čtvrtek 29. října 2015

Úlomok tieňa - 4. kapitola


„Pripomeň mi, že mám neskôr poďakovať Melanie za to, že bola taká stručná.“ Zamrmlala som.
„Pripomeň mi, že jej mám tie zasrané husle rozbiť o hlavu.“ Odsekla Charlie. „Čo tu do pekla robíš?“

V zúfalej bezmocnosti hľadám Roberta. „Máme problém s Moirou.“ Zložila som deku zo svojej hrude. „A Benjamin potrebuje svojho otecka.“
Charliena hlava sa otočila na Roberta, jej tvár očervenela. „Sľúbil si mi. Sľúbil si mi, že sa to nestane. Že si sa o to postaral.“
„Hej, je mi ľúto, že som k vám takto vpadla,“ povedala som, hojdajúc Benjamina, zabraňujúc veciam, aby sa ešte zhoršili. Jeho oči boli veľmi veľké a videla som, že sa jeho dolná pera začína triasť. Ďalší výbuch ako tento a neudrží sa. „Ale neobviňujte dieťa. Ani mňa.“
Otočila sa na mňa, jej tmavý pohľad spaľujúci. Bez ďalšieho slova vkráčala so kúpeľne a zabuchla za sebou dvere tak silno, až sa otriasli steny.
Skvelé.
Samozrejme, Benjaminova tvár sa zvraštila do detskej gule hnevu, čo mu bolo podobné. „Pššt, láska.“ Vyzliekla som mu svetrík než som ho vybrala z nosiča, aby som si ho mohla pritúliť k ramenu. Robert na mňa zízal, popolavý. „Čo to je?“
„Krídla,“ povedal chrapľavo rozvinúc tie svoje s nízkym zvukom úzkosti. „Môj syn... má krídla.“
„Áno. Vlastne, tak nejako sa ukázala len pred pár dňami.“ Zamračila som sa. „Chceš si ho podržať?“
Oči sa mu rozšírili. „Môžem?“
„No, do riti, dúfala som v to.“ Neistota sa usadila hlboko na dne môjho žalúdka. „Chceš mi povedať, že ti Moira nikdy nenechala podržať si ho?“
„Nie.“ Natiahol ruky, končeky prstov sa chveli, keď hladil vrchol Benjaminovej hlavičky, nežný úžas zjemnil ostré hrany jeho rysov. Dieťa poriadne začkalo, ale vzlyky prestali ako náhle sa pozrel na svojho otca. Ich rovnaké oči žiarili zvláštnym druhom poznania, takmer ako by si premeriavali jeden druhého. Bolo to desivé a rozhodne nič, čo by som Benjamina videla robiť pred tým. V duchu som mohla len pokrčiť ramenami. Možno to bola záležitosť anjelov.
„Vezmi si ho.“ Bez čakania na odpoveď som mu podala dieťa, ustúpila som a trela si svoje teraz boľavé líce. Kvôli jej normálne jemnej povahe, Charlie zrejme zabalila balík kladív do svojej päste.
Robert vzdychol, uhniezďujúc si Roberta v ohybe svojho krku. „Môj malý chlapček.“ Benjamin vlhko popotiahol, nozdry sa mu na chvíľu rozšírili. Odstránila som zvyšok z nosiča a zmotala som ho do tašky na plienky.
„Mrzí ma to, Sparky.“ Anjelove ústa sa skrivili, akoby sa snažil nesmiať, keď mu vykĺzla prezývka, ktorú mi dal, s Bostonským prízvukom. „Má tak trochu náladu.“
„Tak to som si všimla. Nechcela som...uhm...vás takto vyrušiť.“
„Samozrejme, že nie. Nie si hlúpa.“ Zamračil sa. „Ak by to bol niekto iný, namieste by som ho zabil.“ 
Cez špáru na dverách kúpeľne preletel tieň, pohyb prerušovaný tým, čo znelo ako udieranie pästí do steny. „Vyzerá byť poriadne naštvaná.“
„Mal by som ísť za ňou,“ povedal, ale nepohol sa, aby mi podal dieťa. „Je stále tak trochu precitlivená odkedy...od jej únosu.“ Niečo hladné prešlo jeho tvárou, a zarazil sa, prsty hojdali Benjaminovu hlavu, akoby sa snažil vryť tento moment do svojej pamäti naveky.
Zachvela som sa. Hlúpa alebo nie, netúžila som sa pliesť medzi anjela a jeho Prostrednícku milenku, ale zdalo sa byť nemysliteľné, dať tomu mužovi jeho dieťa a o dve minúty mu ho vziať. Na druhej strane, práve som vystrašila svoju priateľku, a to bola moja vina. Mohla som ju len ťažko obviňovať za jej reakciu.
„Tu.“ Zohla som sa a vytiahla som z tašky na plienky fľašu. „Choď to zohriať...aj tak je už čas.“
Nebeský na mňa zízal, prichytený medzi nádejou a mizériou. „Tak choď.“ Štuchla som ho. „Hrniec. Horúca voda. Test na zápästí. Toto zvládneš,“ Uistila som ho. „Napokon, ledva dokážem pripraviť hotdog v mikrovlnke a zvládla som to.“ Môj pohľad zamieril ku kúpeľni. „Posnažím sa s ňou porozprávať.“
„Dobre.“ Pevne pritiahol krídla k svojmu chrbtu. „Budem v kuchyni.“
Zmizol, zanechávajúc za sebou slabý závan peria, jeho bosé novy nevydávali žiadny zvuk. Bolo divné vidieť takú pokojnú eleganciu u niekoho so stavbou svalov ako malý býk. Avšak svoje dieťa držal akoby niesol fúkané sklo. Bola to správna voľba, rozhodla som sa. Nech boli Moiryne dôvody akékoľvek, aby Roberta nenechala vídať svojho syna, nezasvätila ma do nich. Prostredník alebo nie, nedokázala som čítať myšlienky.
Zapraskala som čeľusťou, otriasajúc posledné bodnutie, opatrne som sa blížila k dverám kúpeľne. Jemne som zaklopala na kľučku. „Charlie? Si tam v poriadku?“
„Choď preč.“
„Počuj, viem, že si nasratá a je mi to ľúto, ale vážne teraz potrebujem tvoju pomoc.“
Tieň prestal chodiť hore dolu na chvíľku a potom začal znovu. „Nezaujíma ma to. Odkedy počúvaš ostatných? Nie že by na tom záležalo. Všetko ti vychádza aj tak najlepšie tak či tak.“
„To nie je fér. Ty a Robert ste mi vyhadzovali na oči, že som za vami neprišla, keď zmizla Protektorka. Dávajúc jasne najavo, že nie som hodná svojej pozície. Čo môže ale nemusí byť pravda.“ Dodala som. „Ale som tu teraz a žiadam ťa o pomoc.“
Dvere sa rozleteli, prudký vánok mi rozfúkal vlasy z tváre. Nedobrovoľne som ustúpila. Charlie sa na mňa pozerala, jej slzami zmáčané líca sa leskli v kúpeľňovom svetle. Bolelo ma vidieť to, hoci si zotrela zvyšky svojej očnej linky preč.
„Nemáš právo odo mňa niečo žiadať.“ Držala svoj hlas nízko posadený, chrapľavý so vzlykom, ktorý ešte neunikol. „Nedala som Moire už dosť?“
Trhla som sebou. Mala pravdu, podľa všetkého, ale aj tak. „Ja nie som Moira.“ Povedala som, neodvažujúc sa položiť jej ruku na plece. „Nikdy som ťa nežiadala o nič, čo by si mi nechcela dať.“
„Si jej zástupkyňa. To je prakticky to isté.“
„Je?“ zdvihla som na ňu obočie a ona očervenela.
„Možno nie úplne.“ Poopravujúc sa. „Ale aj tak. Tá žena má dieťa s mojím milencom. A ty si to vedela! Vlastne si mala tú drzosť pozerať sa mi do očí a nič mi nepovedať. Ani slovo, Abby.“
„Ty by si mi to povedala? Keby sme si prehodili miesta? Povedala by si mi, že Ion niečo mal s niekým iným? Stalo sa.“ Pri tom pomyslení som zovrela prsty. Hypoteticky alebo nie, rozumela som jej pocitom príliš dobre. 
Zažmurkala na mňa. „Čo za otázku to je? Samozrejme, že by som to....ale úprimne Abby, prečo by na tom záležalo?“
„Záležalo by na tom mne.“ Povedala som, neschopná zadržať preskakujúci hlas. „Aj keď som si nie istá, čo máš na mysli.“
„Je to démon, Abby. Prečo by nemal podvádzať?“
Zahryzla som dosť silno na to, aby mi tiekla krv na vnútornej strane líca. „Budem predstierať, že si to nepovedala. A predovšetkým, nevedela som o Robertovi a Moire až kým som neutiekla zo zvyškom z vás. A za ďalšie...dobre, do riti. Ako som sa mala dostať medzi moju šéfku, jej bodyguarda a jednu z mojich najlepších priateliek?“
Zamračila sa, stiahla župan z háčika na sprche, a obliekla si ho, prekrížiac ruky na prsiach. Oprela sa o rám dverí, asi tak presvedčivá ako kanárik v miestnosti plnej mačiek ozbrojených brokovnicami. „Mala si niečo povedať.“
„A nechala by si Roberta vyviaznuť z toho bez slova? Čo je to za blbosť?“ Slabý nárek sa ozval do spálne z kuchyni. Zvuk náhle ustal, nasledovalo vzdialené Robertove mrmlanie. Znovu som sa upokojila, trúc si lakeť.
„Neviem,“ zašepkala. „Ja len...Len by som si priala, aby sa nič z toho nestalo. Urobila by som pre neho čokoľvek. Čokoľvek.“ Jej spodná pera sa zachvela. „Ale nemohla som mu dať dieťa. A snažila som sa. Boh vie, že som sa snažila.  A potom tá...suka...vtancovala dnu a mávala mi tým dieťaťom pred nosom.“
„To som nevedela. Nikto z nás to nevedel.“ Sadla som si na kožený otoman pri jej posteli. „Ale to je to, čo som mala na mysli, Charlie. Bolo by to jednoduchšie keby to prišlo odo mňa?“
„Neviem.“ Zopakovala, jej hlas prázdny.
„Počuj, čokoľvek, čo si s Robertom musíte prebrať, nechcem vám do toho zasahovať. Ale neprišla by som dnes sem, keby som si nemyslela, že je to dôležité. Akékoľvek máš problémy s Moirou – a nemôžem povedať, že by som ťa obviňovala,“ pokračovala som rýchlo ďalej, keď sa vzpriamila. „ale to dieťa je v tom nevinne. Netrestaj ho za to, že je tu, dobre?“
Stuhla a potom jej ramená klesli. Vzdychnúc, zviezla sa k zemi. „V poriadku. Pokúsim sa. Povedz mi, čo sa deje a ja sa budem snažiť.“
„Takže, tomu neuveríš, Moira znovu zmizla.“  Zdvihla som ruku, zastavujúc jej otázky. „Nie tak ako si myslíš. Mala byť preč len pár týždňov. Naplánovaná cesta do Faerie, na vyčistenie vzduchu o jej prepojení s Mauriceom.“ Zachvela sa nad menom muža, ktorý nás takmer všetky zabil. Dokonca aj po ôsmych mesiacoch, jeho meno vyvolávalo pocit na zvracanie v mojom žalúdku.
Charlie sa unavene zasmiala. „Stále sa mi o tom snívajú nočné mory, vieš. Byť uväznená...“ Zhlboka sa nadýchla, jej pohľad sa stretol s mojím. Zo všetkých, ktorý boli ovplyvnený Mauriceovým plánom, Charlie na tom bola zrejme najhoršie. Slabo sa na mňa usmiala a vzdychla si. „Takže je preč?“
„Stále vo Faerii, každopádne. Dnes sa v Hallows ukázala nejaká vyšinutá Faeská žena. Povedala, že je nová Protektorka. Chcela, aby som na ňu previedla svoju zmluvu. Keď som odmietla, snažila sa vziať Benjamina. Talivar ju teraz vonku loví.“
Vstala. „Poď,“ povedala ponuro. „Povieš to Robertovi. Bude sa chcieť do tohto nejako zapojiť.“
„Zapojiť, do pekla.“ Zamrmlala som, kráčajúc za ňou. „Dúfala som, že tú suku dorazí.“
„Očarujúce.“
„Nestretla si ju. Liezla mi do zadku, takže mi ho takmer pobozkala.“
„Pobozkať koho?“ Robert vzhliadol od Benjamina, ktorý bol usadený v ohybe jeho ruky, je tvár bola naplnená pokojom, ktorý som pred tým nevidela. Dieťa neprestajne niečo brblalo, oči napoly zatvorené a lenivé.
Charlie nahlas prehltla a vymenila si dlhý pohľad s anjelom. „Myslíš, že by bolo v poriadku keby som si ho podržala? Nie na dlho.“
Pokrčila som ramenami, našpúliac pery. „Spýtaj sa Benjamina. Zvyčajne ho nechám nech si vyberie, kto má právo držať ho. Podľa mňa, vyzerá ako dobrý odhadca charakteru,“ Povedala som premýšľajúc nad jeho reakciou na Tresu. Možno je to pravda, čo sa hovorí o deťoch a mačkách.
Prišla k Robertovi tichými krokmi a načiahla ruku, jej oči sa rozšírili keď sa pozrela dolu na malú tvár, drobné krídla. „Och, Bobby,“ zašepkala. „Je krásny.“
„Hajzlík,“ povedala som, neschopná zadržať úsmev, ktorý sa mi preletel cez tvár. „Vie ako spracovať davy,“ varovala som ju, keď jej ho Robert opatrne vložil do náruče. Ledva prikývla, zatvorila oči, keď si privinula Benjamina k hrudi.
Benjamin sa zavrtel a potom usadil, bezbranne sa naťahujúc a krútiac jej striebornou retiazkou, modré oči smutné. Robert na nich pozeral o minútu dlhšie a potom potriasol hlavou, akoby sa snažil vyčistiť si ju. „Takže, pobozkať koho?“
„Tresu. Ona je unášajúca, klamúca suka, ktorá je podľa všetkého novou Protektorkou,“ povedala som, snažiac sa neustúpiť. Jemný alebo nie, ten chlap ma desil na smrť, a z dobrého dôvodu. „Moira uviazla vo Faerii a jej údajná náhrada sa práve zjavila.“
„Robíš si srandu.“ Jeho ruka trhla dolu k jeho boku, zovrúc sa v päsť okolo prázdneho vzduchu, keď tam nenašla jeho meč.
„Vedela si o tom?“
„Čo do pekla je toto za otázka? Samozrejme, že som to nevedela.“
„Začínam si v tom všímať vzore,“ povedala som sucho.
„No, prečo by mi to asi povedala?“  Zvrčal na chladničku, ako by mu mohla dať odpoveď. „Bol som degradovaný, pretože som si nekonal svoje povinnosti.“
Charlie vzhliadla od jej hrkútania a zamračila sa. „To nebola tvoja chyba.“
Otvoril ústa ale ja som vkročila medzi nich. „Na tých veciach teraz nezáleží.“ Pomoc alebo nie, nechcela som byť zaseknutá uprostred domácej hádky. Fakt, že som bola tak nejako nepriamou príčinou spomínanej hádky mi neunikol, ale rozhodla som sa, že to nebolo treba zdôrazňovať. „Tu je to. Chcela odo mňa, aby som na ňu previedla svoju Zmluvu, a keby som sa nepohla dostatočne rýchlo, tak by zo mňa urobia Prostredníka priamo.“
Robert sa zamračil. „To vôbec neznie ako Fae. Niečo tu nie je v poriadku.“
„Nie.“ Charlie prestala hojdať. „Faeovia nevedia klamať, aj keď sú zradný v najlepšom prípade, ale nie je to tak, že by takto nútili smrteľníkov.“
„Ešte na to netlačili,“ pripomenula som jej, podávajúc Zmluvu Robertovi. „Čo si myslíš o tomto?“
Zmračil sa, pohľad namierený na slová moment pred tým, než bleskovo zroloval pergamen. „Nie som žiadny odborník na toto. Vyzerá to legitímne, ale nezaručujem sa za to.“
„Nie. Vlastne, potrebujem aby si kvôli mne zavolal Roweenu. Nech príde dnes v noci na trh. Dúfajme, že dovtedy Talivar nájde Tresu a vyriešime všetky tieto sračky.“
Robert prižmúril oči. „Chcem byť pri tom. Bývalý bodyguard alebo nie, myslím, že na to mám právo. Ak sa tá...elfka...pokúsila ublížiť môjmu synovi...“
Charlie sebou trhla, zaboriac tvár do Benjaminovej hustej hrivy vlasov. Odvrátila som sa od túžby, ktorá sa odrazila v jej tvári, zmiešaná s veľmi starou bolesťou. Okamžite som sa cítila ako príslovečná mucha na stene a posunula som sa. Toto som nemala vidieť. „Nie.“ Povedala som. „Nemyslím si, že by si mal. A nechcem ťa tam.“
Vzpriamil sa. „Je to matka môjho dieťaťa. Dopekla s tým, ak by som mal dovoliť, aby sa jej niečo znovu stalo.“
„Ježiši, ty si ale idiot.“ Vyštekla som, neschopná dlhšie znášať Charlienu bolesť. „To  všetkým Nebeským chýba empatický gén alebo je tvoja  debilita náhodná? Je tu toho viac.“ Vystrčila som spodnú peru. „Kto okrem nás vie, že si Benjaminov otec?“
Pokrčil ramenami, zmätený. „Rozhodne som nikomu nič nepovedal...teda okrem Charlie. Sakra, myslel som si, že ma Moira nechce v jeho blízkosti.“
„Možno nechcela. Ale prečo? Nevyzerala ako ten typ...hoci odhliadnuc od...uhm...tej veci s podvádzaním.“ Jeho tvár očervenela, ruky stisli tvrdšie. Bolo to odo mňa hlúpe, možno. „Ale tu je pointa. Dokonca si nemyslím, že povedala kráľovnej, kto je jeho otcom.“
„Všeobecnou mienkou bolo, že to bol Maurice,“ Súhlasila Charlie tichým hlasom. „Ale každý, kto videl tieto malé krídla...“
„Ale tie krídla tam pred tým neboli. Až doteraz, nikto nemal najmenší dôvod spochybňovať jej slová.“
„Na čo presne narážaš? Myslíš, že sa za mňa hanbila? Za to čo sme urobili?“ Robert sebou trhol pri vlastných slovách a poslal Charlie ospravedlňujúci pohľad.
„No, ja by som sa hanbila.“ Bojovala som s potrebou udrieť ho po hlave. „Nie, ty hlupák. Myslím, že nechcela, aby to niekto vedel. Myslím, že si myslela, že sa jej niečo stane ak odíde naspäť na Vílí dvor. Myslím, že sa snažila ochraňovať svoje dieťa.“
„Nerozumiem. Prečo by chcela, aby si ľudia mysleli, že je Mauriceovo?“ Charlie sa zamračila.
„Nie som si istá, či áno. Predpoklady sú aké sú. Možno to nebrala ako zvyšovanie špekulácií. Ale ak by nechcela, aby vedeli, kto je otec jej dieťaťa, čo bolo lepšie ako zbaviť sa ho? Odstrániť ho zo svojej prítomnosti?“ pozrela som na anjela. „A kto ho teraz lepšie ochráni, keď sa veci náhle zvrtli? Talivar povedal, že Faeovia nepriznávajú otcov ich detí. Mohla to povedať komukoľvek a nestarali by sa. Ale myslím, že ona sa starala. Veľmi.“
„V poriadku. Takže čo chceš robiť, keď nám ho tu necháš? A vedz, že anjeli berú rodičovstvo veľmi vážne, Abby,“ dodal jemne.
„To čo vždy. Skúsim to a budem dúfať v najlepšie. Dnes v noci pôjdem na trh a uvidím, či prídem a to, čo sa deje, ale nechcem to dieťa nikde v mojej blízkosti. Každý vie, že som Moiryn Prostredník. Viem si predstaviť, že môžem byť lákavým cieľom pre každého, kto ju ohrozuje.“ Slabo som sa na nich usmiala. „Ako viete. Na druhej strane, myslím, že by ste sa nemali ukazovať....alebo aspoň nerobiť žiadne rýchle zmeny vo svojom správaní. Nemyslím, že by ste mali vôbec vychádzať s dieťaťom von. Aspoň pokiaľ vám neprinesiem viac informácií.“
„Ale čo jedlo a postieľka a všetky ostatné veci?“
„Mám nejaké veci v taške na plienky, ale hej, môžem poslať Talivara s ďalšími.“ Zašpúlila som na nich pery. „Samozrejme, to znamená, že zrejme bude musieť použiť vaše osobné Dvere.“
„Len raz,“ súhlasil Robert. „A radšej nech pred tým zavolá.“
„Myslím, že to zvládnem. Hoci Phin by mohol prísť na návštevu. Začal mať rád Benjamina. „
„V poriadku,“ Povedala Charlie. „Takže, čo to znamená pre teba. Budeš sa snažiť pouziť Dvere?“
Pokrútila som hlavou. „Nie. Mel otvorila tieto jedny priamo. Stratila by som sa, keby som sa snažila nájsť cestu späť domov. Lepšie bude, keď proste vykĺznem zadom.“
„Je tu tunel,“ Povedal Robert so zavrčaním. „Inštalované bezpečná miestnosť pod podlahou po tom...po tom všetkom.“
„Nie je to zlý nápad,“ uvažovala som. Hoci, kam by som takú vec vo svojom byte dala, bolo diskutabilné. A ani to nebolo tak, že by som mala toľko peňazí na renováciu. „V poriadku. Čakajte na informácie a ja vás budem kontaktovať tak skoro ako budem môcť.“
Robert vážne prikývol, vedúc ma do spálne. Odtlačil otoman a odkryl padacie dvere v podlahe. „Ak ma budeš potrebovať, zavolaj. Dieťa alebo nie, nenechám ťa znovu bez ochrany.“
„Zavolám. Kam to vedie?“ pochybovačne som pozrela na padacie dvere. Pravdepodobne tam boli pavúky. Zachvela som sa.
„Vyjdeš dva bloky za autobusovou stanicou. Je tam čarovná skriňa na odňatie slobody. Mala by si byť v bezpečí.“
„Pohodlné.“
„Nikdy nevieš, kedy budeš musieť opustiť mesto.“ Pokrčil ramenami. „Pripravená?“
„Jasné.“ Vytiahnuc padacie dvere, objavil sa atramentovo čierny vchod to tunelu. Nádhera. „Vieš, niektorí z nás nevidia v tme.“
„Sleduj schody.“ Zvolal užitočne, keď som zostúpila. „Je tam zábradlie.“
Schmatla som zábradlie, vďačná za to, že nebolo ani slizké ani obzvlášť pokryté pavučinami, nechala som, aby ma vyviedlo von. Vánok a kliknutie nado mnou mi napovedalo, že zatvoril dvere.
A ja hlúpa. Zabudla som sa spýtať Charlie na tú vec s médiom. „Do riti.“ Zatlačila som tú myšlienku dozadu. Duchovia mohli počkať. Ja musím nájsť odpovede a zrejme v krátkom čase.

Dobré časy.

4 komentáře:

  1. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuju moc za překlad a korekci. :)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za další kapitolu

    OdpovědětVymazat