sobota 26. listopadu 2016

Spojení krvou - 2. kapitola


Morgan rada hrýzla. V skutočnosti, jej to išlo veľmi dobre. Ale byť uhryznutá bola už iná vec.
Stála uprostred Howling Moon, stuhnutá krv démonov stekala k  jej topánkam a vedela, že musí ponúknuť svoj krk.

Vlci ju obklopili. Jace držal jej ruku v klamne jemnom stisku.
„Toto je Morgan LaBeaux.“ Jaceov hlas dunel a každý vlk stíchol.
Keď hovoril alfa vlk, musel si sakra dobre počúvať.
Morganin rýchlo bijúci tep zaplnil jej uši. Stále hľadel priamo na ňu, keď povedal:
„Je to moja družka.“
„Ó, doprdele nie!“ inštinktívne  vyšlo od Mika. Očakávala tento výbuch.
Čo neočakávala – Jace sa odtrhol od nej a v okamihu sa  jeho tesáky zahryzli do vlkovho ramena.
„Ó, dopekla, áno,“ zabručal späť. „A pokiaľ nedokážeš akceptovať ju...“ Strhol svoje pazúry, keď Mike zakopol.
Vlci boli brutálni. Ďalšie varovanie rady.
„Pokiaľ ju neprijmeš,“ Jace pokračoval, „potom vystúp zo svorky.“
Bolesť zlomila drsné línie na Mikeovej tvári. „Upír? Spojíš sa s pijavicou –“
Teraz ho chcela chňapnúť ona. Vlci sa stále správali ako Jace, ktorý jediný vyjednával.
Frajer. Upíria princezná.
Dotkla sa mŕtveho tela démona. Krv zasiahla jej topánky a táto krv sa nedala odstrániť z jej kože. „Zničia vás.“
Teraz to bol jej hlas, ktorý uchvátil každého pozornosť.
Mike nafukoval svoj krvavú hruď, „zničili sme ich.“
Áno, to urobili. A bola ohromená, ale neplánovala to ukázať. „Zabil si dvoch...“ Jej pohľad preskúmal miestnosť. „Dvadsať ku dvom, môžem dúfať, že by si vyhral bitku.“
Jace zdvihol obočie a pozoroval ju.
Posilnila svoje nohy a snažila sa pozerať na všetkých nakopávačov zadkov. „Aké budú tvoje plány, keď ich bude dve tisíc... a vás stále len dvadsať?“
„Povedala práve mrcha dve tisíc?“
„Sakra dve tisíc?“
Šok zasiahol tváre meničov. Dokonca i Mike vyzeral nervózne. Jace nie. Stále ju pozoroval a držal svoje tesáky vytiahnuté.
„Budete lovení,“ povedala im. „Koľko vlkov bolo odstránených v posledných týždňoch?“
Neodpovedali, ale videla rýchle pohľady, ktoré preskočili medzi členmi svorky.
„Tiež vás napadnú,“ povedala. „Výnimočne upíri a vlkodlaci zdieľajú nepriateľa.“ Teraz ju všetci pozorovali so zúženými očami a napnutými tvárami. „Pokiaľ nezničíme týchto bastardov, verte mi, zničia nás. Majú počty na svojej strane. Majú silu...“
„Tak čo?“ požadoval Mike. „Spojenectvo?“ strelil zúrivý pohľad na Jaca. „Je to len krátkodobé prímerie, kým budeme nakopávať zadok všetkým –“    
„Je to spojenie,“ povedal Jace plochým hlasom. „Je to navždy.“
Do smrti. „A dvere sa otvorili medzi peklom a zemou a démoni prekĺzli priamo skrze tie dvere,“ povedala Morgan. Veľa splodencov pekla prichádzalo každý deň.
„Tak zatvorte tie prekliate dvere!“ vyštekol Mike.
Jaceove prsty sa roztiahli, akoby horel túžbou vraziť svoje tesáky do vlka. Možno že áno.
„Budú,“ povedal Jace jednoducho. „Vlci a upíri ich pošlú späť a zatvoria dvere.“
Museli pracovať spolu. Aby dvere boli zatvorené, museli obidvaja krvácať. Iba ona bola jediná, ktorá dávala najviac krvi. A Jace bude tým, kto bude čeliť peklu.
Bzukot sa prehnal barom. Vyzeralo, že vlci konečne pochopili, aká vážna je táto noc. Upír nebol ich korisťou. Namiesto toho, sa upírka stane družkou ich alfy. Jace sa vrátil späť na jej stranu. Keď jeho ruky – stále vytiahnuté so svojimi smrtiacimi tesákmi pristáli na jej krku, Morgan neuhla. Odtiahol jej vlasy na stranu a  kĺbmi jej otieral pokožku.
Vlci ich obkľúčili, pozorujúc, a niektorí – niektorí sa práve premieňali. Mike prisahal a odišiel preč. Dupal s nohami k dverám.
„Neboj sa,“ Jaceov hlas bol priamo pri uchu. Cítila šepot jeho dychu na svojej koži.
„Nebojím.“ Jej vlastný hlas bol tak jemný ako jeho.
Jeho pazúry prechádzali dole po jej krku. „Klamárka.“
Vlčie zmysly. Mohol skutočne cítiť jej strach?
„Bola si niekedy pohryznutá?“ spýtal sa.
Tak veľa očí bolo na nej. Vedela, že pohryznutie musí byť verejné. Bolo to jedno z pravidiel svorky. Nárokovanie muselo byť verejné. Svedkovia museli vidieť pohryznutie.
Svedkovia – práve tak ako u ľudskej svadobnej ceremónií.
Pretože to, čo bolo spojenie... je manželstvo. Keď mužský vlk pohrýzol svoju ženu pred svojou svorkou, nárokoval si ju.
Urobím to.
Iba mi len pomohlo, keby sa mi moje kolená prestali triasť.
Povedala mu pravda. „Nie.“ Nikto ju nikdy nepohrýzol.
„Dobre.“ Priveľké uspokojenie zapraskalo v tom jedinom slove.
„Nezabudni,“ jej hlas bol bez dychu. Skutočne sa na to netešila, že nie? „Neskôr som na rade ja.“
„Rátam s tým.“
Och dopekla.
Naklonila svoju hlavu a vystavila krk a zatvorila oči. Nemohla sa pozerať na ostatných, keď to urobí. Mohla iba zatvoriť svoje oči a predstierať, že –
Nedávam svoj život vlkodlakovi.
Jeho pery sa najprv dotkli jej pokožky. Očakávala pohryznutie. Ostré bodnutie zubov.
Vlkodlaci mali byť divokí.
Nie lepší ako zvieratá. To je  to, čo jej rada povedala, že –
Jeho jazyk oblizol jej pokožku a Morgan stratila dych. Jej bradavky sa napli spolu s jej telom.
Nemohla otvoriť svoje oči. Nechcela to vidieť.
Cmúľal jej pokožku, lízal ju, ale nepohrýzol ju, ešte nie. Jeho ramená ju obklopili, jeho telo ju zakrylo a spôsobil, že vyčkávala.
Horšie, ten bastard chcel, aby to chcela.
Pretože jej pokožka bola príliš citlivá, jeho pery uličnícky vycvičené a pokiaľ upír mal sladký bod – dobre, všetci ho mali – bol to krk. Iba pár liznutí tam a pridusene vydala ston.
Potom cítila okraj jeho zubov na svojej koži.
„Urob to,“ zúfalo mu povedala.
„Prijímaš ma?“
Morgan prikývla.
„Povedz to, Morgan, potrebujem slová. Musíš povedať –“
„Prijímam ťa!“
Jeho zuby sa do nej ponorili. Nie do krku, ale do krivky jej ramena. Bolesť bola oslepujúca, pulzujúca. Potom cez ňu prešlo potešenie. Vlna potešenia tak intenzívna, že zaplakala a otvorila svoje oči.
A uvidela veľkého, bieleho vlka vyskakujúceho priamo na ňu.
Sotva nevesta a ženíchova rodina sa hnala za ňou. Jace zdvihol hlavu na jej plač a zreval: „Mike!“ keď ju strčil za chrbát. Potom jej manžel vyskočil do vzduchu. Jeho kosti zarachotili, zapraskali a srsť sa pretiahla cez jeho kožu.
Zmizol muž a obrovský čierny vlk zaútočil vo vzduchu. Morgan sa dotkla svojho ramena a cítila vlhké teplo svojej krvi. Koža bolela, ale vedela, že mäso sa už lieči.
Upíria liečivá moc.
Dvaja vlci sa krútili, vrčali v hromade. Pazúry leteli, ostré ako britva, zuby praskali. Krv pokryla ich srsť a ich vrčanie naplnilo vzduch.   
Skočila dopredu, ale tvrdá ruku obalila jej rameno.
„Pokojne, cher.“ Mužov hlas sa valil s cajunským prízvukom, ktorý raz počula počas Mardi Gras v New Orleans. „Nechoď medzi vlkov. Pokiaľ chce Mike výzvu, tak Jace mu jednu dá...“
Keď pozorovala, ostatní vlci krúžili a vyli. Jace sa zahryzol do bieleho vlka.
Viac krvi. Jej nos trhol sebou pre tú vôňu.
Nevedeli lepšie než naplniť miestnosť s krvou, keď bol upír nablízku?
Jej zuby začali páliť, keď sa roztiahli v jej ústach. Aké by to bolo? Mať túto čerstvú, vlčiu krv? Mohla by byť tak mocná, ako rada povedala?
Jace šiel po hrdle bieleho vlka. Jeho mocné čeľuste siahli mäso, zatiahli, držali ....
Mike poklesol pod ním, boj skončil.
Odstúpenie. Podriadenie sa.
Jace odhodil svoju hlavu späť. Jeho rev naplnil bar.
Potom sa čierny vlk obrátil a zízal na ňu. Jeho zuby boli krvavé. Jeho oči divoké.
Čo musím urobiť?
Rada sa mýlila. Nebol tu žiadny spôsob, ako by ho mohla kontrolovať. Teraz vlci behali okolo, niekoľko ľudí, niekoľko zvierat a bol tu chaos. Jace sa premenil, keď sa priblížil. Srsť sa rozťahovala. Kosti sa menili. V čase keď k nej prišiel bol už človekom. Dokonca i jeho pohľad bol stále divoký. Prišiel k nej, chytil ju za ruku a povedal: „Moja“.
Vedela, že je príliš neskoro, aby utiekla.
***
Mike utekal preč z baru, i keď Jaceov rev naplnil jeho uši. Bastard. Nenávidel toho somára už roky a teraz Jace vytvoril dvojicu s upírkou?
Ďalší dôvod prečo nenávidieť toho  zkruvysyna.
Mike sa premenil, transformoval sa, aby sa liečil. Jace sa zahryzol príliš hlboko. Dokonca  aj teraz mu krv tiekla dole po krku.
„Tak sladká...“
Šepot Mikea spomalil. Pohľadom preskúmal temné tiene. Rad rozbitých budov bola na ľavej strane. Prázdne. Vyblednuté.
Jeho nozdry sa roztiahli a zacítil... pijavicu.
Mike si tresol rukou po svojom hrdle a začal ustupovať. Normálne by neutekal pred upírom, ale... ale už raz dostal na zadok túto noc. „Nepribližuj sa ku mne!“ vykríkol.
Smiech plával vo vzduchu.
„Nie...“ Teraz bol hlas bližšie. „Povedal som... sledujem všetko.“
Mike sa otočil a zostal tvárou-v-tvár upírovi. Štíhly, podobne bledý ako tá  žena, ale svalnatý.
A upírie zuby boli vystrčené.
„Chcel si zabiť ženu, nie je tak?“
Hovor o tom, ako si to pokašlal. Mal vedieť, že mrcha neprišla sama.
„Nie.“ Teraz mohol byť čestný. Možno to pomôže v jeho prípade. „Chcel som zabiť jeho.“
Viac smiechu a potom sa upír problížil. Mike nemal ani šancu vykríknuť.
***
„Toto je... hmm... tvoje miesto?“ Morgan sa prechádzala pred krbom. „Nie to celkom to, čo som očakávala.“ Jace odtrholpohľad z jej zadku. Nával z  premeny stále kolovalo v jeho tele. Nie, nie  iba z premeny. Z nej.
Teraz mal jej chuť. Poznal pocit jej tela. Poznal zvuk potešenia na jej perách. Chcel viac.
„Čo si očakávala?“ Jeho hlas bol drsný. Vždy bol. Ako šmirgľový papier, než jej, ktorý znel ako hodváb.
Morgan zastavila svoje kroky. Vrhla na neho rýchly pohľad z pod sklopených rias.
„Jaskyňu?“ prehodil.
Napla čeľusť. „A predpokladám, že si nikdy nepremýšľal, či spím v rakve?“
Zasmial sa. „Nie princezná, viem ešte lepšie.“ Iba sa potrebovala zdržiavať mimo slnečný svit, pretože svetlo ju robilo slabou, skoro človekom. Nie pretože to zapálilo jej kožu.
Bol to iba hollywoodsky výmysel.
„Tiež som vedela.“ Jej hlas bol ešte jemnejší ako predtým. Obrátila sa, aby zízala na ťažké police na knihy, ktoré lemovali steny. „Ale očakávala som plagáty s kráľovnami a nakoniec jednu veľkú obrazovku na TV.“
Áno, dobre, všetko toto bolo na druhej strane domu. Jace pokrčil ramenami. Potom si stiahol svoje tričko.
Jej pohľad sa ihneď presunul na jeho hruď. Zdvihla ruku a trela krivku na svojom ramene, chutný miesto, ktorý ochutnal ani nie pred hodinou. Čoskoro z nej mal ochutnať oveľa viac.
Kurva princezná. Žiadal o ňu, pretože, dopekla, áno, vedel o sile, ktorá drieme v jej krvi. Pokiaľ by do seba dostal dosť upírej krvi, mohol byť skoro neporaziteľný.
Chcel moc. Kto by ju nechcel, pokiaľ šiel zastaviť démonov. Ale teraz chcel... viac.
Chcel ju. Chcel, po veľmi, dlho čase. Dáma ani nevedela ako dlho ju pozoroval.
„Pamätám si, keď som ťa videl prvýkrát.“ Nechcel povedať tieto slová, ale vypadli z neho. Koľko nocí ho strašila upíria princezná v snoch?      
Jej oči rozšírili. „Č-čo?“ Bolo to tu opäť. Malé zakoktanie. Rozpaky, ktoré od nej nečakal. Myslel si, že ju roky urobili tvrdšou. Možno že nie. Alebo sa s ním iba hrala. Čas ukáže.
„Prestala si starnúť pred desiatimi rokmi.“
Nepatrný sklon jej hlavy. Čerstvé mäso, alebo aspoň to, čím by ju svorka nazvala.
Jace proste  na ňu myslel ako –
Moja.
„Nikdy sme sa nestretli.“ Teraz jej hlas nebol tak váhavý, ale jej prsty sa stále krútili okolo značky, ktorú jej urobil.
„Nie, ale pozoroval som ťa.“ Predtým než prevzal svoju svorku, jeho prácou bolo monitorovať upírov. Katalogizovať každý ich pohyb a referovať svojmu alfovi. Pozoroval a videl blonďavú nádheru s pohľadom na slnko a so slzami v jej očiach. Jej dvadsiate piate narodeniny. Deň, kedy sa definitívne zmenila.
Lathan, bývalý alfa, ju chcel odstrániť. Mala byť posolstvom pre upírov. Mali prevziať toto mesto. Čas na to, aby boli ich mrchami. Ale Jace videl uprený pohľad na to slnko a namiesto toho, aby ublížil jej, roztrhla svojho alfu.
Vlci reálne nemohli rozpoznať svoje družky na prvý pohľad. Nakoniec, nemali to rozpoznať.
Moja.
„Jace?“ Miloval spôsob, akým povedala jeho meno, i keď by radšej preferoval počutie jej výkriku v potešení ako zašeptanie jeho mena tak ticho. Neskôr. „Neodpovedal si mi na moju otázku,“ povedala so zdvihom jej tvrdohlavej brady.
Mohol by vyložiť karty na stôl. V jeho diabolskej dohode mali len jeden druhého. Pokiaľ jej nemohol veriť... tak  možno bude jediným, kto ju jedného dňa zabije.
„Pred niekoľkými rokmi som bol strážnym psom.“ Používal schválne hanlivý výraz. Malá vráska sa objavila na jej čele.
„Sedem mesiacov som ťa pozoroval. Dňom i nocou.“ Dokonca ju videl vypiť jej prvý pohár  krvi – a tiežto  ako to neskôr vyvracala .
Nechcela byť príšerou, ale osud mal odlišné plány pre ňu. A pre neho.
Morganine postelové oči sa rozšírili. „Kedy?“
„Priamo pred tvojou zmenou.“ Jeho pohľad ju preskúmal. „Priamo pred –“
„Priamo predtým než si prevzal svoju svorku,“ zakončila a jej ruka poklesla. Teraz bol on, kto bol prekvapený. „Vyšetrovala si ma, však?“
„Áno.“ Jasne. „Viem všetko o tebe. O životoch, ktoré si vzal – upíroch, ktorým si sťal hlavu.“
Pretože raz to bola jeho práca. Pozorovať. Loviť. Zabíjať.
Až pokým upírka nevyronila krvavé slzy pri západe slnka.
Nie že by sa stal Pánom milým  od tej noci. Iba ju nezabil.
„Viem a stále som pripravený ťa pretiahnuť.“    
Držala svoju bradu hore, keď sa jej ruky zovreli do pästí na jej stranách. „Nemusíme šukať kvôli spojeniu aby sa to stalo . Pil si odo mňa, teraz iba potrebujem piť od teba.“
Jace pomaly zatriasol svojou hlavou, keď pomaly k nej kráčal. „Myslíš, že môžeš piť zo mňa a nechcieť sex?“ Rozumel upírom tak dobre. Dôvod, prečo väčšina z nich prestala brať zo živých zdrojov bolo pretože ako náhle raz ochutnali krv – áh, sviežosť zo žily – túžba po krvi mala tendenciu, že ich premohla.
Jej pohľad ho držal. „Viem sa kontrolovať.“
Zaujímavé. Jeho nozdry sa roztiahli. Mala kontrolu, ale bola tiež vzrušená. Z myšlienky pitia jeho krvi? Alebo iba z neho?
Bál sa, že ho odmietne. Nie pre zviera, ktoré zavýja na mesiac. Ale táto princezná, jeho princezná, bola niečím špeciálna. Vedel to roky. Iba musel vyčkať na správny čas.
„Možno máš kontrolu,“ pripustil, „ale vlci nie sú známy práve tým.“
„Nie.“ Opäť, nevytiahla svoje údery.
Takže nemohol ani on. „A chcem ťa pretiahnuť už desať rokov.“
Jej pery sa oddelili a dala mu zahliadnuť jej malé tesáky. „Ty – čo?“
Prečo nachádzal jej tesáky sexy? „Je mi jedno či pitie zo mňa narazí na tvoju túžbu po krvi. Nezaujíma ma, ako drsné to bude.“ Nemohol sa starať o nejaké rany a škrabance, keď chcel potešenie. „Viem si poradiť s čímkoľvek, čo príde,“ povedal jej, keď jeho ruka hladila dole jej rameno.
Tak hladká, jemná pokožka.
„Nebuď si tak istý, vlk.“
Ale bol. „Tak prečo robíme toto?“ Jeho ruka schválne otrela stranu jej pŕs. Chcel ju ochutnať. „Prečo si hodila seba medzi vlky?“
„Zachránim môj ľud.“ Jej pery sa spevnili. „Nie je to dostatočné?“
Nie.
Jej riasy sa stiahli dole, ale nevrátila ich späť, keď povedala: „Myslím, že dôvod prečo to robíš, je že  obetuješ seba – spojíš sa s pijavicou –, aby si zachránil svoju svorku.“
Neodpovedal, ale  začal ju vyzliekať.
„Č-čo –“
Jej rýchle koktanie skoro spôsobilo, že sa usmial. Mohol by, keby nebol tak tvrdý a hladný po nej. Nemohol sa ani nadýchnuť bez toho, aby ju neochutnal.
„Je čas to dokončiť.“ Mali verejný rituál a teraz sa mali spojiť. Mohol cítiť novú silu, ktorá naplnila jeho telo. Napil sa z nej iba raz a zmena sa už udiala. Čoskoro bude silnejší, rýchlejší. Aby zastavil démonov, musel urobiť  viac. Mohla by.
Ale najprv sa musia vyspať.
Jej dlane chytili jeho, upokojovali ho.
Pozrel na ich telá. Vyzerala tak krehko, ale nebola. Nie tak blízko. Tak prečo do pekla cítil potrebu byť s ňou jemný?
„Neboj,“ povedal jej. „Nechcem ti ublížiť.“
Jej dlhé riasy sa zdvihli a uprene hľadela na neho. Zlato v jej očiach vyzeralo ešte jasnejšie.
„Och, vlk...“
Vzdychla si a potom sa jej pery skrivili do úsmevu, ktorý udrel priamo do jeho vnútra.
„Ty budeš ten, kto sa potrebuje obávať, že sa zraní.“
Potom jej ruky boli na ňom, odstrčili ho a uvedomil si, že Morgan je veľmi silná. Vlk vnútri neho zavrčal.
Jej tesáky boli vonku a Jace vedel, čo jeho dáma ide povedať, keď sa jej  pery oddelili: „Je rad na mne, aby som ťa uhrýzla.“


22 komentářů:

  1. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za skvělý překlad!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překla a korekci. :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Vdaka za preklad a korektúru:-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji moc za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat