úterý 10. února 2015

Odolávať jej - 5. kapitola 1/2


Savannah trvala na tom, že by mohla ísť sama, ale Cole sa zaistil pažu okolo jej pása a pomohol jej dovnútra. Hodil kľúče na raňajkový bar, udržujúc nad ňou kontrolu.
Vedel, že by ju tu nemal nechávať. Bože, Norm a chlapci budú mať prekliaty Field day. Iste, on si priniesol prácu domov väčšinu nocí, ale toto bolo pekelne oveľa iné. Dnes večer by mohla spať v jeho hosťovskej izbe a potom by ju mal zajtra vziať do iného bezpečného domu. Zatiaľ len chcel, aby sa cítila v bezpečí. V prípade, že potrebuje nainštalovať väčší zámok na dvere jej izby, aby jej pomohol cítiť sa v bezpečí, tak to spraví. Mohli by tiež vyzdvihnúť nejaký slzný sprej.

Cole sa zhlboka nadýchol, snažiac sa upokojiť nervy. Panika v jej hlase, keď ho oslovila ho zaujímala a chcel vedieť, čo presne sa stalo, akonáhle odišiel, ale nechcel na ňu tlačiť. Mal dosť dobrý predstavu od koordinátorky zariadenia.
Pravdepodobne by spanikárila pri myšlienke, že je sám. Ak podmienky k životu v objekte boli nejakým náznakom, vyrástla obklopená ľuďmi, za všetkých okolností. Mal sto chutí strčiť Savannah bezpečne do svojej postele a zabudnúť protokol.
Jej oči prechádzali jeho bytom skúmajúc jeho okolie. „Poď.“ Viedol  ju viedol chodbou. „Poďme si to vyjasniť.“
Minul hosťovskú kúpeľňu, pretože vedel, že to nebolo zásobené s tým, čo potreboval. Pri dverách svojej izby sa krátko odmlčal, jej nohy sa zastavili na prahu, oči namierené k masívnej posteli. „To je v poriadku,“ naliehal. „Ideme do hlavnej kúpeľne.“
Jej oči smerovali k otvoreným dverám na druhej strane miestnosti, prikývla, čo mu dovolilo urgovať ju dopredu. Svaly v tvári mal napäté, ale jej nohy sa znovu dali do pohybu.
Otočil sa na svetlo, a preklínal nedostatok čistotnosti. Rôzne fľaše a poháre zapĺňali poličku - krém na holenie, voda po holení, deodorant, zubné pasty - všetko na dosah ruky, aby bol pripravený k práci na autopilota. Vyčistil miesto na pulte zhrabnutím všetkého do šuplíka a potom zdvihol Savannah na pult pred sebou.
Navlhčil žinku a opatrne jej umyl tvár, zotrel stopy zaschnutej krvi. Jej prsia sa dvíhali a klesali  každým plytkým nádychom, a jej široké zelené oči sledovali každý jeho pohyb. Boli zvedavé a leskli sa odhodlaním. Pristihol sa, že ju to k nej priťahuje, chcel objavovať všetko, čo mohol o tajomnej, krásnej dievčine, ktorá vyrástla v kulte. Otierala si ruky hore a dole dlaňami v snahe upokojiť sa a znovu získať určitú kontrolu nad situáciou. Mohol cítiť je zúfalstvo, jej vzhľad sa náhle zdal celkom deprimujúci. Snažil sa nájsť slová, ktorými by ju upokojil, ubezpečil ju, ale prišiel zkrátka namiesto toho len ticho ošetroval jej zranenia, ako najlepšie vedel.
Akonáhle bola čistá, otrel ranu nad jej okom vatovým tampónom namočeným v masti.
„Ako viete, ako na toť?“ spýtala sa.
Jeho oči sa zabodli do jej. Boli tak blízko, že by sa mohol nakloniť a pobozkať ju.
„Hmm? Oh, rozhodne som bol zranený predtým. Nie je to veľký problém. Budeš v poriadku, za pár dni ako nová.“
Zamračila sa. „Zranený predtým? Pretože tvoja práca je nebezpečná?“
Zhrnul masť a zvažoval jej otázku. „Áno, niekedy. Inokedy nie. Ale v skutočnosti som premýšľal o mojom dospievaní. Bol som trochu problémový. Moji rodičia ma poslali do vojenskej školy moje posledné dva roky strednej školy.“
„Aha.“ Jej oči boli veľké a zvedavé, akoby sa chcela pýtať viac, ale namiesto toho sa pozrela dolu na svoje ruky.
„Koľko rokov máš teraz?“
„Dvadsať sedem,“ odpovedal. Pre teba veľmi starý.
Jeho oči zachytili ich odraz v zrkadle a vážny výraz v jeho tvári ho rozptýlil. Jeho čelo bolo zviazané koncentráciou a ústa pevná linka. Robil čo mohol, aby uvoľnil napätie v ramenách, vedel, že musí byť v pokoji, ak chce, aby si Savannah tiež oddýchla.
O pár úderov srdca neskôr bola viditeľne uvoľnenejšia, jej dych sa vyhladil a ruky mala zložené v lone. Jej rysy boli úplne ženské, od jej dlhých tmavých vlasov, ktoré boli na koncoch stočené k jej očiam v tvare mandlí lemovaných tmavými riasami, na jej hladkú, jemnú pokožku. Savannah bola prirodzene krásna.
Zachytiac svoj vlastný odraz v zrkadle, bol Cole v kontraste celý muž. Jeho čeľusť bola v tieni s tmavým strniskom a jeho telo bolo štíhle a svalnaté, na ktorom tvrdo pracoval a udržiaval. V porovnaní so Savannah, bol pevný pláne a zubaté okraje, všetko okrem jeho plných zmyselných úst. Viac ako jedna expriateľka mu zložila poklonu na jeho pery, a to, čo s nimi mohol urobiť. Keď bol so ženou, používal všetky zbrane vo svojom arzenáli zvádzania - ústa, jazyk, ruky, dokonca aj jeho silu – často sa mu páčil ten pocit moci, surová mužskosť z vyzdvihnutia ženy a držiac jej váhu, keď ju pichal. Bolo to už niekoľko mesiacov, od chvíle, kedy bol naposledy milencom, a v jeho tele narastal nepokoj z potláčanej túžby.
Potom, čo bola Savannah čistá, Cole ustúpil a stretol jej oči. Boli stále plné sĺz a jej dych bol malý viac než plytký. Mohol povedať, že hocijaká maličkosť by ju mohla znova vypnúť. Do pekla. Toľko k relaxácii.
Savannah bola absolútne zmätená. To sa dalo očakávať. Najskôr si prešla peklom a za tých posedných niekoľko dní , a ako skôr zranený ju poslal cez okraj. Dievča ako Savannah, ktoré vyrastá tak, kryté s takou čudnou výchovou, nemalo obranu na ochranu seba z čistého chaosu tohto sveta smerujúceho nahor. Zo spisov FBI vedel, že ženy a deti bolo málokedy vidieť mimo komplexu.
Cole bol, na druhej strane, tvrdší, zatrpknutejší, a už vôbec nie dostatočne naivný, aby veril v šťastie navždy. Videl príliš veľa pri práci pre Bureau za posledných šesť rokov, a zakúsil bolesť na vlastnej koži, keď boli jeho rodičia zasiahnutí a zabití narkomanom, ktorý bol vo vysokom štádiu opilosti v čase nehody. Napriek tomu súcítil so Savannah, ľutoval ju svojím spôsobom. Nebola ten typ, ktorému sa dobré darí na vlastnú päsť, to bolo zrejmé.
Zdvihol jej bradu a trel pomalý kruh po jej brade. „Mám ťa. Bude to v poriadku.“
Ťažko prikývla a jej smutné oči sa stretli s jeho. „Takže čo sa stane teraz?“
Cole si mohol prečítať obavy na jej tvári. Úprimná pravda bola, že nevedel, čo sa bude ďalej siať, ale vedel, že jedna vec bola istá; že  ju nezoberie naspäť do toho domu. Obaja sa potrebovali vyspať a na zvyšok prídu neskôr. „Teraz pôjdeme spať. Poď, ukážem ti to tu.“
Pomohol jej z pultu, a viedol ju cez byt na krátku prehliadku. Viedol Savannah do obývacej izby a povzbudil ju, aby sedela na pohovke. Chystal sa otočiť a zamieriť do kuchyne, aby jej doniesol trochu vody a liek proti bolesti, ale ona ho mlčky vzala za ruku a držala ju v jej , jej oči ho prosili, aby zostal.
Posadil sa vedľa nej a ona bez slova sklonila hlavu k odpočinku na jeho stehná, uhniezdiac sa na ňom. Cole nemohol dýchať, nemohol myslieť. Neodvážil sa pohnúť s hlavou položenou na jeho stehná odeté v džínsoch. Vydvihla nohy na pohovku vedľa nej, skrútila sa do klbka a zavrela oči. Nevedel, čo má robiť s rukami a jednu zaťal v päsť a druhú opatrne položila na Savannahino rameno. Nechal ju spať, nechce ju zobudiť, tým, žeby sa pohol z miesta.
Keď sa prebudil krátko potom, trvalo mu chvíľu kým si uvedomil, komu patrí teplé pritisnuté telo. Savannah. Zdvihol hlavu a skúmal svoje telo obtočené ňou. V spánku sa posunul, aby bol natiahnutý na chrbte, a ona ležala napoly na ňom, a napoly na gauči.
Savannah sa prebudila, keď sa pohol a ich oči sa stretli. Zamrmlal ospravedlnenie a vymotal sa z jej zovretia.
Prešiel si rukou po brade. Nikdy sa necítil tak na mieste v jeho vlastnom dome. Pri škvŕkaní Savannahinho žalúdku sa usmial a opadlo z neho napätie. Potľapkala sa po bruchu. „Máš hlad?“ Zasmial sa.
„Áno.“ prikývla.
„Tak poď. Poďme sa pozrieť, čo môžeme nájsť v kuchyni. „ Zaviedol ju do veľkej kuchyne v prednej časti bytu.“ Musím ťa varovať, neviem variť.“
„Ja áno.“ Jej ruka na jeho predlaktí ho zastavila, a kývla mu, aby sa posadil na stoličku zastrčenú pod kuchynským ostrovčekom. „Nechaj ma.“
„Si si istá, že to zvládneš?“ spýtal sa Cole.
„To mi pomôže cítiť sa lepšie, viac normálne. Varila som po celú dobu v objekte.“
Cole ochabol, klesol na sedadlo. Čas na neho blikal z hodín na mikrovlnke. Boli tri hodiny ráno. Zrazu zistil, že je rád, že nemusí ísť za pár hodín do práce, ale vzhľadom na hodinu, nebol tak unavený, ako sa dalo očakávať. Díval sa, ako sa Savannah pohybuje v jeho kuchyni, skúma smutný obsah jeho chladničky, odstraňuje položky zo špajze a skríň ako išla.
„Ospravedlňujem sa, že toho nemám veľa.“
„Máš vajcia,“ povedala, umiestňujúc krabicu na pult.
Zamračil sa, neschopný si spomenúť, kedy bol naposledy nakupovať. „Možno budeš chcieť skontrolovať dátum spotreby na nich.“
Zdvihla krabicu prečítajúc dátum vytlačeným na spodnej časti. „Hmm. Nemáme vajcia.“ Vytiahla škatuľku zo špajze. „Tak potom cestoviny.“
Jeho pozornosti neuniklo, že povedala my, čo znamenalo to že boli dvaja, aby spoločne čelili všetkým kecom, aby tak ďaleko netrpeli. Nevedel, čo si má o tom myslieť, ale prikývol. „Dobre.“ Držala sa prekvapivo dobre, vzhľadom k bláznivosti situácie.
Vysypala celý balík penne cestoviny do hrnca s vriacou, osolenou vodou. Cole sa sledoval jej pohyby, a rozhodol sa, že sa mu páči, mať ju vo svojej kuchyni. Spokojný úsmev sa objavil na jej perách, a ona sa pohybovala bez námahy.

Len raz sedeli v malom raňajkovom kúte, jedli cestoviny s bohatou omáčkou, ktorú urobila z mlieka, masla a parmezánu, sa odvážil opýtať  na jej minulosť.

12 komentářů:

  1. Díky za překlad. Jsem ráda, že se tato kniha dál překládá.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za skvělou práci ;-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za skvělý překlad!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za další úžasné pokračování a těším se na zbytek kapitoly.

    OdpovědětVymazat
  5. Vďaka za pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. Dekuji za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  8. Som nadšená, že sa v preklade pokračuje po tak dlhom čase!!! ;-)
    Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Knihomolka.36512. února 2015 19:43

    Díky za překlad těším se na zbytek kapitoly.

    OdpovědětVymazat
  10. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat