sobota 28. června 2014

Samotárka svorky - 1. kapitola 2/2




Kiley sa začala strácať v pocitoch, ktoré v nej vyvolal Gray. Zachvela sa, keď sa jej telo začalo intenzívne  zahrievať. „Prácu?“  vydýchla.
„Počula si o tom, že Vlčia rada chce vyjsť na verejnosť,“ začal Gray vysvetľovať. „Posielajú sem niekoho aby sa s ním a ďalšou Alfou stretol. Budú tam hrozby.“

Kiley prekvapene zamrkala a odtiahla preč svoju ruku, aby sa mohla sústrediť. „Hrozby?“
„Áno,“ povedal Gray a zamračil sa. „Proti všetkým členom svorky, ktorý by mohli súhlasiť so zverejnením.“
„Prečo potrebuje mňa?“ premýšľala Kiley nahlas. Svorka má svojich vlastných vyšetrovateľov.
„Vždy tak podozrievavá,“ Podotkol Gray.
Kiley zahundrala ale neodpovedala.
Gray zťažka vzdychol, čo v aute znelo hlasne. „Je to zložité.“
Kiley prikývla aj napriek tomu, že  sa na ňu nepozeral. Je to len rok, čo nový Alfa prišiel do Clear Water v Colorade? Zdá sa to byť ako pred dlhou dobou. Počas niekoľkých hodín sa jej život zmenil. Vodca jej svorky bol zavraždený a teraz viedol nový Alfa. Každému, kto chcel zostať udelil status člena svorky a iných, ktorí chceli odísť, nechal ísť. Kiley nechcela nič z toho, takže ostala niekde uprostred.
Kiley mala pocit, že jej nový Alfa dáva drobné práce, aby ju udržal na jeho území, bez toho, aby ju dusil. Netlačil, aby sa pridala ku svorke, ale dával jej vedieť, že je vítaná, ak sa tak rozhodne. Z tohto dôvodu Kiley sľúbila, že bude pomáhať, ako len bude môcť.
Keď nechali mesto za sebou a zamierili k vzdialeným lesom, kde sa nachádzal dom Alfy, Kiley pocítila napätie šíriace sa jej telom. Priveľa spomienok ju strašilo, aby bola schopná ovládnuť svoj strach.
Tylor Adams bol jednou z najlepších a najváženejších Álf v krajine. Deň, kedy vkročil do malej spálne, kde bola uväznená a prikázal aby bola oslobodená navždy ostal v jej pamäti. Dlhovala mu viac, než čo bude kedy schopná splatiť. Vedela to, ale on ju nikdy nenútil cítiť sa kvôly tomu zle. Bol jedným z mála ľudí, ktorí si vyslúžili jej rešpekt.
Akoby cítil jej rastúcu nervozitu, Gray začal rozprávať o poslednom behu počas splnu a vyvádzaní mláďať, ktoré sa premenili po prvý krát. To spôsobilo, že jej oveľa viac chýbalo byť vo svorke. Ničomu to nepomohlo.
Kiley sa usmiala, keď Gray opisoval detajly o jednom z chlapcov, ktorý mal len labky a chvost a ktorého tak vystrašil strážca, že sa na sebaobranu úplne premenil. V čase, keď sa dostali z kamennej brány, ktorá blokovala cestu, ktorá viedla do domu Alfy, utierala si z očí slzy smiechu.  
Mladý, pekný strážca mávol Grayovi, aby vošiel dnu, keď sa brána pomaly otvorila.
„Dýchaj, Kiley.“ Naliehal ticho Gray.
Zhlboka sa nadýchla a rátala do desať. Kiley vedela, že je tu v bezpečí. Bola takmer pokojná, keď sa dostali na kruhový objazd a zaparkovali pred domom. Bolo tam niekoľko neznámych vozidiel a ona ich každé hodnotila. Musela byť pripravená v prípade, že bude musieť rýchlo odísť. Ak by ju jedno z týchto áut prenasledovalo, vedela by to. Niekoľko metrov od domu uvidela novú stavbu, ktorá sa práve stavala.
Krásne murivo a veľké okná vyzerali príjemne a bezpečne zároveň.
„Čo je to?“ Spýtala sa Graya s kývnutím na budovu.
„Tyler nechal postaviť novú hlavnú budovu.“
„Vážne?“ spýtala sa šokovaná. Dom bol veľký a solídny. Nenávidela ho, ale myslela na to, že sem patrí Alfa.
„Nenávidí ten dom. Hovorí, že je to ako žiť v hrobke. Chce šťastné miesto pre dospievanie mláďat a pre vítanie svorky.“ Informoval ju Gray.
„Vau.“ Kiley si nemohla potlačiť úctu v jej hlase. Toľko zmien.
Gray sa otočil vo svojom sedadle a potom vypol motor. Keď ju pohladil po líci, pritisla sa k jeho dotyku.  „Možno by som ťa potom mohol vziať na večeru?“  spýtal sa.
Bolo to už niekoľko mesiacov, čo neboli spolu a ona bola viac než pripravená sa znovu stretnúť. Aj keď sa nikdy nespárili, stále mala silné pocity k tomuto mužovi.
Otočila hlavou a pobozkala ho na dlaň. „Bola by som  rada.“ Súhlasila.
Ešte raz sa na ňu usmial, jeho pohľad bol teplý a príjemný, keď sa načiahol k otváraniu dverí na jeho strane. „Dobre teda, začnime túto šou,nech sa môžeme čím skôr dobre napráskať.“
Kiley len potriasla hlavou a smiala sa, keď urobila to isté a vyliezla z obrovského vozidla. Musela skočiť, aby sa dostala dolu.
Predné dvere sa otvorili pred tým než ich mohla dosiahnuť a Kiley mala sotva dosť času, aby sa narovnala a už mala ruky plné malého šesť ročného dievčaťa.
„Ocko povedal, že prídeš.“ Vykríkla, keď silno objala Kiley okolo krku.
Kiley potlapkala malý chrbátik mláďatka. „Ahoj, slniečko, chýbala som ti?“
„No jasné,“ povedala Jesse dcéra Alfy vzrušene. „Čakala som celé hodiny.“
Gray sa zasmial a položil svoju ruku na malú na Kileynom chrbte, súriac ju ísť vpred. „Netrvalo to tak dlho.“
Jesse zagúľala očami ako to vedia len malé deti. „Ale mne to tak pripadalo.“
„Snažila som sa Grayovi povedať, aby sa ponáhľal.“  Uťahovala si Kiley. „Ale poznáš policajtov. Musia dodržovať všetky pravidlá.“
Gray hravo zavrčal ale obidve ho ignorovali.
„Áno, on vždy jazdí pomaly, nie ako Dominic...“ zašepkala Jesse.
Dominic Adams, brat a beta alfy, vystúpil z tieňov pri zmienke svojho mena. „Prezrádzaš moje tajomstvá?“ spýtal sa Jesse žmurknúc na Kiley.
Jesse si pritisla ruku na ústa a pokrútila hlavou.
Všetci sa nad jej vyvádzaním zasmiali.
„Teraz poď,“ natiahol ruky po Jesse. „Nechaj nech sa Kiley stretne s tvojím otcom a potom sa na ňu môžeš vešať koľko chceš.“
Jasný, nevinný pohľad sa upriamil na ňu. „Sľubuješ?“
Vina okamžite zaplavila Kiley. Nevídala Jesse dostatočne. Malé dievčatko sa uplo na Kiley pri jej prvej návšteve. Neexistuje nič také ako srdce zaplavujúci pocit bezodnej lásky, ktorú môže mláďa dať. Jesse sa rýchlo stala jej najobľúbenejším človekom na svete.
„Sľubujem.“ Povedala Jesse a naposledy ju objala, kým dovolila Dominicovi, aby ju vzal.
„Čakajú na vás dvoch v pracovni.“ Povedal viac profesionálnym tónom, než aký použil na Jesse.
Gray prikývol a vzal Kiley za lakeť, aby ju viedol. Kiley sa sústredila na zvyšky pokoja, keď kráčali dlhou chodbou.  Gray zaklopal na dvere a počkali na príkaz, aby vstúpili.
Keď Gray otvoril dvere Kiley ostala za ním. Keď vkročila dnu, bola náhle zasiahnutá najsilnejšou, najomamnejšou vôňou, ktorá ju kedy obklopovala.
Zalapala po dychu, keď jej telo rýchlo zareagovalo a zatočila sa jej hlava. Gray blokoval jej výhľad do miestnosti, ale aj bez toho vedela, že má veľký problém.
Bol tu jej druh.


23 komentářů:

  1. Díky za další pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Skvělé už se těším na pokračování, díky za překlad a korekci jste jedničky :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  4. Óóó, no tak ten koniec ma fakt navnadil na ďalšiu kapitolu- už sa neviem dočkať.
    Vďaka za preklad a korekciu.

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za překlad - teda takhle to napínat to se dělá? :)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuju mooc za kapitolku, těším se na další :)

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  8. dakujem za preklad ;-)
    uz sa neviem dockat pokracovania :P

    OdpovědětVymazat
  9. oh tak druh je na scéně..... super začnou se dít věci, moc děkuji

    OdpovědětVymazat
  10. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za ďalšiu časť kapitoly, už sa teším na pokračovanie :)

    OdpovědětVymazat
  12. Dekuji moc moc moc!

    OdpovědětVymazat