sobota 2. srpna 2014

Samotárka svorky - 4. kapitola 1/2



Kiley tomu nemohla uveriť. Vyletela na svojho druha. Priamo pred plnou miestnosťou ľudí – vrátane inej Alfy. Bože, tak veľmi sa hanbila. No aj tak ju to nezastavilo od toho, aby išla sama do svojho bytu. Každá žena potrebuje mať hranicu, a jej bola neplniť slepo príkazy.
Tiež jej neuniklo, že má niekoho za sebou . Odkedy opustila Tylerov dom, iné vozidlo ju sledovalo pomalším tempom. Obišla svoj blok niekoľkokrát, len aby si bola istá.
Musel to byť jeden z Austinových mužov, pretože Tylerovi už vedeli, kde býva.
Vzdala sa myšlienky na stratenie sa svojmu prenasledovateľovi, zatiahla do parkovacej garáže a zaparkovala na svojom vyznačenom mieste.
Vystúpila zo svojho SUV a čakala. Netrvalo dlho a ukázala sa veľká čierna dodávka. Kiley zamávala na šoféra. Dodávka potiahla k nej a okienko na strane spolujazdca sa zrolovalo dolu. Bola prekvapená, keď uvidela svojho druha.
„Austin?“ spýtala sa prekvapene. Nebola to reálna otázka, ale on aj tak prikývol. „Čo to robíš?“
„Vieš, čo robím. Dozerám na svoju družku.“ Vyhlásil prísne.
 Kiley predpokladala, že sa ešte nedostal cez tú hádku v kuchyni. Vydýchla a narátala do desať – pomaly. „Zaparkuj tamto.“ Povedala mu a zamávala k najbližšiemu miestu pre návštevníkov. „Tiež by si mohol ísť so mnou hore.“
Pery pevne tisol k sebe a sedel ticho chvíľu pred tým ako vytiahol okienko hore a vyhovel jej.
Kiley počkala kým vystúpil zo svojej dodávky  a pridal sa k nej pred tým, než vyšla hore schodmi a dnu do jej domu. Nikto neprehovoril a Kiley mala nervy nadranc. Nevedela, ako sa k nemu má správať. Nevedela ako byť dobrou družkou. Bola kompletne na dne s tým, čo má povedať, aby bolo všetko lepšie. Takže nehovorila nič.
Austin ju nasledoval do výťahu a ona stlačila číslo, aby ich vyviezol na jej poschodie. Cesta nahor bola rýchla ale aj tak sa jej uľavilo, keď sa z neho dostali von. Bola nepokojná, keď bola tak blízko k Austinovi. Nie v zlom – nebola si istá ako sa cítila. Chcela ho – nebolo o tom pochýb – ale nevedela ako by spolu mohli vychádzať.
Potrebovala ho varovať. Potrebovala mu povedať, že byť s ňou je nebezpečné. Mal by odísť, vedela to, ale už začala túžiť po jeho blízkosti. Čím neskôr odíde, tým viac to bude bolieť.
Aj napriek tomu, že to bola posledná vec, na ktorú mala myslieť, pristihla sa ako si užíva myšlienku na to že je jej.
No teraz bol dobrý čas na to, aby zistila, či by zvládol byť jej druhom. Aspoň tu mohli mať súkromie. Ak odíde...nuž, dostane sa cez to. Jeho ticho bolo taktiež nervydrásajúce. Prešla chodbou, odomkla dvere a ustúpila nabok, aby ho nechala vojsť prvého.
Mala na jazyku otázku, či jej nechce skontrolovať skriňu, či sa v nej neskrývajú príšery. Ale to by situácii zrejme nepomohlo.
Namiesto toho sledovala ako sa mu pozdáva jej malý, ale útulný byt. Vchodové dvere viedli na chodbu. Obývačka bola naľavo. Pozostávajúca z čierneho koženého gauča a stoličky. V pravo bola otvorená veľká kuchyňa s ostrovčekom v strede. Priamo pred nimi boli dvere do spálne a kúpeľne. Jej štýl bol jednoduchý ale elegantný, alebo si to aspoň myslela. Tajne ju potešilo, keď zahvízdal.
„Dobré miesto.“ Povedal jej.
„Vďaka.“ Mávla rukou, aby šiel ďalej. „Chceš niečo na pitie?“
Austin potriasol hlavou a prešiel k veľkým oknám za gaučom. „Pekný výhľad na hory.“
Kiley odtrhla pohľad od svojho druha a pozrela sa na scenériu, ktorú si užíval. Bol to prekrásny pohľad. Tyler jej pomohol dostať byt a ona bola rada, že súhlasila, že sa príde pozrieť. Skočila po šanci nasťahovať sa.
Malo to ďaleko od múzea, v ktorom vyrastala. Jej otec bol puntičkár na pravidlá a formality – čo bol jeden z dôvodov prečo odmietla mať formálny jedálenský stôl. Jedla stojac v kuchyni, na stoličke za ostrovčekom a občas dokonca za kávovým stolíkom.
Niekoľko minút nikto neprehovoril. Kiley to už nemohla ďalej zniesť. „Nechceš sa posadiť? Potrebujeme sa porozprávať.“ 
Austin sa otočil, s obavami prikývol a posadil sa na gauč. Kiley si vzala stoličku a posadila sa priamo pred neho a nohy si stočila pod seba.
„Za prvé, chcem sa ospravedlniť za to, čo som povedala v kuchyni,“ povedala úprimne.
„Nezaslúžil si si, aby som sa k tebe takto správala, hlavne nie pred ostatnými. Prepáč.“
Vyzeral prekvapene ale pomaly prikývol.
„Mám tendenciu občas vybuchnúť a povedať veci, bez toho aby som nad nimi premýšľala. Reagovala som prehnane.“ Dodala.
„Kiley....ja...“ začal Austin. Naklonil sa dopredu, položil si lakte na kolená a sklonil hlavu.
Hrýzla si do pery, vystrašená, že kvôli jej výbuchu sa s ňou už nebude chcieť spáriť.
„Vyriešime to,“ povedal jemne. „Nebudem vždy hovoriť tie správne veci. Budem robiť chyby. Ale ak budeš mojou družkou, budeš musieť so mnou o tých veciach hovoriť. Nemôžeš odísť preč zakaždým, keď poviem niečo, čo sa ti nepáči.“
„Ja viem.“ Priznala.
„Rozumiem tomu, že máš problém s mojím postavením. Neviem prečo, ale viem, že ťa to  trápi.“ Pokračoval. Kiley otvorila ústa, aby mu odpovedala ale zdvihol ruku, aby ju umlčal. „Len ma na chvíľku počúvaj, prosím.“
„Dobre.“ Môže ho nechať dať von všetko, čo potreboval povedať. Dlhovala svojmu druhovi túto šancu.
„Som Alfa. Áno, bol som zvolený, ale narodil som sa pre to. Moja svorka je malá v porovnaní s väčšinou ostatných. Sme rodina. Máme nedorozumenia, ale to neznamená, že nemilujeme jeden druhého.“ Povedal jej. „Budeme mať nedorozumenia, Kiley. Ale musíme sa o ne postarať v súkromí.“
Sklonila hlavu. Vedela to, vážne to vedela. „Áno.“
„Chcem na tom zapracovať. Sľubujem, že sa budem zo všetkých síl snažiť dať ti, čo potrebuješ, ale musíš sa so mnou rozprávať. Teraz sme rodina.“
Zatlačila späť slzy, ktoré sa začali tvoriť. Posledných 6 hodín bolo najemotívnejších v jej  živote. Nebola taká mimo odkedy opustila svorku. A potrebovala mu o tom povedať.
„Vieš, že som Samotárka?“ spýtala sa.
„Tyler mi povedal, aspoň toľko.“ Odpovedal jemne.
„Opustila som svorku odkedy Tyler prevzal vedenie. Predtým som nemala tú šancu. Môj otec vyžadoval, aby som sa vydala za syna Alfy,“ vysvetľovala. „Nemohla som toho muža vystáť. Bol hlučný, urážlivý a naskakovala mi z neho husia koža.“
„Tvoj otec o tom nevedel?“ spýtal sa.
„Och, on to vedel.“  Uistila ho. „Len mu to bolo jedno.“
„Ale prečo by...“
Kiley pokrútila hlavou. „Nevyrastala som s otcom, ako je Jessyn. Namiesto toho, aby ma nechal ísť, ako som ho prosila dal ma Alfe, keď som mala osemnásť.“
„Do riti.“
Kiley vzdychla. „Nebolo to dobré. Nechcem teraz zachádzať do detailov, ale bolo to zlé po veľmi dlhý čas. Nemala som na výber v ničom, čo som robila. Poslúchala som rozkazy,  a o tom to bolo.“
„Je mi to ľúto.“  Zosunul sa z gauča a kľakol si pred ňu.
„Čo je ti ľúto?“  spýtala sa,  zmetená.
„Že si smutná, keď o tom rozprávaš.“
„To áno,“  potvrdila. „Nemám pekné spomienky z detstva. Ale ako dospelá som to mala ešte horšie. Po prvý krát vo svojom živote som samostatná. Cítim sa ako by som konečne mala kontrolu nad svojím životom.“ Vysvetlila.
„A teraz som prišiel ja. Tvoj druh. Alfa.“
„Osud. Osud nám vyberá našich druhov.“  Vysvetlila Kiley.
„Takže znovu nemáš na výber. Je to to, prečo ma nechceš, za svojho druha?“  spýtal sa Austin. Jeho hlas sa na konci zlomil a pri tom zvuku jej stiahlo srdce.
Vstala a kľakla si pred neho.  „Nie. Mám stále na výber. Teraz dám na výber tebe.“


12 komentářů:

  1. Děkuji za překlad a korekci

    OdpovědětVymazat
  2. Knihomolka.36512. srpna 2014 11:38

    Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  5. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  8. Dekuji za preklad dalsi kapitoly!

    OdpovědětVymazat