pondělí 11. srpna 2014

Špinavá krev - 33. Kapitola




Späť u Jacka to vyzeralo, že každý sa vrhol do pohybu súčasne, mieriac rôznymi smermi s jasnými zadaniami práce. Ocitla som sa sama ešte predtým, než sme došla ku vchodovým dverám. Ťahala som za sebou nohy, mala som pocit, že som na nič a nenávidela som myšlienku na to, že len sedím a až do tmy nič nerobím. Bolo ešte len popoludnie a slnko bolo stále vidieť skrz koruny stromov, ktoré lemovali dom. Nakoniec som skončila vzadu za domom, zízajúc na pozostatky ohňa zo stretnutia z minulého týždňa.

„Smädná?“ spýtal sa hlas.
Vyskočila som a potom sa uvoľnila. „Ahoj, Miles.“ Natiahol ku mne fľašu s vodou.
„Vďaka.“ Napila som sa, hlavne pretože to znamenalo, že som niečo robila. Bola som dosť nervózna aj bez toho, aby stál Miles tak blízko.
„Chceš sa o tom rozprávať?“ spýtal sa.
Strhla som sa, nevediac ako reagovať. „Ani nie.“ Pozrela som sa na neho a potom sa znovu odvrátila, sklamane si povzdychnúc. „Chcem niečo urobiť. Nedokážem len tak nič nerobiť.“
„Viem, čo máš na mysli. Ale Jack má pravdu. Budeme mať väčšie šance, ak počkáme.“
„Ja viem.“
„Niečo pre teba mám,“ povedal. Počkal, až kým som sa na neho nepozrela, a potom mi pokynul, aby som ho nasledovala. Viedol ma späť dopredu, k autu, a s kliknutím tlačidla sa otvoril kufor.
„Čo to je?“ spýtala som sa.
O sekundu neskôr sa narovnal a podal mi kôl. Hrot bol potiahnutý kovom. „Nehovor to Jackovi,“ povedal so žmurknutím.
Obzrela som sa, napoly očakávajúc, že uvidím Wesa kráčajúceho k nám, ale dvor bol prázdny. Napchala som kôl do topánky. „Vďaka.“
„Len si daj pozor, keď ho budeš používať. Akýkoľvek kov použitý proti vlkolakovi je poriadne silný. Môže ťa to zasiahnuť rovnako tvrdo, ak si nedáš pozor.“
„Čo tým myslíš?“ spýtala som sa.
Jeho odpoveď bola useknutá ešte predtým, než ju mohol vysloviť.
„Tara.“ Blížila sa k nám Cord a Miles rýchlo pritlačil na kufor, s cvaknutím ho zavrel. Cord sa zamračila, ale nie viac, než obvykle. „Musím s tebou hovoriť,“ povedala a pozrela sa na mňa.
„Dobre. Uvidíme sa neskôr,“ povedala som Milesovi. Potom som sa ponáhľala, aby som dohnala Cord, ktorá už mizla za rohom domu. „Čo sa deje?“ spýtala som sa.
Došla na okraj dvora a zastavila sa, otočiac sa na mňa. Jej blond vlasy sa leskli vo filtrovanom svetle a vyzerala ako vražedný anjel. „Pozri, nechcem byť v páre s tebou. Dokonca by som kvôli tebe ani neprijala túto hlúpu úlohu, keby som nedúfala, že zabijem nejakých vlkolakov. Takže tu je riešenie. Drž sa za mnou, zostaň ticho a zostaň nažive. Jasné?“
Zažmurkala som na ňu a prikývla som. „Jasné.“
Naježila sa a chystala sa odísť.
„Aký máš so mnou problém? Čo som ti urobila?“ spýtala som sa.
Napochodovala späť k miestu, kde som stála, ruky založené v bok. „Myslia si, že nás povedieš k mieru. Myslia si, že si iná a výnimočná len preto, lebo si miešanka. Ja si myslím, že si rozmaznaný fagan, ktorý mal jednoduchý život. Príliš jednoduchý. Hlavne vzhľadom na to, že chceš prežiť v tomto svete. Si nováčik a slabina. Strata času.“
„Myslíš, že som o toto prosila? O čokoľvek z tohto?“ Cítila som, ako sa ma dotkol jej kritický postoj.
„Neviem. A naozaj ma to nezaujíma. Len dnes večer rob to, čo som ti povedala.“
S tým odkráčala.
Nechala som ju ísť, stále sa snažiac rozlúštiť jej správanie.


7 komentářů:

  1. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Dík za Vaši práci,jste skvělí :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc za další kapitolu.

    OdpovědětVymazat