sobota 26. července 2014

Samotárka svorky - 3. kapitola 2/2



Bolo také dobré mať ruku okolo svojej družky, Austin mohol zomrieť a prísť do neba šťastný. Trochu ho prekvapilo, že mu Kiley dovolila túto výsadu, ale nesťažoval sa.
Keď si z nej ostatní začali uťahovať, cítil jej rozpaky, pobavenie a prekvapivo smútok. Nevedel, čo spôsobilo jej smútok, ale nechcel, aby sa tak niekedy znovu cítila.


Tak rýchlo ako skončia s naplánovanými stretnutiami, plánoval stráviť nejaký čas so svojou družkou osamote, aby sa spoznali.
Páčilo sa mu, že sa zdalo, že má pevnú vôľu. Dúfal v družku, ktorá bude schopná vstať a vyzvať ho, keď bude potrebovať. Nikdy ho nepriťahovali submisívne ženy. Bál sa, že Kiley je príliš tvrdohlavá ale vedel, že zvládne akýkoľvek konflikt, ktorý by nastal. Nemohol sa dočkať, ako ju zoberie domov a ako bude vychádzať s jeho svorkou. 
Jeho svorka bola taká malá, že boli ako rozšírená rodina. Zatiaľ, čo Taylerova svorka mala cez 200 členov, Austin bol šťastný s jeho 50timi alebo tak nejak členmi. No dobre, 53 presne.
Nevenoval pozornosť konverzácii pokým nepočul Kiley hovoriť, že si do svojho bytu ide zabaliť nejaké veci.
„Jeden z mojich mužov ťa bude sprevádzať.“ Povedal automaticky.
Strnula. Okamžite vedel, že to mal formulovať inak.
„Bolo by bezpečnejšie, keby si so sebou mala sprievod.“ Snažil sa.
Otočila sa k nemu so zdvihnutým obočím a rukami vbok. „Sprievod? Na cestu trvajúcu 10 minút, zabalenie si vecí a cestu späť? Maximálne 30 minút? “
Austin prikývol, rád, že to pochopila.
„Mám sedieť na zadnom sedadle ako dobré šteňa, zatiaľ, čo môj šofér zastaví všade, kde chcem?“ spýtala sa.
Ok, ten sarkazmus mu neušiel.
„Hmmm... dobre,“  Austin bol v rozpakoch a nevedel, čo povedať.
„Takže malá úbohá žena potrebuje silného muža, aby ju chránil?“  pokračovala v posmievaní sa.
Austin pozrel na Tylera a videl ako mužovými perami trhá. Odtiaľ žiadnu pomoc nedostane. Pozrel na Graya, dúfal, že keďže ju pozná lepšie mohol by mu nejako pomôcť. Ale Gray mal hlavu sklonenú k stolu. Jediný raz keď potrebuje skúsenosti a pomoc iného muža, zostane v tom sám. Okrem Graya, aj Tony sa vyhýbal jeho pohľadu. Dominic bol otočený inam, s Jesse v lone, ktorá sa na nich pozerala. Zamieril svoj pohľad  na svojho najlepšieho priateľa, ale Colt len sedel s doširoka otvorenými ústami.
„Nie, tak som to nemyslel...“
 Kiley ho prerušila. „Samozrejme, že áno. Ujasnime si jednu vec. Ak sa stanem tvojou družkou, neznamená to, že mi môžeš rozkazovať, čo mám robiť. Budeme buď rovnocennými partnermi alebo žiadnymi.“
Austin otvoril ústa, aby jej povedal, že chce, aby si boli rovní, ale Kiley ani len nespomalila svoju reč.
„Ja neviem čo je to s Alfami, že si myslia, že môžu vydávať rozkazy a očakávajú, že budú nasledovaní ale toto nie je to, čo sa stane.“ Prehlásila Kiley nahlas.
Austin potriasol hlavou. „Ja nie...“
Kiley nahnevane a rýchlo prešla k Jesse a zdvihla dievčatko do svojho náručia. Zamierila k dverám ale tam sa ešte raz otočila.
„Sušienky budeme robiť neskôr. Myslím, že vy páni, máte stretnutie.“
Austin na ňu len pozeral. Nevedel, čo má povedať.
„Pôjdem si po veci, nerob si s tým starosti. Práve teraz ideme Jesse a ja na poschodie skladať puzzle.“
A s tým jeho družka vypochodovala z kuchyne.
Austin pokračoval v zízaní na prázdnu zárubňu, než sa otočil k ostatným mužom. „Čo sa to, do pekla práve stalo?“ spýtal sa.
Celá miestnosť sa rozosmiala. Austin nebol pobavený.
„Práve súhlasila s tým, že bude tvojou družkou.“ Poukázal Colt.
Austin sa usmial. „Súhlasila, však?“



19 komentářů: