sobota 27. září 2014

Dcéra hriechu - 6. kapitola



Toronto, Kanada
O tri dni neskôr

Stáli v kaviarni pri pokladni. Amber vzala dve šálky kapučína. Kai sa práve chystal zaplatiť, keď si Amber všimla, že niečo upútalo jeho pozornosť. Namiesto toho aby pozeral na ženu, ako blokuje ich dve kávy, jeho pohľad zostal prilepený na regáli za ňou. Žena natiahla ruku po peniazoch a zrazu vyzerala bezmocne, lebo Kai sa ani nepohol.

Amber nasledovala Kaiov pohľad a na regáli vzadu za pokladňou objavila malú šedú škatuľku, ktorá mala boky a vrch posiate znakmi, ktoré vyzerali ako hieroglyfi.
„Odkiaľ to máte?“, spýtal sa Kai pokladníčky a ukázal na skrinku.
Žena sa ponad plece obzrela. „Ach, to. Z ROM – predajne suvenírov,“ odpovedala vyrovnane.
„ROM?“, spýtala sa Amber.
„To je Royal Ontario Museum. Minulý rok tu bola výstava egyptskej Knihy mŕtvych.“ Nakrčila čelo. „Ale pokiaľ viem, už skončila. Skutočná škoda. Nemala by som nič proti tomu, ak by som to mohla vidieť aj druhý krát.“
„A tá škatuľka?“ informoval sa Kai.
Pokladníčka mávla rukou. „Ako som povedala: Kúpila som si ju v obchode so suvenírmi. Narazila som na ňu úplne náhodou. Zdalo sa, že je posledná tohto typu, lebo už som tam žiadnu takú nevidela. Nebola na nej ani cenovka. A dievča za pokladňou ani nevedelo, koľko si za ňu má vypýtať. Nakoniec sme sa na cene dohodli, podľa niekoľkých šperkovníc, ktoré boli rovnakej veľkosti.“
„A čo v nej schovávate?“, spýtal sa Kai.
Amber sa divila, prečo sa tak horlivo o takú drobnost vôbec zaujíma. Mohla si to vysvetliť len tým, že pracoval pre Suketha, o ktorom vedela aspoň toľko, že je egyptským bohom. Možno preto tá vec tak podnietila jeho zvedavosť.
„Nič,“ odpovedala mu pokladníčka. Opäť sa cez plece obzrela na tú zvláštnu skrinku. „Nedá sa otvoriť, ale myslím, že vo vnútri je prázdna, inak by bola ťažšia. Otáčala som ju, ale nikde som nenašla žiadnu západku, žiadny uzáver, žiadnu skrytú páčku, vôbec nič.“ Mykla plecami.
„Smiem sa pozrieť?“ poprosil ju Kai.
„Iste.“
Žena sa otočila a siahla na skrinku vo veľkosti stredne malej krabičky na cigary. Ako ju vzal Kai do ruky, Amber zaplavil nepríjemný pocit. Niečo na tomto predmete jej spôsobovalo žalúdočnú nevoľnosť.
Kai opatrne a takmer s úctou škatuľku otáčal v rukách. Tvárou sa mu mihol ťažko identifikovateľný úsmev. „Rád by som ju od vás kúpil,“ prehovoril po chvíli k pokladníčke.
Žena sa zasmiala. „Nie. Nie je na predaj, je mi ľúto. Je to pre mňa niečo ako talizman. Mohla by som odprisahať, že mi prináša šťastie. Odkedy ju mám, obchody idú ako ešte nikdy.“
Amber pozorne sledovala, ako skrinku položil vedľa pokladne a zaplatil za kávu. Odniesli si svoju kávu a sadli si k stolu pod oknom. Napriek tomu sa zdalo, že Kai nad tou vecou stále premýšľa. Pôsobil roztržito.
„Všetko v poriadku?“, spýtala sa.
„Hééj,“ povedal trošku zaťahujúc. „Všetko okey.“
„Čo je na tej škatuľke také zvláštne?“
„Len taká predtucha. Mám taký pocit, že môjho šéfa by mohla zaujímať.“
Tak predsa Suketh, pomyslela si Amber. „Tvoj šéf také drobnosti zbiera?“
Kai sa zasmial. „Aj tak by sa to dalo nazvať.“ Hlavu otočil k ulici. „Keď vypijeme kávu, pôjdeme k Tessis,“ povedal priduseným hlasom. „Je to nočný klub tu za rohom. Pracuje tam pár Asmodeových pasákov. Okrem toho by tam mal byť jeden džentlmen…“ Pri tomto slove Kai opovržlivo skrútil pery. „…spoznáš ho ihneď, podľa jeho nevkusnej kravaty. To je Big Ralph. Budem ti stáť po boku. Amber, musí to skončiť. Nemôžeš naveky utekať a skrývať sa. Zistíme, o čo tu ide – raz a navždy,“ na chvíľu zmĺkol a pozrel na ňu, „a potom si voľná.“
Voľná. Len on sa nebude môcť oslobodiť. Podľa toho čo jej rozprával, Amber predpokladala, že je k Sukethovi viazaný už na večnosť.
„Neviem, či by som sa na to mala dať,“ povedala. Pritom vedela, že má pravdu. Niečo sa stať musí. Raz príde chvíľa, keď sa démonom bude musieť postaviť. A zrejme prišla teraz.
Kai sa načiahol krížom cez stôl a vzal ju za ruku. „Ver mi…“
„Hej!“, ozvala sa náhle žena od pokladne, s ktorou predtým hovorili. „Vrátťe to!“
Amber sa otočila a uvidela muža s dlhými, zanedbanými vlasmi a v špinavých rifliach, ktorý sa náhlil ku dverám. V ruke držal skrinku, o ktorú sa Kai predtým zaujímal. Zdá sa, že ju nedala hneď späť na policu a teraz jej ju tento chlap ukradol.
Kai vyskočil a chcel sa za ním vydať, ale potom zaváhal. Pozrel na Amber a hlavne bol v pomykove, či ju môže na chvíľu opustiť alebo skrinku s hieroglyfmi stratiť. Žena pri pokladni ešte stále nahlas bedákala.
„Len bež,“ povedala Amber. „Budem v poriadku.“
„Ani sa odtiaľto nepohni,“ prikázal jej Kai. Potom sa dal do pohybu.
Zmizol už pred viac ako desiatimi minútami. Amber mala po niekoľkých minútach podozrenie, že krádež nebola nič iné, ako od nej odlákať Kaia. Teraz ju obklopovali piati muži. Bola bezbranná, nebola tu žiadna medzera, cez ktorú by mohla ujsť.
Amber v panike čakala kedy zaútočia, ale napodiv sa to nestalo. Niežeby nemala strach. Mala, a mala k tomu všetky dôvody. Čo od nich očakávala, bolo horšie ako smrť. Rovnako ako si bola istá, že Kai jej skôr či neskôr príde na pomoc.
V sprievode piatich mužov vystúpila na ulicu. Tam využila situáciu a vrhla sa pred blížiace sa auto, prikrčila sa a po vozovke prešprintovala tesne pred kapotou motora. Pneumatiky zapišťali. Šofér trúbil ako blázon. Amber len tak-tak stihla prebehnúť na druhú stranu. Začala bežať tak rýchlo, ako len dokázala. Za sebou počula kroky a hlasné kliatby prenasledovateľov.
Amber reagovala bleskovo. Kai jej ukázal, ktorým smerom leží Tessos. Bez váhania sa vydala opačným smerom. Panický útek ju stál neuveriteľne veľa síl, vedela, že toto tempo dlho nevydrží. Najradšej by sa vnorila do masy ľudí, ale na ulici nebol takmer nikto. Okrem toho by jej aj to ponúklo len čiastočnú ochranu, aj keď sa už presvedčila, že lovci pri jej chytaní nemajú radi žiadnych svedkov.
Amber zahla do úzkej vedľajšej uličky, v ktorej by mohla zmiznúť a skryť sa za niektorý z veľkých kontajnerov. Zadychčane sa oprela rukami o kolená a pokúšala sa chytiť dych. Keď si do určitej miery oddýchla, rozhodla sa, že takto ďalej pokračovať nemôže.
Nemalo to žiadny zmysel. Nemalo zmysel viac utekať, skrývať sa, stále žiť na úteku. Muži, pred ktorými ju matka varovala, ju hnali z jedného miesta na druhé. Znova a znova sa musela vzdávať svojho domova. Okrem toho mohla byť s Kaiom šťastná celé roky.
Bola presvedčená, že tí istí muži šli po nej aj vtedy, keď zabili Kaia.
Amber sa narovnala a vzhliadla k nebesám. Chcela konečne dostať odpovede. A ak sa bude ďalej skrývať a utekať, nikdy ich nezíska. Odhodlane vyšla z uličky, na okamih sa zamyslela, z ktorej strany sem pribehla a vybrala sa smerom, ktorým sa domnievala, že sa dostane k Tessos.
Zastavil ju vyhadzovač veľký ako skriňa. „Žiadne ženy.“ Keď sa na ňu zachmúrene zadíval, dodal: „Iba ak by si hľadala prácu a chcela začať práve tu.“
Amber pri tom pomyslení striaslo. „Povedz Big Ralphovi, že s ním chce hovoriť Amber Halová.“
Druhý nadvihol obočie. Otvoril dvere a nechal ju vstúpiť. „Miestnosť vzadu.“
S búšiacim srdcom sa navonok snažila tváriť pokojne, prešla krížom cez bar a rozhliadla sa. Boli tu dve chodby, jedna z nich viedla k toaletám. Určite tam bude nejaký zadný východ, rozmýšľala Amber.
Druhá chodba viedla zjavne k dverám, o ktorých sa zmienil ako o zadných. Pred nimi stála ochranka. Potom čo dostal znamenie od muža, ktorý ju nechal vojsť, jej s nehybným výrazom dovolil vstúpiť. Ešte pri vstupovaní počula ako sa škriepia a na chvíľu sa otočila. Potom sa dvere zatvorili.
V priestore, do ktorého vstúpila sa zdalo byť chladnejšie ako bolo vonku. Rozhodne ju zamrazilo, na moment si rukami pošúchala ramená. Vládlo tu šero pochádzajúce zo zatienenej žiarovky v stojacej lampe. Vo svetelnom kruhu uprostred izby sedel na stoličke s rovným operadlom štíhly, šľachovitý chlapík. O kus ďalej pred ním stálo vysoké zrkadlo. Aj keď to bolo ťažké odhadnúť, pretože sedel, Amber si nemyslela, že by bol nejako veľmi vysoký.
„Big Ralph?“
„Ako sa zdá, moja povesť ma predháňa.“ Ústa sa mu skrútili do nepríjemného úškľabku. Narovnal sa a keď vstúpila do svetelného kruhu, kde uvidel jej tvár, bol očividne prekvapený.
„Už ma určitý čas prenasledujete.“
„Áno. A dráždi ma, že prekliato ťažké je ťa dostať,“ odvetil. „Ako som počul, nechala si po sebe troch mojich mužov.“ Zmĺkol a prezeral si ju. Sekundy sa ťahali trýznivo dlho. „Smiešne, nevyzeráš že by si mala takmer sto rokov.“
Takže vedel, čím bola. Pravdepodobne vedel viac ako ona. Zovrela v nej zlosť a prekryla jej počiatočný strach. Amber si všimla, že má na rukách poranené hánky, akoby bol nedávno zapletený do nejakej bitky. Jeho črty boli opotrebované a poznačené časom. Bez pochýb bol smrteľníkom.
Ona smrteľná nebola.
To jeho sa tak obávala? Tento muž ju robil tak zraniteľnou?
„Čo odo mňa chcete?“
Obranne zdvihol ruky. „Ako môžeš vidieť, existujú rozdielne názory. Rodičia sa hádajú s deťmi a opačne. Ja sám mám syna a niekedy dostane poza uši. Inak nepochopí. Potom je mrzutý a vytratí sa. Ale vždy sa vráti späť. A teraz si myslím, že je na čase, aby si sa vrátila aj ty.“
Amber si pripadala ako v zlom filme. To nemohla byť pravda.
„O čom to hovoríte? Ja a vy… Ľudia ma sledujú už storočie a teraz mi tu chcete rozprávať rodinné príbehy?“
Zažmurkal. Pôsobil takmer vydesene.
„On ti nechce o svojom rodinnom živote hovoriť nič,“ povedal zrazu niekto spoza nej – Kai.
Amber sa otočila. Zo srdca jej padol obrovský kameň. Vedela, že sa objavil v tej správnej chvíli.
„Nepovedal som ti, že máš zostať kde si?“ Napriek tejto skrytej výčitke bol jeho tón nežný a priateľský.
„Nemáš mi čo povedať?“ Úsmev, ktorý sa jej mihol na tvári mu ukázal, že jeho arogantnú odpoveď neberie doslovne. Opätoval jej úsmev.
„Dostal si, čo si chcel?“, spýtala sa Amber.
„Mám to. Všetko je v poriadku.“
„Nie si tu doma.“ Big Ralph sa postavil a zdalo sa, že stráca trpezlivosť.
„Nepleť sa do toho,“ oboril sa na neho Kai. Na krátko sa zadíval do zrkadla a potom sa otočil k Ralphovi. „Myslím, že prišiel čas, kedy by sme sa mali dohodnúť ako rozumní ľudia.“
Niečo medzi mužmi zostalo nevypovedané, Amber to nechápala. Preto sa nedôverčivo spýtala. „O čo tu vlastne ide?“
„To uvidíš sama,“ poznamenal Big Ralph a natočil zrkadlo tak, aby doň mohli vidieť.
Na chvíľu si Amber myslela, že neuvidí nič iné ako svoj vlastný obraz. Nato si všimla, že to nie je podoba mladej ženy, ale mladého muža, vysokého vzrastu, atletickej postavy, avšak ohromujúco sa jej podobal. Ten istý nos, tie isté ústa, tie isté oči. Len črty boli trochu ostrejšie, mužské. Mohol by to byť Ambrin brat. Alebo dokonca…
„Je to tvoj otec,“ vysvetlil jej Kai opatrne. „To, čo tu vidíš, je brána do podsvetia. Je to démon. A preto mu nie je dovolené prísť sem na tento svet, aspoň kým neprejde rituálom a neprijme ľudskú podobu.“
Amber to vzalo. Peknú chvíľu nevnímala nič iné, ako dunenie v ušiach. Bola celkom dezorientovaná a chvíľu trvalo, kým Kaiove slová pochopila. Postupne jej to presakovalo do povedomia.
Tak to je jej otec. Démon, presnejšie povedané, démon túžby a žiadostivosti, ktorý medzi smrteľníkmi podnikal v tyranii a prostitúcii. Asmodeus.
Ohromene sa otočila ku Kaiovi a potom opäť k zjaveniu v zrkadle. Mladý muž v ňom jej pohľad opätoval a usmial sa. Amber mala pocit, že sa jej svet prepadol do temnoty. Ale paradoxne jej začal opäť pracovať aj mozog. Veci, ktoré si doteraz nevedela vysvetliť, sa spojili do súvislostí.
„Ako dlho to vieš?“, spýtala sa Kaia.
„S istotou? Až od tej chvíli, čo som sem vošiel. Doteraz som mal len podozrenie, keď som videl, že dokážeš udržať energetické putá, na ktoré bola pripútaná čierna duša. Toho sú schopné len dva druhy bytostí: zberatelia duší a démoni. Zberateľov duší som vylúčil, lebo tí sú len mužského pohlavia. Takže…“
„…takže Démon. Prípadne dcéra démona,“ dodala Amber šeptom. To bola ona, dcéra hriechu.
Kai ju vzal za ruku a zdvihol si ju k perám. Počkal, kým na neho pozrie a až potom prehovoril. „Amber, na tom že si stále sama sebou, to nič nemení. To nezmení nič.“
Kiežby. Všetko sa zmení. Jej matka sa mýlila. Nepotrebovali utekať.
„Keď tvoja matka zistila kto som, bola zdesená. A dospela k rozhodnutiu, že ťa predo mnou musí chrániť.“ Prehovoril Asmodeus medovým, upokojujúcim hlasom. Jeho slová zneli teplo a hojivo. „Ako sa ukázalo, bola v tom celkom zdatná. Takto som na teba musel čakať celé storočie, dcéra moja.“
„Ty si po mojej stope posielal ľudí, aby ma zabili,“ obvinila ho Amber príkro. „A ty sa čuduješ, že ma pred tebou chcela matka skryť?“
Výraz tváre mu stvrdol. „Nikoho som neposlal, aby ťa zabil. Poslal som ich, aby ťa priviedli. Keby si stále neutekala a vypočula si ma…“
„Vypočuť? Keď sa ku mne približovali po zuby ozbrojení?“
Asmodeus urobil rukou pohŕdavé gesto. „Chceli ťa len zastrašiť. Sú to predsa len ľudia. A ty nie si smrteľníčka. Čo by proti tebe mali použiť? Aký úžitok by ich zbrane mali?“
„Aký úžitok?“ Len do zrkadla civela. Zdalo sa, že Asmodeous tomu čo hovorí, skutočne aj verí. Zjavne nepoznal pojem ľudskej povahy. „Zabili ste Kaia,“ uvedomila si.
„Stojí predsa tu a zdá sa mi celkom živý,“ odvetil Asmodeus.
Z Kaia vyšiel zvuk, ktorý sa podozrivo podobal na chichot. Amber trklo, že takmer doslovne mu pred časom povedala to isté.
„Obral si ma o päťdesiat rokov spoločného života,“ zakontrolovala vzdorovito.
Ako teraz Asmodea pozorovala, už na ňu nepôsobil mlado a sviežo, ale staro, aj keď v jeho tvári sa len sotva čo zmenilo. Bolo to kvôli jeho očiam, ktoré teraz hľadeli tak, akoby toho videli už veľmi veľa. Bola v nich múdrosť a skúsenosť, ktorá sa v nich zbierala celé stáročia. „Päťdesiat rokov ste si ukradli sami tým, že ste sa navzájom podozrievali a obviňovali.“ Unavene mykol plecom. „Päťdesiat rokov? Čo je to teraz? Máte pred sebou večnosť a môžete sa zo svojich chýb poučiť.“
Nato sa Asmodeus obrátil ku Kaiovi. „Akú odmenu žiadaš ty, Vykonávateľ? Zvládol si to, na čom všetci ostatní stroskotali a priviedol si mi dcéru späť. Zaslúžiš si odmenu. Tak čo žiadaš? Vyslov to a potom choď.“
Amber zbledla. Spýtavo pozrela na Kaia. Tak predsa vopred dohodnutá hra? Išlo tu o odmenu? Vydal ju a za to dostane odmenu?
Kaiovi roztiahol ústa široký úsmev a pri tom ukázal svoje bezchybné biele zuby. V tej chvíli Amber vedela, čo povie ešte predtým, ako sám prehovoril.
Ovinul okolo nej rameno a povedal: „Ja už svoju odmenu mám.“

10 komentářů:

  1. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Díky za další kapitolu a nemůžu se dočkat pokračování.

    OdpovědětVymazat
  3. Vďaka za pokračovanie, som ale zvedavá, čo bude otecko chcieť od Amber.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat