středa 28. května 2014

Fantómove túžby - 6. Kapitola



Pod pohľadom akým ju obdaril sa takmer rozpustila. Dmitri bol každopádne tým najvzrušujúcejším mužom, akého kedy videla. Všetko čo musel urobiť bolo sa na ňu pozrieť a okamžite zvlhla. Už teraz bola rozpálená a lepkavá, pripravená, túžiaca po ňom.
„Daj si to dolu.“ Ukázal na jej oblečenie a ona sa ponáhľala aby tomu nevrlo znejúcemu rozkazu vyhovela. Milovala ten tón jeho hlasu, tak dominantný. Akoby stlačil nejaký gombíček a tým ju vyslal na úplne inú úroveň.


Nemotorne sa v kresle vyrovnala, ale on neodstúpil. Jeho ruky ju stále držali na mieste, tak sa len nadvihla a vykrútila sa z džínsov a nohavičiek. Ako ďalší išiel top, s tým jej pomohol a pretiahol jej ho cez hlavu. Zostala už len v podprsenke.
Keď si kľakol medzi jej roztiahnuté stehná v ústach jej vyschlo, naklonil sa dopredu a veľkými rukami jej siahol dozadu na chrbát. Palcami ju tam vábne pošteklil. Chcela tie mocné ruky cítiť na celom svojom tele, ale najskôr musí vyhrať nad tou diabolskou sponou podprsenky. Po treťom pokuse už mal erekciu, mala chuť sa rozosmiať, ale tá situácia bola príliš žeravá, príliš dôležitá.
Cítila ho v svojej mysli, tá prítomnosť sa jej predtým nezdala taká správna a dobrá, i keď trošku desivá. Keď jej sťahoval podprsenku z holých ramien, ruky sa mu chveli a duševné puto medzi ich mysľami rýchlo vzrastalo. Cítila ako stráca kontrolu a než aby sa bála, vlievalo jej to do kostí vzrušenie. To ona dokázala tohto silného muža rozochvieť. Bol to opojný pocit.
Carly nikdy nebola nejaká femme fatale. Naopak, bola trochu čudáčka i keď priemerne pekná, nebola ženou ktorá v mužoch vzbudzuje taký druh pocitov aké cítila z Dmitriho. Bola to nová skúsenosť a bolo to niečo čo si uchová v srdci, lebo vedela že takéto niečo ešte k žiadnej žene necítil. Iba k nej.
Cítila k nemu to isté, ale všetky tie zmeny – prišli rýchlo a zúrivo – bolo to zdrvujúce. Chcela ísť na to pomaly a mať čas pochopiť svoje city, i keď sa zdalo že už sa mu úplne oddala.
Bola beznádejný prípad. Vedela to a vedela aj to, že už to vie aj on. Ale dával jej priestor o ktorý ho žiadala a viac než čokoľvek iné si chcel získať jej priazeň.
Odtiahol sa a odhodil ten posledný kus odevu preč. Cítila na sebe teplo z blikajúceho ohňa ako jej zohrieva pokožku, ale boli to Dmitriho oči, ktoré jej rozpálili dušu a jeho dotyk, ktorý jej rozpaľoval telo.
Keď sa ona natiahla po jeho košeli, zaklonil sa, hľadiac na jej plné, nahé telo. Jeho tvrdé svalnaté telo nebolo to, čo by normálne očakávala od univerzitného profesora, ale napokon Dmitri Belakov nebol bežným učiteľom. Bol ako živočíšny samec v plnom rozkvete, s dokonalým telom, iskrivým temným intelektom, a nebezpečným trúfalým pohľadom.
Keď sa odhaľujúc z bokov spustil nohavice, zahľadel sa jej hlboko do očí. Bezpochyby nemienil čakať. Z jedného pohľadu bolo viac ako jasné, že je pripravený si ju vziať a Carly vedela, že je viac ako pripravená ho prijať. Nič viac nechcela, ale stále sa držal späť.
„Chcem ťa.“ Jedným dokonalým prstom jej skĺzol dolu ramenom k hrotu prsníka, potom nižšie, smerujúc cez jej jemné bruško dolu ku kučierkam, obkrúžiac šmykľavý otvor pod nimi. „Si veľmi vlhká, milá moja.“
Povedal pochvalným hlasom. Zrazu ho vtlačil dnu, zasúvajúc prst tak hlboko ako to len šlo. Otáčajúc rukou začal jemnými pohybmi prstom tlačiť na ten tajný, ukrytý bod v jej vnútri.
„Už budeš.“ Nebola to otázka. Dmitri bol pánom jej potešenia. Vedel čo robiť a kde sa jej dotknúť.
Pohyb jeho prsta v nej ju privádzal k šialenstvu. V starom koženom kresle hlavou hýbala zo strany na stranu, telo sa jej sunulo dopredu, požadujúc viac, sama sa nastrkujúc na jeho ruku. Chcela viac ako jeho prst a chcela to hneď.
„Poď do mňa. Prosím, Dmitri! Prosím!“
Vytiahol ruku a jej oči sa zastreli stratou a z hrdla jej dokonca zaznel slabý protest, ale on sa len usmial.
„Ach, dám ti všetko čo len budeš chcieť i viac, ale musíš sa vedieť správať, dievčatko.“
V hlase mu zaznel hriešny tón, čo ju donútilo sa v kresle zamrviť.
„Čo chceš aby som urobila?“ Urobí čokoľvek čo bude chcieť a ten diabol to veľmi dobre vedel, v spôsobe ako sa na ňu díval bolo niečo skazené. Niečo neslušné a vzrušujúce.
„Polož si ruky na opierky.“ Predtým ako bude pokračovať si počkal kým mu nevyhovie. „Stisni ich rukami a drž ich tam. Bez ohľadu na to čo sa bude diať.“ Posunul sa bližšie, rukami jej skĺzol dolu po nohách až k členkom a potom jej ich jeden po druhom zdvihol. „Je fajn, že si taká ohybná, dievčatko.“ Vyslal k nej skazený úsmev keď jej zatlačil nohy dozadu a cez podrúčky kresla – priamo k rukám, spojac ich. „Posuň sa zadkom na okraj kresla.“ Zošmykla sa nižšie do požadovanej pozície, celkom sa mu otvoriac.
Dmitri sa znovu narovnal a obdivoval svoje dielo, sama cítila ako z nej vyteká vlastná šťava. Všetko sa to dialo pred jeho pohľadom, bola pripravená.
„Dmitri…“ Počula ten úpenlivý tón vo svojom hlase a nebola schopná to zastaviť. Tak veľmi ho chcela. Potrebovala ho.
Zachechtal sa a kľakol si medzi jej roztiahnuté nohy. „Ššš, bebe, vychutnával som si ten výhľad.“ Sklonil hlavu do rovnakej úrovne s jej škáročkou. Keď zacítila na svojich najcitlivejších miestach závan jeho teplého dychu, zachvela sa. Dmitri sa predklonil a ona zacítila ako sa ostrými tesákmi posúva po jej vnútornej strane stehna.
Potom vystrčil jazyk a skĺzol jej do naliatych záhybov hľadajúc tvrdý hrbolček rozkoše čo ju donútilo vykríknuť. Krúžením, vírením, lízaním z nej urobil fontánu túžby, mučil ju tým najlahodnejším spôsobom.
„Chutíš ako nebo. Ako bohyňa. Moja vlastná bohyňa čo prišla na zem aby ma trápila. Aby ma naplnila.“ Dmitri ju oblizoval čím ďalej vyššie, na bedrách až kým sa nedostal k prsiam. Svojim telom ju zatlačil hlbšie do kresla, ale akékoľvek nepohodlie bolo potlačené vlnami rozkoše, ktoré sa v nej naliehavo vzdúvali.
Keď jej ústami zovrel bradavku nahlas vykríkla. Cical a ťahal jej ju tými talentovanými perami a mučil jazykom, potom sa presunul do druhej strany. Jednou rukou skĺzol k jej mačičke, vrazil do nej dvoma prstami a začal nimi hýbať do rytmu, kým druhou rukou sa hral s jednou bradavkou a ústami sa venoval druhej.
Potom udrel. Tesákmi ju škrabol na prsníku načo vykríkla. Tá bolesť ju vzrušila viac ako čakala a zacítila ako sa jej lono stiahlo v orgazme, aj keď on stále pokračoval v doberaní si ju prstami, jazykom prešiel po malej značke na prsníku a obkrúžil jej ním bradavku.
„Dmitri!“ Keď sa vtlačila hlbšie do kresla celá sa triasla, jeho prsty stále zaborené v jej pičke, uväznené medzi ich telami.
„Milujem keď vykrikuješ moje meno, zlatko.“ Keď zdvihol hlavu od prsníka, hlas mal zadychčaný a bozkami si to nasmeroval hore jej hruďou až pokým sa nezaboril do jej krku. „Tak sladko si sa mi urobila, Carly. Si pripravená odbaviť sa tentoraz so mnou, miláčik?“
„Čokoľvek len chceš Dmitri. Pre teba čokoľvek.“ Chcela ho mať v sebe. Chcela do držať, jeho vtáka v svojej mačičke. Chcela cítiť ako sa v jej náručí urobí, ako ju celú naplní.
„Viem čo potrebuješ, družka moja. Vždy to budem vedieť.“ Odtiahol sa len natoľko, aby sa stretol s jej pohľadom. Vytiahol z nej prsty. Keď sa k nej pritisol svojimi bokmi, udržiaval medzi nimi očný kontakt, s tým ako pred ňou kľačal boli v perfektnej rovine. Tieto staré kreslá boli skutočne dokonalé.
Vtláčal sa do jej a znehybnel, cítil ako širokou hlavičkou penisu roztváral jej tesný otvor, bola taká pevná, tak dokonale mu pasovala. Pokúsila sa k nemu posunúť, ale zastavil ju. V očiach sa mu zablesklo.
„Si tak netrpezlivá, láska moja.“ Darebáctvo v jeho pohľade by ju inokedy zaujalo, ale v tejto chvíli to skutočne nedokázala oceniť. Nie, v tejto chvíli nechcela nič iné ako jeho vtáka na doraz v sebe.
Nevnímal to len fyzicky. Nemalo to s tým nič spoločné. Ale bude schopná vydržať ten duševný útok? Už teraz cítila posilnenie toho spojenia, strácal nad tým kontrolu.
Cítila jeho potrebu, zatiaľ čo sa s ňou hral sa bezcitne držal pod kontrolou. Cítila jeho silnú túžbu, nepokoj, naliehavosť pohnúť sa, dobyť ju. A ona chcela aby si to vzal.
Nabrala odvahu a skúsila mu šeptom prehovoriť do mysle.
„Tak poď, Dmitri. Vieš, že to chceš, tak ako aj ja. Nenúť ma trápiť sa.“
Oči sa mu rozšírili. „Myslel som, že si chcela viac času aby si si na to mohla zvyknúť, líštička.“
„Ja viem. Ale…“ Upokojujúco ho rukou pohladila po tvrdých ramenách. Využila ho ako oporu aby sa mohla natlačiť na jeho vtáka. „…nie teraz, Dmitri. Teraz chcem všetko, čo mi môžeš dať. Chcem všetko. S tebou.“
Zavrčal a pohol sa. Milovala spôsob akým ovládal jej telo, spôsob ako sa v nej pohyboval, nútiac ju zvierať ho v sebe pri každom striedaní tempa či tlaku. Zasiahol niečo v jej vnútri, čo ju nútilo reagovať ako nikdy predtým.
Sledoval to. Keď sa na neho znovu pozrela, videla ako má upretý pohľad na miesto, kde sa ich telá spájali. Tiež sa pozrela, zabáral sa do nej ten najdlhší a najhrubší vták akého kedy videla. Bol to hriešny a skazený pohľad a ona pochopila prečo sa na to pozeral. Cítila jeho potrebu byť hlboko, tak ako sama potrebovala byť týmto mužom ovládaná. Týmto upírom. Týmto nesmrteľným milencom, ktorý by ju mohol tak ľahko zničiť.
Ako to sledovala, zrýchlil pohyby, rýchlo do nej vrážal. Chytila ho za predlaktia a ich oči sa stretli.
„Čoskoro, milovaná. Veľmi skoro.“ Prisunul sa bližšie, zuby sa mu už predĺžili do tých sexy ostrých hrotov.
„Pi, Dmitri. Urob to teraz, prosím!“ prosila ho o to bolestivé potešenie z uhryznutia, to ktoré ju predtým tak desilo. Teraz sa ho dožadovala tak ako to chcel aj on.
V tej chvíli stratil sebaovládanie. Tesákmi sa jej zaboril do mäsa, z tenkého pramienka v jej mysli sa stala potopa a ich myšlienky sa zlúčili, boli úzko spojené tak ako aj ich telá. Tentoraz sa do toho pohrúžila trochu viac, zatiaľ čo ich telá dosiahli vyvrcholenie tak silné, že nič lepšie už ani byť nemôže. Pil z nej dokonca aj vtedy, keď jej fyzicky tvrdo zapĺňal vnútro a ona z toho milovala každú sekundu.
Napokon vykríkla. Ten silný, hrdelný zvuk ženského uspokojenia jej druha celkom opantal. Keď to na ňu prišlo, zastonal, oblizol jej miesto odkiaľ jej sal krv a jeho teplé šťavy jej zaliali lono, tým horúcim prejavom jeho lásky.
Keď sa im o niekoľko okamihov neskôr konečne upokojil dych a Dmitri znovu nadobudol kontrolu, povzdychla si a zahľadela sa do jeho fascinujúcich očí. Tentoraz sa o ňom dozvedela viac – videla spomienky z jeho minulosti, ktorým úplne nerozumela, ale bude nad nimi uvažovať. Žil asi oveľa dlhšie ako si pôvodne myslela. Niektoré veci čo mu zazrela v mysli museli byť staré celé storočia.
„Si tajomný muž, Dmitri Belakov.“
„Pre teba som otvorený ako kniha, láska. Pýtaj sa čo chceš. Nič pred tebou nebudem tajiť. Nikdy. Sľubujem.“
„Ty ma skutočne miluješ, však?“ Nútil ju spýtať sa démon pochybnosti. Ešte nikdy jej tie slová žiadny muž nepovedal, ale Dmitriho lásku cítila pri každom stretnutí. Ale jednako to chcela počuť.
„Ako o tom môžeš pochybovať?“ Pohladením jej odhrnul vlasy z tváre. „Carmelita Valandro, milujem ťa. Viac ako svoj život. Viac ako čokoľvek iné. Si moja družka a chcem aby si bola aj mojou manželkou.“
„Chceš to?“ Otrasene bojovala s tým horúcim pocitom v jej žalúdku.
Dmitri sa úžasne usmial. „Chcem.“
Vnímala ozvenu tých slov ako slávnostnú prísahu.
„Ja tiež,“ zašepkala. „Dmitri, veľmi ťa milujem.“
Pobozkal ju, tým bozkom spečatil zázrak ich lásky. Bol tak sladký. Tak nežný. Ale taktiež divoký a nespútaný, ako aj láska prúdiaca medzi nimi.
Nevedela ako dlho boli navzájom prepletený, keď sa zrazu ozvalo prenikavé živočíšne zavytie tak hlasné až nadskočila.
„Čo to bolo?“
Dmitri sa presunul k oknu. Vytie zaznelo veľmi blízko. V skutočnosti priamo pod oknom.
Ústa sa mu stiahli do tenkej linky a mrzuto zvraštil obočie.
„Čo?“ spýtala sa znova.
„Pravdepodobne posol z miestnej vlčej svorky. Obleč sa a stretneme sa vonku. Mala by si sa zoznámiť zo susedmi. A oni potrebujú vedieť o tebe.“
Opustil je ešte predtým ako mohla vstať. „Vlci?“ povedala prázdnej izbe. Čo sa ešte stane?
Na verandu dorazila chvíľu po Dmitrim. Očividne sa zastavil v jej kúpeľni. V ruke držal jej jasne žltú osušku.
„Zostaň tam.“ Hodil uterák k vlkovi. „Nechoď bližšie. Je tu dáma.
Neuveriteľné, ten tvor sa zatrblietal a… zmenil sa… laby sa zmenili na nohy a za okamih sa na miesto vlka zjavila mužská postava. A ten muž bol úžasný. Hnedé vlasy presvetlené zlatými pramienkami, výrazné oči a ostro rezaná tvár, bol pekný a svalnatý ako model.
Carly ho sledovala z verandy a keď videla tú zmenu z vlka na muža, cítila niečo medzi strachom a bázňou. Zohol sa pre uterák, s bezstarostným gestom si ho omotal okolo bokov, ale nie predtým ako mohla zahliadnuť ten nanajvýš pôsobivý kúsok jeho anatómie. Ten chlap teda bol obdarený.
„Pozeral som sa cez okno. Nemôžem uveriť že sa váš druh takto hrá s jedlom, Belakov.“ Neznámy ju prebodol vyzývavým, sexy pokriveným úškľabkom. Bolo na ňom vidieť zvedavosť, ale taktiež opatrný spôsob, akým sa okolo Dmitriho pohyboval. Tento muž – vlk – či čo to bolo – bol ostražitý. Neprišiel príliš blízko, ale taktiež nedával najavo žiadne známky strachu. Len bol opatrný.
Vzhľadom na to, že si len tak prišiel na návštevu do obydlia upíra, to Carly považovala za múdry postoj.
Dmitri ju vzal za ruku a spolu zišli po schodoch. Robila čo mohla aby potlačila chvenie v žalúdku a udržala sa na roztrasených nohách. Domnievala sa, že by pred týmto mužom nemala ukázať že má strach.
„Jason, toto je moja družka Carly.“
Skôr ako jeho výraz nedôvery či uznanlivý úsmev, ju prekvapila jeho darebácka odpoveď. Pristúpil k nej a klesol pred ňou na jedno koleno.
„Buď vítaná, Carly. Dúfam že sa aj na teba bude vzťahovať dohoda, ktorú s tvojim druhom máme.“
Vzal ju za voľnú ruku a pobozkal ju, pozrel hore – žmurkol na ňu a pozdrav ukončil odvážnym obliznutím. Pomyslela si, že tento muž nevydrží byť dlhšiu dobu vážny.
„Drž sa ďalej, Moore. Je len moja.“ Dmitri ju potiahol za ruku, čím ju vytrhol z vlkolakovho dosahu. Našťastie ju pustil, tak povediac ju zanechal pod Dmitriho ochrannými krídlami. Napokon sa cítila ďaleko bezpečnejšie s jej milovaným upírom ako s týmto nevyspytateľným vlkolakom.
„Obom vám gratulujem.“ Jason sa postavil. „Počul som, že sa nestáva často že by niekto z tvojho druhu našiel tú Jedinú. Myslím že už chápem prečo si bol taký roztržitý, že sa mi podarilo doplaziť sa až k domu bez toho, aby si to počul.“ Znovu k nej vyslal hriešny úsmev, ale ona z jeho tónu pochopila, že si len jej druha doberá. „Samozrejme som pozeral cez okno, aby som videl čo ťa tak fascinuje. Nemôžem povedať, že by som ťa obviňoval, ty biedny diabol.“
Keď si uvedomila že ich videl, Carly zalapala po dychu.
Nemôže na to myslieť. Ak by to urobila, zomrela by od rozpakov. Už teraz cítila ako sa jej do líc hrnie horúčava a nebola schopná sa tomu mužovi pozrieť do očí, namiesto toho sa radšej zamerala na jeho nohy.
„Hovoríš o mojej smrteľnej neveste, Jason,“ zarachotil silno Dmitriho hlas. „Ťažko sa tomu prispôsobuje. Nieje zvyknutá na moje spôsoby a na tvoje zvieracie už vôbec nie. V skutočnosti som si až teraz uvedomil, že o tvojom druhu doteraz ani netušila.“
„To fakt?“ Cítila na sebe Jasonov zvedavý prenikavý pohľad, ale odmietla sa s ním stretnúť. „Ale ja som myslel že vy chlapci zo svojimi družkami potom zdieľate jeden mozog, alebo niečo také.“
„To je pravda, ale ona potrebuje trochu času aby sa tomu prispôsobila.“ Carly počula v Dmitriho hlase frustráciu a bolo to po prvý krát čo mala pocit, že nieje nadšený predstavou, aby na to šli pomaly.
Pozrela na neho a s ľútosťou videla, že je to tak ako sa obávala, ale on si ju pritiahol do náručia a usmial sa na ňu. Cez ich slabé spojenie cítila jeho lásku, dovolila mu teda uvoľniť prepojenie trochu viac. Všimla si, že keď postupovali po malých krôčikoch, tak to nebolo také ubíjajúce ako tá ich prvá zdrvujúca záplava informácií.
„Takže, madam. Ja som Alfa vašej priateľskej susediacej vlčej svorky.“ Rukou spravil do vzduchu oblúk, Carly na neho pozrela a hneď zabudla na rozpaky. „Jason Moore, k tvojim službám.“
„Carly Valandro,“ odpovedala zdvorilo.
„Čoskoro bude Belakova. Hneď ako všetko urovnáme.“ Dmitri si ju pritiahol bližšie, cítila ako ju jeho objatie a slová zahriali. Carly Belakova. Páči sa jej ako to znie.
„Ja som ťa len prišiel upozorniť, že budeš počuť vytie v lese za tvojou pastvinou, za splnu tam máme stretnutie. Niektorý by sa mohli zatúlať na pastvinu, ale urobím čo sa bude dať, aby som mojich ľudí udržal za hranicou. Len ti chcem oznámiť že tam budeme, tak ako sme dohodnutý.“
Zdalo sa že sa Dmitri konečne uvoľnil. „To je v poriadku. I keď táto zem teraz podľa práva patrí Carly. Mal by si požiadať ju.“ Trochu ju odtisol, aby mohla stáť sama. Pochopila že z nejakého dôvodu je dôležité, aby ju videli ako osobu s jej vlastnými názormi a právami. Poslúchla ho. Napokon vedel o týchto… hmm… ľuďoch viac ako ona.
„Madam?“ Jason sa na ňu usmial a ona skoro zabudla na otázku.
„Keby som nevedel že si už moja, žiarlil by som.“ Zavrčal jej v mysli jeho hlas, našťastie tento raz nenadskočila. Je možné, že by si už začala zvykať na tú tichú komunikáciu?
„Na koho?“
„Na vlkolaka.“
„Takže oni skutočne jestvujú? A to som si myslela, že existencia upírov je už dosť zlá.“
„Zlá? Zbav sa toho šteňaťa a budem mi potešením ak ti ukážem aký zlý môžem byť.“
„To má byť sľub?“
„Pošli ho svojou cestou a ja ti dokážem, že to bude stáť za to.“
„Ako vidíš pastviny sa nevyužívajú, takže proti tomu nič nemám. Ale ďakujem že si sa spýtal. Myslím že by som sa trochu bála, ak by som takéto niečo videla a nevedela čo sa tam chystá.“
„Počítam, že to každý.“ Jason na ňu mrkol, teraz keď súhlasila vyzeral byť viac uvoľnený. „Ak by ste sa rozhodli nás na love navštíviť, obaja budete srdečne vítaný.“
„Ďakujem Alfa.“ Prevzal rozhovor Dmitri, Carly to potešilo. Nebola si istá čo myslel Jason tým lovom, ale už mala určité divoké predstavy, berúc do úvahy čo vlci potrebovali. „Uznávam že by sme vás mali navštíviť aspoň na niekoľko minút. Bude to príležitosť, aby sa tvoja svorka stretla s Carly, od tejto chvíle je tu Vládkyňou.“
Jason sa formálne uklonil, na muža len v kanárikovo žltom uteráku to pôsobilo pekne, aj v ňom z neho vyžarovala akási povýšenosť.
„Takže sa uvidíme za splnu. Bolo mi potešením stretnúť sa s tebou, madam.“
„Podobne.“
Keď sa ten muž menil späť do svojej podoby, Carly nebola schopná prehovoriť, dopadol na štyri laby nechávajúc žltý uterák spadnúť na zem, potom tam stál už len hnedožltý vlk s žiariacimi očami. Zaštekal a v okamihu sa rozbehol preč, takú rýchlosť v živote nevidela.
Dmitri vzal uterák a ukážuc jej chrbát sa vybral do domu. Chcela vedieť o vlkolakoch všetko. Lepšie povedané chcela vedieť o všetkom. Už pochopila to najľahšie – najvábivejšie – ale spôsobom ako sa dostať k tým informáciám bolo to najdesivejšie. Už mohla všetko vedieť, keby ju Dmitri prinútil aby súhlasila s úplným zdieľaním ich myslí.
Bola si istá, že by to mohol urobiť. Ale ešte nie. Dmitri bol silná osobnosť a ona bola vydesená, že sa v ňom stratí.
„Kedy je spln?“ spýtala sa, keď vošla do kuchyne.
„Za pár dní. Obvykle mi pošlú určité upozornenie, hlavne keď majú v úmysle sa trochu pobaviť.“ Dmitri pootváral niekoľko skriniek, našiel poháre a fľašu vína. „Priniesol som to z mojej vínnej pivnice. Dnes večer budeme oslavovať.“ Rozlial víno a podal jej jeden pohár naplnený tmavočervenou tekutinou. „I keď každá noc s tebou bude oslavou. Ale dnes večer si spravila ďalší krok do sveta v ktorom žijem. Stretla si sa a bola prijatá miestnym Alfom. To – či si to už uvedomuješ alebo nie – je veľký krok.“
„Prečo?“
„Nechaj ma to dopovedať, všeobecne sa naše druhy veľmi nemiešajú. Keďže tu žijem už dlho, musel som sa s nimi kontaktovať častejšie ako väčšina ostatných nesmrteľných. Neživý – tak nás oni volajú, aj keď väčšina môjho druhu dáva prednosť osloveniu „upír“. Mňa osobne to nikdy netrápilo, ale ak sa stretneš s ostatnými – a to sa stane – musíš si to pamätať.
„Nenazývajú vás upírmi. Fajn.“ S úsmevom k nemu nadvihla pohár a bola vzrušená z toho čo mu chce povedať. „Tak ako spolu vychádzajú Neživý a vlkodlaci?“
„Nie je to o tom ako my vychádzame. Znamená to že dávame prednosť tomu, aby medzi nami bola dostatočná vzdialenosť. A vonku toho existuje viac ako vlci, Carly. Jason je Alfa, dominantný samec vlčej svorky, ale v tejto oblasti existujú aj iné klany a kmene nadprirodzených. V porovnaní s nimi je náš výskyt mizivý. V prírode je nadprirodzených druhov oveľa viac. Môj druh zvykne uprednostňovať mestá kvôli dostupnosti ľudskej koristi, zatiaľ čo tieto napoly zvieratá preferujú radšej voľný priestor, kde môžu behať.“
„To dáva zmysel.“ Ale nepáčilo sa jej počuť ako volá ľudské bytosti korisťou.
„Na nás,“ povedal. Štrngli si a upili, to výborné víno jej zahrialo hrdlo. Bolo chutné. To ju donútilo pozrieť na štítok fľaše.
„Nikdy som nepila niečo také staré.“
„Ešte nikdy si nemala tak starého milenca,“ zažartoval, ukazujúc na seba. „Ale ako dobré víno, to ti sľubujem, tak aj väčšina ostatných vecí je vekom lepšia.“ Keď sa k nej priblížil, zasmiala sa.
„Nevedela som že môžeš piť víno.“ Keď do jej osobného priestoru vpadol tým najlahodnejším spôsobom, zalapala po dychu.
„Je to moje posledné puto zo slnkom. Je to jediná vec ktorú okrem krvi môžeme prehltnúť. Je to lahôdka. Ako ty, láska moja.“ Prstami voľnej ruky jej prešiel po krku. „Ty ma vyliečiš ako víno, Carly. Urobíš zo mňa úplného tvora.“
„To je najkrajšia vec, akú si mi kedy povedal.“
„Ty máš nádhernú dušu, Carly. Videl som to, takže to môžem tvrdiť s istotou. Mám nádej…“ sadol si k nej, „…a keď príde čas a uvidíš ako hlboko v srdci ťa mám, odpustíš mi moju minulosť. Nebola veľmi pekná.“
Cítila že pri tej predstave keď v jeho spomienkach uvidí jeho minulosť, úplne stuhol. Zvláštnym spôsobom jej to pomyslenie robilo dobre. Nepozná tie spomienky z jeho hľadiska. Bola viac zameraná na seba – ako on videl všetky jej spomienky – tie dobré aj zlé? Ale to šlo dvomi smermi. Aj ona uvidí tie jeho a bola si istá, že ju čaká viac jeho životných skúseností a zážitkov ako by si myslela. To pomyslenie ju mučilo. Veci ktoré v minulosti videl a zažil budú ako vzhliadnutie rozvíjajúcich sa dejín.
Aké je sebecké myslieť len na to čo všetko sa dozvie, uvedomila si skoro okamžite. Veci ktoré uvidí budú všetky ktoré zažil a robil, ľudí ktorých poznal, ktorých stratil za celý ten dlhý život. Bude bolestivé čeliť tým myšlienka s ním a ešte horšie preniesť sa cez to bez neho.
„Je mi to ľúto, Dmitri.“ Stisla jeho ruku vo svojej dlani. „Bola som sebecká. Len som si to musela premyslieť.“
„Nie, láska moja. Nemysli na to. Obaja máme k tomuto obrovskému kroku určité výhrady, tým som si istý.“
„Sme druhovia a ja by som sa nemala cítiť zle keď chceš, aby sme zdieľali naše mysle. Spôsobuje ti to bolesť.“
„Je to príjemný druh zranenia, to ťa môžem uistiť. Nemáš ani tušenia aké zázračné je vedieť, že si na svete a raz budeme Jedným celkom. Teším sa ako si ten okamih vychutnám.“
Vyliezla mu do lona. „A chcel by si na to dostať právo skôr?“


24 komentářů:

  1. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem za preklad a korekciu.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za skvělý překlad !

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za další pokračování.

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc a těším se na pokračování...:)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  7. Strašne veľmi pekne ďakujem za pokračovanie.

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuju moc za překlad.

    OdpovědětVymazat
  9. Krása. Veľmi pekne ďakujem za preklad. .-)

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  11. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  12. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  13. Díky moc za překlad a korekci, moc se těším na pokračování

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  15. Pěkné,dík za další kapitolku :-)

    OdpovědětVymazat