úterý 16. února 2016

Odolávať jej - 12. kapitola 2/2


Keď sa Cole vrátil domov z práce, jeho dom bol podivne tichý. Položil nákupné tašky na ostrovček a hľadal Savannah. Nenašiel ani ju, ani Cuddles, tak sa odvážil von, bez toho, aby sa obťažoval vymeniť jeho pracovný odev.

Našiel Savannah, ale vôbec nie ako čakal. Aj keď vedel, že mal hádať lepšie ako od nej očakávať niečo normálne.
Sedela so skríženými nohami na tráve vedľa chlapa z jednotky 4D, Levi tak nejako či podobne. Hlavu mala zaklonenú a z jej pier vychádzal sladký zvuk jej smiechu.
Čo to kurva?
Levi sa ledabolo opieral o lakeť, šklbal steblo trávy. Cole nemohol počuť, čo Levi hovorí, ale nech to bolo čokoľvek, bol si istý, že nikdy nevidel Savannah tak bezstarostnú alebo sa smiať tak oduševnene. Niečo sa v ňom zovrelo žiarlivosťou. Savannah bola jeho. Nevedel, odkiaľ tá myšlienka prišla, ale bola tam, neústupná a majetnícka.
Leviho hlava vzhliadla, keď sa Cole dostal bližšie a Savannah zamrel smiech na perách, keď videla jeho výraz. Bol si istý, že vyzerá pripravený niekoho zabiť. No nie len niekoho - konkrétne hlupáka zo 4D.
„Páni, FBI muž,“ zasmial sa Levi, narovnal chrbticu pri predpokladanej hrozbe, ktorá sršala z Coleovho držania tela.
„Savannah?“ Jeho hlas bol tichý, hrubší, než mal v úmysle.
Savannah sa vyškriabala na nohy. „Cole?“
Zavrel oči a zhlboka sa nadýchol, prinútil sa upokojiť. Savannah mu starostlivo položila ruku na predlaktie, chcela, aby sa uvoľnil.
„Neboli ste vo vnútri,“ ucedil v priškrteným tónom.
„Cuddles potrebovala ísť von.“ Zdvihla psa na bok, oči plné obáv.
Prikývol. „Všetko je v poriadku.“ Potľapkal vrchol Cuddlesinej hlavy a palcom preletel cez Savannahinu tvár. Sledujúc jej úsmev, sa pozrel na Leviho a niečo v ňom zapadlo. „Choď dnu. Dnes večer mám pre teba prekvapenie. Tašky na pulte sú pre teba. Prezleč sa. Ideme von.“
„Von?“ spýtala sa dusiac sa tým slovom.
Prikývol. „Len choď. Budem tam za sekundu.“ Nemohol zmeniť svoje predsavzatie ísť von, ešte nie, no najskôr sa potreboval zaoberať Levim. Ňuchal okolo Savannah ako prekliaty pes a chystal sa priučiť, že to nie je v poriadku.
Jediné, čo sa Cole dozvedel o Levim bolo, že mal dvadsať rokov, išiel do miestnej komunitnej školy a žil so svojou matkou, štyridsať-niečo rozvedenou ženou, ktorá prišla ku Coleovi pri viac než jednej príležitosti.
Potom, čo Savannah zmizla, sa Cole otočil čelom k Levimu, pristúpiac bližšie, až kým neboli hrudník na hrudníku.
Coleov intenzívny pohľad prepálil Leviho a pomaly pokrútil hlavou. „Ona je iná liga.“
Levi neváhal. „Je pre vás trochu mladá, nie?“
„To nie je tvoja zasraná vec. Poviem ti to len raz. Drž sa od nej ďalej.“
Levi si prechádzal rukami po čeľusti pokrytou strniskom. „Čokoľvek poviete človeče, upokojte sa. Len sme sa rozprávali.“

Cole vypustil hnev a odkráčal naspäť dovnútra. Do riti. Možno, že by nemal mať nervy na Leviho. Savannah bolo dovolené mať priateľov, po tom všetkom. Ale bolo tam niečo, čo mu na ňu nesedelo s myšlienkou, že má mužských priateľov. Napriek tomu vedel, že nemá právo byť naštvaný na Savannah. Bude na tom musieť popracovať.

15 komentářů:

  1. Ďakujem za ďalšiu kapitolu

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!!❤❤

    OdpovědětVymazat
  3. Mockrát děkuji za další překlad a korekturu. Jo jo, žárlivost je super věc, ale jen když je na sto honů ode mne.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem pekne za pokračovanie :)

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat