritóriu.
Obzrel sa na dom.
Štrk zapraskal pod Louisovými nohami. „Dal si cher svoju krv?“
„Musel som.“ Bola to súčasť dohody. Upíri chceli silu, ktorá sa zvýšila vzatím si vlčej krvi. „Dal som jej moju a ja som si vzal jej.“ Jace civel na svoje ruky. Sotva na to pomyslel, jeho pazúry vyskočili von. „Pracuje tak ako sme mysleli. Jej krv vo mne...“
Nával bol stále ne-prekliato-veriteľný. „Môžem už cítiť  tú silu.“
„Chystáš sa jej dať viac?“
„Dám jej tak veľa ako si môžem vziať.“ Jeho pohľad sa držal na ďalšom vlkovi. Louis prikývol. „Bude to dostatočné?“
„Je to –“
Svet explodoval. Výbuch odhodil Jaceho do vzduchu a narazil do prednej časti Louisovho pickaupu.
Dalo mu tri sekundy, aby si uvedomil, že to nebol svet, ktorý skutočne explodoval. Nie, obrovská guľa plameňov  vyšla z jeho domu.
Morgan.
Oheň praskal do oblohy, krútil sa a obracal sa.
Krv kvapkala dole po strane Louisovej tváre. „Čo do pekla je –“
Jace utekal k domu.
„Jace! Nie!“ Louisove kroky búšili  za ním.
Utekal rýchlejšie. Morgan bola v dome. Upíria koža nemohla vydržať oheň.
Mohla zomrieť –
Uchopil kľučku od dverí a vrazil. Dvere sa zrútili pod jeho rukou.
„Morgan!“
Zakričal jej meno a ponáhľal sa dovnútra.
A zakopol o ňu. Morgan bola na zemi, jej rameno natiahnuté k dverám. Natiahnuté dopekla smerom k nemu.
Uchopil ju a zdvihol ju do náručia. Plamene praskali a horeli okolo neho, lízali jeho kožu. Ignoroval   popáleninu. Morganina hlava poklesla k nemu, ale oči neotvorila.
Jace ju držal pevne a vyskočil skrze rozbité vchodové dvere. Dym stúpal za ním.
Sotva vyzerala, že dýchala. Popol a sadza ju pokryli a Jace mohol vidieť zanietené červené pľuzgiere, ktoré lemovali jej perfektnú pokožku-
Zranená. Pod jeho dozorom.
Nikdy viac.
Okná sa  za ním otriasali a Jace zhrbil svoje ramená, skrútil svoje telo, aby ju ochránil. Sklo letelo do vzduchu a úlomky sa zaborili do jeho tela. Hnev vo vnútri neho vzrástol s každým krokom, ktorý urobil z pekla. Jace neuvoľnil svoje zovretie, až kým sa nezastavil za Louisovým vozom. Potom ju opatrne položil na zem. Jej oči sa stále neotvorili.
„Ó, dope...“ Louis preťahoval hlásky. „Nie je...“ Meničov hlas praskol. „Cher nie je nažive, čo teraz?“
Jace položil svoju ruku na jej srdce a necítil ho biť.


23 komentářů:

  1. Moc děkuji za skvělý překlad!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za další kapitolu. Tak nevím je tam strana proti které nebojují?

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitoly !!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc a moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  6. ďakujem, ďakujem za preklad a už som nedočkavá čo bude ďalej :o))))

    OdpovědětVymazat
  7. Skvělý překlad, moc děkuji. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Vďaka za preklad a neviem sa dočkať pokračovania :-) je to tak napínavé :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Taky se moc těším na další kapitolku. ;)

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad a korekci.

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za preklad kapitoly

    OdpovědětVymazat
  12. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat