neděle 26. října 2014

Sladšia ako víno - 11. kapitola

Steela okolité vinice zaujali, tak ako aj útulná rezidencia, ktorú Atticus nazýval svojím domovom. V živote ani nesníval, že by raz mohol byť pozvaný do upírskeho brlohu, ale teraz tu bol.
A byť v spoločnosti fey, bolo ešte väčším prekvapením. Atticus sa s nimi stretol vo dverách a uviedol ich dnu.
Steela poslal do obývačky a Camerona zadržal pri sebe.

Steel uvidel tú ženu prvý. Oči jej v peknej tvári strašidelne žiarili. Jej upírskemu vplyvu sa pokúšal brániť ako najlepšie mohol, ale nebolo mu to nič platné. Muži sa zdali rozumní a svoj prirodzený magnetizmus držali na uzde, ale táto dáma… bola odlišná.
Len na ňu civel, neschopný odvrátiť sa. Sebastian ju chytil za ruku a pritiahol si ju do náručia. Bolo to dosť jasný, ochranný postoj.
Láska moja,“ prehovoril Sebastian jemným hlasom k žene vo svojom náručí, „ak môžeš, utlm trošku svoje schopnosti. Na nášho smrteľného priateľa máš veľmi silný účinok.“
Ja?“ S rozšírenými očami sa k nemu obrátila. Ten nádherný ženský výraz bol úprimne nevinný a Steel pochopil, že to nerobila zámerne. Už ten samotný pohľad ho prinútil uvoľniť sa.
Keď si uvedomila ako na svoje okolie pôsobí, začervenala sa. A potom z nej opäť vytryskla všetka upíria mágia. „Pardon,“ prehovorila tá bohyňa. „Vy musíte byť pán Steel. Ospravedlňujem sa. To je… Všetko je to pre mňa ešte nové. Ešte pred týždňom som bola človek ako vy.“
Chcela si povedať – smrteľníkom.“ Dodal Sebastian, uprednostňovali skôr takéto oslovenie. Opravená žena v jeho objatí vyzerala veľmi pokojne.
Steel sa sústredene na toho muža zahľadel. „Vy ste ju zmenili?“
Bolo to buď to alebo ju nechať zomrieť.“
Steel prikývol. Nepoznal celý ten príbeh, ale prázdne miesta si dokázal ľahko doplniť. Teraz bol rád, že nová družka upíra svoje zvodné čaro opäť držala pevne na uzde. Jej energia sa stiahla späť a on bol opäť schopný trochu ľahšie dýchať.
Po prvý krát si všimol aj ďalšiu ženu, usmievala sa na neho z opierky pohovky. Dočerta, či on práve nepocítil, ako mu do líc stúpa rozpačitá horúčava.
Dúfal, že si to nikto nevšimne, ale takmer sám seba nakopol. Veď to boli upíry.
Všimli si.
Som Lissa, Atticova manželka.“ Natiahla k nemu ruku. Zatriasol ňou a pokúsil sa usmiať.
Madam.“
Zasmiala sa a ten zvuk mu vystrelil dolu chrbtom. „Prosím, volajte ma Lissa. Tak ako moja priateľka Christy, ani ja nie som v tejto nadprirodzenej sfére veľmi dlho.“
Atticus sa vrátil do izby s Mattom v závese s rozzúreným výrazom. „Buď má ten bastard priveľa šťastia alebo je stále pred nami o niekoľko krokov.“
Vyzerá to tak, že ten sukin syn unikol.“ V Mattovom hlase bolo počuť zhnusenie.
V poriadku.“ Sebastian si sadol. „Preberme si to úplne od začiatku. Po prvé, sme si istý, že tým útočníkom je Mario Gonzales?“
Dobrý poddotaz,“ súhlasil Steel. „Dámy, môže niektorá z vás toho muža opísať?“
Ach, áno,“ povedal s chuťou Lissa. „Všetko som to videla cez okno. Je vysoký niečo cez päť stôp, váži asi deväťdesiat až sto libier. Čierne vlasy. Kučeravé. Strih vkusný, ale nie veľmi nakrátko. Máličko strapatý. Predpokladám, že mal hnedé oči, ale Christy sa k jeho tvári dostala bližšie. Jeho črty videla lepšie ako ja.“
Oči mal zelené. Taký druh zelenej morských hlbín, ktoré vo vás vzbudzujú hrôzu.“ Pokračovala Christy v popise. „A zdalo sa, že nos mal niekoľkokrát zlomený.“
To znie ako Mario,“ pripustil Steel. Tie oči boli pre neho charakteristické.
A mal tetovanie. Nad ľavým obočím mal nejaký víriaci sa vzor. To…“
Len pokračuj, srdiečko.“ Povzbudil ju Matt.
Žiarilo to.“ Pozrela na Sebastiana a potom na Lissu, ale druhá žena len zatriasla hlavou.
Nič také som nevidela,“ povedala Lissa mäkkým hlasom, akoby sa obávala poprieť jej slová.
Gonzales na tvári žiadne tetovanie nemá,“ potvrdil Steel, zamysleným pohľadom zakotvil na Sebastianovej tvári.
Čo si o tom myslíš, priateľ môj?“ Obrátil sa Atticus na Sebastiana.
Sebastian vstal. „Aby som dokázal moju teóriu, potrebujem Camovu pomoc. Idem sa pozrieť, či skončil s obchádzaním po dvore. Nikam nechoďte.“
Prosím, sadnite si, pán Steel,“ ponúkla ho Lissa.
Steel pokrčil ramenami. Tá žena hovorila tak jemne a pôvabne, dokonca aj po tom, čo bola napadnutá a jej terasa sa zmenila na rad nepekných kráterov. Posadil sa a sledoval všetko okolo seba. Bolo zvláštne byť tu, stále si nebol istý ako do tejto malej jednotky vlastne zapadá. Stále bol opatrný a rád by vedel, ako by im mohol pomôcť.

Keď Sebastian vyšiel von, zasiahlo ho, aké nebezpečné vlastne toto stretnutie bolo.
Bol zameraný na Christinu, ktorá skutočne mohla skončiť v troskách pod ohnivými guľami. Päť stôp široký kráter pred ním a množstvo ďalších po celom pozemku. Tehly a rastlinky sa trúsili všade naokolo, všetko bolo pokryté hlinou.
Kľajúceho Cama našiel po niekoľkých metroch na okraji lesíka. Ten bojovník fey vôbec nevyzeral potešene. V skutočnosti vyzeral, že od jedu vybuchne. Hovoril s Marcom a Majster upírov sa tváril rovnako zúrivo ako fey.
Je to veľmi silná mágia, priateľ môj.“ Ako k nim Sebastian kráčal, Cameron prikývol.
Má to v sebe akúsi zlú stopu, siaha hlbšie ako bežná mágia smrteľníka, ten by takéto niečo nikdy nemal dosiahnuť.“
Pripojil sa k nim Hastings. „Mali by sme do Hornej snemovne vyslať výstrahu, že sa nejaký prekliaty blázon z Venifuca pokúša priviesť späť Ničiteľa svetov. Povedal by som, že bastard, ktorý sa pokúsil zabiť naše kňažky použil určitý druh temnej mágie prepojenej na Elspeth. Myslíte, že by to bolo možné?“
Áno, presne tak to mohlo byť.“ Cameron zatriasol hlavou, v prstoch zlomil konár, ktorý práve držal v ruke. Zápach dymu vzrástol od zeme ani nie tri metre od nich.
Tento používa niečo, čo je prinajmenšom veľmi príbuzné Elspethinmu prstencu.“
Zahodil zostatok vetvičky a zamieril smerom k domu.
O to dôležitejšie teraz bude dohovoriť vašej Hornej snemovni, pán Hastings.“
Cameron prešiel pomedzi dvoch mužov a zastal pri Sebastianovi, okolo ktorého sa v ovzduší očividne vznášalo napätie. „Čo ťaží tvoju myseľ, Sebastian? Pre niečo si sem prišiel.“
Chcem vedieť, či dokážeš pre Christinu zostrojiť jeden test. Ona vraví, že Mario mal nad ľavým obočím žiariacu, vírivú kresbu, ale Lissa a Steel na tom mužovi žiadnu takúto značku nevideli.“
Takže si myslíš, že tvoja dáma vidí niečo, čoho nikto iný nie je schopný?“
Myslím, že je to jedna z možností.“
Ako isto vieš, je to veľmi vzácny dar.“ Cameron sa zamyslene pohladil po brade. „Ak by tým mohol byť požehnaný niekto čerstvo premenený, tak určite tvoja milá. So všetkou tou were krvou v nej, je zázrak, že nevyje na mesiac.“
Hastings sa rozosmial, ale Sebastian bol v tejto chvíli natoľko znepokojený, že na tom nedokázal nájsť nič vtipného.
Marc sa pohol od skupinky smerom preč. „Ja už zamierim domov. Chcem sa uistiť, že je moja žena v bezpečí. Myslím, že to teraz máte pevne v rukách. Pán Hastings, predpokladám, že keď sa vaša Horná snemovňa odhodlá k nášmu stretnutiu, tak ma budete kontaktovať.“
Hastings sa naježil, ale prikývol. „Zavolám vám.“
V poriadku. Sebastian, o všetkom ma dodatočne informuj.“
Sebastian prikývol, Marc sa otočil a odkráčal do hustejšie zalesnenej časti za domom. Pravdepodobne sa mimo sliedivých očí premení do inej formy a vytratí sa, aby ho nikto nemohol sledovať k jeho brlohu.
Zatiaľ čo sa rozhodnete ako ďalej, zhromaždím vojakov a podám správu tým hore,“ prihlásil sa dobrovoľne Hastings.
Keď sa muž presúval, aby ich nechal osamote, Sebastian ho zastavil. „Ďakujem. Som vašim dlžníkom, za pomoc mojej dáme.“
Hastings na chvíľu podržal jeho upretý pohľad, prikývol a vydal sa do noci, potichu zvolávajúc svojich were priateľov. Ten muž bol kvalifikovaný odborník a Sebastian bol rád, že ho má po boku.
Na jastraba je Hastings až neuveriteľne prefíkaný,“ doplnil Cameron kým kráčali smerom k domu. „Ale aj napriek tomu je to dobrý chlap. Ostrý ako meč.“
Sebastian prikývol, nechajúc vojsť Camerona do dverí ako prvého. „Súhlasím. Aj keď mi ešte úplne nedôveruje, ja verím, že sa postaví na tú pravú stranu. Má čistú dušu.“
Niekedy zabúdam, že si muž mnohých talentov, Sebastian.“ Cameron nadvihol jedno obočie. „Máte starú dušu. A myslím, že tak to je aj s tvojou dámou. To je dobre, ale tiež obaja nesiete ťažšie bremeno, než aké by ste si na svoje roky zaslúžili – a taktiež máte priveľa energie.“
Keď zastali pri dverách do obývačky, rozvážne sa na seba zahľadeli. Camerom potľapkal Sebastiana po chrbte a spoločne vkročili do veľkej miestnosti. Christina sedela na pohovke, farbu už mala lepšiu. Keď ho uvidela, usmiala sa a Sebastianovo srdce takmer od radosti vzlietlo. Urobil by pre ňu čokoľvek – čokoľvek pre jej jediný úsmev. Bola jeho zázrak.
Aj ty môj, Sebastian.“ Zaznel jej hlas dôverne jeho mysľou. Cameron si sadol priamo pred ňu, nešetrne sa zosunul na konferenčný stolík. Ešteže bolo drevo dosť silné na to, aby toho veľkého muža udržalo.
Teraz mi, dievčatko, povedz, mal Mario tetovanie?“ Prikývla. „A žiarilo?“
Áno. Lissa to nevidela, ale ja som mu stála tvárou v tvár. Bolo to práve tu –“ gestom si ukázala nad ľavé oko, „– taký zvláštny krútivý vzor. Vyzeralo to ako niečo keltské. Ako knoterk kresba či čo, ale trochu odlišné.“
Cameron sa vystrel, nadvihol rukáv košele a odkryl svoje predlaktie. „Niečo takéto?“
Sebastian si prezeral mužovu ruku. Čo by malo byť na Cameronovom svalnatom predlaktí vidieť, veď bolo úplne bezchybné, bez poškvrny. No, možno peha či dve, ale Christina niečo očividne videla, súdiac podľa jej zalapania po dychu.
Áno, niečo také, ale oveľa tmavšie. Zlovestnejšie. Čo je to?“
To je moje označenie spojenia. Čiastočný dôvod, prečo zostávam v tejto smrteľnej ríši a nevrátim sa späť do sveta fey je táto značka a žena, ktorú to prezentuje. Vidíš, miloval som smrteľné dievča. Mám ju tu, lebo je to znamenie o prenesení určitej časti mojej mágie na ňu, v snahe predĺžiť jej život. Fungovalo to… na určitý čas. Ale ako všetky smrteľné veci, aj ona sa časom presunula do sféry, kam ju ja nemôžem nasledovať.“ Cameron hovoril túžobne, ale tón hlasu mal smutný.
Christina s ním súcitila, vzala ho za ruku, aby mu tým poskytla trochu útechy.
Cameron sa na ňu usmial, ale bol to smutný úsmev. Zatriasol hlavou, očividne sa snažiac odohnať nešťastné myšlienky. „Takže Mariove znamenie vyzeralo takto? Dokážeš si spomenúť na nejaké detaily?“
Bolo to trojhranné, začínalo to nad obočím a smerom hore sa to rozširovalo, netvorilo to kruh ako to tvoje. A jeho bolo krvavo červené, nie zlaté ako máš ty.“
Keď si spustil rukáv dolu, Cameronova tvár sa stiahla znepokojením. „Šarlátová znamená, že je už nakazený. A trojhranný tvar by mohol mať niekoľko významov, ale aspoň už vieme, prečo je tento smrteľník medzi nami už niekoľko storočí. Pravdepodobne je poháňaný niekým z ríše fey.“ Cameronov výraz stvrdol. „To je väčší problém ako si uvedomujete, priatelia moji. Už nie som prekvapený, čo ten chlap dokáže, avšak musíme nájsť spôsob ako ho zastaviť.“
Mohol by som medzitým navrhnúť, aby sme všetci šli ku mne domov?“ Sebastian sa obzrel po prítomných. Atticus s manželkou potrebovali nové miesto, pretože ich domov už očividne nebol bezpečný. Sebastian len dúfal, že svoj dom dokáže zabezpečiť lepšie. „Atticus, Lissa, ste u mňa vítaní, zostaňte ako dlho budete chcieť. Mám hosťovskú izbu, ktorá by sa vám mohla páčiť a myslím, že Matt a jeho were priatelia nám počas dňa pomôžu. Radi sa túlajú lesom okolo domu a vysoký murovaný plot obkľučujúci pozemok udrží väčšinu nepovolaných mimo.“
Atticus prikývol. „Ďakujem, Sebastian. Tvoju ponuku radi využijeme.“

O hodinu už boli všetci usadení v Sebastianovom útulnom dome. Atticus a Lissa dostali izbu v podzemí, ktorá bola súčasťou rozľahlého krídla ako Sebastianova. Dom postavil s viacerými tajnými chodbami, niektoré boli úplne odľahlé, spojené len úzkymi prechodmi.
Ani sám nevedel prečo to tak urobil, ale teraz sa všetko jeho plánovanie vyplatilo.
Christy bola ešte stále otrasená, dokonca aj po tom, ako sa Sebastian vrátil späť do domu. I keď sa už aj predtým stretla s násilím, ale byť schopná brániť sa, bolo predsa len niečo nové.
Prinajmenšom pri Jeffovi trpela mylnou predstavou, že by ju nedokázal zabiť. Vždy verila, že by sa mu nepáčilo ísť do väzenia, ale jeho posledný útok ju presvedčil o opaku. Zabil ju. Prežila len vďaka tomu, že sa do toho zamiešal Sebastian.
Jej Sebastian. Jej spasiteľ.
Nemaj strach, láska moja.“ Prišiel za ňou do ich spálne v podzemí. Zatiaľ čo jednal s ľuďmi v nadzemí, ona zo seba zmyla pach strachu a špinu z boja.
Ale po celú dobu s ňou bol v spojení, mysľou, upokojujúc ju vždy, keď sa poddávala strachu.
Sebastian odhodil kabát a vtiahol si ju do náručia. Načiahla sa po gombíkoch na limci košele. Pokračovala smerom dolu, až pokiaľ neboli všetky gombíky rozopnuté, vytiahla mu ju z nohavíc a roztvorila tak, aby sa mohla pritúliť k jeho teplej hrudi.
Tak som sa bála.“
Ja viem.“ Čičíkal ju, rukami jej cez jemný, biely hodváb prechádzal od pliec dolu po chrbte a späť. „Ale bola si odvážna. Stála si pevne na zemi a využila svoje zmysly. Som na teba neuveriteľne hrdý.“
Ja som vedela, že po mňa prídeš. Myslím, že len preto som bola schopná sa mu postaviť. Vedela som, že všetko čo musím urobiť, je zabaviť ho, až kým sa sem nedostanete.“
Ty môj sladký anjel, takmer som ťa dnes večer stratil.“ Zašepkal Sebastian, jeho slová boli plné úzkosti.
Christy ho tíšila a ako mu pomáhala z oblečenia, prstami ho hladila po tele. „V tej chvíli som mala šialený strach, ale verila som ti, Sebastian.“
Zachytil jej ruku, zdvihol si ju k perám a nežne ju pobozkal. „Mala si v sebe viac viery, ako som ja sám cítil, Christina. Prosím ťa, už nikdy ma takto nevystraš.“
Usmiala sa. „Nemala som na výber, drahý. Ver mi, že ma ohnivé gule letiace mojim smerom práve netešili.“
Sebastian ju zdvihol do náručia a odniesol do postele, zakryjúc ju svojim telesným teplom. „Milujem ťa celou svojou dušou, Christina. Ak by sa ti niečo stalo –“ Slová sa v ňom zadrhli.
Vytiahla sa hore, pobozkala ho na pery, odtiahla sa a opäť sa zahľadela do hlbín jeho očí. „Nič sa mi nestalo. Starostlivosť, s ktorou si pri mne stál, mi vynahradí všetok strach. Moje pumie schopnosti mi pomohli vrhnúť sa po ňom, keď sa práve pokúšal zaútočiť. Jednala som pudovo, čo určite nevyšlo odo mňa, ale puma vo mne vedela čo robiť. Sebastian, len tvoja predvídavosť ma dnes zachránila. Tvoja štedrosť v dávaní mi toho, čo som najviac potrebovala. Matt nám ten dar dal obom.“
Sebastianove oči stmavli emóciami len okamih predtým, ako si ju jeho pery nárokovali v zničujúcom bozku. Tým vyjadril všetko svoje trápenie, strach, lásku a hrdosť, keď ukázala že je silnejšia a chytrejšia ako jej protivník. Teraz to všetko cítila, zdieľala jeho myseľ i srdce a ona mu všetko s dôverou vracala späť, hrdosť, vďačnosť a lásku. Všetko čo má – všetko čím je – a to len pre neho. Dal jej obrovský dar, najskôr jej premenou, potom požiadaním Matta, aby jej dal inštinkty silnejšie, ako by bežný upír vôbec mal. Už len to samo ich dnes večer zachránilo.
Dlhuje Sebastianovi veľmi veľa a Mattovi tiež. Bez Mattovho priateľstva a ochoty zúčastniť sa prvých kŕmení čerstvo premeneného upíra ako aj jeho krvi, by stretnutie s Mariom Gonzalezom neprežila. Obe, ona i Lissa by boli mŕtve.
Keď jej z očí vyhŕkli slzy, Sebastian bozk ukončil.
Nemysli na to, Christina. Obe si vás dnes zachránila, navyše aj Atticovu životnú lásku. Bez teba by som už nechcel žiť. Tých zodpovedných by som našiel a zabil tým najbolestivejším spôsobom, ale potom by som sa vybral za tebou, hľadajúc tvoju dušu vo večnosti. Nemohol by som bez teba ísť ďalej a som si istý, že Atticus to s Lissou cíti rovnako.“
Nadvihla sa a pobozkala ho na čeľusť. „Pomiluj ma, Sebastian. Donúť ma zabudnúť na strach. Urob ma svojou.“
Pritlačil sa na ňu. „Ty budeš vždy moja, láska moja. Odteraz až naveky.“ Znovu ju pobozkal a tentoraz už nebol čas na myšlienky, žiadny priestor na rozptýlenie. Jeho bozk bol celým jej svetom, jeho horúce telo bolo jej životom.
Ich milovanie bolo najskôr jemné a pomalé, potom rýchle a požadovačné. Obaja sa vyhrievali v nádhere toho druhého, zdalo sa akoby si chceli nahradiť ten prežitý strach práve fyzickým potešením.

Cameron mal mať Steela nalepeného po boku celý zvyšok noci i ďalší deň.
Po svitaní dovolil Steelovi vrátiť sa do hotela po oblečenie.
Vy chlapci zrejme spánok nepotrebujete, ale ja sa potrebujem dobiť.“ Kým otváral dvere do hotelovej izby, zazíval. Už mal asi svojho nového opatrovateľa po krk.
Môžeš si pospať. Ja si len overím, či nemáš v pláne ujsť alebo sa s niekým spojiť.“
A ako to mieniš urobiť?“
Cameron zdvihol jednu ruku a žmurkol na neho. „Ja dokážem aj viac ako len to, chlapče. I keď pokiaľ ide o mňa, cítim že ti môžeme dôverovať, ale je tu treba zvážiť viacero vecí. Niekto sa môže dostať k tebe, sem do miestnosti, takže to musím urobiť.“
Cameron Steela vopchal do izby. Nepáčilo sa mu, čo sa okolo neho dialo, ale taktiež nechcel, aby tu tá obrovská sila, ktorú bolo zrazu cítiť v celej budove, narobila neporiadok. Tá bytosť bola priam desivá.
Množstvo energie, ktorú z toho muža cítil, nebola ničím, s čím by sa už v živote stretol. Taktiež to malo čudný pach, nepatril do tohto sveta. Bolo to čím ďalej výraznejšie a potom zrazu… nič.
Steel cítil len také povrchové plazenie. Po tej predchádzajúcej intenzite bola mágia zrazu preč, ale predsa…
V pozadí mysle cítil akýsi tichý bzukot. Určitým spôsobom to bolo upokojujúce.
Čo sa to stalo?“
Cameron sa usmial. „Štít. V podstate si teraz v akejsi magickej bubline. Siaha to po celej tejto miestnosti až do priľahlej kúpeľne. Žiadne spojenie – kúzelné či svetské – dnu či von, až pokiaľ ten štít sám neuvoľním. Je to ako pre tvoju, tak aj pre našu ochranu. Pokiaľ budeš v tejto izbe, s nikým sa nebudeš môcť skontaktovať cez telefón, počítač, dokonca ani magickou cestou. A nikto nemôže skontaktovať ani teba. Bez môjho pozvania nikto nemôže vojsť dnu. Iba niekto s mágiou podobnou mojej vlastnej môže dúfať, že tento štít prelomí, ale ak sa tak stane, budem tu.“
Počkaj. Čo ak sa ku dverám dostane Mario? On nevie, že ho hľadám aj ja. Možno by som od neho mohol niečo zistiť.“
Žiadny problém. Stále môžeš osamote hovoriť s kým chceš, ale nikto nevstúpi do miestnosti. Nebude mať o štíte ani potuchy, teda kým sa nepokúsi prekročiť prach izby. Takže by som sa mu v tom každopádne pokúsil zabrániť. A ak to nevyjde, ustúp čo najviac od dverí a čakaj na mňa. Nič čo by po tebe vrhol by sa cez môj štít nemalo dostať predtým, ako sa sem dostanem.“
Aké potešujúce.“ Steel sa zaškľabil, ale ten muž sa len rozosmial. „Cameron, ak by ti to nevadilo, čo si do pekla zač? Žiadna bytosť, ktorú som doteraz stretol, nemala v sebe toľko energie, ktorú som cítil u teba.“
Som fey, chlapče, ale aj niečo viac, Rytier de Lumerie. A to je niečo, o čom nevedia ani moji nadprirodzení priatelia.“ S prefíkaným úškľabkom na neho žmurkol.
Steela to šokovalo. „Rytier svetla. No, to veľa vysvetľuje. Dočerta!“ Na muža pozeral s novým rešpektom. „Ale prečo to hovoríš mne?“
Aj napriek všetkému, čo si dnes videl, si myslím, že stále potrebuješ presvedčiť, na ktorú stranu by si sa mal v tejto záležitosti postaviť. Tak ako ja,“ z Camerona začalo sálať toľko energie, že to bol schopný vidieť aj svojimi smrteľnými očami – jasná ukážka jeho skutočnej sily a príslušnosti ku Rádu, „ja vidím až do hĺbky tvojho srdca, Benjamin. Viem, čím si si už prešiel a vidím aj záblesk toho, kam smeruješ. Si na prelome. To, ako sa rozhodneš ísť ďalej rozhodne o zvyšku tvojej existencie a aj mnohých nadprirodzených, žijúcich v tejto sfére. Takže sa ti odhaľujem preto, aby si vedel, ktorá cesta je tá správna. Na to aby som to zanedbal je to príliš dôležité. Venifucus už veky využíva klamstvo, že jeho osvietenie ťa vyvedie z temnoty. Takmer tam dohnal aj teba, ale ty máš stále možnosť na oslobodenie. Nepremrhaj ju.“
S poslednými slovami začalo svetlo slabnúť a Cameron už nevyzeral tak veľkolepo. Steel odhadoval, že videl len zlomok jeho skutočnej energie, ale jemu to stačilo. Učenie v AC obsahovalo aj informácie o Ráde. Boli ešte tajomnejší ako Venifucus a zvádzali boj so zlom oveľa skôr, ako začal Venifucus vôbec existovať. Dokonca aj AC sa ich obávali, nikdy sa na nich ani nepokúsili nasadiť špeha, nikdy nezistili, kto je členom Rádu.
Ďakujem, Cam. Máš pravdu. Mal som otázky, aj napriek tomu čo som zatiaľ videl.“
To je pochopiteľné, chlapče. Je tu toho veľa na zamyslenie – hlavne pre smrteľníka. Či už senzitíva alebo nie.“
Steel cítil ako mágia okolo neho utícha a postupne úplne mizne. Cameron mal v sebe úžasnú silu. „Nikomu inému o tebe nepoviem.“
Keď Cameron zamieril ku dverám, zachechtal sa. „Ja viem. Si typ chlapa, ktorý dokáže udržať tajomstvo. Dôverujem ti. Teraz si konečne oddýchni. Popoludní sa vrátim, zruším štít a odprevadím tvoj zadok späť k Sebastianovi. Myslím, že by si mal pouvažovať nad presťahovaním  sa k nemu, aspoň kým to všetko neskončí. Má dosť voľných izieb a verím, že were budú aj naďalej zabezpečovať ich okolie, až kým nebudeme pripravení znovu sa Mariovi postaviť. Niečo mi hovorí, že si medzi nimi potrebuješ urobiť viac priateľov, teda ak nám chceš v nadchádzajúcej bitke pomôcť.“
Chceš sa Mariovi postaviť?“ Spýtal sa ešte Steel, keď rytier fey otáčal kľučkou na dverách.
Cameron prižmúril oči. „Áno, v tomto boji a vo všetkom čo ešte príde. O ďalších bitkách toho veľa neviem, ale viem, že prídu.“
Vidíš do budúcnosti? Ty si fey. Nemôžu všetci vaši ľudia vidieť do budúcnosti? Alebo je to len mýtus?“
Cameron sa zastavil. „Väčšina z nás môže vidieť len záblesky, ale aby si pochopil, nie je to úplne spoľahlivé. A ja už mám svoj domov v tejto ríši, takže si nie vždy viem presne vysvetliť všetko, čo vidím. Všetko, čo viem s istotou je, že akonáhle sa postaráme o Maria, je toho vonku viac s čím sa bude treba popasovať, ale na to aby som to vedel som svoj jasnozrivý zrak nepotreboval. Tvoj Altor Custodis je skazený, chlapče. Pre správne fungovanie ho bude treba reorganizovať a ja si myslím, že si na to ten správny človek.“

Verný svojmu slovu sa Cameron o niekoľko hodín vrátil. Po horúcej sprche a veľmi potrebnom spánku mal dobrú náladu. Mario neprišiel, ale to Steela priveľmi neprekvapilo. Udržiavali len slabé kontakty, pokiaľ ho Steel nezavolal ako zálohu. To sa však našťastie nestávalo priveľmi často.
Stále nemohol uveriť, že po meste cestoval s rytierom fey. Keď nastúpil do AC, o ríši fey dostal len veľmi málo informácií, pretože fey boli v tejto smrteľnej ríši veľmi vzácni.
V AC ho samozrejme učili aj to, že were a upíri nespolupracujú, ale teraz vedel, že ani to nie je celkom pravda. Prinajmenšom v tomto prípade. Ale napokon, toto sú mimoriadne okolnosti.
Steel si vzal kabát a zišli dolu k autu, ale v tom ho niečo napadlo. Po prvé, izba bola písaná na AC. A po ďalšie, ak by ho prišiel Mario hľadať, vyzeralo by dosť čudne, ak by sa s ním pokúšal hovoriť cez dvere. Taktiež si nebol istý svojím uvítaním v upírovom dome, i keď Cameron vyzeral dosť presvedčivo.
Navečer už prechádzali bránami pôsobivého pozemku v kopcoch za mestom. Keď vošli na príjazdovú cestu a prechádzali okolo zastavujúcich bytostí, ktoré sa pozerali na nákladné auto, Steel pocítil pálenie mágie. Dva jastraby, sova, jeden či dvaja vlci a nejaké veľké mačky, ktoré sa zastavili ako posledné a dovolili im, aby ich zhliadli. Vedel, že to bolo v jeho prospech. Tieto zvláštne tvory by sa v hlbokom lese nikdy žiadnemu smrteľníkovi neukázali – ak to oni sami nedovolia.
Pekný dom,“ okomentoval Steel veľký kaštieľ, keď k nemu dorazili. Prekvapivé, pomyslel si. Väčšina prepychových miest ako toto ho rozčuľovali, ale niečo na Sebastianovom dome sa zdalo veľmi vítajúce.
To je niečo, však? Sebastian ho dal vystavať podľa svojho majetku po predkoch, ale v menšej mierke. Bol ešte dosť mladý, takže mu zrejme chýbal komfort jeho smrteľného života. Z toho čo viem, stále platí za údržbu starého sídla v Anglicku, cez nejakú dobročinnú organizáciu, či niečo podobného. Po jeho smrti všetko takmer prepadlo korune, on prišiel o nárok naň i na titul, ale po celé roky ho držal pre svojho brata.“
Takže bol aristokratom? Čím? Vojvoda, či niečo také?“ Steel sa pri tej myšlienke zachechtal.
Vlastne bol gróf.“ Povedal Cameron suchým tónom, kým nákladiak parkoval vedľa domu. Neďaleká otvorená garáž ukazovala pekelnú zbierku nablýskaných áut. Steelovi obzvlášť padlo do oka Lamborghini. „Ale pred tromi stáročiami z Anglicka odišiel bez peňazí. Na všetko čo tu vidíš si zarobil sám.“
Steel v Cameronovom hlase zachytil náznak hrdosti. „Nech ma vezme čert! O to si sa postaral ty?“
Cameron sa rozosmial. „Áno, je to tak. Je to zvláštny muž, aj napriek tomu, že je to Angličan.“
Na takého mladého upíra má veľkú moc, nezdá sa ti?“
Cameron prikývol a zamieril k veľkému domu. „Jeho premena nebola práve najzábavnejšia. Jeho tvorca ho našiel na prahu smrti. Aby ho ušetril smrti, premenil ho a v hlbokom lese ho opustil, všetko počas jednej noci. Mnohí by toľké utrpenie neprežili a on ho nielen prežil, ale zachránil pri tom život zraneného vlkodlaka – dievčaťa. Priniesol dievča domov k jej rodičom, i keď ako mláďa bol sám veľmi slabý a tým si vybudoval priateľstvo, aké v tejto ríši dovtedy nejestvovalo. Verím, že to čo sa v tom lese stalo pred tristo rokmi, sa stalo len s týmto zámerom. Je osvedčeným priateľom were. Nikdy sa k žiadnemu z nich nezachoval falošne a oni mu veria. Dôvera, ktorú si budovali celé stáročia, bude v tejto nepokojnej dobe kľúčová. Daj na moje slová.“
Steela ta myšlienka prekvapila, ale ak niekto dokázal predpovedať budúcnosť, tak to bol Cameron. A Steel mu bude stáť po boku, postaví sa do prvej línie.
O chvíľu im už Matt otváral ťažké vchodové dvere. Pozdravili sa a vstúpili do priestrannej haly.
Hastings si zostavil kanceláriu v mediačnej miestnosti. Sebastian tam už beztak mal kopu monitorov, tak sme na ne pripojili počítač tak, aby sme na všetky údaje a plány videli všetci.“ Matt kráčal širokou halou, uvádzajúc Steela a Camerona do veľkej izby v odľahlejšom krídle sídla. „Je odtiaľ aj vchod do kuchyne, takže ak ste hladný, potraviny tam máte k dispozícii.“ Pri zmienke o jedle Steelovi zaškvŕkalo v žalúdku a okamžite vedel, že akonáhle sa oboznámi s usporiadaním čo a ako, bude si musieť nájsť niečo na zahryznutie.

17 komentářů:

  1. Dakujem velmi pekne za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Vďaka a som zvedavá ako sa to bude ešte vyvíjať.

    OdpovědětVymazat
  6. Díky moc za další úžasnou kapitolu a nemůžu se dočkat pokračování.

    OdpovědětVymazat
  7. děkuju mockrát!!

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  11. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat