sobota 8. listopadu 2014

Samotárka svorky - 13. kapitola

    Kiley sa natiahla a prevrátila sa na chrbát vo veľkej posteli, o ktorú sa delila so svojim druhom. Austinova strana bola prázdna a keď po nej prešla rukou bola studená.
Zamračila sa, pokiaľ nepozrela na hodiny. Bolo už pol jedenástej doobeda. Vždy  bola ranné vtáčaale predchádzajúca noc bola intenzívna.


Dva dni s Austinom v ich dome a mala pocit akoby tu bola vždy. Milovali sa každú noc pokým ju nevzal do náručia a nezaspali. Cez deň bol zaneprázdnenýale nikdy nie príliš zaneprázdnený pre ňu.
Prichytila sa byť zahnaná do kúta najmenej raz za deň. Hrala tvrdo aby to dostala ale vždy sa mu podarilo presvedčiť ju k troche objavovania a veľa sa milovali. Každú noc chodili behať vo svojich druhých formách, aby si zvykla na teritórium a aby sa ich vlci zabavili. Potom sedeli na verande na hojdačke a rozprávali sa a držali jeden druhého.
Vyliezla z postele a ponaťahovala sa, než zamierila do priľahlej kúpeľne. Austin mal veľkú, čistú, vykachličkovanú toaletu s hlbokou vaňou, voľne stojacou sprchou a dvomi umývadlami. Bolo to takmer dokonalé. Mala by niečo urobiť s vecami hodenými v rohu, ale ak mal jej druh trochu neporiadnu stránku, nebola si istá, či jej to vadilo. Cítila sa príjemne vo svojej vlastne koži a v ich dome.
Rýchlo si umyla tvár, vyčistila zuby a pokúsila sa skrotiť svoje vlasy.
Späť v spálni na seba rýchlo natiahla rifle a tričko a zamierila k zatvoreným dverám spálne. Zastala s rukou na kľučke a použila svoje zmysli na nájdenie jej druha.
Najprv do nej udrela vlna pocitov. Láska, neha a kúsok strachu. Kiley sledovala ten pocit skrz  spojenie s jej druhom pokým nebola schopná cítiť ho. Bol v kuchyni a nebol sám.
Zrejme to znamenalo, že pred tým než začne pracovať nebudú mať rýchlovku.
V čase keď dosiahla posledný schod počula hlasy. Prešla pár krokov vpred a konverzácia v kuchyni ustala. Kiley zastavila tam, kde bola.
Počula zavŕzganie stoličky a niekoho niečo zašepkať.
„Ahoj, zlato,“ pozdravil Austin vykúkajúc spoza rohu so žiarivým úsmevom.
Musela mu úsmev vrátiť. Vyzeral tak šťastne. „Ránko.“
Pokynul jej, aby prišla bližšie s čím ona nemala žiadny problém. Jeho teplá vôňa ju tiahla k nemu pokiaľ ju neobjal oboma rukami.
„Vyzerala si tak pokojne, keď si spala, nechcel som ťa budiť,“ zašepkal pred tým ako ju jemne pobozkal.
„Chýbaš mi, keď nie si pri mne.“ Priznala sa.
„Och vážne, vy dvaja,“ zvolala Ginger z kuchyne. „Niekto z nás práve jedol.“
Obaja, Kiley a Austin sa zasmiali a ona mu dovolila, aby ju odviedol do kuchyne.
„Len žiarliš,“ obvinila Ginger s úsmevom.
Ginger na ňu mávla ale tak nejak vedela, že je na tom kúsok pravdy. Odkedy Austin našiel svoju družku, Ginger musela viac a viac myslieť na to, že niekde tam vonku je niekto pre ňu. Kiley potľapkala druhú ženu po ramene, keď prechádzala okolo mieriac ku kávovaru.
„Takže, prečo si hore tak skoro?“ spýtala sa Kiley, keď si nalievala do šálky.
„Snažím sa presvedčiť svojho brata, že naozaj nechce opustiť teba a mňa, keď sa vydá na svoj malý výlet,“ povedala jej Ginger, ale dívala sa na svojho brata.
„Výlet?“ spýtala sa Kiley. Nevedela, že Austin plánuje niekam ísť.
Austin vzdychol a ukázal jej, aby sa pripojila k Ginger za stolom. Pozrel na svoju sestru než obrátil svoju pozornosť na ňu.
„Colt volal zavčasu. Nestretli sa s princom mačkovitých.“
„Čo sa stalo?“ spýtala sa Kiley strieľajúc pohľadom z brata na sestru.
„Princa uniesli,“ povedal jej Austin ticho.
„Bol unesený?“ spýtala sa Kiley nedôverčivo.
Austin prikývol.
„Takže si Austin myslí, že sa musí pripojiť k pátraciemu oddielu a hľadať,“ dodala Ginger.
Kiley pochopila. „A ideš sám.“
Austin pokrčil plecami. „Musím strážcov nechať tu, aby strážili svorku.“
„A nás?“ spýtala sa Kiley.
„A vás,“ súhlasil.
Kiley vedela, že ho to hnevalo. Nechcel ju opustiť. Ale bol váženým mužom a ak si myslel, že by tam mal byť, nemohla ho zastaviť.
„Môžem byť zbalená a pripravená do pol hodiny“ povedala mu, keď vstávala.
Ginger vyskočila. „Ja tiež!“
„Nie!“ vyštekol Austin. „Obe ostanete tu.“
Obe ženy si vymenili pohľady a Kiley sa usmiala. „Tento krát nie.“
Otočila sa a zamierila na poschodie. Počula Austina a Ginger hádať sa, ale ignorovala ich. Čo by si mal človek zabaliť na záchrannú misiu?
Vytiahla tašku zo skrine a začala do nej hádzať rifle. Počula Austina dupať hore schodmi.
„Nikam nejdeš,“ prehlásil, keď vstúpil do miestnosti.
Kiley na neho pozrela. Bude sa strachovať ak tam bude ona, ale vedela, že sa nedokáže sústrediť kvôli obavám, ak ona ostane doma.
„Idem a to znamená, že aj Ginger,“ snažila sa ho upokojiť. „Ale ostaneme bokom. Sľubujem.“
„Kiley,“ vyzeralo to, že Austin pred ňou zmäkol. „Nechcem ťa opustiť ale musím ísť. Princ bol unesený kvôli nám.“
„Ja viem,“ podišla k nemu a objala ho rukami okolo pása. „Dovoľ nám ísť. Budeme vedieť, že si v poriadku. Ty si budeš istý, že my sme tiež. Zostaneme v hotelovej izbe, sľubujem.“
„Ja ne...“
„Austin, prosím, pochop, že to musíme urobiť,“ prosila.
Jeho ruky ju napokon objali pokiaľ pevne nedržali jeden druhého. „Ak by sa ti niečo stalo...“
„Nestane,“ sľubovala.
Sklonil hlavu a ona sa stretla s jeho perami, spájajúc ich ústa dohromady.
Pomaly, túžba, ktorú pre neho cítila začala rásť. Vedela, že bude navždy milovať svojho druha a snažiť sa ho chrániť. Tak veľmi ako nechcel, aby sa zranila, ona cítila presne to isté k nemu. Len po týždni sa pre ňu stal najdôležitejším človekom.
Pohol sa, vedúc ju k posteli, a ona mu to dovolila. Ich oblečenie bolo starostlivo odstránené pokým si neľahol na jej telo pripravený naplniť ju.
„Milujem ťa,“ povedal jej, hlasom poznačeným emóciami.
Vzala do rúk jeho tvár a pozerala mu do očí, aby vedel, že je s ním. „Tiež ťa milujem, Austin.“
Vstupoval do nej jemne, pokým ju nenaplnil tak ako to nikto iný nikdy pred tým nespravil. Opatrne sa s ňou miloval. Pochopila, čo jej bez slov hovoril.
Bola mu vzácna. A ona cítila to isté.
„Môj, si môj, Austin. Navždy,“ Povedala zadýchane, keď sa ho pevne držala.
„Naveky,“ Súhlasil so slzami v očiach.
Ohromená, Kiley nemohla pozrieť inam. Jeho telo narážalo do jej, vlastniac ju každým spôsobom. „Naveky,“ opakovala, pokým jej vzrušenie nedosiahlo vrchol a ona prešla cez okraj, Austin sa k nej rýchlo pridal.
„Môžeš ísť,“ povedal ticho a Kiley zadržala úsmev. Nemala žiadne otázky.

20 komentářů: