středa 11. června 2014

Fantómove túžby - 8. Kapitola



Po premilovaných hodinách práve podriemkavali v posteli, keď Carly zazvonil telefón. Po zastávke v sprche, kde si ju opäť vzal opretú o stenu sa konečne dostali do spálne. Kým s ňou skoncoval, skoro zaspala postojačky, mraučiac uspokojením. Dmitri sa pri tej spomienke usmial.


Sadol si, oprel sa o zadné čelo postele a pozrel na hodiny na nočnom stolíku. Bolo jedenásť večer – veľmi neskoro na náhodné zavolanie, ale ešte stále v pohode pre dobrých priateľov. Dmitri uvidel ID volajúceho a okamžite ostražito vyskočil. Nehanebne sa započúval do rozhovoru, Carly sa rozprávala zo ženou ktorá nebola ničím iným, ako jej starou priateľkou. Keď o niekoľko minút neskôr zavesila, Dmitri si pomyslel že sa jej zaryje do myšlienok a nájde si tam informáciu ktorú potreboval, ale sľúbil jej že to nikdy neurobí.
„Mohla by si mi vysvetliť prečo prijímaš hovory od družky iného Majstra?“
„Majstra? Tým myslíš, že Marc je…“ Takmer mohol vidieť ako jej to po jeho slovách v mysli šrotuje. „Božínku, do riti! Marc je upír?“
„A verím že už aj jeho družka, i keď len čerstvo premenená. To o tom Majstrovi som ti hovoril, to on si vzal za manželku smrteľníčku. Ešte som im poslal aj jeden darček.“ Dmitri sa pri pohľade na jej šokovaný výraz rozchechtal. Skutočne o tom nevedela.
„Kelly je kamarátka. Chodili sme spolu na vysokú. Stretli sme sa v rovnakej skupine a odvtedy sme priateľkami.“ Pochopenie sa jej odrazilo na tvári. „Tak preto s nami už nikdy nechodí na obed. A keď sa už stretneme, nikdy nič nepije a keď tak, tak len víno. Milovala tie ovocné nápoje s dáždnikmi, ale mysleli sme si, že to kvôli manželovi zmenila chute.“
„Aj štýl rozprávania.“ Keď si ju vťahoval do náručia, Dmitri sa len smial.
„Ale v tom prípade, Lissa je na tom rovnako? Och, môj Bože!“ Z rozšírenými očami sa k nemu otočila. „Nehovor mi, že Atticus Maxwell je tiež upír!“
Dmitri sa na jej prekvapení takmer rozosmial, ale v tej chvíli sa zarazil. Prečo obe ženy – teraz ak počítam aj Carly tri – boli upírske družky a zároveň priateľky? To by malo byť nepravdepodobné.
„Atticus jej jedným z Marcových najstarších priateľov. A ja tiež. Marc je Majstrom svojho regiónu, ale Atticus je jeho pravou rukou. Oboch som ich spoznal už pred mnohými rokmi a tak isto dlho ich už nazývam svojimi priateľmi. Dokonca som sa s tvojimi priateľkami aj stretol, Lissou i Kelly, pred pár týždňami, keď som býval u Attica. Sú to pôvabné ženy.“
„Ty si sa s nimi stretol? A obe sú…“
„Obe sú zamerané len na svojich partnerov, sú skutočnými druhmi. Zdieľajú svoje mysle tak ako aj my.“
Cítil aká ohromená bola správou, že obe jej priateľky sa stali nesmrteľnými. Utešoval ju ako najlepšie vedel, po celý čas plánoval že sa skontaktuje s Atticom a Marcom aby si povymieňal skúsenosti. Zo starými priateľmi si každopádne budú mať čo povedať, už tretí z nich si v tejto pevne prepletenej skupinke priateliek našiel svoju družku.
„Tak či onak sú teraz upírkami, čo znamená že odo mňa budeš chcieť…“ hlas sa jej vytratil a on cítil jej znepokojenie.
„Chcel by som to, ale len ak sa raz sama rozhodneš, že chceš nesmrteľnosť zdieľať so mnou, ale nikdy by som ťa nepožiadal, aby si sa len tak ľahko vzdala slnečného svetla. Kým sa budeš musieť rozhodnúť, máme ešte chvíľu času. Dokonca celé roky. Tak si s tým teraz nerob starosti. Môžeme takto pokračovať vcelku ešte dosť dlho.“
Vedel že sa po jeho slovách necíti oveľa lepšie, ale aspoň zmiernil tú panickú reakciu. Ale zmätené myšlienky tak ľahko poraziť nedokázal.

Čas ubiehal ďalej, Dmitri cez deň spiaci pod zemou, zatiaľ čo Carly bývala v dome na povrchu. Každý deň sa tešila z niekoľkých hodín slnečného svetla, počas ktorých dávala ďalej dom do poriadku. Dmitri sa k nej pridal každý večer, hneď po západe slnka a čas trávili rôzne. Niekedy jej pomáhal s obnovovacími prácami. Inokedy len tak sedeli a rozprávali sa. Ale stále sa milovali. Obvykle to bolo niekoľkokrát za noc a pri tých srdce-zastavujúcich chvíľach čistej extázy sa prechod medzi ich mysľami vždy naplno roztvoril.
Niekoľko nocí potom ako sa pri jej dverách zastavil ten vlkolak nadišiel spln. Keď upratovala verandu, v diaľke počula vytie dokonca ešte pred západom slnka, pred studeným vetrom si trením skúšala zohriať ruky a zahľadela sa smerom k vzdialenej pastvine. I keď vonku nemohla nič vidieť, počula ich. A bolo ich počuť tým viac, čím viac sa slnko blížilo k západu.
Ovinuli sa okolo nej Dmitriho ruky, okamžite ju zahriali. Tentoraz už nenadskočila. Už si na jeho náhle zjavenia potom ako slnko opustilo horizont privykla. S povzdychom sa uvoľnila.
„Čo tam je ešte okrem vlkov?“
„Och, existuje mnoho druhov meničov. Vlci, veľké mačky, dokonca aj medvede. Väčšina veľkých predátorov ako meničov majú nejakú svoju protihodnotu. Sú ešte iný predátori. Jastraby, orly a veľké sovy.“
„Musí byť úžasné vedieť lietať.“
„To je.“
V náručí sa mu otočila prekvapená akousi informovanosťou v jeho hlase. „Ty môžeš meniť tvar?“
Keď prikývol na perách mu zahral sexi úsmev. „Môžem. Je to niečo, čo sa určitý čas učíme, ale nieje to tá istá mágia akú používajú meniči. Z toho čo som počul viem len to, že oni môžu prijať len formu zvieraťa s ktorým zdieľajú svoju dušu. My používame úplne iný druh mágie. Je ťažké sa to naučiť, len najstarší z nás tú šikovnosť ovládajú.“
„Ako sa to deje?“ Tá myšlienka ju fascinovala.
„Práve o to ide, musím to len chcieť. Môžem sa premeniť do tých istých foriem ako weres – vlci, pumy, veľké vtáky – ale keďže moja premena je úplne magická, môžem sa stať aj tvorom z legiend.“
„Akože napríklad drakom?“
„To je jeden z mojich obľúbencov.“ Oči mu zaiskrili. „Taktiež sa môžem premieňať len čiastočne. Napríklad moje ruky na drápy.“
Zdvihol pred ňu jednu ruku a nechal ju zmeniť sa. Zo špičiek prstov mu vykĺzli tmavé, lesklé drápy, od ľaku podskočila. Potom sa pazúry zmenili opäť na jeho ruku a ona znovu ľahšie dýchala.
„To je… šokujúce.“
„Však?“ zamumlal, pritisnúc si ju chrbtom k sebe. Ovieval ich chladný nočný vzduch, zakrývala ich atramentová tma.
„Aké schopnosti tvoj druh ešte využíva?“ Takmer sa jeho odpovede obávala.
„Boj,“ prišla strohá odpoveď. „Raz za čas je muž vyzvaný k boju. Aj Majstri bývajú vyzývaný a jediné o čo v tej výzve ide, je ukážka sily. Také súboje sú na smrť a ako náhle boj začne, neexistujú žiadne pravidlá.“
„Je to barbarské.“
„V mojom druhu je to zaužívaný spôsob už tisíce rokov. Nikdy sa to nezmenilo a ja pochybujem, že sa to niekedy vôbec stane. Sme staroveké bytosti, ktoré majú zaužívaný svoj staroveký štandard. Možno to v súčasnosti vyzerá barbarsky, ale je to omnoho jednoduchšie ako vaše byrokratické zákony. Nehovorím že žiadne zákony nemáme. Preto musí byť v každej oblasti jeden Majster. Ja som zákon. Ja a moji zástupcovia zastávame staroveké práva nášho druhu. My sme polícia – čo je ďalší prípad, kedy určité zoradenie môže prísť vhod. Neexistuje žiadne väzenie, ktoré by nás udržalo. Mnohé priestupky sú výzvou na trest smrti a rýchla smrť v boji je chápaná ako viac humánna než niekoho prikovať na slnko, a nechať ho pomaly zomierať. To je vyhradené len pre tie najhoršie obludy. Obvykle lumpov doženieme skôr, ako si zarobia na ten najhorší trest.“
„O tom som nemala ani tušenia.“
„Nechcel som aby si vedela o surovosti našej existencie, ale chcem aby sme boli k sebe úprimný. Pre skutočných partnerov žiadna iná možnosť neexistuje. Všetko sa čoskoro dozvieš.“
Zboku ju pobozkal na krk, na čo sa rozochvela.
„Teraz by sme sa mali prichystať, aby sme sa stihli dostaviť na stranu meničov vo chvíli keď skončia s poľovačkou. Chcem aby ťa spoznali a vedeli, že si pod mojou ochranou.“
„Myslíš že by sa mi pokúsili ublížiť?“ V jeho upozornení cítila náznak výstrahy a cítila to aj zo spojenia ich myslí.
„Ak chcú žiť, tak nie.“ Na chvíľu mu v očami zasvietila smrť. „Ale aj tak. Nemyslím, že sa máš čoho od meničov báť. V skutočnosti len chcem, aby vedeli kto si, aby sa počas dňa držali ďalej. Mnohí z nich poľujú v blízkosti tvojho pozemku. Ak budú vedieť že si tu počas dňa sama a nechránená, tak ak bude treba budú ti môcť pomôcť.“
„Takže si myslíš, že som v nebezpečenstve? Prečo?“ Nepáčil sa jej smer celého tohto rozhovoru.
„To som nepovedal. Neviem o žiadnej priamej hrozbe, ale keďže som ťa práve našiel, nemôžem zniesť pomyslenie ani len na tú možnosť. Prosím vyhovej môjmu upozorneniu. V minulosti boli na naše družky zameraní naši nepriatelia, pretože vedeli, že bez nich by väčšina z nás nedokázala ísť ďalej. Bez teba môj život skončí, Carly.“ Otočil si ju v náručí a ona mu pozrela do tváre.
„To myslíš vážne?“
„Úplne. Sme Jedným. Kam pôjdeš ty – dokonca aj do ďalšej sféry – budem ťa nasledovať.“
„Ach, Dmitri.“ Narazil do nej strach, pevne sa ho chytila. Nechcela byť zodpovedná za jeho smrť, nechcela nad tým ani rozmýšľať. Urobí všetko čo je v jej silách aby ho udržala v bezpečí, aj keď to bude znamenať, že sa bude musieť spriateliť s medveďom grizlym, ktorý sa bude meniť na uhrovitého pubertiaka. „Poďme sa pripraviť. Ideme na večierok.“

Vošli dnu, ale trvalo ešte dlho kým sa dostali k obliekaniu. Medzitým mal Dmitri určitý kreatívny nápad, ako ju obliecť do hodvábnych šatiek priviazaných k jej zápästiam a členkom. Zdalo sa, že ten muž miluje zväzovanie a jej sa to páčilo, aj keď ešte v živote s týmito možnosťami neexperimentovala. Dmitri ju nútil chcieť skúšať nové veci a tešiť sa na každú jednu z nich.
Takmer o polnoci ju odviedol k autu – ukrytému v jej vlastnej garáži, ktorá bola pôvodne stajňou a už uháňali dolu opustenou vidieckou cestou k jej ďalekej pastvine. Chvíľami videl zvieratá ako bežia vedľa nich pomedzi stromami. Dokonca zachytila niekoľko zábleskov vlčích samcov ako priľahli ženy v bezohľadnej ukážke živočíšne silnej túžby. Prečo je dovolili aby to videla, nevedela. Potom čo pohľadom medzi stromami zachytila bledú kožu zaliatu mesačným svitom si uvedomila, že sleduje nahú ženu kmitajúcu sa na rovnako nahom mužovi. A to neboli jediný. Ako šli ďalej, videla viac a viac párov, ako to robia vonku na verejnosti, priamo v lese.
„Skoro sa obávam spýtať, ale aký druh poľovačky sa vlastne dnes večer koná?“
Dmitri sa zachechtal a ona na neho zazrela. Nepochybovala, že tie páry v lese videl tiež.
„No, oni to volajú partnerská poľovačka, ale je to skôr páriaci lov. Niekoľko párov nájde počas týchto udalostí perfektnú zhodu. Väčšinou sa spoja len na túto noc. Weres sú v sexe veľmi otvorený. Keď sa premenia, nemôžu si svoje oblečenie nosiť zo sebou ako my, tak nad nahotou veľmi nepremýšľajú. Je to veľmi otvorené spoločenstvo. Ale keď nájdu svojich partnerov, sú rovnako oddaný ako my. Rešpektujem to.“
„Ale nič viac, správne?“
Dmitri sa zdal zamyslený. „Nie. Je na nich čo obdivovať. Predpokladám, že narážaš na staré predsudky, dokonca som ani nevedel, že ich aj ja ešte mám.“ Zatriasol hlavou. „Hovoria, že kedysi v minulosti sme boli blízkymi spojencami. Ale potom čo sme vyhrali boj s temnotou, naši ľudia sa navzájom odcudzili, aspoň tak sa to hovorí. Ako som povedal, ja osobne som s weres v kontakte viac ako ktokoľvek z môjho druhu. Niesú to zlý ľudia, ale vedia byť poriadne tvrdohlavý. Niesú nesmrteľný, i keď žijú dlho. Jednako si pamätám na niekoľkých žijúcich už naozaj veľmi dlho. Je to skutočne zvláštny druh.“
„Fajn.“ Natiahla sa k nemu a položila si jeho ruku do lona.
„Všetko čo chcem je záruka, že ak uvidia čokoľvek neznáme na tvojom území, tak ti pomôžu. Myslím že Jason je dosť rytiersky, aby to prinajmenšom dokázal zorganizovať. Zatiaľ sme spolu spolupracovali dobre.“
„Dobre. V tom prípade bude našim cieľom to jediné.“ Nechcela vyvolávať paniku. Na farme sa cítila v bezpečí, ale ak mohol Dmitri zabezpečiť, aby sa tam cítila ešte lepšie, tak prečo nie.
„Na chvíľu som zabudol, že si výborná obchodníčka.“ Dmitri si jej ruku pritiahol k ústam a keď dorazili na príjazdovú cestu, vtisol jej na ňu nežný bozk. Na chvíľu zdieľali to pokojné porozumenie a ona ten obdiv vnímala ako teplé pohladenie.
„Kde sme to?“ spýtala sa, keď vošli na čistinku plnú aut pred veľkým domom s úžasnou verandou.
„Je to dom svorky. Využívajú ho na večierky, schôdze a tak podobne. Členovia svorky môžu žiť aj tu, ak to potrebujú. Siroty, vdovy a tak. Všetci dávajú jeden na druhého pozor. Svorky sú ako veľké, rozvetvené rodiny.“
„Pôsobivé.“
„Mám rád ich spoločenský systém. S našim druhom by to tak samozrejme nešlo. Pre jedinú vec, nikto z nás nie je s nikým príbuzný. Niektorý majú rodiny – keď druhovia majú deti – ale je to len niekoľko rodín. Existujú povesti o starom kontinente, kde má náš druh nejaký systém, ale tí z nás, ktorý sa vybrali do Ameriky nemali čas niečo porovnateľné vybudovať. Sme stále ako začiatočníci, aj keď sú to už stáročia, čo sem prišli prvý z nás.“
„Fascinujúce. Je to tak prepletené…“ povzdychla si, kým hľadal vhodné miesto na parkovanie. „Myslím, že by som nad tým nemala priveľmi rozmýšľať.“
„Nemáme deti často, či ľahko. Myslím, že je to jedna z cien, ktorými platíme za nesmrteľnosť. Ale mám nádej pri tvojich priateľkách, Lisse a Kelly. Atticus a Marc si zaslúžia trochu šťastia.“
Zaparkoval, obišiel auto a pomohol jej vystúpiť. Objala ho, naklonila ho k sebe a vtisla mu tvrdý, rýchly bozk.
„Nie že by som sa sťažoval, ale za čo to bolo?“ Hľadel zo smiechom dolu na ňu.
„Ty si zaslúžiš viac ako trochu šťastia Dmitri.“
„Kým mám teba, tak ho mám.“ Vtiahol si ju do náručia a vášnivo ju pobozkal.
Carly do uší zaznelo dlhé, slabé obdivné zapískanie a donútilo ju odtiahnuť sa. Otočila hlavu aby sa rozhliadla a uvidela Jasona ako kráča von z lesa, zapínajúc si gombík na džínsach a s úškľabkom od ucha k uchu. Nasledovala ho úžasná dievčina, zapínajúc si podprsenku, na jedom ramene prehodenú Jasonovu košeľu. Bolo viac než jasné čo tam robili.
„Keby som vedel že ste dychtivý si to rozdať v mojej predzáhradke, bol by som vás pozval na lov.“



29 komentářů:

  1. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  2. Skvělé, děkuji moc za další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad a korekci další kapitoly.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad a korekci :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  6. ďakujem za ďalšiu kapitolu

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za další kapitolu a nemůžu se dočkat pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuju moc za další kapitolku. ;)

    OdpovědětVymazat
  10. Vďaka za preklad.

    OdpovědětVymazat
  11. ďakujem - konečne sa dozvedela, že aj jej priateľky majú za manželov upírov.

    OdpovědětVymazat
  12. Dievčatá, mám na vás prosbu, nechcel by niekto mojim prekladom robiť rekorekturu??? Ale niekto taký, kto si to naozaj prečíta od slova do slova, a opraví hlavne preklepy a čiarky, keďže ja sama si to síce čítam dva krát,ale jednoducho už zrejme niesom schopná vidieť chyby...vopred ďakujem. Preklad ďalšej celej knihy je na 1 korekture, ale i tu si všímam, že sú tam stále hrudky...takže by sa fakt hodil niekto, kto to ešte raz celé poctivo prebehne...Kto chce, tak mi prosím píšte sem: stanislava.k@azet.sk

    OdpovědětVymazat
  13. Děkuji za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  15. Krása. Veľmi pekne ďakujem za preklad. :-)

    OdpovědětVymazat
  16. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  17. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  18. Dik za dalsiu kapitolku momo:)

    OdpovědětVymazat
  19. Děkuji za překlad !

    OdpovědětVymazat
  20. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  21. Pěkné,dík za další kapitolu:-)

    OdpovědětVymazat