čtvrtek 28. ledna 2016

Úlomok tieňa - 6. kapitola


Ráno sa nado mnou vznášalo príliš skoro, prerušované hulákaním zvoniaceho telefónu a grganím jednorožca po opici. Zažmurkala som nad rozmazanou bolesťou v mojej hlave, oči sa snažili sústrediť, keď som sa skotúľala z postele, aby som na seba zobrala na zemi hodený župan. Nie že by som sa veľmi starala o to, či sa promenádujem polonahá po mojej izbe, ale Phin, to bolo niečo iné.  Len tak-tak, že som o neho nezakopla, keďže sa zložil vedľa mojej postele, chumáčik chlpov na konci jeho chvosta bol zamotaný a mokrý.

Jeden z týchto dní som si pripomínala, že si mám držať telefón v dosahu postele, ale bolo to tak, že som sa musela prehrabať v kope oblečenia. Hodila som ich na hromadu do rohu ako náhle som sa minulú noc dostala do kúpeľne.
„Do riti.“ Telefón prestal zvoniť asi dve sekundy pred tým, než som ho našla, vopchatý v zadnom vrecku mojich rifiel. Otvorila som ho a zamračila sa, keď sa hovor ukončil.
„Kto je to?“ Phineasove chrapľavé zavrčanie na mňa zaznelo z kopy môjho spodného prádla na zemi. Pokrčila som ramenami. Zdá sa, že neskôr budem prať dve dávky bielizne.
„Roweena,“ zamrmlala som. „Ale priala by som si, aby mala lepšie načasovanie.“ Zažmúrila som na hodiny, povzdychla som si, keď som zistila, že je len sedem ráno. „Kristepane. Myslíš, že mocnostiam by vadilo, ak by som sa ich spýtala, či by nemohla byť ďalšia apokalypsa neskôr cez deň? Možno niekedy okolo času na čas?“
„Tak s tým veľa šťastia prajem.“ Zazíval a prevalil sa na bok.
Odvliekla som sa k posteli, úhľadne položiac mobil na nočný stolík. „A čo je to za smrad?“ Pozrela som dolu na Phineasa, môj žalúdok poskočil zhnusením. „Znovu si spadol do záchoda?“
Jeho začervenané oči ostali v štádiu ľahostajnosti. „Och, takže teraz  sa už o mňa zaujímaš. Čo je toto za nerovnomerné priateľstvo?“
Zahryzla som si do spodnej pery, aby som sa nerozosmiala na jeho zúboženom výraze. Normálne by som ho brala vážne, ale opitý jednorožec je poriadne vtipný, bez ohľadu na situáciu. Aj keď som sa v duchu prikrčila, lebo mal pravdu. „Je mi to ľúto.“ Skrčila som sa vedľa neho. „Nemala som v úmysle na teba vyštartovať, Phin. Kam si šiel včera v noci?“
„Prehnal som svoj malý chvostík.“ Zamračil sa, jeho pivom dolepená bradka kývla smerom ku mne. Vydal zo seba piskľavý chichot keď sa pokúsil švihnúť chvostom, sledoval ako tam ostal ležať v premočenom neporiadku. „Malý chvostík.“ Zopakoval, znenazdania kýchnuc. Odtiahla som sa. Posledná vec, ktorú som potrebovala bol sopeľ jednorožca na mojej nohe. „Bola tam taká… nymfa? Rusalka? Och, dopekla, neviem, čo bola zač,“ smial sa. „Ale mala ten najsladší zadok, aký som mal kedy česť o-„
„Viac, než by som potrebovala vedieť.“ Povedala som narýchlo. Ani trochu som nebola prudérna ale niektoré veci bolo lepšie nechať na predstavivosti. Pozrela som na neho a striaslo ma. Alebo nie.
Strelil po mne zničujúci pohľad. „Och, prosím. Myslíš, že počúvať ako si to rozdávaš s Brystionom bolo jednoduché?“ Vstal na neistých nohách, klusajúc vpred a krútiac bokmi, jeho hlas bol vo vysoko položenom falzete. „Och, Ion, nikdy som to predtým takto nerobila, ty zlý chlapec. Možno by si nabudúce mohol svoj mužný prútik strčiť do mojej-„       
Štuchla som doňho prstom, ľahostajne sledujúc ako spadol na koberec, zafŕkajúc s divokým pohľadom prekvapenia. „Ty,“ povedala som trpko, „by si mal byť ticho. A ísť sa očistiť. A urob to teraz, pred tým než ešte viac zašpiníš moju dlážku.“ Zamierila som do kúpeľne, zastavujúc sa len, aby som si vzala osušku pred tým než zapnem horúcu vodu.
Zavrčal a otriasol sa, nohy sa mu podlamovali ako ma nasledoval.
„Hlavu hore. Urobím ti raňajky.“
„Si si istá, že sa ma nesnažíš otráviť?“
Zagúľala som očami. „Fajn. Nech je po tvojom. Sekaná z plechovky pre labužníkov. Čo ty na to?“ Opatrne som ho zdvihla a vložila do vane. „O minútu ti umyjem hryvu.“
„Ako chceš.“
Vrátila som sa do spálne, dávajúc mu trochu súkromia a aby som našla nejakú oblečenie. Zaklopanie na dvere a tlmená otázka oznámili prítomnosť Talivara na druhej strane. Pritiahla som si župan, náhle hanblivá. „Som oblečená.“
Princova hlava vykukla spoza rohu. „Len som sa prišiel uistiť, že je Phineas v poriadku. Nevyzeral veľmi dobre, keď som ho našiel ako sa snaží vyjsť po schodoch.“
„Je v pohode. Len špinavý.“
„Nie je vždy?“ na chvíľu som na Talivara zízala, snažiac sa rozhodnúť či mám niečo povedať o minulej noci, ale dal sa na rýchly ústup, než som mala šancu. Vzala som to ako znamenie, že sa mám obliecť a zabudnúť na to. V poslednej dobe som mala dosť ráno-po-tom sklamaní aj bez toho, aby som do toho musela miešať svojho spolubývajúceho.
Vlasy som si vytiahla do voľného drdola, povedomé zvuky panvice na sporáku ma okamžite naplnili teplom. Zdalo sa, že cesta k môjmu srdcu vedie cez môj žalúdok. Alebo sa aspoň snažila, každopádne.
Zotrásajúc zo seba nepríjemné pocity s ranných hovorov a snažiac sa ignorovať myšlienky na raňajky, starostlivo som pristúpila k napeneniu Phineasa. Nebol to práve pes, nie že by mal námietky, ale aj tak mi prišlo trochu zvláštne umývať ho. Fakt, že si hmkal „Pokerface“ tomu veľmi nepomáhal. „Neumyjem ti tvoje intímnosti. Tie sú na tebe.“
„Otrava.“ Zavrčal, strihajúc ušami. „Myslím, že ja tiež nie, podľa toho kde boli.“
„Super. Teraz ticho a nechaj ma to dokončiť.“ Vypláchla som naposledy jeho hrivu, krčiac nosom nad vlnou špiny, ktorá tiekla do odtoku. „Chlape – keď sa ideš potĺkať, vážne sa ideš potĺkať.“
Zívol a otriasol sa, keď som zastavovala vodu. „Nemáš ani poňatia.“
V rýchlosti som ho osušila, zložiac ho na kobercovú časť podlahy. Hoci bolo pekelne vtipné sledovať ho ako sa šmýka po dlaždiciach v kúpeľni, jednorožec dokázal len horko-ťažko stáť, nieto aby dokázal prejsť cez klzkú drevenú podlahu mojej spálne.
Zakrútil zadkom a strhol sa, skrčiac svoju zadnú k podbrušku. „Myslím, že mám niečo zlomené.“
Mykla som plecami. „Mám ti zohnať veterinára?“
Strelil po mne nepriateľský pohľad. „Prehnal som to, to je všetko. Nie je to ako by som zveličoval prípad svrabu.“
„Dobre, to bol výmysel,“ zamrmlala som. „Možno to boli kraby?“
Jednorožec na mňa vyceril zuby, čokoľvek čo chcel povedať bolo prerušené Talivarovým zdvorilým odkašľaním. „Raňajky,“ povedal jemne a znovu zmizol.
„Tak poď, Phin.“ Zodvihla som ho a zamierila do kuchyne. „Poďme sa najesť.“ Zložila som ho na stoličku, oňuchávajúc taniere s jedlom. Jednorožcove uši sa vzpriamili, keď keramika zaškrípala nad stolom.
„Bolí ma hlava,“ zastonal.
„A to som si myslela, že ten roh lieči opicu.“
Zažmurkal na mňa. „Och, áno… podaj mi pohár vody ak môžeš.“
Talivar sa načiahol do chladničky pre fľašu, otvoril uzáver a podal mi ju. Naliala som ju do misky, vymieňajúc si s princom spýtavý pohľad. Mykol plecami a postrčil ju po stole k Phineasovi. Jednorožec zakašľal a namočil roh do misky, jeho telom prešli slabé záchvevy akoby sa zo seba snažil striasť muchu. Strieborný záblesk vytryskol z jeho rohu a žiaril na hladine. Odfrkol si a dychtivo sa načiahol k ochutnaniu teraz už mliečnej tekutiny.
„To je ono.“ Zamrmlal šťastne.
„Teraz, keď už to nie je problém.“ Našla som svoje miesto aj svoj tanier s vajíčkami. Boli riedke a napoly surové ale aj tak som sa na Talivara usmiala. Body za snahu a tak ďalej. „Čas na jedlo a čaj a plán hry.“
Talivar sa zosunul na stoličku vedľa mňa, zdvihnúc nenútene bosú nohu a položiac si ju na podnožku mojej stoličky. Bol to zvláštne majetnícky pohyb. A zvláštne sexy. Jeho pohľad na mne zotrval o pol sekundy dlhšie než mal, pred tým ako otočil tvár k svojmu tanieru, pošklbávajúc ústami.
„Roweena volala dnes ráno, ale zložila skôr ako som to stihla zdvihnúť.“ Zahryzla som do vajíčok snažiac ignorovať teplo, ktoré mi náhle zaplavilo brucho. „Zrejme by som jej mala zavolať späť ale neviem. Nechcem byť Tressyn Prostredník. Ak na tom Moira trvá, tak myslím, že budem – ale iba dokým nebude nájdená iná náhrada.“
„Ohromne veľkorysé od teba.“ Povedal sucho. „Ale  môžem ti povedať, že keby mala Moira s týmto niečo spoločné, povedala by mi to. Ver mi, si pre ňu príliš dôležitá, aby ťa nechala len tak napospas. Hoci, ak toto prichádza z Dvora… znamenalo by to, že si pešiak, Abby. A pešiaci sú postrádateľní ak vieš, čo tým myslím.“
„Jasné. Viem. Slanina je dobrá, mimochodom.“
Zlomyseľne bodal do vlastných vajíčok. „Meníš tému.“
„Mal si si na to zvyknúť. Pešiak alebo nie, jednu vec som si pri jednaní s Druhým ľudom všimla, nie sú tam žiadne záruky.“ Spojila som sa s ním pohľadom. „V ničom.“
„Nikdy neboli,“ súhlasil, vezmúc čajovník a dolejúc mi hrnček horúcou vodou.
„Okrem toho,“ Dodala som, prehĺtajúc ďalšie sústo, „si myslím, že by si bol šťastný keby som zrušila Zmluvu s Moirou. Koniec koncov, potom by si mohol ísť späť domov.“
Pozrel na mňa nechápavo. „Ja, čo?“
Pozerala som dole na svoj tanier. „Nie je to to, o čom si včera hovoril s Melanie? V Hallows? Myslím tým, som tak nejako jediný dôvod prečo si uviazol v celom tomto zmätku. Ak sa zviažem s niekým iným, budeš slobodný a voľný, však?“
„Povedal ti už niekedy niekto, že je neslušné načúvať?“
Phineas sa mykol, jeho uši sa napli a potom sa vzpriamili. „Počujete to?“
„Či počujeme čo?“ zamračila som sa na neho. „Myslím, že je to tvoja opica. Alebo si si prdol?“
„Nie, nie. Ambrózia nakoniec zabrala. Ale to zvonenie…“
Talivar stuhol. „Tiež to počujem. Ako hlas… alebo nejaký druh kriku.“
Nechápavo som na nich oboch zízala. Nič som nepočula.
Talivar vyrazil dopredu, hlavu uloženú v rukách ako si prsty pritískal k ušiam. „Ach, do riti. Chyť Phina. Toto bude bolieť.“
Otočila som sa, sledujúc s hrôzou ako sa jednorožec vzopäl, oči sa mu pretočili v bielka. Miska spadla zo stola v striebornej spŕške, keď sa zatackal do boku, kopytami bubnoval na boku stoličky. „Phin!“ Otočila som sa z vlastného miesta, aby som ho chytila, zasyčiac, keď mi špička jeho rohu bodla do zápästia. Stiahla som svoju ruku, tenká červená línia bublala pozdĺž vnútornej strany môjho predlaktia. Otrasúc ju, schmatla som väčšiu z kuchynských utierok prehodiac ju cez jednorožcovu hlavu, uhýbajúc ďalšiemu kopytu keď sa mi podarilo zabaliť ho.
Od Talivara zaznel zvuk dusenia sa. Dusil sa. Ignorujúc Phinove vzpieranie sa skrútila som sa po elfovom boku. „Záchvaty.“ Vydýchla som. Mali záchvaty.  „Čo do pekla!“
Phin omdlel pod mojou pažou, nohy mu viseli.  Položila som ho na zem, tak rýchlo ako som len mohla, ťahajúc preč od stola. „Hej?“
Žiadna odpoveď. Dopekla.
Moje paže vkĺzli pod neho a ja som ho stiahla zo stoličky, keď jeho nohy divoko vykopli dohora. Počula som, ako sa rozbili taniere, keď sa stôl prevrátil, tesne minúc nás oboch.
Sústreď sa, Abby. Ulož ho nabok. Vlož niečo pod jeho hlavu.
Slová boli ako litánie, keď som sa nimi pokúšala riadiť. Viem, čo robiť so záchvatmi. Koniec koncov, mala som už celkom dosť tých strašných vecí. Ale potom, všetko, čo viem je, že sa má začať hýbať…
Alebo byť kompletne odtrhnutý z reťaze…
Uhla som sa, keď sa jeho telo začalo triasť, mágia jeho príťažlivosť (pôvabu) odišla preč. Zachytila som rýchlym pohľadom jazvu pozdĺž jeho krku ale nemala som čas tomu venovať svoju pozornosť, keď ma schmatol za ruky. Stálo ma takmer všetko, čo som mala, aby som ho zatlačila k podlahe, jeho povaha bojovníka vyšla navonok. Keby si bol vedomý toho, čo robí, bol by schopný roztrhnúť ma vo dvoje.
„Prestaň so mnou bojovať… ty sukyn syn…“ Obkročmo som si na neho sadla, s kolenami na jeho ramenách, snažiac sa uvoľniť jeho stisk na mne.
V diaľke som počula zvoniť telefón ale nebolo nič, čo by som s tým mohla teraz robiť. „Talivar? Zobuď sa.“ Môj hlas sa zlomil pod tlakom a ja som vedela, že nebudem schopná držať ho bez pohnutia o nič dlhšie. Stuhol, krk nehybný, a potom sa jeho ústa uvoľnili a paže spadli k jeho bokom.
Moje vlastné ruky sa triasli, adrenalín stúpal v mojich žilách spolu s odplatou. Ignorujúc kŕče v svaloch, ktoré neboli úplne uvoľnené, skrčila som sa k nemu, aby som zistila, či to začne znovu. Ale ako Phin, Talivar teraz vyzeral, že spí.
Klesnúc na podlahu odvážila som sa pozrieť po kuchyni, ledva si všímajúc spôsob akým sú dlaždice pokryté v zmesi syra a vajíčok, oleja a čaju a rozbitého porcelánu. Ťažko prehltnúc, zatvorila som oči a zhlboka dýchala.
Pokoj. Potrebujem pokoj.
Telefón znovu zvonil, ozývajúc sa v divokom búšení na moje vchodové dvere. „Myslím, že som povedala, že chcem apokalypsu naplánovať na poludnie.“ Zamrmlala som, odolávajúc potrebe udrieť do niečo päsťou. Stále sa trasúc som sa vytiahla na nohy, počúvajúc ako Melanie v panike kričí do môjho záznamníka.
Dostala som sa k dverám, trhnutím ich otvorila odhaľujúc slzami zmáčanú Charlie, držiacu Benjamina v bezvedomí v jej náručí, krídla bábätku ovísali. „Och, bože, Abby. Otvorila som si tu Dvere...“ Jej spodná pera sa triasla.
Bez slova som od nej vzala dieťa, moje srdce kleslo, keď som uvidela jeho visiacu čelusť. „Čo sa to deje? Vieš to?“
„Viem?“ Strelila po mne, neveriaci pohľad, spadla jej sánka, keď uvidela Talivara a Phineasa ležať na podlahe. „Och, do riti. V jednom momente som ho kŕmila, všetko bolo fajn… a potom… neviem. Začal sa dusiť. Myslela som, že je to horúčkový záchvat alebo možno alergická reakcia. Alebo by som mala, ale keď sa konečne prestal triasť, išla som nájsť Roberta.“ Ťažko prehltla.
„Je ako oni?“
Charlie prikývla. „Nemohla som s ním pohnúť. Nemohla som prísť na to, čo robiť. Snažila som sa ti dovolať, ale neodpovedala si mi a tak som prišla sem.“ Naše pohľady sa stretli. „Myslíš, že tá Vília žena s tým má niečo spoločného?“
„Nedáva to zmysel. Minulú noc vzali Tresu do väzby.“

„To aj urobili.“ Tresyin hlas na nás pretiahol od dverí. Mohla som sa len bezmocne dívať ako elfka vkročila do môjho bytu, krútiac bokmi. „Si pripravená podpísať tie Zmluvy teraz? Pretože ak nie, nechám ich zomrieť.“

7 komentářů:

  1. Děkuji moc za překlad.

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc za skvělý překlad a korekturu.

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Az teraz som zistila, ze je tu pokracovanie prvého dielu. Dakujem vam dievcata a velmi sa tesim.

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat