pátek 1. srpna 2014

Špinavá krev - 31. Kapitola




„Čo sa, do pekla, deje?“ spýtal sa Wes, pozerajúc sa na Milesa.
„Čo tu robíš?“ spýtala som sa.
Jeho pohľad sa sústredil na mňa a potom na tváre ostatných. Pretlačil sa okolo mňa a pristúpil k Milesovi. „Čo si myslíš, že robíš?“
„Leo uniesol Tarinu matku. Pomáham Tare nájsť ju,“ odpovedal Miles vyrovnane.
„Nepôjde s tebou,“ povedal Wes. Bez toho, aby počkal na odpoveď, zameral sa na Dereka a Cord. „Kde je Jack?“

„V zbrojnici,“ odpovedal Derek, opatrne sa pozerajúc na Wesa. Cord vyzerala proste znudene.
Wes odkráčal hľadať Jacka a ja som ostala stáť v otvorených dverách a dívala sa za ním, snažiac sa prísť na to, čo robiť ďalej.
Cord a Derek sa na mňa pozreli a potom sa vrátili späť ku svojmu plánovaniu. Miles stále držal dvere otvorené, s očakávaním ma sledoval. Tlmené hlasy sa ozývali zo zbrojnice.
„Ehm, myslím, že by sme mali počkať,“ povedala som, ustupujúc od dverí.
Miles len prikývol a zavrel za sebou dvere, nakloniac sa tak, že jeho ústa boli k môjmu uchu bližšie, než skutočne potrebovali byť. „Budem v kuchyni.“
Hneď, ako zmizol za rohom, dreve na konci chodby sa otvorili a vyšiel Wes, jeho tvár ponurá, ale odhodlaná. Zastavil sa predo mnou, jeho pohľad prehľadával moju tvár a jeho výraz zmäkol.
„Si v poriadku?“ spýtal sa ticho.
„Myslím,“ odpovedala som.
Obrátil sa späť k Jackovi, ktorý prišiel za ním, a začal hovoriť o stratégii a zbraniach a moja hlava sa vyčistila dostatočne na to, aby som si spomenula, prečo sme tu, a prečo tu Wes ešte pred chvíľou nebol.
„...takže bude potrebovať spôsob, ako sa ochrániť,“ hovoril Wes.
„Ja viem, len som nemal čas vytrénovať ju v zaobchádzaní s kolíkmi s kovovými hrotmi,“ povedal Jack.
„No, tak jej niečo daj,“ povedal Wes netrpezlivo. „Musíme ísť.“
„Počkať,“ prerušila som ich. „Ty si myslíš, že pôjdem s tebou?“
Za nami sa zvyšok skupiny odmlčal a sledoval našu hádku.
„Samozrejme,“ povedal.
Pokrútila som hlavou. „Neuveriteľné. Samozrejme, že si to myslíš. No, prepáč, že ťa sklamem, ale nebol si tu pri párovaní, a ja idem s Milesom.“
Miles, ktorý sa kvôli zvuku našich hlasov vrátil z kuchyne, pozdvihol obočie, ale neodporoval.
Wes na mňa pozeral, zrejme prekvapený, že som odmietla jeho ponuku. „Tara-.“
„Prestaň.“ Prinútila som svoj hlas, aby bol taký chladný, ako to len bolo možné a mračila som sa na neho tak dlho, ako to len išlo bez toho, aby som bola sama na seba naštvaná. Potom som sa otočila k Jackovi. „Miles má nejaké zbrane vo svojom aute. Odchádzame, ale čoskoro sa ozveme.“
Jack pomaly prikývol. „Fajn, ale Miles, ešte som ju nestihol vytrénovať s narábaním s kolíkmi so striebornými hrotmi, takže jej žiadne nedávaj.“
„To je všetko, čo mám,“ priznal Miles.
„Mám niečo iné.“ Jack prešiel okolo knižnice a stlačil malé tlačidlo, ktoré som si tam nikdy predtým nevšimla. Keď to urobil, regál sa odsunul na stranu a dreveným zastonaním, odhaliac tak niečo, čo vyzeralo ako obrovský šatník. Otočil vypínačom a priestor sa rozžiaril. Celé zástupy zbraní odpočívali na stene, pokrývajúc každý kúsok priestoru. Dlhé drevené koly s drevenými hrotmi a kuše zmiešané s puškami a pištoľami všetkých tvarov a veľkostí. Jack schmatol malú pištoľ a dve hladké, obyčajné koly a podal mi ich. „Vezmi si toto.“
Vzala som si kolíky a napchala som si ich do topánky, rovnako, ako som to videla robiť Cord. Jack súhlasne prikývol. Pri zbrani som váhala. „O tomto si nie som istá.“
„Zober si ju,“ povedal pevne. „Nie je to dosť na to, aby si niekoho zabila, ale určite ich to spomalí dostatočne na to, aby si vrazila kôl tam, kam patrí.“
Pozrela som sa na Milesa, stále som nebola presvedčená. Ešte nikdy predtým som nedržala zbraň, určite som ani z jednej nevystrelila.
Miles na mňa povzbudivo kývol. „Ukážem ti ako ju používať.“
Neochotne som si zobrala zbraň z Jackovej natiahnutej ruky. Bola ľahšia, ako som čakala, ľadovo studená proti mojej vlhkej dlani. Nešikovne som ju držala, dávajúc si pozor, aby som držala prsty dostatočne ďaleko od spúšte.
„Bezpečnosť by sme mali,“ povedal Jack. „Tu. Extra náboje.“ Tie podal Milesovi, ktorý si ich zasunul do vnútorného vrecka.
„Pripravená?“ spýtal sa ma Miles. Prikývla som a otočila som sa na odchod, ale zabránil mi v tom Wesov planúci pohľad.
„Ozvite sa každú hodinu,“ dodal Jack.
„Tara,“ začal Wes, vykročiac vpred. „Je mi to ľúto. Chcem len pomôcť.“
„To môžeš,“ povedala som, nezastavujúc sa na ceste k dverám. „Zavolaj, ak niečo nájdeš.“
„Tara, len počúvaj-.“
„Nie, ty počúvaj,“ povedala som, naštvane sa na neho obrátiac. „Snažila som sa ti dovolať. Predtým, keď sa to všetko stalo. Bol si prvá osoba, na ktorú som pomyslela. Tak som ti zavolala, zúfalá. Ale ty si to nezodvihol. Pretože si si myslel, že pre mňa bude najlepšie, ak sa odo mňa budeš držať ďalej. A nehovor, že si sa ma snažil ochrániť, pretože je mi zle z toho, ako to všetci opakujú bez toho, aby sa snažili zistiť, čo chcem.“ Otočila som sa, takže môj naštvaný pohľad zahŕňal aj Jacka. „Takže pokým nezískal rovnocennú možnosť vyjadriť sa, drž sa odo mňa ďalej. Nepotrebujem tvoje názory na bezpečnosť. Miles to zvládne.“
Wes ma stuhnuto počúval, nijako nereagoval – až dokým som nespomenula Milesa. Potom jeho výraz potemnel a niečo sa zablyslo v jeho očiach. „Nechoď s ním,“ povedal potichu.
Cítila som, ako váham. Odtrhla som od neho pohľad predtým, než som mohla zmeniť názor. „Poďme, Miles,“ povedala som.


6 komentářů:

  1. Moc díky za další překlad.

    OdpovědětVymazat
  2. Skvělé,dík za vaši úžasnou práci :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Wow, díky moc, to byla zase nabitá kapitola, nemůžu se dočkat pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat