sobota 20. září 2014

Samotárka svorky - 7. kapitola



Jesse hodila tenisovú loptičku smejúc sa na tom, ako sa šteňa, Daisy, po nej vrhlo. Kiley to pozorovala zo svojho miesta v tráve o niekoľko metrov ďalej. Jesse hodila loptičku už tucet krát aj viac, než prešla a padla Kiley do lona. Smejúca Kiley ju chytila. Daisy sa váľala po malom dievčatku. 
„Milujem ťa, šteniatko!“ vykríkla Jesse.


„Je to veľmi dobré šteňa.“ Súhlasila Kiley.
Daisy hrýzla spodok Jessených nohavíc, potom ich pustila a urobila to znovu, štekajúc po celý čas. Jesse sa chichotala a snažila sa ju chytiť ale zakaždým pes cúvol a zaštekal.
„Zlá Daisy.“ Povedala Jesse novému šteňaťu. Povedala to tak vážne, že Kiley nemohla zadržať úsmev. Láska, ktorú chovala k svojmu novému maznáčikovi bola zjavná.
„Myslíš, že vie Daisy plávať?“ spýtala sa Jesse o minútku neskôr, keď sa Daisy konečne posadila do trávy vedľa nich.
„No, niektoré psy majú radi vodu. Myslím, že som počula, že obzvlášť labradory.“
Povedala jej Kiley. „Chceš ísť dnu a obliecť si plavky? Môžeme to vyskúšať.“
„Naozaj?“ vyskočila hore Jesse. „To by bolo super.“
Jesse poskakovala na mieste, čo spôsobilo, že Daisy štekala a skákala okolo nej. Kiley pobavene pokrútila hlavou. „Okej, ide sa plávať.“
Zamierili späť k domu. Boli niekoľko metrov ďaleko, keď Daisy zastala na mieste a zavrčala.
„Daisy?“ spýtala sa Jesse naťahujúc sa k dverám.
Kiley ju chytila za ruku. „Vydrž, miláčik.“
Keď sa otočila, aby zdvihla šteňa, Daisy utiekla pred tým, než ju mohla dočiahnuť.
„Daisy! Daisy!“ volala za ňou Jesse v panike.
„To je v poriadku, zlatko, nemôže ísť ďaleko,“ snažila sa Kiley upokojiť kričiace dieťa.
„Ale ona nepozná cestu naspäť domov. Čo keď zájde príliš ďaleko a stratí sa?“  spýtala sa Jesse pozerajúc na ňu so slzami v očiach.
Do kelu, nemohla dopustiť, aby sa Daisy stratila. Kiley mávla na jedného strážcu na zadnej verande. Prišiel ale stále očami pozoroval okolie.
Todd bol jedným z mladších strážcov a vedela, že bol nejako spriaznený s Tylerom. Možno manželstvom – Kiley si nebola stopercentne istá. Ale vedela, že by nedopustil, aby sa Jesse niečo stalo.
Stále počula Daisy brechať a potrebovala chytiť toho psa skôr, než zájde príliš ďaleko.
Keď k nim Todd prišiel, usmiala sa. „Mohol by si vziať Jesse hore do jej izby? Daisy nám utiekla a musím ísť po ňu.“ Vysvetlila Kiley.
„Samozrejme, že môžem vziať Jesse, ale čo ty?“ spýtal sa s obavami.
„Chcela by som ísť s tebou!“ povedala Jesse nahlas hneď nato.
„Budem hneď späť, Jesse. Som si istá, že by ocko nechcel, aby si práve teraz  chodila po lese. Ale z tvojho okna v spálni môžeš vidieť pekne ďaleko. Prečo sa nebudeš pozerať odtiaľ? Môžeš pozerať von a uvidíš ma, keď prinesiem naspäť Daisy.“ Navrhla.
Jesse nad tým niekoľko minút premýšľala, potom pokrčila plecami a konečne súhlasila. „Fajn.“
Kiley sa zohla a pobozkala ju na čelo. „Ďakujem. Buď dobrá.“
Otočila sa a zamierila preč, keď znovu prehovoril Todd. „Slečna Kiley, myslím si, že by ani  Alfa Austin nebol rád, keby ste išli sama.“
Kiley na neho pozrela šokovaná. Slečna Kiley? Och dopekla, musel počuť o tom, že sa spárila s Austinom. Takže si samozrejme myslel, že aj ona potrebuje ochranu, rovnako ako Jesse. Snažila sa zadržať svoje zavrčanie, ale aj tak jej slová zneli ostrejšie, než myslela.
„Som veľké dievča. Som si istá, že by Austinovi nevadilo, že som išla po psa.“
S tým sa otočila  na opätku a zamierila smerom, ktorým utiekla Daisy. Nebolo zložité sledovať pachovú stopu. Pes pred tým nebol v tejto časti teritória, takže jeho vôňa bola ľahko zachytiteľná, bez toho aby ju musela rozlíšiť starú od novej.
Tiež stále počula Daisy, čo bolo dobre, pretože sa nemohla vrátiť späť do domu bez psa. Obzrela sa cez plece a videla Jesse v jej spálňovom okne, mávala jej. Zamávala jej späť, než sa vrátila k svojej úlohe.
Išla na sever, a po chvíli sa Daisyn štekot približoval. Nebola ďaleko od domu, keď zastala a našla šteňa. Daisy tancovala okolo, Kiley na tú malú vec zavrčala. „Hlúpy pes.“ Zamrmlala, vezmúc šteňa na ruky.
Vtedy ich zbadala. Niekoľko párov stôp blízko pri štyroch stopách labiek. Kiley sa sklonila, aby lepšie videla, uisťujúc sa, že pevne drží šteňa.
Stopy boli čerstvé. Zatvorila oči a sústredila sa na okolie, ktoré ju obklopovalo. Nezdalo sa, že by mal Tyler strážcov takto ďaleko.
Nie, bol to niekto, kto pozoroval dom. Odtlačky boli hlboké, čo ju nútilo myslieť si, že museli pozorovať dom dlhý čas.
Zachvela sa, keď jej nepokoj prešiel dolu chrbtom.
Držala Daisy tesnejšie proti svojej hrudi, keď vstala a pomaly sa otočila dokola. Necítila vo svojom okolí žiadne nebezpečenstvo, ale malá časť z nej začala panikáriť. Kým mohla vidieť dom, nebolo možné vidieť do hustého krovia.
Bola tu  pretrvávajúca vôňa premieňača – nikoho, koho by poznala. A nemala poňatia o tom, kedy by sa cudzinec mohol vrátiť.
Kiley vyskočila, keď sa za ňou ozval šuchot listov. Obzrela sa okolo. Stále nikoho nevidela ani necítila, ale mala toho dosť.
Bez obzretia späť, tak rýchlo ako len mohla zamierila rovno k domu. Držala Daisy najlepšie ako vedela, aby nestláčala malého psa príliš. Pošmykla sa na chodníku, škrabnúť si nohu o skalu, ale to ju nespomalilo. Panika ostala ale bola tiež sprevádzaná naliehavosťou dostať sa do bezpečia. Koniec chodníka sa priblížil. Preskočila cez spadnutý kmeň a trochu sa zapotácala, keď zle pristála. Ani to nebolelo vďaka adrenalínu, ktorý jej zaplavoval telo. Zadné dvere sa otvorili, keď vyšla spoza stromov na dvor. Austin utekal k nej tak rýchlo ako ona. Na posledných pár metroch spadla.
Chytil ju, ale zotrvačnosť ich oboch zhodila na zem. Jeho ramená ju objali, zatiaľ, čo ona objímala Daisy a triasla sa.  „Niekto sleduje dom.“ Povedala zadýchane a položila čelo na jeho hruď.


Austin sledoval ako Tyler prijal a potriasol si rukou s Lamontom a potom s Cainom. Vyzeralo to, že vyjde na verejnosť spolu s nimi. Boli šiestou svorkou, ktorá súhlasila. Otočili sa k nemu a Lamont k nemu napriahol ruku.
Austin sa cítil trochu vinný ale musel urobiť to, čo je najlepšie pre jeho svorku. „Je mi to ľúto, Alfa, ale...“
Lamont mu stisol ruku. „Niet sa prečo ospravedlňovať. Rešpektujem tvoje rozhodnutie. Tento krok nie je pre každého. Rozumieme tomu.“
Austin sa trochu uvoľnil. „Vďaka, Alfa.“
Lamont sklonil hlavu. „Si extrémne dobrý Alfa. S tvojou družkou po boku, nemám pochybnosti, že tvoja svorka bude v nasledujúcich rokoch prekvitať.“
Lamont pustil jeho ruku a Austin nemohol skryť úsmev. „V to verím.“
Cain, ktorý nikdy nebol na formality, nepotriasol jeho rukou. Boli priatelia pridlho, obaja kedysi Bety svojich svoriek, až pokým Austin neprevzal tú svoju a nestal sa Alfou. Cain omotal svoje veľké ruky okolo Austinovho pása a zdvihol ho nad zem v obrovskom medveďom objatí.
„Som z teba taký šťastný, chlape.“ Povedal potichu.
Austin ho tľapkal po chrbte až pokým ho nepustil. Vedel, že Cain našiel pravé šťastie so svojou družkou, Emily. Austin ešte nestretol tú špeciálnu ženu, ale dúfal, že tomu tak bude čoskoro.
„Dúfam, že budem taký šťastný ako ty.“ Povedal Austin svojmu priateľovi.
Cain žmurkol a otvoril ústa, aby odpovedal, keď prešla ostrá bolesť v Austinovej hrudi až nemohol dýchať. Priložil si ruku na srdce, keď sa jeho videnie zvlnilo. Jeho puto na neho kričalo, že sa potrebuje dostať ku Kiley.
Bez premýšľania nad niečím iným, vybehol z miestnosti. Počul Lamonta povedať niečo o družke, ale to už bol na chodbe. Ponáhľal sa k zadným dverám, jeho vlk mu povedal, že jeho družku nájde tam.
Austin sledoval so všetkými svojimi zmyslami po akomkoľvek náznaku nebezpečenstva, ale nemohol nájsť žiadny. Napriek tomu cítil Kileyn strach. Jeho srdce bilo rovnako ako to jej. Prešiel okolo pár strážcov, ale nespomalil. Počul ostatných za sebou a to ho trochu upokojilo, ale pokým nemohol vidieť svoju družku, nič nebolo v poriadku.
Približovala sa, bežala k nemu. Ďakoval všetkým bohom na nebi, že má také silné puto s Kiley, že boli pravými druhmi. Bol s ňou tak spojený,  že keď otvoril dvere a vyletel z domu, cítil jej úľavu, že ho vidí.
Bežal stále v plnej rýchlosti, pokým nevyskočila do vzduchu a on musel zastaviť, aby ju chytil. Objal ju rukami keď padli na zem. Jeho chrbát udrel do zeme, ale držal ju aj psa, ktorého niesla. Jeho dych z neho prudko unikol, keď zadýchane povedala,
„Niekto sleduje dom.“
Nezaváhal, pretočil ju na chrbát a zakryl jej telo svojím. Šteňa, ktoré držala sa krútilo, ale nemohol svoju družku zdvihnúť, pokým nevedel, že je v bezpečí.
Zdvihol hlavu, keď Gray, Colt a Cain zamierili smerom odkiaľ prišla Kiley. Vzduch okolo nich sa zvíril a vedel, že  sa premieňajú.
Netrvalo dlho než počul Coltovo zavitie, ktoré mu hovorilo, že nateraz boli v bezpečí.
Keď si bol Austin istý, že jeho družke nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo, dal si načas, aby ju prezrel. Jej líca boli červené z behu, ale začala sa upokojovať. Napriek tomu nepovolila svoje zovretie okolo psa alebo neho.
Preletel nad ním tieň a keď vzhliadol uvidel, že ho Tyler pozoruje. Natiahol ruku, aby mu pomohol vstať, ale Austin zakrútil hlavou. Nemohol ešte nechať Kiley ísť. Odvalil sa z Kiley stále držal ruku na jej ramene a postavil sa na nohy. Kiley vytiahol hore so sebou a držal ju za lakeť, hľadajúc jej zranenia.
„Si v poriadku?“ spýtal sa jej Tyler.
Prikývla ale dovolila Austinovi prejsť po nej voľnou rukou, aby sa uistil. Bol jej za to vďačný. Nevedel, či by práve teraz dokázal zvládnuť jej nezávislosť potom, čo sa o ňu bál.
„Je mi to ľúto.“ Povedala, červenajúc, hlas sa jej trochu zlomil. „keď som zistila, že niekto sleduje dom... ako blízko boli k Jesse, trochu som spanikárila.“
„To je v poriadku, zlato.“ Snažil sa ju Austin upokojiť, prechádzajúc rukami jej po ramenách.
„Niet sa za čo hanbiť, Kiley.“ Dodal Tyler. „Moja dcéra je pre mňa najcennejšou vecou na svete. Urobil by som to isté.“
„O tom pochybujem.“ Zamrmlala Kiley.
Austin jej komentár ignoroval. Chcel si s ňou pohovoriť neskôr o tom, že je na seba príliš tvrdá. Práve teraz, sa o ňu musel postarať. „Krvácaš.“ Povedal jej jemne. Nechcel z toho robiť veľkú vec, ale vlk cítil jej krv a zúril. „Poďme dnu a vyčistím ti to.“
Začala krívať k domu.
„Čo máš do pekla s nohou?“ spýtal sa.
Kiley stuhla. Keď sa pozrela späť na neho, mračila sa. „Musela som si vyvrtnúť členok. To nič nie je.“
Austin takmer explodoval. Nízko zavrčal, snažiac sa udržať väčšinu z jeho hnevu dnu. Tyler podišiel bližšie a vzal Daisy z Kileynej náruče. To bol tiež dobrý nápad, pretože o sekundu neskôr ju mal Austin zdvihnutú hore a kráčal cez dvor.
Uistil sa, že jeho držanie bolo pevné, ale nezraňovalo ju. Chcel ju mať celú obviazanú, než si spolu pohovoria.
Zadné dvere boli stále otvorené, takže sa nezastavil a vošiel priamo do domu. Nevšimol si, že stále vrčí, pokým mu Kiley nepoložila ruku na srdce.
„Tvoje oči žiaria.“ Povedala potichu.
Nebol prekvapený. Jeho vlk bol teraz viac bližšie než zvyčajne. Nebol takto rozrušený už poriadne dlhú dobu. Neodpovedal, len opatrne vystúpal hore schodmi.   Jeho izba bola najvzdialenejšia dolu chodbou. Niesol ju, zastavil sa len aby otvoril dvere a potom ich hneď za nimi zabuchol.
Položil ju jemne na posteľ, obrátil sa a obišiel ju. Po jeho treťom prejdení okolo sa snažila prehovoriť.
„Austin...“
Zdvihol ruku, zastavujúc ju. Potreboval len pár minút. Našťastie vyzerala, že to chápe, pokiaľ ostala ticho. Keď si myslel, že získal kontrolu postavil sa pred ňu, pozerajúc dolu.
Stretla sa s jeho pohľadom len na chvíľu než sa pozrela inam.
„Pozri sa na mňa.“ Sykol cez zaťaté zuby. Keď tak urobila, súhlasne prikývol. „Viem, že je to pre teba ťažké pochopiť to, ale si teraz spárená.“
„Nie je to také ťažké pochopiť.“ Zavtipkovala.
Austin zdvihol obočie, užasnutý napriek sám sebe. Jeho družka mala bod za to, že sa ho nebála. „Zdá sa, že áno.“ odpovedal, „pretože nie si schopná vyhýbať sa problémom ani zraneniam.“
Kiley otvorila ústa, zatvorila ich a potom ich znovu otvorila. Nevyšli z nej žiadne slová. Austin sa takmer zasmial, bolo to také komické.
„Od tejto chvíle mám na starosti tvoje telo, pretože sa zdá, že si myslíš, že je v poriadku poškodzovať ho.“  Povedal jej prísne.
„Moje telo?“ spýtala sa pomaly.
Austin prikývol. „Teraz si daj dolu nohavice.“
„Dať si dole nohavice?“ spýtala sa s úsmevom. „Prečo si to nepovedal skôr?“
Austin sa zasmial, keď si kľakla na kolená. Chytila gombík ale zastavila sa.
„Si si istý, že si mám dať dole len nohavice?“ doberala si ho.
Austin mal rád túto časť svojej družky. Flirtovala s ním. Zvyšný hnev z neho vyprchal. Ak bola v hravej nálade, mal by to využiť. Vlastne, mal celkom dobrý nápad.
„Máš pravdu. Môžeš mať aj iné zranenia. Nehanbi sa a vyzleč sa úplne.“ Súhlasil.


31 komentářů:

  1. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za překlad!!! Mirka

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad a korekci

    OdpovědětVymazat
  4. Dekuji za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  5. Dekuju za preklad a korekturu;-) Katka

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  9. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Vďaka za pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  12. Díky moc za překlad! :)

    OdpovědětVymazat
  13. Dekuji za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  14. Také děkuji za překlad a korekci :-)

    OdpovědětVymazat
  15. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  16. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat