úterý 29. září 2015

Odolávať jej - 6. kapitola 2/2


Nechal ju samu so svojimi myšlienkami, bojujúc s nutkaním tlačiť ju do podrobností. Ocenil jej osobnosť - necítila potrebu vyplniť ticho zbytočným táraním. Bola viac pozorovateľom sveta, než úplným prispievateľom, a na neho sa to vzťahovalo tiež. K väčšine vecí sa priblížil so zdravou dávkou podozrenia a jeho vzťahy sa v ničom nelíšili. Obaja boli na pozore, ale každý pravdepodobne z iných dôvodov. Bola zraniteľné otrasené dievča v cudzom dome a on bol tvrdým agentom FBI, ktorý mal viac než férový podiel na jej strate. Pretrel si rukou po zátylku. Kristus, aká dvojica.

Keď po niekoľkých sekundách ticha zdvihol pohľad, spýtala sa: „Myslíš si, že by ma niekto z komplexu stále hľadal?“
Pochyboval, že by to bolo možné. Mala by byť v dome na polceste. Aj keď, ak mal niekto dostatočný záujem a začal by sa v tom vŕtať, koordinátorka zariadenia si môže pamätať Colea a mohli by ju cez neho vystopovať, ale prečo by sa niekto obťažoval?
„Prečo sa pýtaš?“
„Bol tam niekto...“
„Kto niekto?“
Pozrela nadol, opäť fascinovaná jeho pohľadom.
„Odpovedz mi.“ Nemal v úmysle použiť hrubú silu svojho hlasu.
„Jacobov syn.“
Cole premýšľal. V zložke bola zmienka, že Jacob mal dvadsaťjeden ročného syna, Dillona, ale v čase razie nežil v objekte, „Dillon.“
Prikývla.
„Je nebezpečný?“
„Nie, nič také.“ Zaváhala v prežúvaní, ale predtým ako to Cole mohol znovu skúmať, si povzdychla a pokračovala v jedení. Dillon žil v komplexe až do minulého roka. Odišiel si hľadať lepšie platenú prácu, ale prisahal, že sa k nej vráti. Napriek tomu, že Savannahine city k nemu boli iba platonické, on bol presvedčený, že jedného dňa sa zosobášia. Ten sľub otupil jej váhanie, hovoril jej, že chce, aby boli spolu, a on sa bude starať o ňu.
Cole sa obrátil k nej, chytil ju za ruky a držal ich v dlaniach. „Počúvaj. Nebude ťa tu hľadať... Si v bezpečí. Dobre?“
Prikývla. „Dobre.“
Po raňajkách Cole oznámil, že sa chystá do obchodu s potravinami. „Je niečo, čo by si chcela? Môžeš vytvoriť zoznam,“ nabádal ju a posunul svoju peňaženku do zadného vrecka džínsov.
„Ach nie, dones to, čo chceš. Nechcem byť škodná.“
„Savannah, to ty nie si.“ Jeho úprimný výraz zastavil jej ďalšie argumenty, ale neposkytla mu zoznam. Nechcel na ňu tlačiť, pretože aj po nastavení bloku papiera a ceruzky na pult, Savannah vážne pokrútila hlavou. Nevedel či jej odmietnutie bolo preto, že naozaj mala pocit, akoby už prekročila svoje medze, alebo ho snáď nemohla napísať, tak to nechal tak.
V potravinách bola jeho obvyklá rutina chytiť len základné potraviny a žonglovať so všetkým v náručí. Tentoraz však putoval dole každou uličkou a prakticky zobral jeden kus zo všetkého, hádzal veci do košíka podľa ľubovôle. Odvážil sa aj po koberci do tej časti supermarketu, kde boli regále s oblečením. Savannah pravdepodobne potrebovala niekoľko základných vecí, ale nevedel jej veľkosti alebo to, čo by sa jej mohlo páčiť, a tak išiel ďalej. Stál v uličke, pozeral na plastové obaly so spodnou bielizňou. Ale do hája, kupovať jej nohavičky zdalo príliš skoro. Utiekol, cítil sa zvláštne aj stojac v uličke.
Vedel, že keby zostala dlhšie, tak by museli cez ten most a zaobstarať jej viac oblečenia, ale nie dnes. Nie, keď je sám. Nabudúce ju bude musieť vziať so sebou, aby mu mohla povedať jej veľkosť. Nechcel dovoliť, aby sa nakoniec stali milencami, takže nechcel viac ako náhradnú kefku na zuby do jeho hosťovskej kúpeľne, a tak sa rozhodol pre vyzdvihnutie kefky na zuby - niečo praktické, no napriek tomu neosobné. Tiež do svojho košíka hodil ružovú fľašu šampónu a kondicionéru, než sa vydal k pokladničným pásom.
Keď sa vrátil domov, Savannah nebola nikde k nájdeniu. Dvere jej spálne boli zatvorené, a tak sa dal do práce a odložil všetky potraviny, a zistil, že skrinky neboli nikdy predtým plnšie.
Keď sa Savannah objavila o pätnásť minút neskôr, osprchovaná a znovu oblečená v spotenom tričku, ktoré jej dal včera v noci, ľutoval, že jej nekúpil nejaké oblečenie. Dokonca ho napadlo, či pod ním má nohavičky alebo podprsenku. Díval sa, ako sa presúva smerom do kuchyne a nahliada do skríň a chladničky.
„Ako som nakúpil?“ spýtal sa, prišiel za ňou, ale osviežil sa na ostrovčeku a udržiaval fyzickú bariéru medzi nimi.
„Celkom dobre. Môžem urobiť lasagne, hrnčekový koláč, niečo upiecť. To je perfektné.“
Cole sa usmial, bol rád, že ju potešil. „Toto som priniesol pre teba.“ Pristrčil k nej kefku na zuby, šampón a kondicionér.
Oči Savannah sa rozžiarili, keď vzala fľaše do rúk. „Ďakujem.“ Človek by si myslel, že jej dal nejaký prepracovaný darček. Iste, že premárnil trochu viac a kúpil drahšiu značku ako jeho vlastné lacné šampóny, ale myslel si, že práve teraz si zaslúži nejaké základné vybavenie. Celý jej život sa práve obrátil hore nohami.
*   *   *
Savannah sledovala Colea kútikom oka, snažiac sa prísť na jeho motiváciu. Chce len to, čo je medzi tvojimi nohami. Jacobov drsný hlas nebol v jej hlave vítaný, ale súčasne známy. Čo s ňou chce Cole? Myšlienky, ktoré už krúžili v jej mysli od chvíle, čo sem prvýkrát prišla. Chcel sa jej dotknúť? Bol by pri tom hrubý alebo by jej šepkal a pohladil ju sladko, ako by sa jej dotkol? Chcela by ho zastaviť, ak by sa o to snažil? Kričala by, kopala a utiekla z bytu? Čo by robila potom? Možno, že by ho jednoducho nechala robiť, čo by chcel, vziať si, čo by chcel. Jeho ruky boli mozoľnaté, ale bol jemný, keď jej čistil rany, tak snáď to nebude také zlé. Mohla byť len kamarátkou s výhodami, zavrela oči a myslela na niečo iné.
Ale teraz sa to zdalo menej pravdepodobné, pretože doteraz sa jej nesnažil dotknúť, nepoložil na ňu jediný prst. A ona nevedela, čo si o tom myslieť. Hlava sa jej točila bláznivým očakávaním. V tomto bode jednoducho chcela, aby sa nejako rozhýbal. Čakanie a nevedomosť, kedy vyštartuje, boli vyčerpávajúce. A tak nevedela, ako zareaguje.
Byť v blízkosti Colea zvyšovalo jej zmysly a popúšťalo uzdu jej fantázii. Pri Dillonovi sa takto nikdy necítila, aj cez jeho zjavné pokroky a zistila, že je zaujímavé, že v prítomnosti Colea v relatívnej vzdialenosti je jej zvedavosť a jej telo v plnej pozornosti.
Pozrela sa dole na ružovú fľašu šampónu v jej dlani. Otvorila viečko a vdýchla. Kvetinové tóny a lahodná vôňa zrelých broskýň sa stretli s jej zmyslami, načo sa usmiala. Použila Coleov šampón, ktorý voňal ako mäta a spôsoboval jej vlasovej pokožke chvenie, ktoré pokladala za dobré, ale bolo pekné mať niečo pre seba. Jej ústa sa skrivili do pomalého úsmevu pri pomyslení, že Cole to vyberal pre ňu. Kondicionér si tiež vychutnala. Jej vlasy sa bez neho podobajú na vtáčie hniezdo.

Po umiestnení fliaš v hosťovskej kúpeľni, sa vrátila ku Coleovi do kuchyne, aby sa pozrela, čo by mohla urobiť na večeru. A možno, že by dokonca mohla niečo upiecť. Ako  sa Savannah pohybovala okolo kuchyne, Cole ju pozoroval s nedôverou, ako by si bol istý, že sa každú chvíľu chystá zlomiť alebo zošalieť. Nemala pocit, že sa rozplače. Necítila už nič viac. Chcela sa len uistiť, že deti sú v poriadku a nachádzali sa v jej novom živote aspoň jeden deň za čas. Cítila úľavu, viac než čokoľvek iné, že sa ocitla mimo Jacoba a komplexu. A vďačná za Colea a za to, že jej dal druhú šancu na život. Ale nebola schopná pochopiť jeho zámery, čo ju zožieralo. Nedokázala povedať, že sa ho bojí, vedela, že to nie je ono. Skôr bola zvedavá na jeho motívy. Cítila sa dosť pohodlne, oblečená v jeho mäkkom, opotrebovanom oblečení, pracovala sama doma v jeho kuchyni a veľmi podivne si vytvárala si pohodlie v jeho náručí. Bola to útecha, čo potrebovala, a nebude to popierať samej sebe. A potom, čo Cole nedokázal urobiť akýkoľvek typ pohybu počas poslednej noci, jej pohodlie vzrástlo, zahrabala sa do jeho silných paží na gauči a umožnila si aj to najmenšie zdanie bezpečia, hoci to nebude trvať večne.

7 komentářů:

  1. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Vďaka za preklad a korekciu, a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Moc díky za pokračování....

    OdpovědětVymazat
  5. Si uzasna, dakujem. Velmi sa tesim z vyberu knihy, aj z pokracovania, aj z prekladu, aj z vyborneho pravopisu.

    OdpovědětVymazat
  6. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat