úterý 6. října 2015

Odolávať jej - 7. kapitola


Cole sa prebudil na náhly zvuk tlmeného výkriku. Čo do...
Z postele vybehol behom okamihu a siahol po pištoli, ktorú mal v šuplíku vedľa postele, ale potom si spomenul na Savannah. Prebehol halu a našiel ju metajúcu sa v posteli, rukami bojovala proti imaginárnemu súperovi, mäkké vzlyky jej unikali perami.

„Nie! Nie!“ kričala. „Neopúšťaj ma. Nemôžeš ma opustiť.“
Jej hlas bol naplnený toľkými emóciami, že po Coleovi prebehli zimomriavky. V zlomku sekundy prešiel cez izbu, nebol si istý či hovorila s ním alebo ešte stále snívala.
Ale keď sa dostal k posteli a videl mesačný svit na jej tvári, oči mala stále zatvorené. Mala nočnú moru.
„Savannah.“ Potriasol ramená. „Savannah, zobuď sa. Je to len sen.“
Oči sa jej otvorili a pozrela na neho. „Cole?“
„Áno, tu je Cole, miláčik, som tu.“
Natiahla sa po jeho krku a stiahla ho k sebe. Horúce slzy máčali jeho krk zdržiac ho pred odtiahnutím ako mu logika požadovala. Namiesto toho sa jeho paže obtočili okolo nakloneného tela a on si ju pritiahol ešte bližšie. „Psst. To je v poriadku. Mám ťa.“
Slabo vzlykla a chytila ho ešte pevnejšie, držala ho ako by šlo o život. Po niekoľkých minútach jej výkriky poľavili, ale jej smrteľné zovretie nie. S vedomím, že ani jeden z nich by týmto tempom nezaspal, si Cole ľahol vedľa nej, jemne ju uložil proti jeho telu - jej zadnú časť pred jeho prednú stranu - a zabalil ju do svojho náručia. Otočila hlavu a stretla sa s jeho očami, mlčky ho prosila, aby jej neublížil. Ten pohľad ho rozdrvil. Upokojoval ju rukou po tvári, odčesol jej neporiadne vlasy z tváre. Premýšľal či jej sen bol o Dillonovi, ten chlap jej totiž robil starosti. „Si v bezpečí. Teraz spi.“
Jeho tretí deň voľna prebiehal rovnako ako ostatné - strávil deň so Savannah. Ona varila. On jedol. Bolo to pekné, táto rutina sa vyvíjala. Samozrejme, že ešte netušil, čo robil, keď jej dovolil zostať s ním. A čím dlhšie zostala, tým väčšia bola pravdepodobnosť toho, že by objavila kostlivcov Coleovej minulosti, ktorých by bolo lepšie nechať v skrini. Ale tieto myšlienky boli zatlačené do veľmi zadnej časti jeho mysle, Savannahina sladká nevinnosť odvádzala jeho pozornosť.
Po večeri, steaku, pečených zemiakoch a dusenej brokolici, Savannah spravila popcorn na sporáku a stočení do klbka na gauči pozerali film.
Bola to romantická komédia. Savannah sa naklonila dopredu, zvedavá na rozvláčnenú časť, sledovala na obrazovke bozk páru a ich pád do postele, akoby ešte nikdy predtým nič také nevidela. Do pekla, možno že nie.
Cole sa pokúsil zachovať určitú vzdialenosť medzi nimi, ale Savannah bola čoraz bližšie a bližšie, až ho tlačila na bok, s hlavou položenou na jeho ramene. Nechcel nič viac, než ju vziať do náručia a držať ju, ale tá myšlienka bola taká zvláštna až sa mu nepáčila, takže sa prinútil sedieť nehybne a robil, čo mohol, aby si nevšímal krásnu dievčinu vedľa seba. Tak ako to bolo vôbec možné.
Keď sa ich film skončil, Cole prepol na správy. Prvý príbeh je o zastavení šírenia sa tohto kultu v komplexe. Očami švihol po Savannah, aby zmeral jej reakciu, ale zaspala. Jej tvár bola pokojná a krásna. Striedavo vrhal kradmé pohľady na spáčku a díval sa na reportáž o komplexe, ale nenaučil sa nič nové. Čakal do konca reportáže a stisol jej rameno, aby ju prebudil.
„Savannah, poď, je čas ísť do postele.“
Prebudila sa, jej ospalé oči blikali na neho. „Nie, ešte nie. Chcem zostať tu s tebou,“ zašepkala, jej hlas bol chrapľavý zo spánku.
Verila mu až príliš. Musela ísť do svojej izby a pravdepodobne zamknúť tie hlúpe dvere, pretože spôsob, akým sa tričko držalo na jej prsiach, skĺzlo jej na stranu a vystavovalo posmievajúci sa kúsok kože... Predstavoval si, že si preťahuje tričko cez hlavu a on okusuje jej mäkké telo, skúma prsia a  jemne ich olizuje a bozkáva, kým by stonala jeho meno týmto sladkým zachripeným hlasom. Prinútil však svoju myseľ odkloniť sa.
Ťažko prehltol. „Musíš ísť do postele. Zaspala si.“
Pozrela mu do očí. „Nechcem byť sama,“ priznala.
Vedel, že asi urobil chybu, spal s ňou v posteli včera v noci, a rozhodne z toho nechcel vytvoriť precedens, ale vedel, že nemohol odmietnuť jej žiadosť. Jednoducho prikývol a viedol ju do svojej izby. Jeho posteľ bola väčšia.
„Chceš spať v mojej izbe?“
„S tebou?“ spýtala sa neistým zvýšeným hlasom.
Prikývol.
„Áno.“
Potom, čo sa dostali k posteli, Cole stiahol prikrývku a Savannah vliezla dnu. Pritúlila sa do vankúšov a vdýchla. „Vonia ako ty.“
Nepýtal sa či je to dobre alebo zle, ale ospalý úsmev na jej perách potvrdil jej názor na vec. Nevedel ako spracovať skutočnosť, že jeho pižmom voňajúce obliečky - ktoré boli už pravdepodobne určené na pranie - ju tešili. Hoci sa mu veľmi páčila jej vôňa. Možno to bolo len prirodzené, že je priťahovaný k vôni opačného pohlavia.
Cole vedel, že to bolo nebezpečné územie. Nielen preto, že k nej bol nepopierateľne priťahovaný, ale preto, že sa bál, že by sám vo svojom živote urobil niečo príliš zásadné. Určite by tu zostala dlhšie, a čo potom? Nikdy nemal v úmysle dovoliť jej, aby k nemu prirástla. Ale to bolo presne to, čo sa práve stávalo. Cole sa prezliekal v kúpeľni, vyzliekol si košeľu a vstúpil do pyžamových nohavíc, ktoré už začal nosiť kvôli Savannah.
Keď vliezol do postele v sporo osvetlenej miestnosti, Savannah sa pritisla smerom k nemu a  uhniezdila sa na jeho nahej hrudi.
Mäkká krivka jej pŕs sa pritlačila na pevnej rovine hrudi a nohy preplietla s jeho. Okamžite stvrdol. Do riti.
Posadil sa a dal ju zo seba dole. „Nie, Savannah. Nemôžeš to robiť. Môžeš tu spať, ak chceš, ale ja potrebujem priestor.“
Zahryzla sa do pery a pozrela sa nadol, zdanlivo ublížene z toho, čo povedal.
„Hej, to je v poriadku. Neurobila si nič zlé. Ja som len zvyknutý spať sám.“ Bola to pravda, ale nie úplne. Nechcel nič viac len ju vziať do náručia a držať ju celú noc. Do pekla, priznal si, chcel urobiť oveľa viac, než držať to lákavé telíčko, aj keď si nikdy nedovolí konať. Nechcel ju takto využiť, ale, ako zvyčajne, zistil, že je to ťažké.
Savannahin mučenícky pohľad sa na ňom zadržal v mesačnom svetle. „Si na mňa naštvaný?“
Neodolal a pohladil ju po tvári. „Nie. Neurobila si nič zlé. Len si trochu oddýchni, dobre?“
Prikývla a ľahla si - tentoraz na druhej strane kráľovsky veľkej postele. Našla jeho ruku pod prikrývkou a dala ju k sebe. „Ďakujem, Cole.“
Palcom jej pretrel chrbát ruky, tešiac sa z jednoduchého kontaktu medzi nimi. „Dobrú noc, Savannah, spi dobre.“
O niekoľko okamihov neskôr sa jej dych stal hlbokým a dokonca vedel, že zaspala. Bol príliš rozrušený, aby urobil to isté. Jeho erekcia sa dožadovala za pozornosti. A majúc jej mäkké, ženské krivky vedľa seba, tlačiac na všetky jeho gombíky, vôbec nepomáhalo. Pozrel sa na dvere do hlavnej kúpele či by nemohol vykĺznuť z postele a odísť sa ticho uspokojiť. Ale čo ak sa Savannah prebudí a bude na neho volať, čo potom? Zhlboka sa nadýchol a pomaly vydýchol, pretože vedel, že dnes večer úľavu nenájde.
*   *   *
Cole vyskočil rovno nahor z postele a klial. V miestnosti bola tma a ticho. Vyzval svoje srdce, aby spomalilo, prebral sa a udrel do niečoho.
„Cole?“ Savannah si pretrela oči a posadila sa vedľa neho.
Do riti. Už zabudol na Savannah. Avšak jeho podvedomie nie. Sny desivo pripomínali, ako sa s ňou stretol.
Položila mu ruku na chrbát, nechajúc ju medzi lopatkami. „Si v poriadku?“
„Nedotýkaj sa ma,“ pokrčil ramenami, aby striasol jej zovretie. Vedel, že snažiť sa zaspať by bolo teraz zbytočné, keď sníval o nej. Cole vyliezol z postele. Obliekol si šortky na cvičenie, odstraňujúc pyžamové nohavice v tme a pridal tričko. Savannah bola hore, preč z postele a za ním, objala ho okolo chrbta, takže ruky mala zomknuté okolo jeho pása.
Jej prsia presvitali cez tenkú bavlnu trička a pritlačila sa na jeho chrbát.
 „Do čerta, Savannah,“ odlúpil jej ruky z neho a obrátil sa k nej. „Nechaj ma ísť.“ Nemusel k nej byť teraz nežný. Iba by to celé zhoršil, raz to pochopí. „Sú veci, ktoré o mne nevieš.“
Stáli, hľadiac na seba vo svetle pred svitaním. V jej pohľade zaregistroval prekvapenie a náznak strachu. Vedel, že nikdy nevidela túto jeho stranu, dokonca si ani nevedela predstaviť, že existuje. Bože, prial si, aby sa tak nestalo. Ale smutnou pravdou bolo, že bol v prdeli po veľmi veľký čas. Len dúfal, že sa nikdy nedozvie, do akej miery. Napadlo ho, ako málo toho každý vedel o tom druhom, napriek tomu, ako ľahko spadli do tejto rutiny.
Natiahol ruku a stisol jej ruku, aby jej ukázal, že nie je blázon. „Len choď späť do postele. Idem do posilňovne.“

Pozrela sa na hodiny vedľa postele. Boli štyri ráno, ale nemala argumenty, len prikývla a vliezla späť do postele, schúlila sa v teple na mieste, ktoré práve uvoľnil.

8 komentářů: