sobota 6. září 2014

Dcéra hriechu - 3. kapitola



Ako sa Kai zúrivým tempom rútil k rampám, Amber sa pevne zadrapila o svoje sedadlo. Bolo pre ňu záhadou ako na takej úzkej špirálovitej ceste a vysokej rýchlosti dokázal nad autom udržať kontrolu.
„Uvoľni sa,“ zašepkal jej smerom. „Nič sa ti nestane.“

Ohľadne zrážky si robila tie najmenšie starosti. Čo sa stane, vedela zo skúsenosti aj sama, stalo sa jej to pri jej štvrtom zomieraní. Znovu by sa mohla prebudiť v márnici. Tretia smrť ju taktiež dostihla pri autonehode. Amber sa bála len toho, že padne do rúk svojim prenasledovateľom. A tento strach ju sprevádzal celý jej život. Matka jej o tom spievala od útleho detstva dokonca aj v spánku. To, že ju vypátrali už nespočetnekrát a musela o zlomkrky utekať, len jej strach zosilňovalo.
Amber sa ponad plece obzrela dozadu. Hummer sa za nimi smerom k výjazdu bočnou stranou oškrel o stenu. Bolo počuť veľmi hlasný škripot kovu o betón a videla ako sa po okolí rozprskli iskry. Tereňák sa im stratil z dohľadu.
„Žoldniersky oddiel,“ okomentoval Kai ľahostajne pri pohľade do spätného zrkadla. Nato zboku pozrel na Amber. „Nechcela by si mi konečne povedať, čo vlastne od teba chcú?“
„Ako si prišiel na žoldniersky oddiel?“, spýtala sa Amber a keď Kai v plnej rýchlosti prudko zahol na Mission Street, ticho zastonala. Dupol na plyn, letel ulicou nadol a opäť ostro zahol na Desiatu.
Znovu sa otočila za seba. Hummer bol opäť za nimi. Síce ich nedohnal, ale s určitým odstupom sa ich vytrvalo držal.
„Žoldniersky oddiel preto, lebo sú to smrteľníci, ktorí robia špinavú robotu pre niekoho z podsvetia.
„Pre mňa sú to lovci.“
„Prečo lovci?“
„Lebo ma lovia.“
„A z akého dôvodu?“ Poznamenal Kai, akoby postupne strácal trpezlivosť. A doteraz mu skutočne odpovedala len na veľmi málo otázok.
Amber zatriasla hlavou. „Ja to neviem!“
Kai znovu odbočil tak prudko, že ich už Amber videla pristávať v neďalekom výklade. Obzrela sa dozadu. Hummer už vidieť nebolo. Ale to ju nijako neuspokojilo – naopak. „Bolo to priveľmi jednoduché,“ poznamenala.
„Pravda. Čoskoro sa objavia znovu.“
Zabočili na diaľnicu smerom na východ. Kai bol celkom uvoľnený. Ľavačka mu voľne odpočívala na volante, kým pravú ruku mal umiestnenú na hlave rýchlostnej páky. Amber tie jeho silné ruky pozorovala. Na dlhých prstoch s nakrátko ostrihanými nechtami mal ešte doposiaľ krv. Odvrátila pohľad. Vôbec na to nechcela myslieť.
„Lovci…“, nadškrtol. Zjavne sa toho chcel dozvedieť viac.
Nechytila sa. Veď prečo by mu mala veriť? Zdalo sa, že toho vie oveľa viac ako ona – veci, ktoré by sa sama rada dozvedela, ale ktoré sa asi nikdy nedozvie, keďže s ním o tom nemieni hovoriť. Zahryzla si do spodnej pery a povzdychla si. Snáď by to mala skúsiť obrátene a pýtať sa jeho. „Kto je Asmodeus?“, spýtala sa.
„Už som ti to povedal. Démon žiadostivosti.“
„A čo by odo mňa mohol chcieť?“
Kai predbehol nákladiak a zaradil sa späť do pruhu. „Ak sú ešte za nami, tak nás to trošku zamaskuje.“ Mykol plecom. „Ty mi povedz čo od teba chce. Musela si s ním uzatvoriť nejaký obchod, inak by sa za tebou nehnal. Zrejme to už trvá nejaký čas, či celé roky?“ Hodil po nej skúmavý pohľad. „Spýtam sa znovu, o čo tu ide? Pretože ako sa zdá, vynakladá na to veľké úsilie. Trochu priveľký záujem o niekoho, čo s ním nikdy nič nemal, nezdá sa ti?“
„Keby tu niečo také bolo a ja by som mu bola niečo dlžná, tak by som o tom asi vedela. Nemám však ani tušenia.“ Vedela jej matka niečo? Uzatvorila s Asmodeom nejaký obchod? Aké strašné pomyslenie! „ Sú mi stále za pätami,“ dodala po tichu.
„Čo myslíš tým stále?“
„Už od narodenia.“
„A kedy presne to bolo? Nedokážem si spomenúť, či si mi to vôbec vtedy prezradila, ani deň, ani rok. Už dávno ani sám neviem, či si mi vôbec niekedy hovorila pravdu.“
V tomto okamihu znel ublížene, či sa jej to len zdalo? Začudovala sa. A tiež sa hanbila, lebo ho skutočne v tej dobe klamala dosť často.
„Tak už mi odpovedz. Kedy si sa narodila?“ Nedal jej Kai na výber.
„Pred vyše sto rokmi,“ vyšlo z nej napokon. Nemohla tým celý čas zdržovať, a už vôbec nie teraz, keď sa od neho chcela ešte niečo dozvedieť. Okrem toho, pocítila aj určitú úľavu, niekedy je správne povedať pravdu, hlavne keď mal ten niekto informácie, ktoré pre vás boli obzvlášť dôležité.
„To znamená, že keď sme boli spolu…“
Amber ho prerušila: „Prestala som starnúť, keď som mala dvadsaťpäť. Možno už aj skôr. Každopádne mi v tom veku docvaklo, že sa mi telo už viac nemení. Koža mi zostávala rovnako hladká a nepribudla mi ani jediná vrásočka. Vôbec nič.“
„A odkiaľ vieš, že ťa lovia už od narodenia?“ Kai sa neustále díval do spätného zrkadla, ale zdalo sa, že tam nevidí nič znepokojujúce. Amber sa chcela presvedčiť sama a otočila hlavu. Po Hummri ani stopy.
Zatiaľ čo hľadela dozadu, sama seba sa pýtala, nakoľko otvorená by ku Kaiovi mala byť. Mohla by mu povedať všetko? Hm, už raz som si s ním začala, moja hlúposť, ale niečo si nechám pre seba, rozhodla sa.
„Matka mi rozprávala, že keď som bola ešte malá, sťahovali sme sa z miesta na miesto.“ Keď o tom konečne mohla hovoriť, cítila sa tak dobre. Tak ľahko, môcť aspoň niečo niekomu zveriť. Amber sa od svojej matky dozvedela, že ich prenasledujú a mala večný strach z toho, že im padnú do rúk, lebo to, čo sa s nimi potom stane, bude horšie ako sama smrť. Ako zomrieť aj tri krát, čo si už sama zažila a nezatajila mu to. Namiesto toho Kaiovi opísala aj to, ako sa po druhom raze zobudila v márnici pod plachtou, na studenom kovovom stole, všade navôkol obklopená mŕtvolami. Vtedy hrôzu z toho všetkého v sebe už ovládnuť nedokázala.
Naliala mu čistého vína, lebo mu dôverovala, či lepšie povedané by opäť dôverovať chcela. A aj pretože chcela, aby jej veril aj on a poskytol jej svoje znalosti a informácie.
Keď bola s rozprávaním na konci, práve nechávali za sebou okrajové časti San Francisca. Kai ju ani jediný raz neprerušil, ale pozorne počúval.
Keď nakoniec zmĺkla, zamyslel sa. „Mala si mi to povedať už vtedy.“
„Ach, áno? A potom? Bol by si mi uveril čo i len jedno slovo? Bol by si ma vyhlásil za totálneho cvoka. Alebo by si si myslel, že som na drogách alebo čo ja viem čo.“
Na to nepovedal nič.
Amber si všimla, že nad jej námietkou premýšľa. Odrazu ju prepadol neblahý pocit. Opäť sa otočila a ďaleko za nimi si všimla pár svetiel, ktoré sa k nim približovali veľmi rýchlym tempom. Kai dal dolu nohu z plynu a znížil rýchlosť.
„Čo to robíš?,“ vyrútila sa na neho. „Musí to vyzerať, že sa vzďaľujeme.“
„To je nuda. A kde je nejaká výzva?“
„Výzva? Čo si myslíš, že to je? Hra?“
„Celý život je hra, Amber. Koniec-koncov, všetko je to o vzrušení, to z toho máme.“
Amber mlčala. Ten Kai, ktorého poznala, by takýto výrok nikdy nepoužil. Kai z bývalých čias bol od základov solídny, racionálny, spoľahlivý ako skala v príboji. Avšak Amber nemohla poprieť, že by sa jej na ňom táto nová črta nepáčila. Čo sa to s ňou deje?
„Ako si to predstavuješ?“ ohradila sa. „Pripravil si ma o zbraň. Teraz sa mám spoľahnúť na to, že ma budeš chrániť?“
Zasmial sa. Bol to bezstarostný, nenútený smiech, ktorý sa jej určitým spôsobom bytostne dotkol. „Čo som niekoho ja ochraňoval, to je už celá večnosť. Ale prečo nie? Aspoň tu mám niečo nové.“
Ako na ňu hľadel, v tmavých očiach mu zaiskrilo. Potom ustúpil. Hlavou ukázal na odkladaciu skrinku pred ňou. „Ak ťa to upokojí, pod zadným príklopom je nôž.“
Amber otvorila skrinku a siahla po dýke. Bola stará, so zložito vyrezávanou rukoväťou a praktickou čepeľou. Lepšie ako nič, pomyslela si. „Áno, upokojí. Ale môj Taurus by mi bol prirodzene milší.“ Na chvíľu zvraštila obočie. „A keď sme už pri tom, ja som ťa zastrelila.“
Pretrel si miesto, kd sa mala v hrudníku nachádzať diera po projektile. „To je pravda.“
„Zdá sa, že tebe vykrúcačky nič nehovoria, čo?“ V bočnom zrkadle videla, ako sa k nim reflektory stále približujú. Tep sa jej zvýšil.
„Môžeš si to vysvetliť tak, že som vylepšil verziu seba samého, „ dodal Kai. „Na to, aby si ma zastavila, je treba viac ako len guľka.“
„A to?“ Amber mohla len dúfať, že jeho sily postačia aj na to, aby dokázal zastaviť ľudí z Hummra, ktorí podľa všetkého teda patrili k Asmodeovi.
Teraz už dokonca počula aj vytie motora toho terénneho auta. Amber vyskočilo srdce až do krku. V spätnom zrkadle vyzerala kapota vozidla hrozivo. Boli už len centimetre od ich nárazníka. Inak v okolí nebolo vidieť žiadne iné auto. Na ceste naľavo a vpravo nebolo vidieť nič, len nekonečné polia.
„Ak mi urobíš čo i len škrabanec, zabijem ťa,“ zareptal Kai a pridal viac plynu, aby si udržal trochu väčší odstup.
„Myslela som, že už si beztak rozčúlený,“ vyhŕkla Amber.
Len po nej zboku šľahol pohľadom, ale nepovedal nič. Urobil prudký manéver do strany a na okamih nebolo svetlo z reflektorov v spätnom zrkadle vidieť. Ale v ďalšej sekunde tu bolo opäť. Hummer narazil do zadnej časti Corvetty, takže Amber hádzalo hlavou zo strany na stranu.
Kai ukázal na nôž v jej dlani. „Myslíš, že má zmysel držať ho takto? Je tu celkom hrboľatá cesta. Mohla by si si ublížiť.“
Strhol volant. Pri prudkom trhnutí auta Amber odstredivou silou hodilo o dvere spolujazdca. Opäť do nich narazili, tentoraz výrazne silnejšie ako predtým. Konečne sa Amber podarilo položiť nôž späť do priehradky. Práve keď zaklapla priehradku, znovu do nich vrazili. Niečo sa jej zozadu skotúľalo medzi nohy. Bolo to srdce, ktoré pri prudkých pohyboch vypadlo z vrecka.
„Do pekla,“ zavrčal Kai. „Môžeš ho zdvihnúť?“
„Čo?“
Opäť do nich narazil Hummer. Amber sa musela pridŕžať, aby neskĺzla zo sedadla. Krvavé srdce sa na podlahe gúľalo sem a tam.
„Zdvihni ho. Prosím!“ zopakoval Kai dôrazne. „Bez srdca nemôžem čiernu dušu odovzdať.“
Ako do nich Hummer narazil znovu, zadný nárazník Corvetty sa zakliesnil o chrómový spoiler teréňaka a Kaiovi sa ho nedarilo uvoľniť.
„Drží to veľmi pevne,“ zakričala Amber zdesene.
„To hovoríš ty,“ odvetil Kai. „Oprava bude stáť celý majetok. Vedel by som toho prekliateho idiota roztrhať na kúsky.“ Celou silou stúpil na brzdu. Pneumatiky zapišťali. Bolo cítiť akoby niečo horelo. Ako zázrakom sa autá od seba uvoľnili, ale Hummer využil ďalšiu príležitosť a opätovne silno narazili do Corvetty. Tento stret bol tak prudký, že celá zadná časť sa pokrčila a Corvetta zastavila.
„Si v poriadku?“ spýtal sa Kai.
Ešte počas toho kým sa Amber pýtal, čo znelo vážne a ustarostene, už rozrážal dvere a vyskakoval z auta.
Znovu vytiahla nôž, zdvihla srdce a po krátke úvahe natiahla ruku aj po žiarivých putách, ktoré držali čiernu dušu a taktiež vyskočila z auta.
Prvé, čo uvidela, bol Kai, ako gestikuluje na prenasledovateľov. Nevidela, že by mal nejakú zbraň, zatiaľ čo tí chlapi nimi na neho mierili. Jednotlivé kúsky Kaiovho prívalu slov prenikli až k nej. Počula svoje meno. Hovorili o Toronte a Asmodeovi, ale Amber zachytila aj niečo ako „vyjednávanie“.
Opatrne sa stiahla. Ako jej mohlo napadnúť, že by Kaiovi mohla veriť? Čo malo to „vyjednávanie“ znamenať? Išlo o to vyjednať s lovcami dohodu a jej následné dodanie?
Amber sa zhrozila a rozhliadla sa po okolí. Všade vôkol bola len rovná krajina, žiadny úkryt, žiadna možnosť skryť sa. Útek sa javil ako beznádejný.
Hlasy boli jasné, zvuky ostrejšie, najmä od jej prenasledovateľov. Potom padli výstrely.
Amber sa strhla pri každom výstrele, akoby to bola ona a nie Kai, koho guľky zasiahli. Videla ako sa mu strely zabárajú do tela. Bez rozmyslu vykríkla. Každý zásah cítila ako šíp, ktorý sa jej zavŕtal do srdca. Nechcela, aby zomrel. Nie preto, že by sa ďalej musela obávať o vlastnú bezpečnosť. Práve sa opäť našli, nechcela ho opäť stratiť.
V skutočnosti Kai strelám odolal. Ani ním nepohli. V diabolskom úsmeve vyceril svoje žiarivo biele zuby a v ďalšej chvíli sa pohol a rýchlejšie ako by ľudské oko dokázalo zachytiť, už stál pred prvým a vytrhol mu srdce z hrude. Zatiaľ čo ostatní boli stuhnutí hrôzou, prizerali sa ako jednému po druhom urobil to isté.
Dokončil to. Kai, ťažko dýchajúc teraz stál medzi mŕtvolami prenasledovateľov. Ruky mal až po lakte špinavé od krvi. Dokonca aj tvár mal celú postriekanú.
Prišiel k nej a tesne pred ňou zastal. Pohľad mu padol na žiarivé pásy, ktorými pridržiavala čiernu dušu a potom na jej ruku. Peknú chvíľu sa takto navzájom pozorovali. Náhle stál tesne pred ňou, pritiahol si ju svojimi krvou pošpinenými rukami a pobozkal ju. Cítila jeho svalnaté telo, ako jej jazykom roztvoril pery a vnikol jej ním do úst.
Ani sama nechápala ako to mohla pripustiť. A nielen to. Zopla mu ruky okolo širokých ramien a bozk mu oplatila so všetkou svojou vášňou.

13 komentářů:

  1. Vdaka -opäť skvelá práca.

    OdpovědětVymazat
  2. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Moc díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za skvělou práci :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za překlad a korekturu! :-)
    Pavla

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za další kapitolu a těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  9. Vďaka za novú kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  10. Mockrát děkuji za překlad a korekturu.

    OdpovědětVymazat
  11. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat