sobota 16. srpna 2014

Samotárka svorky - 5. kapitola 1/2



Austin ovoňal Kileyin krk, keď niesol jej tašky k jej autu. „Odvez sa naspäť so mnou.“  Žiadal jemne. Nechcel, aby si myslela, že jej to prikazuje, len ju chcel mať blízko. Páriace puto bolo teraz silné a nechcel ju mať mimo dosahu.
To čo s ňou zažil bolo úžasné. Strávili spolu osamote len krátku chvíľu, ale na teraz to stačilo. Bola jeho. Urobil na nej svoju značku a boli naveky zviazaní.


Zastala, ale neodtiahla sa. „Nemôžem.“ Zašepkala. „Prosím pochop, Austin. Nemôžem byť bez možnosti odísť. Nehovorím, že znovu odídem, ale musím mať možnosť.“
Vzal jej tvár.  Ich pohľady sa uzamkli a Austin mohol vidieť emócie, videl aká je pre ňu táto vec dôležitá. „Dobre, žiadny problém.“
Jej úľava bola taká očividná, až sa z toho roztriasla. Austin dokázal nejako pochopiť, ako sa cíti, po tom, čo sa dozvedel viac o jej starej svorke, ale chcel... nie potreboval, aby mu verila. Vedel, že dôvera vyžaduje čas, ale vlk v ňom bol nepokojný.
Jeho zvieracia časť jej nechcela dať čas. Chcel ju označiť, dobiť a aby Kiley priznala, že je jeho.
Vo svojom srdci vedel, že bude musieť bojovať s tou časťou seba. Jeho družka bola špeciálna. Nechcel urobiť nič, čo by jej spôsobilo zbytočné obavy alebo zlomilo srdce.
Hoci, mal stále otázky. Keď budú mať viac času spýta sa na ne, ale nateraz  vedel dosť. Domov. Keď ju vezme domov, budú môcť hovoriť a spoznávať minulosť toho druhého. Prítomnosť bola na zabezpečenie ich budúcnosti.
„Ďakujem ti.“ Povedala s úsmevom a pritiahla sa k nemu.
Austin sklonil hlavu, neschopný odolať zvodným perám svojej družky, a spojil svoje ústa s jej. Kiley odpovedala rýchlo, objala ho okolo krku, otvoriac sa mu.
Zadržal zastonanie,  keď tlačil jej telo k jeho. Bolo také úžasné držať ju. Náhle zapišťanie pneumatík prerušilo ten moment a on sa odtiahol v čas, aby videl veľké, čierne SUV mieriace priamo na nich.
Inštinkty sa nakopli. Hodil jej tašky medzi dve autá, postrčil ju na ne a skočil, aby ju zakryl svojím telom.
Kov narazil o kov, keď SUV narazilo do jedného zo zaparkovaných áut. Kiley vykríkla a jeho vlk zavil kvôli jej strachu. Austin vyskočil na nohy, keď sa SUV vracalo. Nevidel do vnútra tmavého interiéru ale vycítil premieňača. Zosilnil držanie Kileyných ramien a vytiahol ju hore.
„Choď cez predok a dostaň sa do svojho auta.“ Prikázal.
Bez váhania preliezala, aby ho poslúchla. Schmatla tašky a zamierila k predku auta, ktoré ich chránilo. Austin vyšiel von na parkovacie miesto, kde SUV poskakovalo dopredu, ako by sa mu posmievalo.
Austin sa nahnevane usmial. Bol to celkom bezstarostný chlap, ale ohrozili jeho družku, a on sa cítil, ako by chcel odtrhnúť niekomu gule a nakŕmiť ho nimi. Prižmúril oči a čakal. Auto bolo len 15 metrov pred ním. Ktokoľvek bol dnu, mohol jasne vidieť jeho výzvu.
Tak rýchlo, ako útok začal sa aj skončil. SUV rýchlo zacúvalo a o niekoľko sekúnd bolo preč z dohľadu. Jeho prvý inštinkt bol sledovať ho, ale potreboval skontrolovať svoju družku.
Poponáhľal sa okolo auta. Kiley bola natlačená dolu na sedadle vodiča, s doširoka otvorenými očami a strapatými vlasmi. Zaklopal na okno a ona vyskočila.
Usmial sa na ňu, dúfajúc, že jej to naznačí, že je všetko v poriadku. Zápasila so zámkom a otvorila dvere, potom sa mu vrhla do náručia.
Austin držal svoju chvejúcu sa družku, šepkajúc jej sladké slová do ucha. Keď sa prestala chvieť odtiahol sa natoľko, aby sa mohol pozrieť do jej tváre.
Slzy tiekli dolu jej špinavou tvárou, ale podľa neho nikdy nevyzerala lepšie. Len ten fakt, že mu dovolila utešiť ju upokojil jeho aj  vlka.
„Práve sa ťa pokúsili zabiť.“ Zašepkala tak ticho, až ju skoro nepočul.
Austin vedel, o čom hovorí. Myslela si, že na neho zaútočili pretože sa spárili. „Pamätáš si na tie vyhrážky, zlatko? Pravdepodobne to bolo kvôli nim.“ Zašepkal jej, keď si položila  tvár na jeho hruď.
Stále ho držala, tak sa naklonil dopredu pokiaľ nesedela znovu na prednom sedadle. Jednou rukou ju stále objímal, keď z vrecka vytiahol svoj telefón.
Svojím palcom stlačil prvú možnosť na rýchlom vytáčaní. Ako náhle Colt zdvihol telefón, začal mu dávať rozkazy.
„Príď okamžite do Kileyinho bytu. Uisti sa, že so sebou prinesieš veľa chlapov. Nechaj Tylera v dome a uisti sa, že je Jesse dobre chránená.“
Coltov pokojný hlas ho uistil, že už je na ceste a všetko je zariadené. Na nič sa nepýtal a Austin bol rád. Nevedel, či by dokázal vysvetliť to, čo sa stalo a ako blízko bola jeho družka k poraneniu a aby sa nezrútila.
Potreboval sa dať dokopy, než dorazia ostatní. Stále cítil vôňu premieňača, ktorý po nich išiel.
Keď ho nájde nebude s ním mať žiadne zľutovanie.
Nevidel cez zatemnené okno ale jeho nos mu povedal všetko, čo potreboval vedieť. Vôňu toho, kto sa práve stal korisťou.


30 komentářů:

  1. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  3. Dekuji za kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za další poračování překladu. Skvělé.

    OdpovědětVymazat
  5. Vďaka za pokračovanie.

    OdpovědětVymazat
  6. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Knihomolka.36516. srpna 2014 12:33

    Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  8. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  9. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  12. dakujem velmi pekne ;-)

    OdpovědětVymazat
  13. Tinka Tinn:dakujem :)

    OdpovědětVymazat
  14. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  15. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  16. Dík za skvělou práci a čas:-)

    OdpovědětVymazat
  17. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  18. Veľmi ďakujem :-)

    OdpovědětVymazat
  19. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  20. Dekuji za dalsi kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat