neděle 19. října 2014

Sladšia ako víno - 9. kapitola


Ďalší večer, hneď po západe slnka, Sebastian a Christy zamierili do jej bývalého domova využijúc jedno zo Sebastianových áut – pekné Lamborghini tmavomodrej farby – a zo Sebastianovho pozemku do jej starého domu sa dostali za štyridsaťpäť minút. Christy predtým žila vo veľmi peknej štvrti strednej vrstvy, ale nebolo to nič také exkluzívne, ako sa dal nazvať Sebastianov domov. Pri prvom pohľade na panstvo z vonku bola veľmi prekvapená z jednoduchej majestátnosti vnútornejšieho zariadenia.

Práve zabočili na príjazdovú cestu, smerovali ku garáži hneď vedľa hlavného vchodu.
Potom čo videla akým spôsobom Sebastian žije a s vedomím, že ju Jeff ju obral o všetky peniaze, sa cítila trochu trápne. I keď to pre ňu bolo obrovské množstvo peňazí, pre Sebastiana by to bolo zrejme len vreckové. Ale každopádne patrili jej a taktiež vyplatila aj tento dom, ktorý s Jeffom kúpili hneď po svadbe. Už len z princípu chcela, aby všetko dostala späť. Po tom všetkom, čo s Jeffom prežila si to zaslúži.
Christy v ruke zvierala papiere, ktoré jej minulého večera nachystala Morgan.
Všetko, čo teraz musí urobiť je nabrať odvahu a dať ich Jeffovi. Určite sa už dopočul, že chce podať žiadosť o rozvod, ale tie papiere mu aj tak musí odovzdať. Iste, mohli si nájsť niekoho, kto by zásielku doručil, ale v ich pláne bolo prvoradé, aby ich Christy Jeffovi priniesla osobne. Taktiež bolo dôležité, aby postúpili o ďalší level, aby sa mu postavila osobne.
Po jeho poslednom útoku sa Christy jeho reakcie obávala, ale druhá jej časť – tá odvážnejšia, ktorá každým dňom v Sebastianovej nežnej starostlivosti silnela – sa tešila, ako sa teraz Jeffovi postaví. Skoro cítila chuť tej predstavy, ako ho potom ako s ňou jednal, nakope do zadku.
Doteraz nemala násilnícke sklony, ale dotlačil ju už tak ďaleko, že si neraz predstavovala, ako jej päsť pristáva uprostred Jeffovej tváre. Nie že by si to niekedy dovolila uskutočniť. No, doteraz vždy udrel prvý. Cítila, ako v nej narastá vzrušenie zmiešané so strachom. Uvažovala nad tým, že ak sa jej pokúsi ublížiť, či zamrzne alebo tentoraz na svoju obranu využije novonadobudnuté poznatky. Teraz už vedela ako sa brániť a má silu postaviť sa mu.
Sebastian sa načiahol ponad rýchlostnú páku a svoju teplú ruku položil na tú jej. Rozvodové papiere zvierala tak pevne, že hánky mala takmer úplne biele.
Christy, budem tam s tebou. Kinsey ti už nikdy nebude schopný ublížiť.“
Je zlé chcieť ho udrieť do tváre?“ Christy sa v sedadle otočila a sledovala Sebastianov výrazný profil, sebaisto riadil auto dolu ulicou.
Usmial sa. „Vôbec nie. A ak to neurobíš ty, asi to urobím ja.“ Sebastian si jej ruku pritiahol k perám, pobozkal ju na hánky a spustil ju späť dolu.
Za okamih už zastavovali pred jej starým domom. Nikdy sa nestal jej skutočným domovom aj keď sa o to všemožne pokúšala. Bolo to pekné miesto, ale nebude jej chýbať.
Si pripravená?“ Sebastian vypol motor a obrátil sa k nej.
Christy sa zhlboka nadýchla, pokúšajúc sa upokojiť narastajúcu nervozitu. „Tak ako sa to len dá, myslím.“
Sebastian vystúpil, obišiel auto a otvoril jej dvere, pomáhajúc jej dostať sa z nízko stavaného športového vozidla. Jeho správanie bolo bezchybné a keď už stála, Christy sa na neho usmiala aj keď vnútri sa triasla nepokojným vzrušením. Nastal čas, aby sa veci v jej osobnom živote i plán, ktorým sa zaoberali muži, aby odvrátili magickú hrozbu, dal konečne do pohybu.
Christy sa do nemocnice dostala len v župane, takže najskôr musela nájsť rezervný kľúč od zadného vchodu do domu. Uvažovala, že zazvoní na zvonček, ale hrom do toho, je to stále jej dom. Mohla vojsť dnu kedykoľvek sa jej zachce. A mohla dnu priviesť aj priateľa.
Christy otvorila dvere a vstúpila dnu. Sebastian čakal vonku až pokiaľ sa k nemu neotočila. „Prosím, poď dnu Sebastian.“
Povzdychol si a prekročil prah. „Teším sa, že si to povedala.“
Takže tie staré mýty o pozvaní upírov sú pravdivé?“
Je to tradícia, láska.“ Zaťahal si za golier a vyzeral, že sa cíti nepríjemne. „Keďže žijeme tak dlho, sme bytosti podliehajúce návykom, niekedy sú naše tradície všetko, čo máme.“
No, tak to pozvanie do tohto domu platí už nastálo. Je stále môj a ja môžem dnu pozývať každého, koho tu chcem mať.“
Sebastian jej jednu teplú ruku položil na rameno a jemne ho stisol.
Pekne povedané, láska moja. Cítiš sa slobodne, však?“
Hlavne som pripravená na boj.“
Kým sa presúvali do zadnej časti domu, Sebastian sa len smial.
To je len dobre, Christina. Pamätaj, že ak ma budeš potrebovať, som tu.“
Zastala a zahľadela sa mu do očí. „Vždy ťa budem potrebovať, Sebastian.“
Aha, pozrime sa kto sa rozhodol priliezť späť.“ Jeff stál v kuchynských dverách s pivom v ruke.
Christy sa zvrtla k nemu, srdce jej vyskočilo až do hrdla. Ale Sebastianova prítomnosť za sebou jej dodala odvahu.
Jeff.“
To je všetko, čo mi povieš? Kde do pekla si bola celý minulý týždeň?“ Zvyšoval hlas. „Kto je tento chlapík? Jeden z tvojich bláznivých priateľov? To s nimi si bola? S tvojimi výstrednými školskými kamošmi?“
Jeff, takmer si ma zabil.“ Christin hlas znel potichu, ale slová sa aj tak v miestnosti dobre ozývali.
Nepripadáš mi zranená,“ zaškľabil sa.
Ale bola som,“ zašepkala.
Odvahu, láska.“ Sebastianov hlas v mysli ju upokojil.
Postúpila dopredu a stalo sa niečo neuveriteľné, Jeff ustúpil, stiahol sa do kuchyne. Postavil medzi nich ostrovček stojaci v strede miestnosti, nedopité pivo položil na pult. Christy so Sebastianom zostali na druhej strane veľkej kuchyne. Jeff ich sledoval očami plnými zúrivosti a podozrenia. Christy si na ten pohľad pamätala, ale tentoraz už necítila rovnakú úroveň strachu. V skutočnosti čím viac času trávila s Jeffom so Sebastianom po boku, tým jasnejšie videla, aký patetický Jeff naozaj je. Všetok strach, ktorý v posledných mesiacoch cítila, z nej zrazu opadol a už cítila len opovrhnutie.
Zneužil si ma naposledy, Jeff. Prišla som si len po svoje veci a dať ti toto.“ Plesla papiere na stôl medzi nimi, ale on sa ani nepohol, aby sa k nim dostal.
Čo je to?“ Jeff očami sledoval stoh papierov, od zlosti mu potemnela tvár.
Rozvodové listiny.“
Jeff zahrešil, ale papierov sa ani nedotkol, len na ne chvíľu pozeral a potom sa zahľadel so stúpajúcou zúrivosťou na ňu.
Ty malá suka!“
So zdvihnutou rukou prebehol okolo stola, ale ten útok nedokázal dokončiť. Christy chvíľu len ohromene stála, ale Jeffova zovretá päsť zasiahla len vzduch, čo ho vyviedlo z rovnováhy.
Všetko sa to odohralo akoby spomalene. Christy videla ako sa Jeffova päsť blíži k jej tvári, pohla kostrou a bleskurýchle mu uhla z cesty. Sklonila sa tak, ako ju to učil Hiro, využila rýchly výpad nohou a Jeff letel k zemi. Jeff cestou na podlahu vrazil do nohy stola a zostal ležať. Výraz prekvapenia v jeho tvári stál za to.
Čo to do pekla malo byť?“ V očiach mu žiarila zúrivosť. Zúrivosť… a strach.
Je to niečo, čo sa ti stane vždy, keď na mňa zaútočíš, Jeff. Prišla som si len pre svoje veci. Kým sa to stane, očakávam, že sa budeš odo mňa držať ďalej.“ Kým hovorila uhládzala si blúzku, pokúšajúc sa ovládnuť chvenie rúk. Práve sa dokázala postaviť Jeffovmu hnevu a to jej spravilo dobrú náladu. Prekliato dobrú.
Teda,“ prehovoril konečne Sebastian, „asi by si si mal dať tie rebrá pozrieť. Bol to nepekný pád. Koľká nemotornosť.“ Sebastianov karhavý tón len zvýšil Jeffovu zúrivosť, ale už sa ho nebála.
Seriem na to. Povedzte mi, čo robíte v mojom dome?“ Jeff sťažka vstal, hlas mal piskľavý od zúrivosti a bolesti.
Sebastian sa nad Jeffom vztýčil, využívajúc svoju výšku, aby ho zastrašil. Christy videla do Sebastianovej mysle a zároveň vo vzduchu cítila trochu jeho mágie. Stavila by sa, že k svojim slovám pridal aj určité psychické presvedčovanie a zdalo sa, že to funguje. V Jeffovej tvári sa ukázal zlomok neistoty.
Som muž, ktorý ti vytrhne srdce z hrude, ak ešte niekedy na túto ženu zdvihneš ruku.“ Sľubujúce zavrčanie v Sebastianovom hlase jej vyslalo dolu chrbticou zimomriavky. Jeff sa vystrel dozadu, využívajúc kuchynský pult ako podporu.
Pozeral zo Sebastiana na ňu a späť. Každá stuhnutá línia tela ukazovala jeho zúrivosť, keď sa vydal smerom k zadným dverám vedúcim do garáže.
Toto ešte nie je koniec, ty suka. Kým sa vrátim, ty a tvoj čudácky milenec by ste radšej mali byť preč. Neviem, čo s tebou urobil, ale už nie si ženou, s ktorou som sa oženil.“
Kým sa ťahal k dverám, Christy ho sledovala. „Nie, Jeff, nie som, a už nikdy ani nebudem. Mala som nájsť odvahu streliť ti jednu hneď, ako si ma prvý krát udrel. To by bola cena za chvíle väznenia a hlavne od teba utiecť!“ Zakričala na neho, ale Jeff už bol za dverami a smeroval k autu – posledný model Lexusu, ktorý kúpil za jej peniaze. „Ty bastard!“
Do očí jej vhŕkli slzy a celé telo sa jej roztriaslo od zúrivosti. Cítila, že musí bojovať s množstvom vecí, ktoré sa jej drali na jazyk. Aj keď bolo uspokojivé vidieť Jeffa bežať preč ako úbohého zbabelca, so stiahnutým chvostom medzi nohami.
Už bolo na čase.
Ako Jeff s hukotom naštartoval auto, pristúpil k nej odzadu Sebastian. Teplé, pevné ruky na jej ramenách, upokojujúco ich masírujúc, prinútili jej telo pritisnúť sa k nemu. Uvoľnila sa.
Keď sa hneváš, si taká sexy.“
Sebastianove pobavené slová jej zarachotili pri uchu, načo sa rozosmiala. Keď rukami skĺzol nižšie k drieku, objímajúc ju, tak jej neskutočne zlepšil náladu.
Cítim sa tak len pri tebe, Sebastian. Bez teba by som nikdy nenašla odvahu postaviť sa tomu bastardovi.“
Vždy si to mala v sebe, láska. Len si nemala prostriedky a príležitosť premeniť sa na skutočnú ženu. Teraz sme ja a ty jedným, som na teba pyšný.“
Sebastian si ju v náručí otočil, pobozkal ju na vrch hlavy a tesne si ju privinul.
Ach, Sebastian.“ Zdvihla k nemu pery, požadujúc bozk. Keď ju pobozkal, všetko na svete zmizlo, nič iné neexistovalo.
Ale prestal veľmi skoro. S ospravedlňujúcim úsmevom siahol k pásu po mobilnom telefóne.
Matta máme v zálohe. Má pickup, takže môžeš so sebou zobrať všetko, čo chceš.“
Čo by som bez teba robila? Ty myslíš na všetko, nemám pravdu?“ Žasla nad úsilím, ktoré kvôli nej vynakladal.
Pokúšam sa.“ Stlačil rýchlostné tlačidlo, povedal niekoľko slov a za okamih hovor ukončil. „Je za rohom. Bude tu za pár minút. Prečo nejdeme ďalej a nepozrieme sa čo všetko chceš zobrať so sebou?“
Rukou sa natiahla k jeho lícu a hlboko sa mu zahľadela do očí. „Milujem ťa.“
Otočil jej ju a pobozkal ju do dlane. „Aj ja teba.“
Zatiaľ čo boli stratení v pohľadoch jeden druhého, prišiel Matt a zazvonil na domový zvonček, čo ich od seba oddelilo. Christy zamierila ku dverám, aby mu otvorila a cestou cítila, ako sa červená. Matt na ňu žmurkol a keď vstupoval dnu, vtisol jej bozk na líce.
Si v poriadku, cukríček?“
Tak dobre, ako sa dalo čakať, myslím.“ Zamyslene naklonila hlavu na bok. „V skutočnosti lepšie ako to. Ďakujem, že si prišiel, Matt. Opäť mi zjednodušuješ život.“
Pokrčil plecami. „Na čo sú priatelia?“
Nasledujúcich dvadsať minút všetci traja prechádzali domom miestnosť za miestnosťou a vypratávali všetko, čo Christy chcela. Väčšinou to bolo len dedičstvo po jej rodine malej hodnoty, ale vzácne kvôli spomienkam, ktoré niesli so sebou.

Ako sa Jeff hnal do núdzového priestoru zároveň vyťahoval mobil. Ak jeho patrón Ben Steel nebude tým pravým, bude to katastrofa. Tá žena, ktorá sa práve zjavila, určite už nebola tým dievčaťom, s ktorým sa po škole oženil. Christy už bola úplne iná. V očiach mala taký cudzí výraz ako ešte nikdy predtým.
A z toho muža, čo bol s ňou, mal zimomriavky. Pohľad mal ľadový ako zabijak, Jeff si zo zásady neobľuboval nikoho a to ho nútilo myslieť na manželku, ktorá pravdepodobne bola stále s tým zasraným bastardom.
No, veď on si už nájde cestičku ako sa tomu idiotovi dostane na kobylku. Steel mu toho veľa nepovedal, ale jeho priateľ Mario Jeffovi niekoľko vecí vysvetlil. Tvrdil, že niekoľko Christiných priateliek zo školských čias sa zaplietlo so skupinkou upírov. Upíri! Krucinál!
Keď to ten malý mužík vyslovil, Jeff sa mu len smial, ale po pohľade do tých studených očí si už ničím nebol taký istý. A čo iné by mohlo v jeho manželke vyvolať ten náhly Superženský komplex? Christy vždy bola nemehlo, ale dnes večer prišla ako zúrivý tiger. To nebolo normálne. Nie po jednom týždni. Nie, to by nemalo byť možné.
Bola veľmi silná. Keď mu podrazila nohy, cítil neskutočnú silu. Mala nové schopnosti, ktoré zaručene nemohla nadobudnúť za jeden týždeň. Nie, predtým ako bez vysvetlenia zmizla z nemocnice, zaručene nebola žiadna špičková športovkyňa. Je to príliš zvláštne. Ach áno, sledoval jej priateľku Jenu, najskôr si myslel, že ju skrýva ona, ale keďže ju nespustil z očí vedel, že u tej ľudomilnej doktorky nebola.
Tak kde mohla byť celý minulý týždeň schovaná? A ako sa mohla tak rýchlo zahojiť? Prekliato dobre vedel, že ju zranil dosť zle. Trošku stratil kontrolu a zrejme zašiel príliš ďaleko, ale tá suka ho poriadne naštvala. Skutočne to urobila. Na to aby cítil potrebu ju udrieť, stačilo, že vôbec dýchala. Za posledné roky sa to stalo raz či dvakrát, ale nikdy tak ako naposledy. Akýsi diabol mu sadol na rameno a on mal v tej chvíli chuť ju zabiť.
Keď sa na to pozrel teraz, bol rád že žije, pretože inak by bol ešte stále vo väzení. Takto tá suka bola užitočná aj na niečo iné ako na peniaze.
Jeff sa dovolal Steelovi a bol prekvapený, pretože sa zdalo, že Steel akoby vopred vedel o Christiných superschopnostiach. Ten muž bol presne ako jeho meno – oceľový. Nič ho nevyviedlo z rovnováhy a na nič nereagoval. Jeff zauvažoval, čo by sa tomu chlapíkovi muselo stať, aby ho to vyviedlo z miery, ale nemal v úmysle zájsť až tak ďaleko, aby to zistil. Steel mal v očiach pohľad ako ten chlap s Christy. Chlad, vypočítavosť a ten ľadový pokoj Jeffom prenikal až na kosť.

Steel ukončil hovor, pokojne ďalej sedel a uvažoval nad ďalšími možnosťami. Christina Kenseyová je už teraz nepochybne upírka. Inak by nikdy nebola schopná postaviť sa svojmu tyranskému manželovi. Steel mal celkom dobrú predstavu o tom, čo sa minulý týždeň dialo. Christy skončila v nemocnici a bolo to oznámené jej priateľkám. V tej chvíli zrazu zmizla. Bola fuč. Žiadny záznam o jej zraneniach ani prognózach a v celej nemocnici o nej ani pamiatky, žiadna spomienka.
Steel sa s tým už predtým stretol. Na nemŕtvych nemal žiadny názor, ale s tou ženou akýmsi spôsobom súcitil. Žiadna žena si nezaslúžila, aby ju tĺkol muž, ktorý jej prisahal lásku, úctu a ochranu pred Bohom aj ľuďmi.
Kinsey bol bastard, ale v tejto chvíli bol najlepším zdrojom informácií aký mal. Samozrejme, Mario Gonzalez bol taktiež zasvätený, ale Steel stále váhal, či ho má povolať ako rovnocenného spoločníka. Každopádne mal z Maria zmiešané pocity, ale nevedel celkom určiť v čom. Mariove informácie boli dobré a na prvý pohľad sa zdal byť dostatočne príjemný, ale bolo tu niečo…
Steel si povzdychol, musí svoje výhrady odložiť bokom. Potrebuje podporu a či sa mu to páči, alebo nie, Gonzalez ňou bol. Otvoril sklápací mobil a hľadal jeho číslo. Za okamih ho už mal.
Kým si sadne k práci na správe, musí sa ísť ešte naobedovať a zohnať termosku plnú kávy. Dobré jedlo bolo správnou cestou k nutnej papierovej robote. Zamieriac dolu blokom od jeho hotela sa dostal k sendviču a posadil sa k jednému rozkývanému stolu v prednej časti. Bol to vcelku príjemný deň, ale to ticho ho udržovalo v pozore.
Steel sa podvedome natiahol k svojej zbrani, o ktorú prišiel ešte pred niekoľkými rokmi. Prišiel o ňu po jednej misii, ktorá sa veľmi škaredo zvrtla. V jednom vojnou zničenom dažďovom pralese zistil skutočnú pravdu o svete. Tvrdým spôsobom sa dozvedel o meničoch a iných nadprirodzených druhoch.
Už nikdy by nemohol byť tým istým človekom.
Onedlho ho skontaktoval zástupca Altor Custodios. Stále nevedel ako sa dostali k jeho menu, ale táto skupina strážcov mala ešte viac zdrojov ako Interpol, či CIA. S tým bol oboznámený. Počas dlhej kariéry vo vojenských službách pracoval pre obe tieto inštitúcie.
Napokon táto nová zmena smeru nebola vôbec zlá. Steel cestoval krajinou svojím vlastným tempom, vyšetrujúc a posielajúc informácie do centrály. O jeho náklady bolo postarané a za každú správu, ktorú poslal, dostával veľmi peknú, tučnú prémiu. Peniaze šli priamo do jeho penzijného fondu – na zámorský účet, ktorý si vytvoril hneď po svojom zmiznutí a akonáhle bude starý na prácu, ale stále dosť mladý, aby si ešte užíval život, znovu sa objaví. Práca pre AC nie je zložitá. Prinajmenšom už nebol jeho život v neustálom ohrození tak ako kedysi.
Iste, musel sa skrývať. Mnoho nadprirodzených, ktorých vyšetroval, by voči sledovaniu a následnej dokumentácii mohlo namietať, takže jeho život stále sprevádzalo dostatočné nebezpečenstvo a udržiavalo ho v pozore. Ale každopádne to nebolo také zlé ako v minulosti. Pre Steela bolo sledovanie a chytanie stále lákavé.
Aspoň to si stále myslel.
Práve keď si uhryzol zo sendviča, jemné chĺpky na krku sa mu poplašne naježili. Niekto ho sledoval. Nie, viac ako to. Niekto ho vystopoval.
Steel odložil svoj obed bokom a naoko ľahostajne sa okolo seba rozhliadol. Tromi smermi – na juhozápad, severozápad a priamo na východ. Potom skoro upustil od malej nádeje na útek, ale spozoroval neďaleko malú alej a príjazdovú cestu pred budovou, ktoré sa môžu ukázať ako užitočné. V troch smeroch mal na dohľad troch were. No, nie je to zaujímavé?
Plazili sa smerom k nemu a keď videl, že to majú dobre zorganizované, nerozumel tomu.
Jasné, boli were, ale Steel bol doteraz hrdý na svoje inštinkty. Na to aký výcvik od AC dostal, nevedel pochopiť, ako sa k nemu mohli dostať tak nepozorovane.
Zrejme dnes nemal svoj deň, ale nemieni im to uľahčiť.
Bol si vedomý, že má len malú šancu, takže sa musí rýchlo rozhodnúť. Ujsť, bojovať, či vzdať sa. Nemal v povahe len tak sa vzdať, ale nemal náladu ani na boj.
A ešte jedna maličkosť, proti týmto bytostiam nemal dosť sily. Mal k dispozícii niekoľko nápadov, ale jedno z jeho základných pravidiel bolo nezabíjať niekoho, kto si to nezaslúžil.
Nepoznal žiadneho z týchto meničov, ale okamžite dokázal rozoznať, že patria medzi nadprirodzených. Ani sa to nepokúšali skrývať. V skutočnosti ich prezradilo osobité kúzlo v ich očiach – a neskutočne silná ohybnosť tela. Bola to tichá výzva, ktorá hovorila: „Skús so mnou vyjebať.“ Uvidel žiariace oči ženy priamo pred ním a už mu nezostávalo nič iné, ako zistiť prečo sa rozhodli ho vystopovať. Tak sa rozhodol využiť tretiu voľbu. Útek.
Ale nedostal sa ďaleko. Ich počet sa zdvojnásobil, čo znamenalo, že to bude nepríjemné. Počkali, kým využil druhú možnosť a vydal sa smerom k aleji, ale tentoraz už spoznal aj vodcu skupiny, meniča jastraba menom Colin Hastings. Steel vedel o reputácii tohto muža dosť, bol elitou medzi súkromnými detektívmi a dokonca videl aj jeho služobné záznamy.
Hastings slúžil v U.S. Army Rangers. Zdalo sa, že bol len normálnym výsadkárom.
Ktovie či jeho nadriadení vedeli, že ten muž dokáže úplne bez námahy plachtiť vo veterných prúdoch na oblohe, rovnako ako na zemi. Ale armáda určite o Hastingsovi nevedela všetko. Podpísali sa za neho, trénovali ho a keď jeho posledná misia skončila, nechali ho ísť.
Ale buďme férový, Hastings svoj čas v armáde splatil viac ako dosť. Niekoľkokrát bol povýšený, do výsluhového dôchodku odchádzal ako kapitán. Steel si osobne myslel, že jastrabo–menič nemal na sebe ani známku toho, že by dosiahol dôchodkového veku.
Dokonca aj armáda by sa dvakrát pozrela na muža, ktorý akoby vôbec nestarol. Keď videl ako ho druhý tím obkľučuje, zastavil sa. Bol v aleji, ale oba východy z nej boli zablokované. No, podarilo sa im ho chytiť do pasce. Dokonca aj s jeho tréningom a skúsenosťami vedel, že voči šiestim meničom nemá šancu, ani tomu najmenšiemu z nich sa nemohol rovnať výškou, ani silou. Na znak kapitulácie zdvihol ruky hore a zaklial. Vzdorovať by nemalo žiadny zmysel. Títo ľudia s ním chceli hovoriť a podstúpili preto veľmi veľa problémov. To najmenšie čo mohol urobiť, bolo vypočuť si čo mu chcú povedať.
Fajn, tak ste ma dostali.“ Prehovoril dostatočne nahlas, aby ho všetci were dobre počuli.
Mohol by mi teraz niekto, dopekla, povedať o čo tu ide?“
Hastings vykročil dopredu a jeho ľudia sa okolo Steela rozostúpili do kruhu. „To znamená, že neprídete k žiadnej ujme, pán Steel. Teda, pokiaľ nie ste zapletený vo Venifucuse.“
Venifucus? Steel sa pri tom slove pozastavil. O tej starovekej zlej spoločnosti bol informovaný, ale jeho nadriadený v Altor Custodis tvrdil, že Venifucus bol dávno zničený. Podnietilo to jeho záujem. Prečo si títo ľudia myslia, že on by mal byť jedným z tých dávno mŕtvych zlých chlapcov? Iba ak…
Ja som počul, že boli zlikvidovaní už pred niekoľkými stáročiami. Máte nesprávneho chlapíka.“
S úžasom pozrel na vodcu skupiny, zaujatý spôsobom akým sa Hastings niesol. Bol mužom, ktorý vedel zabodovať, ale aj sa prispôsobiť skutočnému svetu. Steel to rešpektoval. Pomyslel si, že za iných okolností by z nich mohli byť dokonca aj priatelia.
Nepočul si o tom? Vyzerá to tak, že sa vracajú späť na scénu. Či ste jedným z nich sa ešte uvidí, pán Steel, takže iste pochopíte, že musíme mať istotu.“
Počúvam.“
Hastings naklonil hlavu, napriamil uši. Steel ten pohľad poznal. Were majú výnimočne dobrý sluch a mohli zachytiť veci, ktoré by bežný človek nedokázal.
Nie tu,“ povedal Hastings stručne. „Prosím, poďte s nami, pán Steel. Máme toho na prejednanie celkom dosť a ak nepatríte do mužstva zla, dokážem vám zaistiť bezpečie.“
Prikrčil sa, rozhodne cítil napätie. Ale mali ho. Šesť were na jedného muža už bolo dosť zlé dokonca aj pre neho. Vykročili smerom k neďalekému parkovisku vo formácii so Steelom v strede skupiny. Čakali tam dve čierne SUV. Hastings a dvaja jeho agenti ho odprevadili k prvému autu, ďalší sa vydali k druhému. Napchali ho dnu a vydali sa na cestu. Aby sa dostali z centra mesta, na to stačila len chvíľa, vzali to pár prudkými zatáčkami, čím sa ledva vyhli kolízii.
Keď už boli na ceste mimo mesta, zdalo sa, že sa Hastings trochu uvoľnil. „Toho únosu mi je ľúto, pán Steel, ale ako som povedal, Venifucus je späť a mi potrebujeme určité odpovede.“
Ale prečo odo mňa? Ja som nikto.“
Jastrabomenič sa narovnal a chladne na neho pozrel. „Počas minulého roka vaše kroky nasledovalo Zlo, pán Steel. Buď ste veľmi šikovný klamár alebo niekto vo vašej blízkosti vyvražďuje nadprirodzených, len čo ich objavíte. Prostredníctvom vás. Ale ak by som po stretnutí s vami mal počúvať svoj inštinkt, stavil by som všetky svoje peniaze na Gonzaleza.“
Čo ste to povedali?“ Keď si uvedomil, že jeho strážci rozhovor počúvajú, zarazil sa. Tento chlap poznal jeho kontaktné meno a vyhlásil, že má informácie o každom jednom kroku za celý minulý rok. Dolu chrbtom mu prebehli zimomriavky, nechcel sa nechať pohltiť obavami.
Mario Gonzalez. Nehrajte sa na hlupáka, pán Steel. Kým hovoríme, mám nasadený ďalší tím, aby zobrali aj jeho. Jeden z vás opustil cestičku tiel, ktoré nechávate v brázde za sebou. Teraz som ochotný pobaviť sa myšlienkou, že ste to neboli vy, i keď ako poznám vašu minulosť a výcvik, pred dnešným stretnutím by som pokojne stavil aj na vás.“
To ma teší.“ Steelov sarkazmus bol očividný.
Príde na to, pán Steel. Ako jeden veterán druhému, chcete počuť čo minulý rok Mario povyvádzal za vaším chrbtom? Nemôžem uveriť, že Altror Custodis hlása spájanie rodov, načo unáša deti a chladnokrvne ich vraždí. Či vyhľadáva pokojné brlohy nemŕtvych a necháva ich mučivou smrťou spáliť na slnku. A ak ste o tom ešte nepočuli, tak len niektorým o ktorých ste informovali vašu organizáciu, sa podarilo skryť.“
Steelove ústa sa stiahli do zúrivej línie. „Ktorí? Ktorí zomreli?“ Pri pomyslení na to, že bol príčinou smrti nevinných mu v žilách tuhla krv. Všetci nadprirodzení, ktorých bol povinný sledovať a počas minulého roka o nich spísať správu, boli v podstate nevinní ľudia, ktorí v tichej existencii pokojne žili svoje životy. Nikto z nich nebol zabijak, čiže si nezaslúžil konečnú likvidáciu a niektoré z jeho informácií zahŕňali aj malé deti. „Chcem dôkaz.“
Predtým ako Hastings prikývol, sa na neho prenikavo zahľadel. „Zoznam mám v dome.“ Kývol hlavou k oknu, keď práve SUV zastavovalo, pred malým domom uprostred lesa.
Keď konečne zastali, Steel chcel otvoriť dvere, už ich z vonku otvoril niekto iný, ale nemienil sa tým zapodievať. Nevidome sa zahľadel na dom. Ak kvôli nemu a jeho práci pre Altor Custodis boli zavraždení nevinní ľudia, musel to vedieť.
O hodinu už Steel porazenecky sedel s hlavou zaborenou v dlaniach. Videl hrôzy vojny a mnoho policajných akcií, dokonca aj teroristické útoky, ale ešte nikdy nevidel toľké zlo v jeho najrýdzejšej forme. Fotky mŕtvych mu rozožierali dušu. Poznal každú jednu tvár, od najstarších po najmenšie dieťa. Sledoval ich a ich aktivity hlásil Altor Custodis, domnievajúc sa, že robí správnu vec. Ale tak to nebolo.
Teraz boli nevinní ľudia mŕtvi, zabití strašným spôsobom, pretože on ich nahlásil.
Možno neboli ľudia, ale nespôsobovali bolesť nikomu o kom by vedel. Takže neexistoval žiadny dôvod pre ich smrť. Obzvlášť nie tých najmenších.
Za toto ho bude hrýzť svedomie do konca života.
Ale bolo tu aspoň niečo, čo mohol medzitým urobiť a to, pokúsiť sa s tými zverstvami skoncovať. Steelov život sa v tom okamihu zmenil. Takýchto chvíľ za posledné roky zažil niekoľko, ale žiadnu takéhoto druhu. Keď sa z jedného strážcu stal zabijak a nasledovne bol za to Altor Custodis odsúdený, myslel si, že bol nútený siahnuť po zbrani naposledy.
Bolo to nesprávne.
Ťažko si povzdychol, uvedomil si, že musí využiť schopnosti, v ktorých sa posledné roky len zdokonalil. Organizácia bola založená už pred niekoľkými stáročiami a vraj len pozorovala nadprirodzených a údajne len ľudstvo chránila pred ich vniknutím do tohto sveta. Ale oni ich nielen sledovali a zaznamenávali ich pohyb. Oni ich zabíjali. A to musí prestať.
A Benjamin Steel bude práve tým mužom, ktorý to zastaví.
Narovnal sa a pohľadom vyhľadal muža sediaceho na druhej strane miestnosti. Hastings mu dal zoznamy a nechal ho osamote. Vážil si to. Taktiež obdivoval detailné správy, ktoré tieto súbory obsahovali. Bolo vidieť, že na nich pracoval odborník. Steel dôveroval svojmu inštinktu. Hastings je poctivý chlap.
Je mi to ľúto.“
Steel sa neospravedlňoval často, ale títo ľudia zomreli kvôli nemu a on skutočne cítil výčitky svedomia. Hastings pomaly prikývol, uznávajúc jeho slová.
Máte líšku v kuríne, pán Steel. Otázkou je, čo ste pripravený s tým urobiť?“
Vstal, na celom tele sa mu napli svaly, akoby sa pripravovali na boj.
Myslím, že idem loviť líšku.“
Hastings vstal a zaškeril sa. „V takom prípade si dovolím navrhnúť, či si nechcete pribaliť na pomoc poľovnícke psy?“
Steel bol prekvapený, ale koniec-koncov nemal by byť. Prečo by si were robili toľké problémy s tým, aby ho na tento chaos upozornili a potom ho nechali odísť samého? Pokiaľ o tvaromeničoch niečo vedel, tak to, že boli veľmi inteligentní.
Do čohokoľvek sa pustili, šli do toho s odvahou.
Do AC sa nadprirodzení nedostanú.“
Hastings sa zasmial. „Potom čo máte v pláne, s tým už problém nebude. Nemyslíte?“
Tá myšlienka ma napadla, ale najskôr sa mi to musí podariť. To zabíjanie musí prestať.“
Proti tomu nemám žiadne námietky.“
Čo navrhujete?“
Hastings luskol prstami a do miestnosti vstúpila skupina ľudí. Niektorých Steel poznal zo skupiny, ktorá ho uniesla a ostatných ešte nikdy nevidel.
Obzvlášť jeden muž upútal jeho pozornosť. Bol mladý, ale s mohutnou stavbou tela, bol dokonca svalnatejší ako kedy u meničov videl. Steel vedel prečo. Tento muž celý život pracoval so svojimi bratmi na stavbe a oni boli z časti dôvodom, prečo bol poslaný do tejto oblasti. Vďaka bohu ešte jeho správu neodoslal, inak by bol tento muž aj s celou jeho rodinou už v tejto chvíli pravdepodobne mŕtvy. Vyzerá to tak, že v hierarchii AC mal Venifucus pevný základ a hneď ako podľa Steelovej informácie potvrdili niečiu totožnosť, poslali niekoho na ich likvidáciu.
Mladík k nemu vykročil ako prvý a natiahol k nemu ruku. „Som Matt Redstone.“
Steel mu potriasol rukou, jeho priame spôsoby sa mu páčili. „Ja viem.“
Mattov pohľad ochladol, ale keď sa rozhliadol po izbe, opäť sa rozjasnil. „Takže, priatelia, tak sa zdá, že ma moja povesť predchádza.“ So spýtavým pohľadom sa vrátil späť k Steelovi. „Takže o mne viete?“
Steel kývol. „Aj o vašich bratoch.“
Dočerta.“ Matt zatriasol hlavou. „Mali by sme sa znepokojovať?“
Vďaka Bohu nie. Ešte som správu neposlal a potom, čo som sa dozvedel, sa to ani nestane.“
Matt si jednou rukou úľavne prehrabol neupravené vlasy. „No, ďakujem aj za malé láskavosti.“ Prisunul k sebe stoličku a obkročmo si na ňu sadol. „Som tu, aby som vám ponúkol pomocnú ruku. Z toho čo sme zatiaľ zistili, je ten, kto našich ľudí zabíja, dosť silný užívateľ mágie. Zabil už upírov aj were. S nemŕtvymi sa neradi zaplietame aj my, aj keď ako druh s mágiou sú hneď za nami. Ako smrteľník bez mágie by ste proti ich druhu bez určitej pomoci nemali žiadnu šancu. Moji bratia a ja sme ochotní tú pomoc rozšíriť.“
Puma, správne?“ Steel si znova sadol, zvedavý, čo mu ešte tento muž navrhne.
Matt prikývol. „Môj najstarší brat je Alfom pumodlačieho klanu. Teraz je preč, ale ja som v prípade nutnosti splnomocnený klan zvolať a konať v jeho mene. Môžem zohnať niekoľkých dobrovoľníkov, aby pomohli so strážením, prípadne ak je treba doplniť Hastingsových ľudí. Na to, aby sme toho muža dostali, budeme potrebovať malú armádu,“ bradou kývol ku stolu s rozloženými dokumentmi. „Ak sa do toho predsa len pustíme, musím trvať na jednom detaile.“
Steel sa oprel dozadu a čakal s čím vyrukuje. „Akom?“
Žiadne hlásenia. Žiadne fotky. Žiadny záznam ktoréhokoľvek druhu. Nechcem mať svojich ľudí zvečnených niekde v zložkách Altor Custodis. Nie keď je tu možnosť, že by neskôr mohli byť použité na to, aby ich niekto lovil.“
Dohodnuté.“ Tým sa Steel nemienil trápiť. V okamihu, keď zistil akú smrtiacu úlohu pre AC zohrával, odklonil sa od cesty sledovania. Už nikdy sa k tomu nevráti. Nadišiel čas konať a on veľmi dobre vedel, že nemieni dbať o to, čo bratstvo po celé stáročia robilo. Teraz bola hra iná. A primerane k tomu sa musia zmeniť i ostatné veci.
To rád počujem,“ pokračoval Matt. „Všetko je to väčšie, ako si viete predstaviť. Tak rozsiahle, že sme sa dohodli aj s ďalšími, s ktorými by ste sa mali stretnúť, teda ak nám chcete skutočne pomôcť.“
Steel si zaujato vypočul všetko, čo pumodlak odhalil, ale zrazu zazvonil telefón a všetky oči sa obrátili k Hastingsovi. Hovor bol krátky a stručný. Podľa mužovej reči tela bolo niečo zlé, začul strohé otázky o tom, či bolo zranených viac osôb. Hastings rýchlym pohybom zaklapol mobil.
Gonzalez utiekol. On je náš mág. Bezpochyby. Trochu pripiekol zadky Kevinovi a Sáre, ale budú v poriadku. Ten bastard tiež zlomil Mellise ruku.“
Chlape, keď tá ženská nebude schopná lietať až pokiaľ sa nezahojí, bude veľmi nasratá,“ doplnil Matt. Každý v miestnosti cítil vážnosť tejto chvíle. „Zostaneš tu dnes v noci?“ Spýtal sa Matt Steela.
Čo tým myslíš?“
Matt vstal. „Myslím, že je pravá chvíľa na stretnutie s našimi ďalšími spojencami. Keď zapadne slnko, budú tu.“
Tomu neverím.“ Steel nemohol uveriť, čo tým ten pumodlak naznačoval. Z toho čo vedel, sa meniči s upírmi nemiešali a naopak.
Veru.“ Matt si skontroloval hodinky a zamieril k dverám. Na okamih pozrel na Hastingsa. „Je to tvoj dom, takže je to na tebe. Ideme k nim, alebo ich pozveš sem?“
Ten klesol späť do kresla a povzdychol si. „Ani nevieš ako veľmi nenávidím pomyslenie na odtajnenie tohto miesta, ale myslím, že je na čase, aby sme im aj mi prejavili dôveru. Sebastian nám s jeho domovom tiež dôveroval. Nedávalo by zmysel, ak by sme im aj my tú láskavosť neoplatili rovnakou mincou.“

16 komentářů:

  1. Skvělé, díky moc za další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  2. Vďaka za kapitolu:-)

    OdpovědětVymazat
  3. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za další úžasnou kapitolu a nemůžu se dočkat pokračování, už se to pořádně rozjíždí.

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za překlad a pokračování.

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  7. Wau- začína sa mi to páčiť viac a viac, a už sa neviem dočkať ďalšej kapitoly :-) vďaka za preklad a korekciu :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za nášup :)

    OdpovědětVymazat
  9. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Díky moc za překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji za pokračování, tato kniha se mi moc líbí :-)

    OdpovědětVymazat