středa 4. června 2014

Fantómove túžby - 7. Kapitola



Dmitri v tom okamihu vedel, že jej výrokom sa ich vážny rozhovor zmenil na niečo oveľa viac… hriešnejšie.
„Páči sa mi ako tvoja myseľ pracuje. Z radosťou ťa to budem učiť – a to – pomaly… neustále… uspokojujúco.“Jazykom jej prešiel od čeľuste na krk, zavŕtal sa jej do vlasov. Jej pokožka chutila a voňala lepšie ako samo nebo. Jeho vlastný, súkromný raj.


„Hmm. Myslím že tentoraz sme naladení na rovnakej strune.“ Pokúsila sa natiahnuť na gauč, ale jemným zaťahaním za ramená ju zastavil. Bez slov ju vyzval aby sa postavila, s jej šatami urobil krátky proces a potom aj zo svojimi vlastnými.
„Ponúkni sa mi, Carly. Stlač si prsia k sebe a vyzdvihni si ich v rukách, akoby si mi ich ponúkala.“
Riadila sa jeho inštrukciami, jeho slovami, pri ktorých sa jej rozbúrila krv. Nikdy predtým nebola s žiadnym milencom taká odvážna. Ešte nikdy nemala muža, ktorý by bol taký rozkazovačný, taký dominantný, taký chutný. Urobila by pre neho čokoľvek… či s ním… v každom smere.
A on to vedel. To poznanie bolo v jeho pohľade vždy, keď sa vo víre vášne na ňu díval. Zmenilo ju to a nútilo zvlhnúť očakávaním. Nikdy nezlyhal.
Vyzdvihla svoje nahé prsia k nemu a keď sklonil hlavu bola odmenená – jeho tesákmi. Cítila ich škriabanie na mäkkej pokožke, nie bolestivé, ale zvodné, vzrušujúce. Milovala spôsob akým opracovával jej telo. Silný v okamihu výzvy, ale keď sa to počítalo najviac – veľmi jemný. Vedel ako sa jej dotknúť aby ju prinútil kričať od rozkoše a zvíjať sa potešením.
Oblizoval jej prsia, tesákmi prechádzal po tej delikátnej pokožke až kým za okamih jazykom nezavíril okolo jednej bradavky, okružoval ju a nútil ju ešte viac sa zvraštiť. Dlho sa hostil na jej mäkkej pokožke a jej vzrušenie rýchlo vzrastalo. Keď sa konečne odtiahol, jej lono bolo už veľmi blízko k výbuchu.
Nedbalo zhodil k svojim nohám z gauča jeden ozdobný vankúšik. Sledovala jeho počínanie, v ústach jej očakávaním vyschlo. Určite nebude sklamaná.
„Kľakni si,“ rozkázal jednoducho. Urobila ako jej povedal.
Penis ktorým ju obdaroval bol tvrdý, dlhý a pripravený na akciu. Chcela ho mať v sebe, ale najskôr ho chce ochutnať. Chcela ho donútiť zvíjať sa, tak ako to urobil on jej. Chcela mu ukázať nakoľko uznáva jeho požiadavky a všetko čo jej dal, keď sa s ňou miloval. To nežné dávanie i branie, ktoré im obom prinášalo ten neprekonateľný pôžitok a teraz bolo na nej, aby mu to vrátila. Viac ako to, bude to jej potešenie, hoci by sa v minulosti z niečoho takéhoto nikdy netešila.
Z Dmitrim to bolo všetko nové a vzrušujúce. Robil s ňou veci ktoré nikdy nezažila, ktoré nikdy predtým v skutočnosti nechcela. Mohol s ňou robiť čo len chcel.
„Daj si ho úst, Carly.“
Jednou rukou zovrel jej vlasy, dívajúc sa ako sa predkláňa a keď si ho vzala do úst, pozrela mu do tváre. Milovala ten takmer bolestivý výraz uspokojenia v jeho tvári. Milovala že mu mohla dať takéto potešenie. Práve tak ako milovala jeho.
„Vezmi si ho hlbšie, miláčik. Tvrdo ho cicaj, hneď.“ Poháňal ju so zavrčaním, vtláčal sa jej do úst, ale nie viac ako mohla zvládnuť, ale naliehavo ju obmedzujúc s každým ďalším prírazom. Cítila jeho vzrušenie a to ju divoko poháňalo.
„Dosť!“ Zachvel sa a rýchlo sa odtiahnutím oslobodil.
Pôsobivou silou ju zdvihol na nohy a postavil ju pred gauč. Ohol ju smerom k pohovke, ale nie na ňu, čím ju veľmi prekvapil. V okne videla svoj odraz, jej pohľad zaujal drsný výraz na Dmitriho milovanej tvári, ako pozerá na jej nahý zadok. S prirazením jeho nahých nôh k nej jej jemne odkopol nohy od seba, ona sama myslela na to isté. Predklonila sa, rukami sa dotkla gauča pred sebou, zohla sa v páse čím sa jej zadok krásne vyzdvihol hore. Ešte to takto nerobili a odraz v okne pred ktorým stáli, to robil ešte lákavejším.
Keď sa za ňou vyzdvihol, sledovala výraz v jeho tvári. Jedným kolenom klesol na podlahu. Teraz to bol v tej pravej úrovni. Rukami jej prešiel po zadku, rozťahujúc ho, zanárajúc sa doprostred, hľadajúc jej šmykľavú vlhkosť.
Dvomi prstami sa vtlačil do jej vnútra a ona prekvapene vykvikla, ale čoskoro chytila rytmus. Keď zdvihol oči k ich odrazu v okne usmiala sa.
„Je to v poriadku, dievčatko?“
Prikývla, usmievajúc sa, zatiaľ čo jeho prsty v nej vytvárali nádherné trenie.
„Bude to tvrdé a rýchle, Carly.“
„Urob to, Dmitri. Urob mi to tvrdo.“ Nevedela kde sa v nej tie slová vzali, ale keď videla ako mu v očiach vzbĺkol oheň, tešila sa z tej smelej odpovede.
Jeho prsty opustili jej vnútro a nahradil ich diabolsky tvrdým vtákom. Bol hrubý a dlhý, kompletne ju ním vyplnil. Keď do nej vkĺzol úplne, zastonala, keď sa začal kolísať vychádzala mu naproti.
Jedna z jeho rúk odpočívala na jej zadku, stláčajúc ho vždy keď sa do nej zanoril. Ďalšou prešiel vyššie a pleskol ju po jednom líci zadku, ten zvuk zaznel izbou dosť nahlas, i keď ju to v skutočnosti veľmi nebolelo. Šokovalo ju to, avšak len kým sa jeho ruka nezdvihla a neurobila to zas, to už sa roztriasla očakávaním tej malej bolesti, o ktorej už vedela že jej prinesie veľa potešenia.
„Tak ty takto, ty moja líštička.“ Vyzeral byť potešený a ona zrazu v mysli uvidela obraz. Ako Lord panstva v salóne preťahoval svoju slúžku, tam kde ich mohol ktokoľvek prichytiť. Ten náznak nebezpečenstva v tej predstave ešte viac apeloval na jej skazené zmysly.
Vedela že tá fantázia musela prísť z miesta, kde sa ich mysle spájali. I keď neexistoval spôsob ako by sa to dalo pochopiť vedela, že ten výjav nebola spomienka, ale čistá fantázia. Takže on sa chce zabávať, hmm?
Tá myšlienka mala byť výzva. Ešte nikdy takú vec nerobila z žiadnym z doterajších milencov, ale to boli muži s nedostatkom predstavivosti. A ako sa zdalo, Dmitri má fantázie na rozdávanie a ona voči tomu nemala žiadne výhrady. Môže hrať s ním.
„Pán môj, niekto by mohol počuť ako ma plieskaš po zadku.“
„Nech počujú.“ Pleskol ju znovu a v odraze v okne videla jeho široký úškľabok.
„Ak ťa budem chcieť pretiahnuť aj pred polovicou personálu, tak ich necháme počúvať a pozerať sa na nás. Možno by sa niečo naučili. Teraz buď ticho a hýb sa, dievčatko!“
„Áno, pán môj.“ Robila čo povedal, obaja stúpajúc vyššie, ďalej zanorený do skazenej predstavy o ktorú sa vo svojich mysliach delili. „Páčilo by sa ti keby nás pozorovali, pán môj?“
„Áno.“ Keď sa mu do hlasu vkradol ten jeho starodávny prízvuk, znel tak autenticky a ona si až teraz uvedomila, kým v tej dobe skutočne bol. Žije už tak dlho. Hovoril tým spôsobom.
A teraz bol len jej.
Jeho fantázie sa ako pomyselné schémy spojili v jej mysli. Už neboli pán a slúžka. Boli Dmitri a Carly, dvaja dnešný ľudia s veľmi odlišnými životmi, ktoré boli teraz už na večnosť spojené. Obaja sa musia o tom druhom veľa naučiť a z jeho myšlienok vnímala, že si to užije – tak ako ona sama.
„Carly, bola by si rada keby nás pri tom sledovali?“ Sklonil sa k nej a zašepkal jej to do ucha, v odrážajúcom sa okne sa pohľadom stretol s jej očami.
„Ja – ja neviem. Nikdy predtým som to neurobila.“
Weres to tak robia stále. Trtkajú ako králiky kdekoľvek ich môže niekto vidieť. Zvyčajne pred čo najviac pohľadmi, okrem mláďat, tí starší sa radi predvádzajú pred publikom. Možno by sme sa k nim jednej noci mohli pridať, vonku v lese. Chcela by si to?“
„Ja neviem, Dmitri.“ Ale tá predstava ju rozpálila. On ju ďalej zvnútra divoko drvil, ženúc ju dopredu, vyššie k ich blížiacemu sa vrcholu.
„Tak či tak tam v tom čase budeme.“
Trochu sa z nej vysunul, jeho veľká ruka sa jej túlala po zadku. Jednu jej spredu zaboril medzi nohy, hrajúc sa z jej klitorisom, zatiaľ čo druhou sa zameral na ďalšiu dierku medzi jej roztiahnutými polkami. Jeho prsty boli stále šmykľavé z toho ako ich mal v jej škáročke a jedným ľahko vkĺzol do tesnej ružice, ktorej sa ešte žiadny muž nikdy nedotkol.
V šoku zalapala po dychu. A v stúpajúcom vzrušení.
„Nikdy si to ešte nerobila?“ Musel si tú myšlienku vytiahnuť z jej mysle. Vedel, že v tejto chvíli nieje schopná prehovoriť. Bola tak tesná! K prvému pripojil aj druhý prst, agresívne jej ich vnárajúc do zadku, cítil jej neľúbosť a chuť kričať. „Budeme to musieť preskúmať, Carly. Čoskoro. Môžem ti to urobiť tak dobre…“ Hlas sa mu vytratil a v hrdle sa mu zasekol dych. Rýchlo do nej vrážal, tvrdými výpadmi, prstami ju pobádajúc k divokosti.
A potom explodovala. Cítila ako ju mysľou aj telom nasleduje. Jeho vyvrcholenie odrážalo jej vlastné, pridal sa k nej a to ho len znásobilo, odrazilo sa to späť k nemu až pokým sa obaja niesli na špirále blaha, stúpajúc vyššie po pyramíde potešenia. Nechcela aby sa to skončilo, ale ako všetky dobré veci dosiahli na vrchol a ochabnuto sa začali kĺzal späť k zemi. Ale boli spolu. Ako sa sluší a patrí. Teraz a naveky. V tom okamihu pochopila, že skutočne sú Jedným.



24 komentářů:

  1. Děkuji moc za překlad další kapitoly.

    OdpovědětVymazat
  2. Skvělé, díky moc za další pokračování.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za skvělý překlad !

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc a těším se na pokračování...:)

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad a korekciu krásného príbehu :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuju moc za překlad. ;)

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad a korekci :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  10. Díky moc za překlad!!! Mirka

    OdpovědětVymazat
  11. Knihomolka.3654. června 2014 20:02

    Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  12. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  13. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  14. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  15. Ďakujem za ďalšiu kapitolku :)

    OdpovědětVymazat
  16. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  17. Dík za skvělou práci :-)

    OdpovědětVymazat