sobota 3. května 2014

Území smečky - 1. kapitola




Adam White roztiahol paže, keď kráčal k zadnému vchodu svojho domu. Neskorý nočný beh v jeho druhej podobe odviedol pozoruhodnú prácu aby sa uvolnil.
Otvoril posuvné sklenené dvere, vstúpiac do domu sa zhlboka nadýchol a zacítil interiér. Jeho sestra Laura bola v kuchyni, piekla pre rodinu a hostí, ktorí sa určite zastavia. Usmial sa pri vôni koláčov a sušienok. Jeho sestra vždy varila dosť aj pre armádu, jeho ústa zvlhli v očakávaní.
Pokojne sa znovu nadýchol a našiel muža, ktorého hľadal. Jeho otec, bývalý Alpha svorky, bol vo svojej izbe. Adam nebol prekvapený. Christian strávil všetok svoj čas buď vo svojej izbe alebo v jeho druhej podobe. Adam s ním skúšal hovoriť, vyviesť ho z depresie, ale nič čo povedal alebo urobil nepomohlo.

Pred tromi mesiacmi bola jedna z mladých žien vo svorke napadnutá. Mindy nebola prvá ani jediná, ale bola jediná z ich svorky. Christian musel žiť s vedomým, že nebol schopný uchrániť člena svorky.

Adam, Laura a mnohý iný členovia svorky – aj iné Alphy – povedali Christianovi, že to nebola jeho chyba, ale on pokračoval v sebaobviňovaní. Jediná osoba, ktorá bola vôbec schopná sa k nemu dostať, bol jeho priateľ Logan.

Logan ostal v dome, denne sa s Christianom rozprával a pomaly ho vracal späť. Ale keď sa Loganov Alpha Gage dozvedel, že je jeho družka tehotná, Logan musel odísť a vrátiť sa na vlastné územie. Ako sa očakávalo, Gagova svorka bola v najvyššom stupni pohotovosti, aby sa ubezpečil, že sa nestane nič jeho družke ani dieťaťu. Adam dokázal pochopiť túto potrebu, ale sebecky si prial, aby mohol Logan ostať dlhšie.

Adam zamieril do svojej kancelárie. Nateraz, bol jeho otec aspoň nažive. Adam sa potreboval uistiť, že to tak ostane. Pre meničov nebolo nezvyčajné, že po tragédii chceli ukončiť svoju existenciu. Žili tak dlho a videli toľko vplyvu každého z nich.

Otvoriac dvere na kancelárii pre Alphu, vstúpil a rozsvietil svetlo. Prevzal svoju novú pozíciu pred dvomi mesiacmi a nezmenil nič vo svojej pracovni alebo v dome. Nevedel, či to niekedy urobí.

Rada zložená z bývalých Alphov, ktorý strážili svorky mu dali požehnanie, aby prevzal vedenie svorky, ale Adam stále pochyboval o tom, či bol pripravený. Bola to obrovská zodpovednosť a nechcel nikoho sklamať, predovšetkým svojho otca. Fakt, že bolo stále treba vymenovať svojho zástupcu, mu zaťažoval myseľ. Uvažoval dlho a tvrdo nad tým, kto by bol vhodný pre túto pozíciu. Každý Alpha si vyberie jedného muža, ktorý mu bude strážiť chrbát. Otcov zástupca ostal, keď Adam prevzal vedenie, ale Adam vedel, že je viac ako pripravený odísť do dôchodku. Keď prišiel ku stolu otočil sa k počítaču a čakal, kým sa zapne. Keď sa posadil, ozvalo sa zaklopanie na dvere. Snažil sa byť nahnevaný kvôli prerušeniu, ale bolo to ťažké. Dúfal, že bude mať chvíľu pre seba, v neskorú hodinu. Chcel dokončiť prezeranie žiadostí o vykonávateľa. Odkladal to už dosť dlho.

Tasha Johnsonová nasledovala stráž do domu Alphy a dolu chodbou. Keď sa dostali k veľkým dubovým dverám, utrela si spotené dlane do džínsov. Neznášala prenášať rodinné problémy na Alphu, ale nevedela, na koho iného sa obrátiť. Tichý hlas, ktorý im povedal, že môžu vstúpiť jej vyslal triašku dolu jej chrbtom. Pripravila sa na stretnutie. Stráž otvorila dvere a kývla na ňu, aby ostala. Protokol diktoval, že musí čakať, kým bude uvedená a Alpha sa rozhodne, či jej udelí audienciu. Tasha sa veľmi nestrachovala. Rovnako ako otec pred ním, bol Adam známy tým, že si urobil čas na členov svojej svorky. Keď stráž vychádzala, nakukla dnu a mala dobrý výhľad na nového vodcu svorky. Poznala Adama už roky, hoci si neboli blízky, vždy ho z diaľky obdivovala. Skutočnosť, že sa s ním stretne osobne a osamote jej od nervozity spôsobovalo chvenie žalúdka. Adam prikývol, keď k nemu stráž ticho hovorila, pred tým ako vzhliadol a uzamkol svoj pohľad s jej. Jeho svetlozelené oči držali jej pohľad, dych sa jej vyrútil z hrude s intenzitou, s akou ju on pozoroval. Potom sa usmial a tekuté potešenie sa stretlo vnútri jej nohavičiek. Premiestnila sa, aby zmiernila tlak, neistá, či upokojí svoje telo, on by bol schopný hovoriť. Ach, z toho človeka proste tiekla surová sexualita.

Keď vstal, pokynul jej, aby vstúpila, neušla jej veľká hrča uveznená v jeho džínoch. Pohľad na jeho vzrušenie neskrotil jej vlastnú túžbu. Nebola si istá, či reagoval na ňu alebo nie ale žena môže dúfať. Tajne si priala, aby ju chcel, tak ako ona jeho. Stráž odišla z kancelárie bez jediného slova a zatvorila za sebou dvere. Vôňa Alphy ju obklopila a Tasha sa snažila nezatvoriť oči a zhlboka dýchať.

„Bryan mi povedal, že máš rodinnú pohotovosť a potrebuješ moju pomoc.“ Povedal Adam, keď jej ukázal, aby si sadla.
Tasha so slabými kolenami sa rada posadila na sedačku z hnedej opotrebovanej kože a zopla ruky v lone. Mala by sa sústrediť na získanie svojej sestry späť, než na jej túžbu po mužovi. „Áno, Alpha. Potrebujem s tebou hovoriť o mojej sestre Crystal.“ Posadil sa na stoličku oproti nej a naklonil sa dopredu.
„Počúvam.“
„Nie som si istá, či ti otec hovoril o našej rodine, keď si prevzal vedenie svorky.“ Bola taká nervózna, že cítila kvapky potu na čele. Neznášala hovoriť o svojej rodine a deliť sa o bolesť zo svojej minulosti.

Videla súcit v jeho očiach, keď prehovoril: „Prečo mi to nepovieš?“

Zhlboka sa nadýchla než začala. „Pred piatimi rokmi môj otec opustil našu rodinu. Stále som si nie istá kam presne išiel ale moja matka to nevzala dobre. Šesť mesiacov po jeho odchode ukončila svoju existenciu a nechala Crystal so mnoul. Mala jedenásť.“ Prikývol ale nijako to nekomentoval. Ocenila, že ju nechal dokončiť príbeh rýchlo. Čím skôr skončí, tým skôr zase raz pochová svoju bolesť. „Snažila som sa ako som najlepšie vedela, ale nie vždy som chápala čím prechádza. Moja sestra Crystal je nepremieňač...“ Tasha čakala na jeho reakciu. Byť nepremieňačom bolo hanbou pre jej sestru. Tasha len vnímala to aká užasná je jej sestra namiesto toho či sa dokáže premienať alebo nie, a hoci nechápala vždy rešpektovala Crystaline priania. Nepovedali to veľa ľuďom, lebo mnohí z členov svorky považovali ne-meničov za nižšiu triedu.

„Pokračuj.“ Povedal jemne a nepočula alebo nevidela na ňom nič negatívne.

„Crystal to mala v poslednej dobe ťažké s niektorými deťmi v škole. Myslím, že kvôli tomu utiekla.“ „Máš nejakú predstavu, kam by mohla ísť?“ spýtal sa a Tasha na neho len pozerala. Nebude jej klásť otázky o nepremieňačskej časti príbehu? Nič viac nepovedal, namiesto toho jednoducho čakal na jej odpoveď.

„Mám. Rozprávala som sa s jej najlepšou priateľkou a tá mi povedala, že si Crystal písala cez internet s jedným chlapcom z mesta. Pravdepodobne odišla tam.“ povedala Tasha rýchlo. „Mám jeho meno a číslo. Skúšam sa mu dovolať ale nikto nezdvíha. Je starší a ja sa bojím toho, čo by jej mohol urobiť.“ Adam sa predklonil a položil si ruku cez jej ruky. „Daj mi tie informácie a ja ju nájdem. Sľubujem ti to.“ Tasha cítila ako jej hrozili vypadnúť slzy úľavy. „Ďakujem ti, Alpha. Ďakujem.“ Stisol jej ruku, pred tým než ju uvoľnil. „To je to, prečo som tu. Máš tie informácie so sebou?“ Tasha prikývla a hľadala v kabelke svoj malý diár. Jej ruka sa stále triasla tam, kde sa jej Adam dotkol. „Všetko som si to zapísala.“ Vytrhla stranu a podala mu ju a dúfala, že si nevšimne ako sa jej trasú ruky. „Budem na tom pracovať a dám ti vedieť, čo som zistil.“ Povedal jej, keď sa postavil. Siahol dole a pomohol jej vstať. Prehltla ston, keď jeho dotyk znovu rozochvel jej telo. Jej prsia boli plnšie a ťažšie, žalúdok sa jej chvel a pohlavie sa zvieralo. Bolo neuveriteľné ako veľmi chcela jedného muža. Stáli blízko, nedotýkali sa a dívali sa na seba po dobu niekoľkých minút. Adam zavrtel hlavou a ustúpil o krok. „Budeme v kontakte.“ Tasha sa otočila a zhlboka sa očistne nadýchla. Potrebovala sa udržať. Bolo by zlé, keby padla Alphe k nohám a prosila ho, aby si ju vzal. „Ďakujem.“ Zašepkala cestou k dverám, vediac, že ju stále počuje. Dopekla s vlčímy zmyslami, mohol toho viac, než len dobre počuť. Nebolo pochýb, že vedel ako veľmi ho chce. Napokon bola vlčí premieňač. Jeho potreba presýtila miestnosť. Odišla z miestnosti s malým úsmevom na tvári. Zdalo sa byť príliš dlho, kedy ju naposledy niečo prinútilo usmievať sa.

Adam sledoval ako Tasha vyšla z jeho kancelárie. Jeho penis pulzoval z blízkosti ženy, upravil sa, keď si sadal za svoj stôl. Napísal meno, ktoré mu Tasha dala do svojho počítača a začal pátrať po mladom mužovi, ktorý bol jedným z členov svorky, než zdvihol telefón snažil sa ho zohnať. Ale ako Tasha, nedostal odpoveď. Vyhľadávaním na internete na neho nič nenašiel. Mal ešte jednu možnosť hľadania, zavolal priateľovi. Predvoľba telefónneho čísla bola z mesta neďaleko. Našťastie v tej oblasti už mal priateľov.

„Haló,“

„Ahoj, človeče, tu je Adam.“

„Adam! Ako sa darí?“ spýtal sa Cain a Adam sa cítil hneď pokojnejší. Cain mal naňho vždy taký efekt.

„Stále rovnako.“ Adam mohol Cainovi povedať pravdu. Cain bol spolu s Adamom poverený vyšetrovaním útokov spred šiestich mesiacov. Počas dlhých mesiacov spolu strávili veľa času a stali sa lepšími priateľmi, ako keď boli mláďatá. Cain bol jedinou osobou, ktorej sa Adam zveril, keď sa zdali byť obavy o jeho otca prevažujúce. „Otcovi sa nedarí tak dobre.“ „To je mi ľúto,“ povedal Cain. „Je niečo, čo pre teba môžem spraviť? Alebo rodina? Vieš, že spravíme všetko, aby sme pomohli.“ „Práve teraz ma nenapadá, čo iného robiť, ale volám z iného dôvodu.“ Adam vysvetlil Cainovy o tínedžerke, ktorá utiekla a dal mu informácie o mužovi, ktorého hľadá.

„Pozriem sa po tom dieťaťi,“ sľúbil. „Prídeš?“

Adam nebol prekvapený tou otázkou. S veľkou pravdepodobnosťou , s akou bola Crystal v meste, musel Adam hľadať sám. To bol spôsob, ako to robil. Cain to tiež dobre vedel. „Áno, vyrazím zajtra ráno.“ Povedal mu Adam. „Pôjdem podľa adresy a zistím, či je tam nejaká stopa po dievčati.“ Povedal Cain pred tým než Adam počul šuchot a pauzu. „Emily hovorí, že tu môžeš ostať, ak stráviš noc v meste.“ Adam nemohol zabrániť úsmevu, ktorý sa muobjavil na tvári. Cainova družka bola najsladšia ale najviac tvrdohlavá žena, akú kedy stretol. Dala Cainovi beh za peniaze, nechávajúc Vykonávateľa na špičkách. „Povedz Emily, že mi bude potešením.“ Cain sa smial, keď zvuk bozkov prechádzal skrt telefónnu linku. „Nechám ťa ísť, chlape, a uvidíme sa ráno.“ Povedal Adam sekundu pred tým, než počul Emily pišťať a Cainovo zavrčané zbohom. Neskôr Adam zatvoril dvere na svojej pracovni a vydal sa do svojej izby predtým, než niekoho zacítil na zadnej verande. Zastavil sa a premýšľal o tom, či si má alebo nemá isť von pohovoriť s otcom. Rozhodnúc sa, že potrebuje povedať Christianovi o zajtrajšej ceste do mesta sa otočil a zamieril za otcom. Keď vyšiel von do chladného nočného vzduchu, uvidel svojho otca opierať sa o zábradlie verandy. Otvoril oči, keď k nemu Adam podišiel.

„Ako sa máš, otec?“

Ústa jeho otca sa skrútili dohora. „Mám sa dobre, synak.“

Adam nevidel svojho otca usmiateho tak dlho, že na minútu len stál a užíval si to. „Čudujem sa, že si ešte hore.“ Jeho otec pokrčil ramenami. „Viem, že si zaneprázdnený, ale chcel som minútu z tvojho času.“
„Mohol si ma vyrušiť.“ Adamovi sa nepáčila predstava, že jeho otec čakal, kým sa s ním porozpráva. Nič nebolo dôležitejšie ako jeho rodina. Dúfal, že otec to vie. „Myslel som, že pôjdem na čerstvý vzduch, kým na teba budem čakať.“ Keď jeho otec začal vyzerať nepokojne, Adam si spomenul, že starší muž nešiel späť do kancelárie odkedy počul o útoku. Možno by predsa len mal zvážiť nejaké zmeny. To by mohlo pomôcť Christianovi pohnúť sa ďalej. V skutočnosti to mohlo pomôcť všetkým. „Tak o čom si chcel hovoriť?“ Jeho otec sa otočil a zdvihol hlavu. „Vieš, že som vždy miloval naše územie.“ Adam urobil to isté a vdýchol, prinášajúc známe pachy, ktoré boli domovom. „Tak ako aj ja.“

Jeho otec sa znovu otočil k nemu a Adam bol prekvapený emóciami v jeho očiach. „Nemôžem zabudnúť. Viem, že chceš, aby mi bolo lepšie ale všetko okolo mňa mi pripomína moje zlyhanie.“ Adam otvoril ústa k odpovedi, ale jeho otec ho predbehol. „Áno, moje zlyhanie. Nemusela to byť moja chyba, ale keby som urobil veci inak, nemusela byť zranená.“ Adam nevedel, čo má povedať. Nebola to Christianova chyba. Nebola to vina nikoho, okrem toho šialenca, ktorý spáchal také hrozné zločiny na najnevinnejších z nich. Ale vedel, že nezáležalo na tom, koľko krát to otcovi povedal. Christian nebude schopný pohnúť sa ďalej, kým neodpustí sám sebe. „Logan ma pozval na ich územie.“ Povedal mu otec, stále mu hladiac do očí. Adam prikývol. „Myslím, že je to dobrý nápad.“ Otcove ústa sa otvorili a niekoľko krát zažmurkal. „Myslíš?“ spýtal sa ho prekvapene.

Adam príkývol. „Z nejakého dôvodu na teba môže Logan dosiahnuť. Ak ti vadí byť tu, potom môže byť prestávka v poriadku.“

„Prekvapuješ ma, synak.“ Otec sa natiahol a chytil jeho ruky. „V dobrom.“

„Len chcem, aby si bol šťastný, otec.“ Povedal Adam, zvýrazňujúc každé slovo. Ak nemohol mať Logana na svojom území, aby ostal s jeho otcom, dávalo zmysel, aby Christian išiel za ním. Adam nemohol uveriť, že na to nepomyslel skôr. Jeho otec neopustil územie od útoku. Toto bola cesta ako sa dostať preč od svorky a dúfajme, násť nejaké uzavretie. Áno, čím viac nad tým premýšľal, tým viac to znelo ako dobrý nápad.

„Ďakujem.“ Zovrel Adamove ruky skôr než ich uvoľnil. Adam žmurkol a usmial sa na otca. „Okrem toho, to územie je v najvyššej pohotovosti odkedy Marissa zistila, že je tehotná. Nemôžeš byť vo väčšom bezpečí.“ Zvuk otcovho mäkkého smiechu naplnil jeho srdce šťastím. „To je veľká pravda, synak. A teraz mi povedz na čom si tak tvrdo pracoval vo svojej kancelárii.“ Adam mu povedal všetko, čo mu povedala Tasha. „Je to dobré dievča. Urobila všetko, aby pomohla svojej sestre,“ povedal otec. „Premýšľal som, či by sa to dievča nemohlo porozprávať s Marissou. Možno stretnutie s iným nepremieňačom, a vidieť aká šťastná Marissa je, by mohlo pomôcť.“ Prezradil Adam.

„Myslím, že by to bolo perfektné. Logan príde, aby ma ráno vyzdvihol. Keď sa dostanem do domu, poviem o tom Gageovi.“

„To by som ocenil. Odchádzam zajtra skoro ráno do mesta, ale zavolaj mi, keď sa s nimi porozprávaš.“ Adam ustúpil ale jeho otec ho zastavil s rukou na ramene. Potom ho starší muž objal. Adam zadržiaval slzy, keď objímal svojho otca. Možno, len možno, všetko vyjde.


32 komentářů:

  1. ďakujem za preklad novej knihy :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc za překlad!!! Mirka

    OdpovědětVymazat
  3. ďakujem za preklad a korekciu, a som zvedavá na pokračovanie.
    A Marissa a Gage čakajú potomstvo- skvelá správa, som rada, že autorka nám dáva informácie o predstaviteľoch, ktorých už poznáme.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. To že čakajú potomstvo bolo spomenuté už aj v predchádzajúcej knihe :) :) ale aj ja som rada, že sa o nich ešte hovorí :)

      Vymazat
  4. vdaka za preklad aj za korekciu.... strasne sa tesim ze sa to preklada dalej

    OdpovědětVymazat
  5. Velký dík za překlad i korekci, těším se na další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  7. Díky moc za první kapitolu. Skvělé.

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za první kapitolu. Skvělé

    OdpovědětVymazat
  9. Vďaka za preklad a korekciu.

    OdpovědětVymazat
  10. Dík za skvělý překlad a vaši práci :-)

    OdpovědětVymazat
  11. děkuji moc za překlad :))

    OdpovědětVymazat
  12. Díky za první kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  13. Ďakujem za skvelý preklad. :-)

    OdpovědětVymazat
  14. ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  15. Díky moc za překlad a korekturu .-D

    OdpovědětVymazat
  16. Knihomolka.3653. května 2014 23:28

    Díky za začátek nového a určitě napínavého příběhu

    OdpovědětVymazat
  17. Diky moc za preklad a korekci :-)

    OdpovědětVymazat
  18. Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovědětVymazat
  19. Děkuji za překlad a korekci :-)

    OdpovědětVymazat
  20. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  21. Dekuji za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  22. Dekuji moc za preklad a korekci :-D

    OdpovědětVymazat