středa 21. května 2014

Fantómove túžby - 5. Kapitola



„Ja niesom prelietavá žena, Dmitri.“
„Ja viem.“ Jemne sa usmial. „Cením si tvoju diskrétnosť, ale faktom je, že od tohto okamihu budem ja jediným mužom ktorého bude tvoje nádherné telo poznať. Budeš len moja Carly. Nečakaj odo mňa, že sa budem o teba deliť, alebo že ťa nechám odísť.“
Dotkol sa perami tých jej, skúmal ju horúcim jazykom neschopný čakať, ale ona s ním udržiavala krok. Najprv pomerne váhavo, ale čoskoro sa už pustila do jeho oblečenia, naliehavo mu dychtivými rukami začala sťahovať kabát. Chcela z neho viac. Tento krát už v skutočnosti.

Uložil ju na pohovku a keďže z neho stále strhávala oblečenie, prišpendlil ju na ňu celou svojou váhou. Jej kabát zostal zabudnutý v obývačke, za čo bol vďačný, ale gombíky na košeli a džínsy ktoré nosila budú definitívne zničené. Keď jej trhnutím roztvoril košeľu, gombíky vystrelili a rozleteli sa, doslova ju z jej tela strhol. Džínsy boli už tvrdší oriešok, ale vďaka svojej sile ich z nej dostal celkom ľahko. Čipková podprsenka bola jediným chňapnutím jeho prstov preč, tak ako aj malý kúsok čipky medzi jej šťavnatými stehnami.
Keď bola konečne nahá sadol si a nenásytne si ju obzeral. Bola úžasná, ale on vedel že to tak bude.
Plné prsia a postava v tvare presýpacích hodín, skoro slintal. Mala postavu ako modelky zo štyridsiatych rokov. Jeho vlastný erotický sen sa stal skutočnosťou. Zdvihol ju do náručia a odniesol ju do spálne, kde o nej sníval veľa dlhých nocí.
„Toto je izba z toho sna.“ Zdalo sa, že keď ju ukladal na matrac, spoznala veľkolepú posteľ s nebesami i tapety na stenách.
„Toto je moja spálňa, Carly, sem som ťa v našich snoch priviedol a mnohokrát si ťa vzal. Ale tentoraz to bude skutočné.“ Roztiahol jej nohy doširoka tak ako to len šlo a zaistil jej ich hodvábnymi šatkami o stĺpiky postele, usmial sa, dovoliac jej tak zazrieť jeho tesáky.
Po celý čas vedel že bude jeho a primerane sa na to pripravil. Aj ruky jej priviazal k hodvábnym šatkám už umiestneným na každom rohu postele, iba pre ňu. V nočnom stolíku vedľa postele mal v zásobe pripravené aj iné prekvapenia. Dostanú sa k všetkým… napokon.
„Prečo si ma zviazal? Chceš mi ublížiť?“ Nepáčil sa mu strach ktorý jej vstúpil do očí.
„Nie láska,“ zanoril ruku dolu medzi jej stehná, skúšajúc aká úžasná vlhkosť ho tam čaká. Už bola vzrušená, pripravená pre neho. „Toto je pre moje potešenie. A tvoje tiež. Sníval som o tom, že ťa budem mať zviazanú v mojej posteli. Teraz keď ťa tu mám, nemôžem sa dočkať aby som preniesol fantáziu do reality. Prispôsob sa mi.“ Oblizol jej vnútornú stranu kolena, usadil sa jej medzi nohami a umožnil jej plný výhľad na jeho tesáky.
„Chystáš sa do mňa zahryznúť… tam?“ Jej slová podfarbil skutočný strach.
„Dnes večer nie miláčik, ale po čase by sa mohlo stať, že ma o to budeš prosiť. Každopádne je to náš prvý raz, tak to skúsime tradičnejším spôsobom.“
„Zväzovanie a hryzenie je tradičné?“ V očiach jej zasvietil nervózny humor a on nad touto zvláštnou, statočnou, nádhernou ženou priviazanou k jeho posteli – kam aj patrila, priam žasol.
„Obávam sa, že je to to najtradičnejšie čo dokážem.“ Kým mohla prehovoriť umlčal ju tým najjednoduchším spôsobom, sklonil sa a začal jazykom plieniť jej škáročku.
Presne ako v ich snoch ju opichal jazykom, ostrými zubami sa šúchajúc o delikátne lupienky jej mačičky. Dával si pozor aby neporanil tú jemnú pokožku. Radšej by zomrel ako by jej ublížil. Tá jej vlhkosť ho umučí. Chutí tak dobre. Ako ambrózia. Nektár bohov. Len tak tak ešte niečo vnímal. Ochutnával ju, využívajúc pery aby do seba vtiahol jej klitoris, sal ho, potom pretiahol jazykom. Keď ešte viac zvlhla, oblizol ju, dychtivo sa zanoriac do jej otvoru, strkajúc ho dnu spôsobom, akým by sa do nej vtláčal penisom.
Nasadiac zúrivý rytmus ju rýchlo dohnal na vrchol, nakoniec jej sal klitoris čím ju vystrelil ku hviezdam. Po dlhých, roztrasených chvíľach ju sledoval ako sa vracia dolu, aby sa našla roztiahnutá a priviazaná v jeho posteli, pripravená na viac. Bol tak tvrdý, že už nedokázal čakať. Potreboval ju. Hneď.
Vyšplhal sa nad ňu, pošúchal ju penisom po záhyboch jej mačičky, aby pre neho pustila ešte viac svojho krému. Dmitri ju pobozkal na pery, privádzajúc ju znovu hore, k vzácnemu vrcholu, ale tentoraz z neho spadnú spolu. Krútila sa pod ním, zrýchlene dýchala, takmer žobrala aby si ju vzal.
„Dmitri, prosím!“ Hlas mala roztrasený, celá bez seba trhane šepkala.
„Čo by si chcela miláčik? Chceš môjho vtáka?“ Hlavičkou penisu jej dráždil klitoris, rytmicky ho proti nej strkal až skoro zaskučala. „Povedz to a je tvoj Carly. Povedz že ma chceš.“
„Chcem ťa Dmitri!“ Tie slová mu zaplavili telo, napla sa proti nemu, ale on predsa ešte nebol spokojný.
„Čo chceš?“ Čakal na jej slová, chcel aby tejto sexuálnej príťažlivosti medzi nimi podľahla z vlastnej vôle.
„Chcem tvojho vtáka. V sebe. Dmitri, hneď!“ Cítil že sa vzdala, jej kapitulácia úplne posunie jej duševnú silu. Bola na neho viac ako len pripravená, odovzdala sa mu. To bol čas na jej odmenu. V skutočnosti na odmenu pre oboch.
Dal sa do správne polohy, prirazil dolu a ich telá sa po prvý krát skutočne spojili. Bola tak tesná, že sa musel pohybovať pomalšie ako očakával, ale bolo to skutočné nebo. Zastonala mu do ucha, stratený v ohni vášne sa pevne usadil v jej vnútri. Pozeral jej do očí, s hrdosťou si všímajúc jej omámene rozšírené zreničky. Bola pre neho perfektná. Bola pre neho stvorená. Zaboril sa jej do krku, začnúc sa pomaly kĺzať dovnútra a von v jej horúcom jadre, čakajúc na presný okamih, kedy sa spoja úplne. Počas kŕmenia už teraz často sex nemával, i keď kedysi si to doprial často, keďže bol nesmrteľný už niekoľko stáročí. V dávnych dobách sa tešil z hriešneho sexu, tak ako aj z kŕmenia a vždy získal viac energie z krvi ženy, ktorá práve dosiahla orgazmus. Jeho druh sa kŕmil v dvoch rovinách – fyzicky i sexuálne. Aby sa udržali pri živote, bolo potrebné oboje.
V súčasnosti len priviedol svoju korisť k sexuálnemu vrcholu kvôli energii jej mysle a popud uhryznutia bol vlastne už len inštinkt. Tá zábava mu vydržala niekoľko storočí a využil na to tisíce vagín.
Teraz pre neho existovala len jedna mačička a mal podozrenie, že v Carlynej tesnej dierke našiel domov, že ho konečne objavil.
Uhryznutie mu povie čo potrebuje vedieť. Ak si vezme jej krv a spoja sa telom i dušou, tak bola jeho Jedinou. Nemožné. Ale koniec– koncov, prečo by teraz nemohol nájsť tú jedinú ženu na celom svete a prežiť takto celé roky až na večnosť. S ňou po boku by už nepotreboval nič iné. Boli by jeden pre druhého potravou po zvyšok ich nesmrteľných dní.
Ale Carly nebola nesmrteľná. Ale mohol by ju premeniť, ak bude jeho Jedinou a ak bude súhlasiť. Ak by sa tak rozhodla, dobre by sa o ňu postaral.
„Dmitri!“ Blížila sa k ďalšiemu vrcholu, ako ju každým vniknutím tlačil vyššie, zrýchlene dýchala. Úplne ju zakrýval, jeho telo nad ňou, s hlavou zaborenou v ohybe jej krku a čoraz bližšie k svojmu cieľu. Oblizol jej citlivú pokožku na hrdle, zachvela sa.
„Teraz si ťa hodlám vziať Carly. Chystám sa z teba napiť zatiaľ čo ťa preťahujem.“
„Urob to. Bože! Tak to urob Dmitri. Ja potrebujem…“
Očividne nechápala čo tak zúfalo potrebuje, ale čoskoro pochopí. To si sľúbil.
Nad jej dychtivosťou Dmitri zastonal uspokojením. Bolo na čase zistiť čo a ako. Potrebuje ju ochutnať. Od čistej živočíšnej žiadostivosti zavrčal, sklonil sa a ostrými zubami sa rozhodne zaboril do jej tepny.
Do úst mu vystreklo sladké, horúce teplo, napájal sa najbohatšou, najnaplňujúcejšou chuťou akú kedy okúsil. O chvíľu neskôr zaregistroval nové vzrušenie. Veci, ktoré nikdy predtým necítil. Jej myseľ sa mu otvorila, tak ako tá jeho jej. Cítil ich milovanie z jej pohľadu a vedel čo chcela hneď ako si na to pomyslela.
Zhlboka nasával jej životnú esenciu, jednou rukou skĺzol dolu a tvrdo jej stisol klitoris, nútiac ju k orgazmu po ktorom tak zúfalo túžila. Pridal sa k nej, tvrdý a horúco pulzujúci sa zaboril do jej hlbín, hltavo pijúc sa jej vylial do lona.
Otázka bola zodpovedaná. Úžasné, bola jeho Jediná.
Teraz boli spojení telom… i mysľou. V určitej chvíli boli schopní úplne zdieľať svoje myšlienky, avšak teraz bolo ich prvé splynutie v oboch mysliach úchvatné, miešalo sa v jedno, bola to tá najúžasnejšia vec, akú kedy zažil. Cítil jej radosť, zmätok a jej strach, akoby bol sám sebe vlastným pánom, pobavila ho skutočnosť, že vyzerala opatrná ale aj zvedavá na informácie čo ju z jeho mysle práve zaplavovali.
Ponoril sa do toho toku energie, spomienok, života a nechal ich tiecť ako nevyhnutný príliv a odliv, očista jeho duše, ktorá ho obnoví spôsobom, aký si až do tejto chvíle ani nevedel predstaviť. Toto bol okamih po ktorom tak veľmi túžil. Bola to chvíľa zjednotenia s dokonalou dušou stvorenou len pre neho. Prináša svetlo do jeho tmy a on teraz svoje vedomosti priamo k nej. Budú pokračovať ako Jeden tak dlho ako im to osud dovolí.
Takmer sa utopil v tom divom vzrušení, ale všimol si jej stúpajúci strach a ten k nemu cez ich spojenie vyslal zvučnú výstrahu. Stiahol sa, aj napriek tomu že sa proti tomu búril každý dominantný inštinkt v jeho tele. Mentálne sa uzavrel, i keď fyzicky boli stále spojení a ona hneď začala dýchať ľahšie, hoci zmätok v nej stále zostával.
„Čo to bolo?“ Sotva lapala po dychu, oči mala rozšírené od strachu a to mu lámalo srdce.
„Bolo to potvrdenie môjho najdrahšieho priania. Sme Jedným, moja drahá. Si moja.“ Nemohol si pomôcť, tak sa sklonil a vtisol jej na pery sladký bozk.
„Jedným? Čo to znamená?“
„Nájdi si odpoveď v mojej mysli Carly. Našej mysli. Už niesú oddelené, stojí medzi nimi spojenie, už nikdy sa znovu nezatvorí.“
Na okamih sa jej vtisol do mysle aby ju upokojil – to nádherné, úžasné miesto – kde boli spojení. Mal dosť skúseností a zručností aby bol schopný napnúť to prepojenie, alebo prerušiť ten divý prúd ktorý sa medzi nimi formoval. Nemyslel si že je už schopná zvládnuť toľko informácií naraz. Bola v tom nová a nemala schopnosti nutné k tomu, aby mohla kontrolovať čo si do mysle vpustí a čo nie. V tomto kritickom štádiu ju mohol ľahko ovládnuť, ale to bolo to posledné čo by chcel. Pre skúseného partnera bolo prvoradé ju chrániť.
Z jeho spomienok by sa učila rýchlo, ale najskôr si musí zvyknúť na rád ktorý sa jej teraz zdá nejasný, ale jednako zreteľný. Boli síce dve telá, dve mysle, ale keďže si boli súdení, boli schopní zdieľať svoju myseľ ako Jeden. Časom príde aj zručnosť a schopnosť posúdiť kedy a ako využiť to spojenie čo najvýhodnejšie.
Ale ako prvé ju musí dostať k používaniu spoločného myslenia. Z prvej vlny informácií, ktorá bola v jeho mysli navrstvená vedel, že nemala zázemie či nejakú skúsenosť s vlastnými psychickými schopnosťami.
Stále videl určité informácie o jednej z jej priateliek čo ho zaujali. Jedna z jej kamošiek má dar predvídavosti, ale to je všetko čo mal čas si všimnúť predtým, ako musel ich spojenie obmedziť.
Cítil jej pokusný náraz mysle na tú jeho, zohrievajúc mu vnútro. Bolo to zvláštne. Bol to zázrak. Bola to tá najlepšia vec, aká sa mu za celé tie dlhé roky stala. Z kútika oka mu vypadla slza, zahľadel sa na ňu.
„Dmitri?“
„Som tu, láska moja.“
„Och Bože. V mysli počujem tvoj hlas!“
„Je to iba jeden z vedľajších účinkov spôsobu, ktorým sme prepojení.“ Sklonil sa a pobozkal ju, neschopný zastaviť závratný cit ktorý mu zaplavoval srdce. „Si môj zázrak Carly.“
„Cítim to.“ Hlas mala tichý, plný úcty. „Ale nerozumiem tomu. Nerozumiem ničomu.“
„Ja viem.“ Povedal chlácholivo keď sa tisol k jej lícu, jej krku, jej útlemu telu. „Je to v poriadku. Pôjdeme na to pomaly. Zatiaľ to spojenie dokážem ovládať.“
Na dôkaz sa jej stiahol z mysle. Keď sa spojenie medzi nimi obmedzilo, informačná výmena sa spomalila. Nikdy by ho neuzavrel úplne. V skutočnosti si myslel, že to ani nieje možné, ale nikdy by sa o to ani nepokúšal. Nikdy by nechcel prísť o tento pocit súdržnosti. Bolo to niečo, čo už veľmi dlho necítil. Vlastne ešte nikdy týmto spôsobom. Nemohol si spomenúť na dobu, kedy by sa cítil tak dobre, či tak správne.
„Je to lepšie, láska moja?“
Už dýchala podstatne ľahšie. „Áno. Čo si urobil?“
„Som nesmrteľný už veľmi dlho. Za tie roky som sa dozvedel veľa vecí o svojej mysli aj o tých cudzích.“
„Ovládaš moju myseľ?“
„Nie! Nikdy. To by som ti neurobil Carly. To čo máme je niečo špeciálne… posvätné. Sme Jedným.“
„Stále o tom hovoríš, ale ja tomu nerozumiem!“
Odvalil sa z nej a natiahol sa aby ju odviazal. Vzal ju do náručia a tíšil ju dlhými pohladeniami.
„Ja viem že nie a je mi to ľúto. Nemôžem to dobre ovládať. Ja ne…“ hľadal slová, „popravde som nikdy nepredpokladal že nájdem moju Jedinú. A teraz si tu…“ Zahľadel sa jej hlboko do očí, zhypnotizovaný tou predstavou.
„Cítim to čo ty, Dmitri. Si ohromený úctou a takmer zničený tak hlbokou radosťou akú si nikdy nezažil. Je to tak zvláštne.“
Zachechtal sa. „A ja cítim tvoj strach a zmätok. Je mi to ľúto Carly. Možno dokážem nájsť spôsob ako ti to vysvetliť bez toho, aby som ťa znovu ohromil zdieľaním našich myšlienok.“

Ďalšiu noc čakal či Carly za ním príde. V okamihu keď zapadlo slnko vstal a spojil sa z jej mysľou.
„Kde si, láska moja?“
Vycítil jej šok a vedel, že až nadskočila. Vnímal jej strach a nepáčilo sa mu keď jej srdce bežalo o preteky. Bála sa ho. Nie – nie jeho, ale zdieľania ich myslí. Vyhľadal ju v dome nad jeho brlohom, našiel ju v knižnici ako leští drevené obloženie. V kozube horel oheň, dva staromódne ušiaky boli vítajúco uložené pred ním.
„Nechcel som ťa vystrašiť Carly. Pre druhov je prirodzené, že sú si ich mysle blízke. Myslel som, že si to pochopila. Sme teraz Jedným. Naše telá, naše srdcia, naše mysle.“
„Stále?“
Dmitri vycítil ako ňou prenikol strach. To nebolo nič hrozné. Pochyboval že bola nejakým druhom tajného agenta usilujúceho niekomu ublížiť, len mala obavy z dôvernosti. Nie fyzickej intimity – ale emocionálnej dôvernosti. Predpokladal, že medzi ich mysľami zanechal len tenkú cestičku.
„Je to lepšie?“
Spokojne si vydýchla. „Áno, ďakujem. Ale –“
„Čo, láska moja? Môžeš mi povedal čokoľvek.“
„Veď práve. Nechcem ťa raniť, ale potrebujem trochu priestoru pre seba.“ Ustúpil, pri tom odmietnutí mal pocit akoby mu prebodli brucho. „Nie fyzicky,“ ponáhľala sa ho upokojiť, už cítil vlievajúce sa teplo tenkou linkou ich stále spojených myslí. Začal sa uvoľňovať. „Ale mentálne, potrebujem priestor, Dmitri. Všetko je to také nové, tak… šokujúce. Je to ťažké. Môžeš mi dopriať trochu času, kým si na tú myšlienku zvyknem?“
„Som nesmrteľný, láska moja. Takže mám času dosť.“ Sklonil sa a pobozkal ju. „Budem sa snažiť udržať naše myšlienky oddelené ako to len pôjde, ale v zápale vášne to bude nemožné. Je to neodvratné. A nemyslím, že si dokážeš dať pozor. Ale v takých chvíľach budeme obaja myslieť len ja jednu vec a to aj prostredníctvom zdieľania mysle, tak si môžeme priniesť viac potešenia ako si bežný smrteľník vôbec dokáže predstaviť.“
„Fajn,“ hlas mala tichý, vedel že videla obrazy ktoré k nej z jeho mysle presakovali. Erotické obrazy ich dvoch na vrchole žiadostivosti.
„Napríklad…“ Vpadol do jej osobného priestoru, pristúpil a ona odstúpila, ženúc ju presne tým smerom, kam ju chcel dostať. Zastavila až keď sa jej nohy dotkli jedného z ušiakov. „Teraz vnímam ja akým smerom sa uberajú tvoje myšlienky.“
„Vážne?“
Vypískla, čo by bolo za iných okolností celkom vtipné. Ale nikto z nich sa nezasmial, Dmitri ju tlačil ďalej, uväzniac ju v tom malom priestore. Prepadla dozadu a pristála v kresle. Nedal jej čas aby sa mohla spamätať, objal ju, čím ju uväznil aby sa nemohla pohnúť, rukami ju držal na mieste.
„Viem na čo myslíš. Presne na to isté myslím aj ja.“
Zalapala po dychu. „Čo je to?“
„Chceš aby som ťa v tomto kresle pretiahol.“ Prešiel rukami po kožených podrúčkach ušiaka. „Vieš, milujem tieto staré kreslá. Poskytujú toľko neobyčajných možností.“


25 komentářů:

  1. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za další pokračování. Skvělé.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad a korekci a těším se na pokračování!

    OdpovědětVymazat
  5. Že mačička???=-O
    Vďaka za preklad a korekciu a už sa neviem dočkať ďalšej kapitoly.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Hej, sam - tam ma tu niektoré slovíčka trošku zahanbili, ale čo už :-) , mohla som to zmeniť, ale asi to malo vyznieť práve takto :-D

      Vymazat
  6. Děkuji za překlad. Super.

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za překlad a korekci :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji za skvělý překlad !

    OdpovědětVymazat
  11. Nádheraˇ! Ďakujem za skvelý preklad. :-)

    OdpovědětVymazat
  12. Díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  13. Tinka Tinn: velka vdaka :)

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  15. Děkuji moc za pokračování a nemůžu se dočkat další kapitoly :)

    OdpovědětVymazat
  16. Ďakujem za ďalšiu kapitolku :)

    OdpovědětVymazat
  17. Ďakujem za ďalšiu kapitolku.

    OdpovědětVymazat