neděle 21. září 2014

Sladšia ako víno - 5. kapitola



„Cítil si to?“ Pozrel na priateľa.
„Cítil som…“ Matt zaváhal, na tvári mal zvláštny výraz. „Bola to tá najúžasnejšia vec, akú som kedy zažil. Ale… čo to vlastne bolo?“
Sebastian si ju pritiahol do náručia a spoločne si odsadli na mäkký gauč. „Christina je moja družka. A stane sa mojou nevestou.“

„Ale ja už som vydatá.“ Počul ako v mysli zaprotestovala, naozaj boli prepojení.
Teraz spolu zdielali myšlienky, tak ako to medzi skutočnými druhmi malo byť.
„Nie nadlho.“
„A to znamená čo?“
„O tom sa porozprávame neskôr. Teraz sa musíme sústrediť na Matta.“
„Ja som to počul,“ zahučal Matt, zalapal po dychu a v pohľade mal zmätok. „Vy dvaja len tak v pozadí mojej mysle bzučíte. Potichu, ale nie úplne jasne. Toto je čudné. Čo sa to deje?“
„Obávam sa, že niečo z nášho spojenia sa prenieslo aj na teba.“ Sebastianova myseľ bežala na plné obrátky. O tomto ešte nepočul. Nikdy pred tým sa s takouto vecou nestretol, ale napokon, upíry a were sa len zriedkakedy stretávali a už dupľom sa spoločne s nikým nemilovali. Bolo to nezmapované územie. „Je mi to ľúto, Matt. Je to moja chyba. Nebol som dosť silný, aby som odolal.“
„To nie je tvoja chyba,“ pohladila ho Christina po líci, v očiach mala lásku. „To ja som ťa nalákala. Ja som ťa prosila.“
„Nikdy to nebudem ľutovať, moja milá. Ale mal som byť silnejší. Mal som počkať, kým nebudeme sami.“ Otočil sa k priateľovi. „Matt, ja presne neviem aké to bude mať následky.“
„Počujem ťa, kamarát. Ušami i v mojej mysli. To akože som súčasťou vášho spojenia? Vy spolu môžete zdielať myšlienky, akože telepaticky ich prenášať?“
„Nie úplne telepaticky. Je to niečo hlbšie. My zdielame myšlienky, ale aj duše. Teraz je moja myseľ Christine otvorená tak, ako tá jej mne. Časom sa dozvieme jeden o druhom všetko, akoby sme boli jednou osobou.“ Sebastian sa na okamih ponoril do seba, porovnávajúc to úžasné spojenie s Christinou s tým slabým medzi ním a Mattom. „Dobrá správa je, že to čo vidím ja, sa k tebe dostane iba ako nejaká slabá reakcia toho, čo cítime my dvaja. Je to slabé, ale je to tam, Matt, ospravedlňujem sa. Nemal som v úmysle nejako ti ublížiť.“
Matt si priložil ruku k hrudi a pošúchal sa v mieste kde mal srdce, v jeho pohľade mal začudovaný výraz. „Necítim sa akoby si mi ublížil, Sebastian. Je to… je to… skutočne nádherné. Nič také som nikdy necítil. Je to úžasné, priateľu. Cítim vašu lásku. Cítim žiaru objavenia, to spojenie. Je to ponižujúce.“
Sebastian cítil, ako sa Christinino srdce otvára pre ďalšieho muža, ale necítil žiarlivosť. Bol v jej mysli, v jej duši a vedel, že druh lásky k Mattovi je úplne odlišný od hlbokých citov, ktoré vyvierali z jej srdca k nemu. V tom okamihu boli jednou mysľou. Ak tým Matt nebude trpieť, ochotne sa s ním podelia o odozvu ich lásky. Bola to šťastná záležitosť, mohli to všetko zdielať s priateľom, nič nemuseli skrývať.
Fajn, väčšina priateľov by nezdielala ich čerstvé spojenie v takej hlbokej rovine, ale Matt bude vždy mimoriadny prípad. Bol jedným z mála were, na ktorých Sebastian – a teraz aj Christina – mohli myslieť ako na rodinu. Boli bratmi aj keď nie pokrvnými a boli si blízki už veľmi veľa rokov. Ach áno, Matt bol v porovnaní s ním stále len mladíkom, ale to puto, ktoré ich spájalo, tie rozdiely mazalo.
Christina vedela všetko, na čo Sebastian myslel. Tešil sa zo spojenia, ktoré zdielali a žasla nad súcitom a priateľstvom, ktoré k tomu pumodlakovi cítila.
Sebastian chápal hĺbku jej vďačnosti za dar, ktorý jej Matt venoval. Taktiež videl, že sa jej myšlienka na to, že Matt ich lásku cíti, páči, a aj to že počuje ich súkromné rozhovory. Sebastian od nej o krok odstúpil a myšlienkou sa napojil na to slabšie vlákno spojenia.
„Môžeš ma počuť, Matt?“ spýtal sa.
„Čisto a jasne. No, nie celkom nahlas, ale určite hlasnejšie ako predtým. Je to akoby si so mnou hovoril cez dvere. Zvláštne.“
„Môže to byť užitočné. Som zvedavý, či to funguje obojstranne. Pokús sa niečo poslať mysľou späť ku mne.“
Tvoja žena má tú najsladšiu mačičku, akú som kedy ochutnal.“
Christina sa začervenala až po korienky vlasov a Sebastian sa nahlas rozosmial. Matt mal viac odvahy akoby si myslel.
„Myslím, že ste to počuli obaja, hm?“ Matt na ňu mrkol, bez ľútosti s úškrnom na tvári. Christina sa mu zahnala vankúšom po hlave, ale stihol sa uhnúť.
„Matt, urob nám láskavosť a dnes zostaň tu. Pokiaľ teda nemáš iné plány.“
Sebastian rýchlo rozmýšľal, plánoval.
„Nič, čo by nemohlo počkať.“
„Dobre. Pozrieme sa, či môžeme niečo zistiť o Jeffovi Kinseym.“
„Kto je Jeff Kinsey?“ Chcel vedieť Matt.
Christina v Sebastianovom náručí stuhla. „Môj manžel.“
„Ten hajzel, čo ju zranil. Chcem vedieť, či je ešte stále vo väzení. A ak je, chcem aby si zavolal niekomu zo svojich známych v policajnom zbore, aby nám v minúte oznámili, keď sa dostane von. Ak už je doma, chcem aby si zavolal súkromnému detektívovi, aby na neho dal pozor. Pre teba to urobí, i keď mám podozrenie na čo všetko by sa vypytoval, keby si mu zavolal teraz v noci. Samozrejme to zaplatím.“
„Hastings mi dlží láskavosť. Ak je Kinsey mimo, on ho bude sledovať dvadsaťštyri hodín denne. Bez otázok. A teraz,“ nehanebne nahý sa pred nich na chvíľu postavil, „vás opustím a nechám vás holúbkov osamote. Budem mimo váš lovný revír.“ Za okamih už zaiskrila jeho mágia a z muža sa stala nádherná zlatá puma s topásovými očami. S posledným pohľadom cez rameno a jedným mačacím žmurknutím sa pretiahol cez dvere.

Sebastian vzal Christy do svojho brlohu – teraz už ich oboch – do tej najprepychovejšej hlavnej časti, postavenej vo vnútri pevnosti – ako samostatný dom, ale bez oblokov a so silnými dverami. Spomínala si ako jej vravel, že táto izba je jeho útočiskom, ale spal tu len zriedkakedy. Táto miestnosť mala dobre utajený vchod, ktorý viedol sem dolu cez podlahu z domu nad zemou.
„Prečo si ma sem nezobral už včera večer? Každopádne je to tu pre nás bezpečnejšie, ako byť tak blízko slnka.“
„Pretože väčšinou čerstvo zmeneí potrebujú nejaký čas, aby si zvykli na predstavu, že budú žiť v podzemí. Nechcem som, aby si sa nejako cítila ohrozená a prehliadku mojej temnice by si niektorí ľudia vedeli vysvetliť ako hrozbu.“
„Temnice?“ Keď jej to slovo preniklo do mysle, rozosmiala sa.
„Zaberá len malú časť tohto podzemného komplexu. Časom to všetko uvidíš. Ale nie dnes v noci. Dnes ti plánujem ukázať len moju spálňu. Do východu slnka nám zostáva ešte niekoľko hodín. Zvyšok tejto noci je len náš.“
„Ešte stále vás môžem počuť, viete o tom?“ ozval sa Mattov hlas v ich spojení, ale slabší než predtým. „Aj keď nie úplne nahlas, ale každopádne je to tam, len také bzučanie v pozadí mojej mysle. Chlape, je divné to cítiť.“
„To bezpochyby,“ odpovedal Sebastian. „Len dúfam, že určitá vzdialenosť dostatočne to spojenie otupí, aby si nášmu vnútornému dialógu nebol vystavovaný stále. Je to aspoň slabšie?“
„Hej,“ prišla odpoveď a ako schádzali hlbšie do podzemia, opäť o niečo slabšia.
„Teraz vás už sotva počujem.“
„Dobre. Poriadne si oddýchni, priateľ môj. Uvidíme sa zajtra v noci.“
„Dobrú noc, priatelia.“
Teraz naposledy bol jeho hlas úplne slabučký a Christy cítila Mattov úľavný výdych. Vedela, že ho to trápi, stalo sa toho priveľa. Cítila sa vinná, že vlákala Sebastiana do trojky aj keď v tej chvíli to bolo skutočne skvelé. Ale ak už s niekým mali byť na večnosť prepojení, tak Matt bol tou najlepšou voľbou. Bol verným priateľom, s ohromnou silou a dobrým srdcom. Verila v pravdivosť svojich myšlienok, v Sebastianovych spomienkach videla aký Matt skutočne je.
Prežili toho spolu veľa, Sebastian a Matt aj keď boli za svoje priateľstvo zo všetkých strán kritizovaní. Videla, že Matt mal brata a dve sestry, jedna už bola mŕtva – zomrela rukou jej druha. Sebastian sa priatelil s celým Redstonovským klanom, do ktorého ho priviedol Mattov starší brat Griffon. Podnikali v stavebníctve a Christy si spomenula, že meno Redston Construction so znakom pumy už viackrát videla na niekoľkých nákladiakoch i menších autách. Boli veľmi úspešní, Sebastianove spomienky akoby na ňu vyskakovali.
Očividne bola sila were využívaná v dobrom smere a zamestnanci Redstonu boli nepochybne rôzne druhy meničov. Matt bol najmladší z bratov, ale určite nie žiadne decko. Bol o niekoľko desaťročí starší ako Christina aj keď vyzeral na takých dvadsaťpäť až tridsať. Opäť to bola zrejme genetika, ktorá hrala v jeho dlhovekosti dôležitú rolu. Musí si zvyknúť na myšlienku, že títo ľudia nie vždy vyzerali na to, čím v skutočnosti boli.
Sebastian bol napríklad o viac ako dve stovky starší ako ona a niektorí manželia jej priateliek boli dokonca ešte starší.
Je toho na ňu priveľa.
„Hiro sa zajtra večer vráti a my budeme pokračovať v tréningu.“ Prerušil jej Sebastian myšlienky predtým, ako zastavili pred dverami tajného priechodu. Svetlo v tmavom tuneli nebolo treba. Jej zrak sa prispôsobil a v tme mohla vidieť jasne ako za bieleho dňa. Ďalšia super maličkosť, na ktorú si rada zvykne.
„Čo presne ma chceš vlastne naučiť?“
Predtým ako jej slová úplne vykĺzli z úst, uvidela pravdu v jeho mysli.
Jeff. Chcel, aby sa postavila Jeffovi.
„Nie!“ Jej myseľ sa búrila, ale Sebastian bol pri nej, jeho silné ruky sa jej ovinuli okolo ramien, otvoril dvere a viedol ju ďalej. „To neurobím. Už nikdy ho nechcem vidieť!“ Stratila nad sebou kontrolu a zaplavil ju strach. Myslela si, že už to má za sebou, ale očividne ju strach z Jeffa stále ovplyvňoval. Vedela, že Sebastian jej neovládateľnú reakciu vycítil a to bolo ešte horšie. Teraz videl úplný rozsah jej strachu. Bola zbabelec.
„Nie, láska moja,“ zašepkal, kolísajúc ju v náručí. „Nie si zbabelec. To Jeff je zbabelec. Je ľahké útočiť na slabších od seba, ale nie čestné, či odvážne. Chcel by som ho vidieť, ako sa ti pokúša ublížiť teraz. Teraz by si mu vedela jednu – dve maličkosti ukázať. Dala by si mu lekciu, na ktorú by nikdy nezabudol.“
„Naozaj si to myslíš? To preto ste mi s Mattom dali jeho super krv? Pretože ak je to to, o čo ste sa snažili, tak si aj tak nemyslím, že to dokážem, Sebastian.“ Odtiahla sa z jeho objatia, aj keď jej myseľ namietala. „Nemám na to dosť síl.“
Zdalo sa, že Sebastian nad jej slovami uvažuje. „Fyzicky si teraz silnejšia ako hociktorý ľudský tvor – a obzvlášť od slabocha akým jej Jeff Kinsey. Teraz potrebujeme pracovať na tvojej psychickej sile, láska moja. A to my budeme. Máme veľa času, aby sme to zvládli, ale začneme tým, že sa zbavíme tvojich obáv z tohto smrteľníka.“
Chcela namietať, ale utíšil ju s jedným prstom na jej perách. „Dnes večer nie, ani zajtra, ale čoskoro budeš pripravená urobiť prvý krok na tvojej ceste k zotaveniu. A ja budem pri tebe na každom jednom, láska.“ Sklonil sa a pobozkal ju na pery, jemným motýlím, utišujúcim bozkom. „Budem pri tebe stáť vždy. Sme Jedným.“
„Sebastian.“ Vydýchla jeho meno, zdvihol ju do náručia a niesol k mäkkej, širokej posteli, prikrytej krvavočerveným hodvábom. Bezpochyby bola starožitná, s ťažkými zamatovými závesmi v rovnakom šarlátovom odtieni a širšia než akú kedy v živote videla. Usadil ju na prikrývku a nasledoval ju do mäkkého matraca pod nimi.
„Chcel som ťa od prvého okamihu, čo som ťa uvidel. Nikdy nepochopíš aké ťažké pre mňa bolo, aby som ťa na svadbe tvojej priateľky nechal odísť s Jeffom. Vedel som, že je niečo na vašom vzťahu zlé, ale nevedel som čo, až kým Jena nezavolala Kelly z nemocnice. Ďakujem nebesiam, že som v ten večer bol u Marca. Inak by som sa o tom dozvedel neskoro.“ Hlas mu praskal emóciami, tesne si ju k sebe pritiahol. „Utešujem sa tým, že tvoja priateľka by ti určite zachránila život, avšak tvojim tvorcom by bol niekto iný. V okamihu, keď som ťa uvidel, vedel som, že tú zodpovednosť chcem ja – tú poctu – pre seba. Chcel som ťa učiť a trénovať, aby si sa stala ženou, ktorá bude prekvitať, takou aká si vždy mala byť. Ženou, ktorá bude môcť ísť životom bez Jeffa.“
„Som rada že si to bol ty. Nedokážem si predstaviť takéto zdielanie s nikým iným.“ Začala mu jeden po druhom odopínať gombíky.
„Viem, že som ťa s Mattom prekvapil. Je mi to ľúto, ale mal som svoje dôvody.“
Christy sa zastavila a jednou rukou mu prešla po teplej, tvrdej hrudi. „Rozumiem tomu, Sebastian. Najskôr ma to vyľakalo, ale včera večer a aj dnes som zažila tie najúžasnejšie chvíle svojho života.“
„A to je len začiatok, láska.“ Zdvihol si jej ruku k perám a s jemným obhryzkávaním ju pobozkal na hánky. „Naše životy sú teraz prepojené a odteraz to bude už len lepšie. Sľubujem.“
„Sebastian, chcem sa s tebou milovať.“ Nemohol nevidieť jej emócie. Chcela tohto muža už dlhý čas, ale neodvažovala sa ani snívať, že by nejakým spôsobom mohol byť jej. Teraz tu s ním bola, v jeho tajomnom brlohu a konečne boli sami. Chcela sa spojiť s jeho telom rovnako, ako boli spojené ich mysle. „Len s tebou. Jedine s tebou.“
Už nemala čas na slová, lebo Sebastian ich oboch bleskovo zbavil šiat. Za okamih už boli natiahnutí na prepychovej posteli, koža na kožu. Hodvábne prestieradlá krásne chladili a chlácholili jej rozpálenú pokožku, zatiaľ čo sa Sebastianove mužné prsty s presnosťou vliekli dolu jej telom. Vedel ako sa jej dotknúť, ako jej podráždiť každé nervové zakončenie, o každej jej erotogénnej zóne.
Ale ak chcela zmeniť svoj život, začne s tým práve teraz. Už nebude hrať len pasívnu rolu. Jeff od nej žiadnu iniciatívu v spálni nevyžadoval. Keď si ju vzal, bola panna. Keď boli novomanželia stačilo jej to, ale po svadbe cítila, že chce niečo viac. Jeff nebol naklonený ženám, ktoré chceli niečo vziať do vlastných rúk, ale ako roky ubiehali, uvedomovala si, aký neistý v skutočnosti Jeff bol. Vedela že Sebastian bude úplne iný. Chcel, aby roztiahla krídla, aby experimentovala. Videla to v jeho mysli, v jeho srdci.
Natiahla sa, aby stiahla jeho hlavu dolu tak, aby ho mohla pobozkať. Keď sa o nejaký čas od seba odtiahli, obaja lapali po dychu.
„Páči sa mi, čo so mnou robíš, Sebastian.“
„Nikdy odo mňa nebudeš počuť nie, láska. Si viac než o čom som kedy sníval, a ja sa o teba budem starať po zvyšok našich nocí.“ Preplietol si s ňou prsty, bozkával ju na pery, líca, oči, sunul sa smerom ku kľúčnej kosti, zastavil sa na prsiach, obhryzkával ich, sal, zatiaľ čo ona sa pod ním zvíjala v extáze.
„Sebastian!“ Vykríkla jeho meno, kým jej vzrušenie stúpalo. Všetko čo Sebastian musel urobiť bolo pozrieť sa na ňu a jej telo odpovedalo zdrvujúcou vášňou. „Potrebujem ťa.“
Vypäl sa nad ňu a usmial sa. „Ja ťa budem potrebovať vždy, moja Christina.“
„Tak potom poď ku mne. Urob ma tvojou.“ Christy sa pri pomyslení na to, že je Sebastian v nej, cítila vzrušenejšia než kedykoľvek predtým. Chcel ju. Ju! Cítil všetko to, čo cítila aj ona.
Bolo to fantastické. Úžasnejšie ako si dokázala predstaviť, tá väzba ich spájala bližšie, ako by si mohol nejaký smrteľník len predstaviť. To spojivko akoby v Sebastianovi žilo, nikdy nebude pretrhnuté.
Sebastian sa nad ňu naklonil a s láskyplným pohľadom plným túžby jej vkĺzol medzi stehná. Jedným nežným pohybom ich spojil, vtisol sa na miesto ktoré ho vítalo teraz a bude to tak na večnosť. Keď bol v nej úplne zanorený, zastal a stretol sa z jej pohľadom.
„Chcel by som byť takto s tebou spojený navždy.“ Ten sexy, hlboký hlas lahodil jej zmyslom, zatiaľ čo jeho mužná vôňa ju vzrušovala.
„Hmm. Ja tiež. Ale teraz…“ zamraučala a pomrvila sa pod ním, spustiac tak vo svojom jadre vlny rozkoše. „Skutočne potrebujem aby si sa pohol. Potrebujem, aby si ma pretiahol. Aby si ma urobil.“
Sebastianove oči sa rozžiarili a rozhýbal sa. Jeho pohyby boli najskôr pomalé a rozvážne, potom ako ich vášeň vzplanula, pridal v naliehavosti. Vrážal do nej ako divoch, ale ona to všetko chcela. Chcela ho akýmkoľvek spôsobom akým len bude chcieť, vedela že on cíti to isté. Cítiť myšlienky vášho partnera bola nová skúsenosť, ale čím viac času trávila spojená s ním, tým prirodzenejšie sa cítila.
„Poď so mnou, láska. Urob sa pre mňa.“
„Sebastian!“ Vykríkla, stúpajúc na vrchol. Ešte nikdy necítila taký výbuch potešenia, nevedela, že človek môže letieť tak vysoko. „Sebastian!“ Kričala, keď jej orgazmus zatriasol svetom. Cítila ako sa v nej kŕčovito rozochvel vlastným potešením, prežívajúc najväčšiu blaženosť, akú kedy poznala.
„Milujem ťa, Sebastian.“ Jej hlas bol slabý napätím ako padala dolu, myseľ jej ledva fungovala, telo sa jej stále triaslo prežitými okamihmi. „Tak veľmi ťa milujem.“
Jemne ju pobozkal na tvár, veľkou rukou pohladil po vlasoch. „Aj ja ťa milujem, milady, a chcem aby si sa stala mojou ženou.“ Keď chcela namietať, jemne ju utíšil. „Teraz nad ničím nepremýšľaj. Stačí mi vedieť, že hneď ako budeš znovu slobodná, budeš súhlasiť, že spojíme naše životy aj pred očami ostatných. Vezmeš si ma Christina?“
Cez pery jej preletel jemný úsmev. „Áno, Sebastian. Nič ma neurobí šťastnejšou.“
Ošuchol sa jej o pery, posunul sa a ľahol si vedľa nej. Ale nepustil ju. Tesne ju držal a hladil ju, až kým sa pomaly neprepadla do spánku, v mysli si prehrával svoj návrh a jej odpoveď.
Zaspávala s úsmevom na tvári a tak to bude aj na ďalší deň, pretože s ňou bol Sebastian.

19 komentářů:

  1. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc za další kapitolu a těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  3. Skvělé, děkuji moc za další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad a korekci

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  7. Vďaka za krásné pokračovanie ♡

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji moc za překlad!!! Mirka

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  11. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  12. Děkuji mockrát za další překlad.

    OdpovědětVymazat
  13. Mockrát děkuji za překlad a korekturu. Těším se na další.

    OdpovědětVymazat
  14. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat