čtvrtek 26. května 2016

Úlomok tieňa - 7. kapitola 2/2


Všetky tri sme si to razili po hlavnej ulici Portsmythu. Bolo piatkové ráno a diali sa normálne veci, aspoň teda pre lokálne zastrčené reštaurácie, Opernú ulicu, alebo pre iné malé obchodíky, ale nad mestom sa zmrákalo.

Na moju veľkú úľavu, kúzlo nad uličkou k Hallows stále fungovalo, jeho pavučinová jemnosť hmatateľná, keď sme prechádzali skrz, pohltený akoukoľvek mágiou, ktorá ešte ostala. Rýchlo som pribehla k dverám, aby som zadala heslo, z môjho dychu sa stal len tichý sykot pri pohľade na chaos predo mnou.
Zasiahla ma náhla spomienka na démonský boj spred ôsmych mesiacov, následkom čoho som sa pritlačila k stene, pozerajúc sa ako sa telá navzájom prekrývajú. Zatriasla som hlavou, aby som si ju prečistila. Nebola tam žiadna krv, žiadny démonský žoldnieri. Len priatelia a Iní Ľudia v bezvedomí na zemi.
A k tomu ich tam bolo poriadne množstvo. Zazrela som Brandona ležať pred barom, jeho hlava položená v Katyinom lone, Melanie kľačala vedľa nej. Záblesk úľavy zažiaril v ich tvárach, keď som prešla cez prah.
„Och, vďaka bohu si v poriadku Abby,“ Katty na mňa takmer zavzlykala. „A Charlie tiež. A malý Benjamin.“
Pozrela som dolu na dieťa s grimasou. „Je na tom ako ostatní. Kedy to začalo?“
„Asi pred dvadsiatimi minútami,“  odpovedala Melanie pohotovo. „Práve som dokončila jeden z mojich celonočných koncertov. Balili sme to tu ako obyčajne a zrazu sa všetci Iní začali správať...čudne. Tak ako ty, pred jedným z tvojich záchvatov.“  Pozrela na mňa. „Ako sa má...uhm...Talivar?“
Zamračila som sa nad jej malým zaváhaním, premýšľajúc, či videla jeho jazvy. „Je v byte. Trochu odretý keďže spadol zo stoličky.“
„Dobre. Mala som strach.“ Vzdychla, pokynúc bradou na Tresu. „Čo je s ňou?“
„Toto je jej práca.“ Nechty sa mi zarývali do dlaní, keď tá ženská delikátne prechádzala pomedzi ležiacimi telami.
„Kde je Roweena?“ dožadovala som sa jej, znovu.
Odmávla ma. „Nechala som toho starého netopiera niekde v skrini, aby som mohla dokončiť kúzlo. Samozrejme, musela som ju párkrát udrieť...vieš, aby som sa uistila, že ma nebude sledovať.“ Zasmiala sa. „Poviem ti, tí anjeli boli poriadne spomalení.“
„Čo by som chcela vedieť je, ako si to urobila,“ náhle ju prerušila Charlie, prerušujúc príjemnú predstavu o tom ako tú suku mlátim do bezvedomia. „Povedala si, že si to spojila s Abby, ale ako?“
Tresin pohľad nachvíľu poklesol, niečo prešibané sa jej mihlo v očiach. „Bolo to dosť jednoduché. Potrebovala som len pár malých vecí. Vlas, napríklad, zachytený včera vzadu jej trička.“
Chladné zachvenie mi prešlo po chrbte. Kam sa hrabú povedačky starých báb o tom, že si máme udržovať nechty ostrihané a vlasy preč z hrebeňa? Pozrela som na ňu, aby som zakryla svoje nadšenie. „No, fungovalo to bezchybne. Teraz to zruš.“
„Nie som si istá či môžem. Nemám už moc čerpať z Križovatiek...a nemám Prostredníka na zvýšenie potrebnej energie.“ Niečo triumfálne rozžiarilo jej tvár.
„Tak si nájdi niekoho iného. Určite existuje nejaký nešťastný fanúšik viac než ochotný dočasne ti poskytnúť obchod s jeho dušou na dostatočne dlho, aby si tú sakramentskú vec zlomila.“
„S tebou by to bolo jednoduchšie.“
„Vlastne,“ Charlie povedala pomaly. „Nie som si istá či môžeš byť Tresiným Prostredníkom.“
„A prečo by, do pekla, nie?“ vyštekla víla. „Bude mojim Prostredníkom a ja sa, de facto stanem Protektorkou, zruším kúzlo a všetci pôjdu svojou šťastnou cestou.“
„Až na to, že Križovatky budú pravdepodobne aj tak zatvorené. Vieš, ak si to nezapríčinila ty. Okrem toho, kúzlo spôsobuje záchvaty u všetkých, ktorým je Abby prostredníkom, však?“ úškľabok prešiel po Charlienej jemnej tvári.
Tresa zastavila, jej ústa sa okamžite zatvorili.
„Niekto to poriadne nedomyslel,“ povedala som spevavým hlasom, odfrknúc sama na seba. „Ale poďme vyskúšať túto teóriu, môžeme?“
„Zbláznila si sa?“ Charlie pohotovo vzala Benjamina do svojho náručia.
„No, sme tak trochu bez možností.“ Povedala som a zrazu mi na myseľ prišiel plán. Nebola som si istá, či bude fungovať so zatvorenými Križovatkami, ale medzera bola medzera. Ako žijúce Ťažisko som bola schopná obísť podpísanie zmluvy...a zrušiť ju rovnako rýchlo. Do extrému nechutné bolo čo i len pomyslieť na zviazanie sa s touto ženou, ale ak nás to malo dostať z problémov a bez toho aby sme z nej spravili Protektorku? „Je na čase, aby sme ju nachytali.“
Tresa na mňa pozrela, s výrazom ako mačka, ktorá sa zrazu ocitla v miestnosti plnej bezkrídlych kanárikov. „Nikdy som to neurobila s Ťažiskom. Dúfam, že je to také dobré, ako sa hovorí.“
„Dúfam, že sa tým zadusíš.“ Schmatla som ju za ruku a silno som stisla. Nemala som veľa času experimentovať s Ťažiskovým aspektom môjho života, ale vedela som, že obe strany musia byť ochotné, aj keď to bolo prijatie na podvedomej úrovni. Urobila som to náhodne párkrát pred tým, počas posledných niekoľkých mesiacov, ale z väčšej časti sa nič zlé nestalo – niekoľko zahanbených úsmevov, vízia alebo dve o ich vnútornej esencii a trápne rozdelenie.
V momente, keď jej prsty zapadli do mojich som otvorila kanál. Mohla som ho porovnať len k rádiu, hľadajúcemu frekvenciu, ktorá by ma naladila na čokoľvek, z čoho bolo jej vnútorné bytie. Niekedy to bolo okamžité ako s Ionom alebo Phinom – čokoľvek čo z nich robilo to, kto sú vo mne rezonovalo a odozva v oboch prípadoch bola okamžitá a hmatateľná.
Tentokrát som si nebola taká istá. Tresa sa o mňa obtrela, na jej esencii bolo niečo olejnaté, niečo čo sa len málo dalo charakterizovať ako „sympatické“. Rozhodne nič, s čím by som mohla sympatizovať.
„Musíš sa trochu viac otvoriť, ak chceš aby to fungovalo,“ vzdychla som, z vibrácie nášho dotyku ma boleli zuby.
Zatvorila oči, zvraštila obočie akoby sa sústredila, a zrazu som pocítila spojenie zapadnúť na miesto...ale bolo to temné. Tajomné. Niečo s jej rukami...
...jej ruky boli obkrútené okolo mňa, okolo môjho hrdla, stískali, dusili, ťahali ma do temnoty. Zelené listy žiarili ako diamanty, živé smaragdy z jemných hodvábnych žiliek, ale niečo skrývali. Hustý zápach hniloby a rozkladu hneď pod povrchom tlačiac sa do mojich úst, pokrývajúc moje brucho, zakoreňujúc sa v mojom strede...snažila som sa kričať, ale moje ústa boli plné lístia prekvytajúceho vegetáciou...
„Nie! Nie...“ zaklonila som sa dozadu, udrela som jej do rúk, keď sa mi vízia votrela do hlavy. Ale spojenie stále držalo, bolo na ňom niečo čierne a nenávistné. „Zruš kúzlo, splň svoju časť dohody.“ Slová vyšli z môjho hrdla, pálilo ma ako keby ma naozaj škrtila.
„Hotovo,“ zasyčala, zuby sa jej leskli príliš do biela. Zosypala som sa na kolená, každý nerv kričal v úplnej nesprávnosti toho, čo sa práve dialo, príliš ohromená na to urobiť viac než len sledovať  Tresu otočiac sa preč, s rukami krútiacimi do zložitého uzla. Jej boky sa zvláštne slabo chveli a niečo počuteľne prasklo. Zlomilo sa kúzlo?

A potom agónia prešla mojimi končatinami, roztopila kožu z mojich kostí, poslala ma do bezvedomia preklínajúc meno tej mrchy a hlúposť mojej pýchy, keď som si myslela, že máme šancu napraviť tento problém... 

6 komentářů:

  1. Mockrát děkuji za další skvělý překlad a korekturu. Nojo, pýcha předchází pád. Zbytečně se to neříká.

    OdpovědětVymazat
  2. děkuji za překlad a korekturu :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za nový překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Chtěla bych poděkovat za odhalení dalšího kousku tohoto příběhu.

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat