čtvrtek 9. července 2015

Úlomok tieňa - 1. kapitola 1/2


Ahoj všichni, máme tady nový překlad, doufám, že si ho pořádně užijete. Pokud se vám bude líbit, nezapomeňte Nikky a Kris podpořit zaškrtáváním a komentáři, určitě si rády přečtou něco, co je navnadí k další práci. :) - P

Úlomok z tieňa
Osudom drásaný
Tromi cestami tkaný
V nekonečnej bolesti


„Bež, Abby.“
Sonjino varovanie prekĺzlo okolo mňa s miznúcou silou. Prekvapene som vystrelila z miesta, kde som sa chúlila pod hŕbou spadnutých spisov, doznievajúci štekot sa rozplynul, keď pár čeľustí hrýzlo moju skrýšu. Sklonila som sa a ostré pazúry preťali vzduch so smrtiacim hvizdnutím.
So zaťatými zubami som upriamila svoj pohľad a sústredila  na zmenu svojej formy zmeniť sa. Malý, chlpatý, rýchly...
Zajac.
Snívanie sa zavírilo. Odrazila som sa preč, elegantne a ďaleko, odraziac sa zadnými a potom skákajúco vpred ponáhľajúc sa do temnoty. Za mnou sa ozvalo Sonjine nízke frustrované zavrčanie. Nevedela som presne akú podobu na seba vzala, ale môj rýchlo sa vrtiaci nos okamžite spoznal ostrú vôňu niečoho mačkovitého.
Potreba ísť k zemi otriasala mojím malým telom ale tlačila som sa dopredu, listy kĺzali pod mojimi labkami. Všade okolo mňa boli tiene, zatiaľ, čo sa moje pazúriky zabárali do vlhkej zeme. Scenéria rozmazanej minulosti v opare z ambrózie a borovíc, ihličie hladilo moju srsť. Už viac som Sonju nepočula a zastavila som sa, moje uši sa otáčali zachytávajúc temnotu. Slabučký vánok upútal moju pozornosť a inštinktívne som sa pritlačila k tráve, keď Sonja priletela zozadu, tento krát v podobe sovy.
Zakrúžila, ale ja som sa zvrtla, mieriac k zurčiacemu prúdu v blízkosti. Zbavovala som sa posledných zvyškov zajaca, a  skočila smerom k hladine. Moja koža sa vydula do šupín a ja som vkĺzla do hĺbky. Moje žiabre sa otvorili, aby vystrekli vodu, štrk škriabal moje lososovo ružové brucho.
„Dobre! Veľmi dobre.“ Sonja tlieskala z brehu. Sukuba sa zmenila do jej viac ľudskej podoby, krvavočervené pierka jej krídel žiarili vo svite mesiaca v Snívaní. Jej pleť bola alabastrovo čistá, čo sa nedalo nikdy porovnávať s ničím ľudským. Pri skrytej hĺbke jej temného pohľadu a šarlátových krídlach sa zdala byť viac padlým anjelom než démonickou zvodkyňou. „Teraz už môžeš vyliezť, Abby. Myslím, že to pre dnešok stačilo.“
Môj chvost ma hodil cez prúd, keď som sa znovu menila, spájajúc dohromady časti, ktoré zo mňa robili mňa. Vychádzajúc z vody som vytískala kvapky z mojich vlasov a odhrnula som si ich z tváre. „Zlepšujem sa.“ Ovinula som okolo seba Snívanie dokým som nebola oblečená v rifliach a tričku.
Sonja opatrne prikývla, vyhladiac záhyby na svojich šatách. „Áno, ale stále sotva dosahuješ svoj potenciál.“ Ukázala okolo nás s nádychom podráždenia. „Toto sú tvoje sny. Obmedzuješ samú seba svojim vlastným zmyslom pre fyziku. Stať sa zajacom bolo fajn a rozhodne si sa zlepšila so svojej tvar-meniacej schopnosti  - ale prečo nezmeniť zem alebo stromy?“ Siahla na vlhký pramienok mojich vlasov. „Prečo s týmto strácať čas, keď ich môžeš okamžite usušiť? Ak chceš niekedy naozaj, ale naozaj poraziť svoje nočné mory, budeš potrebovať viac než len pár salónových trikov.“
„Nepremýšľam tým to spôsobom. Vieš to. Koľko krát sme si týmto prešli.“ Sústredila som sa na vodu tečúcu skrz moje prsty než som sa na ňu chabo usmiala. „Maj so mnou strpenie. Som v tomto nová.“ Jedno tmavé obočie sa na mňa kyslo zdvihlo, ale nechala tú lož prejsť bez komentára. Popravde už to bolo vyše šesť mesiacov – šesť veľmi dlhých mesiacov. Ona bola frustrovaná, ja som bola frustrovaná. Búchala som si hlavu o metafyzický ekvivalent tehlovej steny v mojej snahe oslobodiť sa od hraníc všetkého, čo som kedy poznala v snahe dať zmysel temným tieňom vo vnútri mojej duše – ktoré často mali podobu zúrivých, ľudožravých žralokov.
Moje nočné mory napriek tomu určite nemali najmenší kúsok pozornosti.
Keby nebolo istého inkuba, prebudiaceho ma k existencii Snívania pred takmer ôsmymi mesiacmi, pokračovala by som v zažívaní mojich známych nočných cyklov v zobúdzaní z intímneho cvičenia mäsa strhávajúceho z mojich kostí. To už niečo znamenalo.
            Na strane druhej, niekedy bola neznalosť vážne požehnaním. Zistiť, že som schopná navštíviť miesto, kde vznikajú moje sny bola jedna vec. Dozvedieť sa, že môžem svoje zlé sny priviezť do života bolo niečo úplne iné.
Rozumela som Brystionovej motivácii, aby ma jeho sestra učila jemnejšie body Snívania – vlastne sme spolu už viac nerandili, a moje šance na sústredenie sa dostatočne dlho cez bolesť z jeho odchodu bolo trochu  bez šance. Nemohla som namietať proti potrebe viac sa kontrolovať ale nebola som si istá, či ma Sonja vidí ako niečo iné než prácu. Stále. Slabá vôňa mora sa cezo mňa prevalila akoby zdôrazňovala pointu, striaslo ma. Sny alebo nie, nemala som chuť vidieť žraloky nikdy v blízkej dobe.
Sukuba vzdychla nad mojím žalostným výrazom. „Dostaneš sa tam. Musíš sa len sústrediť.“
Pokrútila som otrávene nosom. Možno som sa nezachytila všetko, čo sa ma snažila naučiť, ale nebola som totálne hlúpa. „To je všetko, čo k tomu treba, Endora?“ Môj pohľad sa zúžil keď som na ňu hľadela, sila prebehla cezo mňa, tenký potôčik Snívania nadobúdal formu v mojej mysli.
Malá zmena, snáď.
Sukuba sa pozrela cez plece s prekvapeným smiechom. Jej šarlátové krídla sa teraz leskli briliantovou fialovou. „Nie je to zlé.“ Priznala, postrapatiac ich zachvením, prúd červene ich zafarbil späť na ich normálny odtieň.
Jej tvár zvážnela. „Ale vážne, Abby. Máš dostatok potencionálu, aby si sa stala prvotriednym Snochodcom. So správnym tréningom, budeš schopná vstúpiť a vyjsť zo Snívania podľa vôle – a nie len do tvojich snov, ale tak isto aj do iných.“   
„Plánuješ ma na niekoho poslať ako Doma Cobba? Nechaj ma vykopnúť sa na vrchol.“ Napriek svojim slovám som si nedokázala predstaviť druh sily, ktorú by na to bolo treba. Do pekla, ledva sa zvládam udržať od pohltenia mojimi vlastnými nočnými morami – a viem, čo ich spôsobilo. Aké by boli moje šance proti súkromnému zúfalstvu niekoho iného? To nebola každopádne moja starosť.
Zodvihla palicu, kresliac na zem sériu kruhov. „Takmer všetko, čo spí, navštívi Snívanie v jednej forme alebo inej. Či si to pamätajú alebo nie, to je iný príbeh, ale som si istá, že si počula o ľuďoch, ktorí majú prorocké sny, astrálne projekcie alebo niečo podobné?“
„No, iste. Ale jediný raz, čo som sa pokúsila odísť zo Snívania bez zobudenia sa, stratila som sa niekde na Križovatkách. A napadnutá démonmi.“ Zamračila som sa na ňu. Strieborné cesty poskytli priechod medzi svetom smrteľníkov a Faerie a ja som ich nikdy nepochopila. „Brystion bol naštvaný.“
Odmávla ma. „A tiež oprávnene, ale nemala by si byť na Križovatkách kvôli tomuto. Tu... každý kruh znázorňuje Srdce Snívania jednej osoby. Povedzme, že toto je tvoje.“ Poklepala po tom, ktorí mi bol najbližšie. „Takže. Srdce tvojho Snívania je posvätný priestor, hlavne pre smrteľníkov. Nikto doň nemôže vstúpiť bez dovolenia.“ Jej ústa sa zovreli. „Alebo v prípade môjho brata, pozvania?“
Zamračila som sa na ňu. „V tom čase to vyzeralo ako dobrý nápad.“
„Samozrejme. Každopádne, to je trochu viac než je priemerný spiaci človek schopný za normálnych okolností, ale ľudia, ktorí k sebe majú blízko majú tendenciu vytvárať väzby...“ Tiahla niekoľko klikihákov z môjho kruhu k tomu najbližšiemu k nemu.  „Priatelia a rodina, možno. Milenci.“ Jej pohľad sa stretol s mojím s trochou pobavenia. „Prostredníci. Ako Zasnívaná, si schopná sledovať tieto cestičky do ich snov.“
Znechutene som sa otriasla, keď predstavy z náhodného vpádu do Finovho osobného jednorožec- porno predstavenia, prešli mysľou. „A čo nepriatelia? Mohli by tými väzbami prechádzať ku mne?“
„Je to možné.“ Priznala. „Ale to je jeden z dôvodov prečo potrebuješ viac trénovať.“ Naznačila rukou k hrubej kovovej bráne, ktorá obklopovala moje Srdce. „Neopatrní majú svoje vlastnú obranu zabudovanú – ale Zasnívaní majú k dispozícii obranu iného druhu. Snívanie samotné sa môže stať zbraňou ak vieš ako ho použiť.“
„Ach. Jasné. Vieš, vážne sa nesnažím o veci tohto druhu.“ Netúžila som sa stať nejakým druhom neošamana a zahrávať sa so snami ľudí bola ľstivá vec. „Zostávam pri modrej pilulke, vďaka.“
„Ako chceš, jedného dňa možno zmeníš názor. Nebolo by na škodu aspoň pochopiť základy.“ Natiahla ruku, aby mi pomohla von z prúdu a pomaly sme sa vliekli smerom k môjmu Srdcu. Svätyňa mojich snov sa skrývala za bránou v podobne starého viktoriánskeho domu, kde som vyrastala. Brystion mi povedal, že nemôže byť porušený, tak dlho ako ostanem v rámci jeho hraníc, budem v bezpečí. Dokonca aj od neho.
Sledovala som tmavý les za domom. Môj bývalý milenec bol dobrý v dodržovaní sľubu, že bude nepatrný a ja som o ňom nevidela ani známky, krátko z príležitostných zvukov zvončekov ozývajúci sa  ako nejaká vzdialená spomienka medzi stromami. Niekoľko krát, keď sme na seba narazili v nočnom klube Hallows bol slušný a trochu napätý. Zvyčajne som nezostávala, aby som ho počula spievať a on sa vyhýbal vystavovaniu svojho Prostredníka pred mojimi očami, za čo som bola neskutočne vďačná.
Celý zmysel Prostredníkov bol v tom, dať členom Druhého Ľudu možnosť zostať vo svete smrteľníkov bez obmedzení...a cestovať Križovatkami kedy chceli, obyčajne výmenou za nejaký druh daru. Posvätné putá medzi smrteľníkmi a Druhým Ľudom nie vždy zahŕňali sex, ale v jeho prípade musel. Vedieť to, neznamenalo, že by to bolelo menej. Vedieť, že po šiestich mesiacoch sa ku mne zrejme nevráti, bolelo onoho viac.
Sonja na mňa zdvihla obočie a ja som očervenela. „Dobrú noc. Skúsime to zase zajtra.“
Zamávala som na ňu, sledujúc ju ako prešla cez bránu a zmizla v zmesi striebra. Často som premýšľala ako môže zvládnuť Križovatky tak priamo, ale Brystion mal ten istý talent.
Načiahla som sa a pohladila som bránu zvedavým prstom, zhrdzavený kov sa odlúpil do mojej ruky. Fyzika alebo nie, stále to tu vyzeralo tak reálne. A pokiaľ ide o konfrontáciu mojich zlých snov...
Pozrela som na kamenný chodník, ktorý viedol k moru. Zatiaľ sa mi podarilo udržať najhoršie spomienky na uzde. Bolo to odo mňa zbabelé ale čím horšia spomienka, tým väčší žralok. Nebola som žiadny hrdina, aby som im išla čeliť. Žralokom som nevenovala svoje úsilie. Budú pokračovať v číhaní vo svojej ostrej zubatej sláve, bez ohľadu na to.
„Vždy zbabelec.“ Pretrela som si tvár než som zatvorila bránu a pevne ju zamkla. Nevadilo mi, ak ostala otvorené, keď som tu bola ale teraz som už vedela, že sú to iné tvory práve prechádzajúce cez Snívanie, nezniesla som nechať ju otvorenú v mojej neprítomnosti.
Fakt, že by som mohla inkuba zamknúť vo vnútri mi až tak veľmi nevadil. Určite si vedel vytvoriť svoju vlastnú cestu, keby chcel. Môj pohľad preletel na húštie bolehlavu za záhradou  a opojná chuť jazmínu mi okamžite oťažela na jazyku. O krok som podišla ku stromom, vôňa zosilnela.
Brystion.
V pokušení som sa na temnotu ironicky usmiala. „Dnes žiadne hry.“ A myslela som to vážne.
Raz som už vlastne podľahla, chodila som hodiny, skončiac bohatšia len o niekoľko černíc zamotaných v mojich vlasoch. Premýšľala som o snívaní lesov ale nakoniec som len vstúpila do domu, jemne zatvoriac dvere za sebou. A ak som si aj myslela, že som zachytila svoje meno šepkané vo vánku, vybrala som si nepriznať si to.
Šťuch.
Niečo ostré mi štuchalo do chrbta. Unavene, som sa od toho pohla preč.
Šťuch.
„Phin, ak si to ty, bude lepšie ak budeš mať dobrý dôvod, prečo ma ťaháš z tréningu,“ zazívala som slová a skúšala sa obrátiť.
,,Myslel som si, že budeš chcieť vedieť, že je znovu hore.“ Jednorožec veľkosti mačky preliezol cez môj bok kopytami mi bijúc do stehna.
„Neuspíš ho ty?“
„Abby, v prípade, že si si nevšimla, nemám ruky. Ale mám zuby, takže ak chceš tento tvoj perfektný zadok nepoškodený, navrhujem ti, aby si vytiahla zadok z postele. Malý anjel chce svoju mamu.“
Zastonala som. Normálne si Talivar vzal nočnú smenu, ale odišiel do Faerie skôr než som odkvecla. Zrejme sa ešte nevrátil. Taký ochranca. „Koľko je?“ hodila som okom na hodiny.
Štyri ráno.
Do riti.
„Fajn. Ale ja nie som jeho mama.“ Posadila som sa zavrčala, keď sa moje prsty dotkli chladnej podlahy.
„Si tu jediná s prsiami. To je dosť blízko.“ Phineas sa usmial a zakrútil sa pod teplé periny, čo som za sebou nechala. „Mmm... útulné,“ povedal s povzdychom.
„Nepokúšaj svoje šťastie.“ Pozrela som na neho, prichytiac si plášť okolo ramien. No jasné, teraz keď som sa dokázala dostať z hmlistého stavu medzi bdením a snívaním, počula som Benjaminov kvílivý plač dolu chodbou. „Nie som si istá, či za toto dostávam dostatočne zaplatené.“ Zamrmlala som. Ale z koho som si robila srandu? Moira povie skoč a ja skočím. Prečo by mala prestať pracovať pre takú maličkosť ako je starostlivosť o dieťa? Hlavne ak išlo o syna Vílej princeznej.
Prešla som dolu chodbou so zívnutím. „Už idem, zlatíčko.“ Zažmurkala som, keď jeho hlas preskočil z trochu ľahkého nariekania na poriadny hukot. Po vstupe do miestnosti a zapnutí nočného svetla, bol dôvod plne evidentný. Vtesnaný v jednom rohu postieľky sa podarilo Benjaminovi jednu z jeho končatín omotať okolo mreží. Fakt, že tá dotyčná končatina bolo úhľadne operené krídlo robilo veľmi malý rozdiel od zúrivých malých očí zízajúcich na mňa z jeho zamračenej tváre.

Ozajstný anjel. Verný obraz svojho otca.

6 komentářů:

  1. Moc díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  2. Těším se na další Abbyina dobrodružství :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat