čtvrtek 16. července 2015

Úlomok tieňa - 1. kapitola 2/2


Prekvapená tým, ako veľmi vyzeral ako Robert keď vystrčil bradu, zatskala som na neho upokojujúco, jemne vytiahnuc krídlo bez straty jediného pierka. Jeho hlasitosť sa znížila o dva decibely a ja som ho zdvihla, položiac jeho hlavu na moje rameno. Popotiahol, jeho vlásky vlhké proti môjmu krku, jeho ústa uchopili moju kľúčnu kosť. „Je čas, však?“ Hladila som ho po chrbte a prikryla prikrývkou, začalo sa, čo sa stalo dva krát za noc rituálom stimulácie.

Hoci, tento krát z toho Benjamin nemal nič. Rýchlo som ho prebalila z poriadnej vzdialenosti a potom sme zamierili do kuchyne takže som mu mohla zohriať fľašu. Pokračujúc v hojdaní zo strany na stranu kým sa hrniec ohrieval na platni. Moja kúzelná chladnička mala vždy dostatok mlieka, hoci, som si nebola celkom istá, čo to bolo. Moira nechcela ani počuť o dávaní mu smrteľníckej receptúry ale no vlastne som ju ani nikdy nevidela niesť odsávačku. Nakoniec, myslím, že na tom nezáleží. Čokoľvek to bolo, vyzeralo to, že ho to udržuje zdravého a nie je to tak, že by som vedela, kde hľadať jedlo pre napoly anjelské napoly faeské dieťa. Založené na množstve toho, čím si malý usoplenec prechádzal, mohla som si len predstaviť, že jeho metabolizmus bol vyšší než ľudské dieťaťa, hoci jeho tak nejako obmedzený vývoj bol znepokojujúci. V ôsmych mesiacoch  sa ľudské dieťa začína prinajmenšom odstavovať a rozhodne nevyžaduje dve kŕmenia za noc. Na druhej strane ľudské deti nevedia lietať, takže to prirovnanie je možno nespravodlivé.
Pred dvomi týždňami bola Moira predvolaná na Vílý Súd, aby svedčila o Mauriceovej zrade. Požieraný žiarlivosťou, Maurice vypracoval premyslený plán ako odstaviť svoju bývalú milenku od moci v zúfalej snahe sám seba dosadiť do Faerie – plán, ktorý sa mi nejako podarilo prekaziť, hoci sa na mojej strane jednalo zväčša o šťastie. Samozrejme, odhliadnuc od toho, že sa mi to takmer stalo osudným, takže to nebolo tak, že by som z toho vyviazla bez ujmy. Nepochybne som bola na jeho poslednom zozname, ale bolo ušetrená od svedčenia a získala som ochranku v podobe Moirynho brata, takže niektoré veci vyšli. Na druhej strane ostať v úzadí znamenalo, postarať sa o veci na vlastnú päsť – vrátane úlohy byť Benjaminova pestúnka.
Talivar bol celkom šťastný, že si vzal nočné smeny, ale keď tomu decku pred pár dňami vyklíčili krídla, princ sa rozhodol, že stálo za risk nechať nás, aby to mohol povedať svojej sestre osobne.
Bez ohľadu na to, čo mi Moira povedala, informácia o tom, kto je Benjaminov otec nebola verejnou, ale pierka bude ťažké skrývať po dlhú dobu.
Benjamin začal fňukať. Fľaša bola skoro teplá, takže som ho utíšila pokiaľ nemala správnu teplotu. Vstúpila som do obývačky a stočila sa na gauči. Zamľaskal pri pohľade na fľašu a hltavo sal. „Radšej opatrne,“ Varovala som ho. „Jedz takto a budeš príliš ťažký na lietanie.“
Ak počul moje slová, ignoroval ich, zatvoriac spokojne oči. „Chudáčik.“ Zamrmlala som. Premiestňujúc ho, takže bol ohnutý pri mojom lakti. Teraz, keď bolo plne postarané o jeho potreby, sama som ospalo zažmurkala, moje odhodlané oči pálili. „Ešte nie. Najprv ťa musím uložiť, že?“ Pozrela som dolu na kôpku papierov na kávovom stolíku a otočila som lampu na najslabšie nastavenie, vezmúc zvrchu pár stránok.
Mohla by som skúsiť spraviť nejakú prácu.
                Drahá Abby...
Obrátila som oči v stĺp. Len s mojím šťastím som mohla skončiť s rovnakým menom ako ten publicista. Nevedela som si presne spomenúť kedy presne začali chodiť prvé listy, ale krátko po tom debakli s Mauriceom, začala som ich objavovať. Na začiatku, boli vhodené pod dverami Polnočného Trhu, dokonca niekedy v Pite, vyžité kníhkupectvo, kde pracujem. Nebola som tak hlúpa, aby som si myslela, že sú určené mne. Vážne nie.
Moira bola Protektorkou Portsmythu. Súčasť jej  práce bolo dohliadať na spory a problémy členov Druhého Ľudu, ktorí tu žili. Ako jej smrteľný Prostredník som bola prostriedkom na získanie jej pozornosti rýchlejšie.
Ale keď som ich priebežne začala čítať, Moira sa rozhodla, že by som mohla využiť prax a dovolila mi na ne odpovedať. Ako otvorením stavidla, začali sa objavovať na mojom vankúši, v mojej kúpeľni, prilepené na chladničku. Stanovila som hranicu, keď sa našiel jeden v mojom bielizníku.
Alebo vlastne, Phineasovi povolili nervy.
„Nevadí mi, že máš koníček,“ vybuchol na mňa v to ráno. „ale do riti, mohla by si ich držať od svojho prádla?“
Odhliadnuc od faktu, že ani on nemal dovolené byť v mojom bielizníku , v tomto som s ním súhlasila.
Formálne som si zriadila oddelenú adresu na Trhovisko, s občasnými výnimkami na Hallows a urobila som jasno, v tom, že ďalšie listy nájdené v mojich perinách zhoria.
Napriek tomu, nával stále pretrvával, sem – tam. Ako užitočné boli moje odpovede bolo diskutabilné.
                Dúfal som, že by si mohla vyriešiť malý problém medzi mnou a tým duchom,                                                                   s ktorým žijem.
„Nie, kdeže.“
Som škriatok a zvykol som pracovať pre pána Jeffersona. No, technicky, škriatkovia pracujú dovtedy kým ich vybratý páni nezomrú a potom sme voľný. Ale v tomto prípade pán Jefferson úplne neprešiel do svetla a jeho duch tu straší a odmieta ma prepustiť...
Zastonala som odložiac list na vankúš vedľa mňa. Nenávidela som tento druh otázok. Nie tak veľmi ako Prostredníkov alebo osudom rozdelených milencov, ale bez znalosti oboch stránok príbehu ako som mala na toto odpovedať?
Aj keď by som to myslela dobre, nedalo sa povedať, aké dôsledky by to malo, keby som im dala zlú radu. „Musím nájsť médium, Benjamin.“ Benjaminova sánka bola uvoľnená, dudlík mu vysel za spodnú peru, mlieko v kútikoch úst. „V poriadku, malý muž. Naspäť do postele s tebou. A teta,“ bľabotala, keď sa otvorili vchodové dvere.
„Tu, ja ho vezmem.“ Talivar sa vynoril z tmy s tichým pôvabom. Elfí princ-pomlčka-ochranka konečne povolil od svojho minimalistického dresscode-u  z tuník a nákrčníku (torques) pred pár mesiacmi, dokonca povolil aj vo svojej bdelosti.
S mojou malou nákupnou pomocou, vyniesol ležérnu eleganciu na úplne novú úroveň. Oblečený v rifliach a čiernom tričku, vystrúhal peknú figúru v tlmenom svetle, jeho dlhé vlasy zviazané vo voľnom cope, a trochu hipsterského porastu zvýraznilo jeho silnú sánku. Úprimne povedané, je to tá najpodivnejšia vec na ňom, vzhľadom na to, že som si vždy myslela, že elfovia nezarastajú, ale ja som bola len ťažko expertkou.
Okrem toho, páčilo sa mi to.
Jemné špičky jeho uší vytŕčali pomedzi prameňmi jeho vlasov, strieborné kruhy žiarili v blízkosti špičiek ako hviezdičky. Stále ostával pri koženej páske cez oko. Moje hrozby otrblietkovať ju sa stretli s mierne chladným úsmevom a nakoniec som sa rozhodla obísť sa bez toho.
„Ach, nepočula som ťa vojsť.“ Zadívala som sa na neho. „Dobrý výlet?“
„Je tu toho veľa na prebratie, ale to môže počkať aj do zajtra.“ Sledoval dieťa, zvláštny výraz preletel cez jeho tvár. „Moja sestra nebola príliš šťastná, keď počula o tých krídlach, ako si iste vieš predstaviť, ale ona to zvládne.“
Zahundrala som, nie celkom istá, či sa zaujímam o niečo iné, než o to  ako sa dostať späť do postele. Nie v túto hodinu, rozhodne. „Kedy si myslíš, že súd skončí?“
Jemne odo mňa vzal Benjamina, hojdajúc hlavu svojho synovca starostlivou rukou. „Maurice nespolupracuje tak ako sme tušili. Jeho odmietanie vysvetliť ako odstránil všetku tú sukubiu krv začína byť najviac...znepokojujúce.“ Talivarove ústa stlačené tak, že nebolo pochýb o tom, že znepokojujúce nebolo slovo, ktoré hľadal, ale zvlnili sa do krivého úsmevu o chvíľu neskôr keď na mňa pokrčil ramenami.
„Nemyslím si, že to odstránenie je také zlé ako to, čo s ňou robil.“ Hoci je  pravdepodobne chorý na nejakej úrovni, Maurice nejako objavil spôsob ako využiť krv sukúb ako farbu. Čo znie celkom neškodne – pokým to nepoužil na Moiru a mňa, okrem iných, aby nás uväznil v portrétov vytvorených z našich vlastných nočných môr.
„Bez pochýb. A Moira svedčila ale...“ zaváhal. „No, pravda je, že naša matka nekoná tak ako by mala. Moira na ňu dohliada.“
„Preklad: Veci sú v prdeli.“ Zavtipkovala som s povzdychom. „Už viem, kam to speje.“ Obrazy toho ako vychovávam Benjamina do jeho univerzitných rokov ma naplnili unaveným druhom rezignácie. „Aké sú šance, že uvidím Moiru než vyprší naša zmluva?“
„Celkom dobré, myslím. Kráľovná ju tam nebude držať naveky.“
To sa mu ľahko hovorí. Možno šesť rokov nevyzeralo ako tak veľa pre nestarnúceho elfa, ale mohlo to byť tak ako som sa obávala naveky.
„Stále si myslím, že by sme to mali povedať Robertovi. Benjamin je jeho syn, a akokoľvek to môže byť pre ľudí nepohodlné, mal by to vedieť. Koniec koncov,“ povedala som sucho. „kto ho naučí lietať?“
Talivar priložil Benjamina k svojmu ramenu a pokrútil hlavou. „Vo Faerii neuznávame otcovské nároky, Abby. Všetky rody sú vedené matkami. Podľa tejto logiky, som vlastne viac spojený s mojím synovcom než je Robert.“
„Jasné, chápem, to s tými krídlami a všetko. Stále to nedáva žiadny sakramentský zmysel.“
„Áno, dobre, sme tak trochu promiskuitná banda. Nemôžeme veriť našim ženám, že sú nám verné viac, než ony môžu veriť nám. Aspoň takto viem, že deti mojej sestry sú so mnou spriaznené, ale moja manželka?“ Pokrčil plecami nad mojim zdvihnutým obočím, slabý úsmev na jeho perách. „Moja hypotetická manželka, každopádne. Môže mať v priebehu nášho manželstva stovky milencov a ja nemám žiadne právo odoprieť jej to.“
„A to ťa neštve? Vedieť, že nemáš žiadne uznanie svojich vlastných detí?“
„Deti sú vzácne a drahé nášmu druhu. Máme tendenciu nepozerať sa príliš na to, odkiaľ prišli. Obvykle.“ Pozrel dolu na dieťa, jeho pohľad vzdialený. „A to je na jeden večer dosť, myslím. Alebo ráno, prípadne.“ Poznamenal s pohľadom na zradný úsvit cez žalúzie. „Dohliadnem na neho. Dúfam, že tvoj odpočinok nebol veľmi narušovaný.“
„Mmm...za predpokladu, že sa rada prebúdzam s rohom napoly v mojom zadku.“
„Pravdepodobne záleží na rohu.“ Úškrn sa mu mihol na tvári než prešiel kuchyňou a chodbou do detskej izby. Sledovala som ho odísť, znovu si pretrúc oči. Nemal Brystionovu do očí bijúcu sexualitu, ale bola tu éterická krása, ktorá ma niekedy omračovala.
Bodnutie smútku sa skrútilo v mojej hrudi a ja som povedala nech to do pekla drží hubu, vliekla som sa späť do mojej spálne, snažiac sa zachytiť pár hodín zatvorených očí. Dnes boli Katyine osemnáste narodeniny, koniec koncov a mám veci, ktoré musím urobiť – uviesť do pohybu plány na oslavu a udržať jej vlkodlačieho priateľa pod kontrolou. Moje povinnosti nie je ľahké dodržiavať, lebo mám chaotický osobný život.
Phineas nehanebne slintal na môj vankúš, jeho konské ústa napoly otvorené. „Nádhera.“ Uškrnula som sa a schmatla náhradný zo skrine. Skrčila som sa pod prikrývkami, omotajúc si ich napoly okolo hlavy ako keby to mohlo vypnúť spomienky.
Jednorožec sa prisunul bližšie, vydávajúc zvuky bozkávania.
Strčila som do neho pod prikrývkou. „Si kretén. Uvidím, či ti spravím nejaké raňajky.“
„Buď stále mojím zraneným srdcom,“ odsekol. „Avšak môžem prežiť bez taniera spálenej slaniny?“ Ozval sa očuchávajúci zvuk a potom vzdych, a potom túrovanie reťazovej píly hneď vedľa môjho ucha.
Mimo perverzného zmyslu po odvete štuchla som ho ramenom. „Musím sa dnes pokúsiť nájsť médium, ak budem môcť. Pripomeň mi to, až sa znovu zobudím.“
Náhle ostalo ticho. Inštinktívne som zadkom trhla preč od neho, vyzerajúc z môjho hniezda zachytiac jeho zuby zaklapnúc sa na mieste, kde bol práve môj zadok. Jednorožec sa na mňa kyslo pozrel. „Takmer som ťa dostal,“ zamrmlal, pretočiac sa na chrbát obscénne doširoka. „Spýtaj sa Charlie. Vždy sa rozpráva s mŕtvymi ľuďmi.“
Zamračila som sa. Už som sa s Charlie nejakú dobu nebavila. Aspoň nie o ničom čo by nakoniec skončilo trápno....trápne. „Charlie ako „priateľky anjela, ktorý ju podvádzal s mojou šéfkou a o ktorého dieťa sa starám?“
„Jasné.“ Našpúlil ústa. „Hmm....hádam, že už viem kde by mohol byť problém. Dobre že s ňou nemusím hovoriť.“
„Milé.“ Schúlila som sa dolu a napravila prikrývky, prevrátiac sa na druhú stranu udržujúc moje pozadie mimo dosahu. „Na koho strane vlastne si?“
„Myslel som si, že už si na to prišla.“ Zívol, jedno oko držal otvorené žmurkajúc na mňa. „Na mojej.“


4 komentáře:

  1. Moc děkuji za nový překlad. Lvice

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat