úterý 8. listopadu 2016

Odolávať jej - 19. kapitola


Cole si myslel, že jóga dokáže uvoľniť, čo bol dôvod, prečo nemohol pochopiť, prečo Savannah prišla domov šialenejšia než osie hniezdo.

Hodila matrac na jogu v predsieni a potom vstúpila do kuchyne. Cole si myslel, že sa k nemu pripojí v obývačke, aby mu o tom porozprávala  jej nadšeným spôsobom ako zakaždým, keď mala nový zážitok. Pozrel sa na hodinky. Čas na večeru... Možno sa nevie dočkať, až začne variť. Ale neznelo to akoby varila, skôr akoby trestala riad.
„Savannah?“ Cole sa vynoril spoza rohu do kuchyne, kde ho zvuk rinčania hrncov a panvíc začínal znepokojovať.
„Čo?“ energicky sa obrátila, držiac veľký kuchársky nôž v ruke.
„Páni.“ Zdvihol ruky. „Len som chcel vedieť, ako šla joga.“
Prižmúrila oči, odmietajúc znížiť nôž. „Dobre,“  odsekla úsečným tónom.
Ustúpil o krok dozadu. „Vari sa, ehm, niečo stalo?“ Jeho obočie sa spojilo v znepokojení.
„Nie.“ Sekla cez zrelú paradajku s takou silou, že spŕška semien a šťavy sa rozprskla na doske.
„Si si istá?“ Odvážil sa o krok bližšie. „Bavila si sa?“
Bola ešte oblečená v tesných čiernych nohaviciach, ktoré objímali jej zadok veľmi rušivým spôsobom. Boh žehnaj toho, čo vynašiel nohavice na jogu. Jej malé biele tielko vyšlo hore, odhalilo pruh jej štíhleho pásu a dolnú časť chrbta. Vízia, že drží tento zadok v dlaniach, spolu so spomienkami na spôsob akým chutila jej koža, tancoval v jeho podvedomí.
Dobrý bože, chcel ju.
Zlé.
Už sa snažil vyhnúť tomu, byť s ňou osamote od chvíle, kedy sa vzdal a priniesol jej potešenie. Ako veľmi si to chcel zopakovať, neodvážil sa podľahnúť. Celý minulý týždeň pracoval dlho, chodil cvičiť po práci, šiel do baru Liam’s na drink, potom prišiel domov a vkĺzol do postele, zatiaľ čo spala. Samozrejme, že ju nezastavil od obtáčania jej tela okolo jeho, uvoľňujúc šťastný malý povzdych v hrudi či naťahovanie ruky okolo jej ramena, aby boli ako lyžičky. Ona rozhodne nebola plachá v tom, čo potrebovala, pokiaľ išlo o fyzickú náklonnosť, ale nikto z nich v skutočnosti nekomunikoval o ich vzťahu alebo čomkoľvek, čo bolo medzi nimi.
Pustila nôž a nechala ho zarachotiť na doske, na úlohu na okamih zabudla. „Zábava? Hmm, uvidíme. Bolo zábavné vidieť to dievča, ktoré si si priviezol domov, ako krúti svoje telo do nemožných póz deväťdesiat minút? Nie. Nemyslím.“
„Savannah.“ Jeho tón bol ostrý a pozrela mu do očí.
„Čo Cole? Čo?“
Prehltol a testoval pôdu medzi nimi tým, že spravil ďalší krok bližšie. „Po prvé, daj mi ten nôž.“ Zovrel ju okolo zápästia a voľnou rukou, odsunul nôž ďalej od nej, len pre prípad. Ešte nikdy ju nevidel tak rozladenú. Stáli len kúsok od seba a Cole cítil teplo vyžarujúce z jej kože. Cítil sladké kvetinové tóny jej šampónu napadajúce jeho rozhodnutie. Predstavoval si ako sa nakloní a posadne jej ústa bozkom. Chcel cítiť jej plné pery na jeho, prijímajúc ho, a spomenul si, ako sa jej malý mäkký jazyk trel o jeho, čo spôsobilo, že ho boleli gule. Ale aj keď spracovával to všetko, len v dobe dvoch úderov srdca vedel, že ju nepobozká. Namiesto toho pevne zatvoril oči, ochotný nechať ochabnúť svoju erekciu. „Povedz mi, čo ťa naozaj trápi.“
***
Savannah sa pozrela dole, bojovala sama so sebou, čo má ďalej povedať. Čo mohla povedať mužovi, s ktorým sa cítila tak hýčkaná v jednej minúte, a tak rozzúrená v ďalšej. Nechcela vyzerať nevďačne, ale niečo musela dať medzi nimi do poriadku. Musela pochopiť, čo mu bežalo hlavou. Bojovala cez túto večernú hodinu jogy, nenávidela, že musela sledovať inštruktorku a jej ospalé pohyby pružného tela v najrôznejších polohách. Prečo si Savannah priviedol domov, doniesol ju sem, aby s ním v prvom rade žila? Prečo šiel cez všetky tieto problémy, keby ju naozaj nechcel? „Ak ma nechceš - prečo si ma jednoducho nenechal, kde som bola?“ Pozrela sa dolu, neschopná stretnúť sa s jeho oči, ale zúfalo hľadajúc reakciu.
„Nechať ťa tam? Si šialená? Ten kretén Jacob bol drsná práca. Ty by si sa mi mala poďakovať za to, že som ťa odtiaľ vzal.“
„Poďakovať sa ti za odtrhnutie od jedinej rodiny, ktorú som poznala? Aby som sa dostala sem, kde nemôžem robiť nič iné, než sedieť, trápiť sa a premýšľať o všetkom, čo som stratila?“ Tichá slza stekala po jej tvári predtým, než ju zachytila chrbtom ruky.
„Musel som ťa odtiaľ dostať, a neľutujem, že som ťa sem priviedol.“ Vzdychol si. „Viem, že tam musia byť veci... Ľudia, ktorí ti chýbajú.“
Prehltla hrču v krku, prišiel nový nával emócií. „Bola som tak blízko, aby som Calistu naučila chodiť na záchod.“ Držala prsty len kúsok od seba. Chýbalo jej to divoké dvojročné dievčatko s jej neskrotnými blond kaderami. „Volala ma Vannah, pretože nevedala povedať moje meno. A Melody, najstarší člen, bola môj jediný zdroj zdravého rozumu. Jej černicový koláč bol môj obľúbený. Mala som takú teóriu, že jej koláč by sám o sebe vyriešil väčšinu svetových problémov.“
Cole sa usmial a vzal ju za ruku. „Spomínam si, že som čítal o Melody v spise. Teraz žije so svojou dospelou dcérou v Denveri.“
Savannah poskočilo srdce v hrudi. Melody a jej dcéra vypadli pred niekoľkými rokmi. Bola rada, že boli zmierené. Vedel o každom, čo sa deje s ich životmi a ona to veľmi potrebovala. Ale bolo to tak ťažké. Neznášala, že nevedela, čo ďalšie príde pre ňu a Colea.
Hľadela na neho vyzývavo, nútiac ho, aby niečo povedal, čokoľvek, čo by mohlo vysvetľovať, čo sa deje medzi nimi, ale on mlčal, jeho výraz bol unavený a neistý.
***
V rozpakoch, čo má povedať, aby utešil Savannah, Cole sklopil zrak a prešiel si rukou po zátylku. „Choď pod sprchu. Objednám dnes niečo na večeru.“ Pustil ju a Savannah sa odpotácala na zdanlivo neistých nohách – z tréningu jogy alebo z túžby stupňujúcej sa medzi nimi, nebol si istý.
Zhlboka sa nadýchol a snažil sa upokojiť svoje  štiepiace sa nervy. Ak sa veci viac zahrejú, tak by mohli vypuknúť v plamene. Vyhrabal svoj mobilný telefón a zavolal objednávku na čínske jedlo.
Keď sa Cole dostal v noci do postele, Cuddles ležala v strede. Nemohol si pomôcť, ale zaujímalo, či Savannah psa umiestnila do postele, aby vytvorila prekážku medzi nimi. Zdvihol cíp a pritiahol si prikrývku, nie príliš jemne vzhľadom na psa. Jedna jeho časť dúfala, že tá prekliata vec, ktorú by mal odvliecť späť do búdy v hosťovskej izbe, kde zvyčajne spala, sa proste zdvihne a odíde.

10 komentářů:

  1. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  3. tak to jsem na ně zvědavá,jak dlouho potrvá než někomu doopravdy hodně bouchnou saze.. děkuji moc za kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za další kapitolku. :)

    OdpovědětVymazat