sobota 26. dubna 2014

Odolávať jej - 2. kapitola





Cole nepočítal s tým, že sa mu tá žena bude objavovat v jeho snoch. Posledných niekoľko nocí, hrala hlavnú úlohu. Hoci každý sen obsahoval iný scenár, všetky boli variáciáciami toho istého. Len vo svojich snoch sa s ňou rozprával, rozosmial ju. Upokojil jej obavy a zmiernil tú malú linku na jej pokrčenom čele. Potom sa naklonil bližšie, aby vdychoval vôňu jej vlasov, odniesol ju do svojho SUV, a uložil ju bezpečne vo vnútri. Prebúdzal sa každé ráno a preklínal sám seba. Nemohol si ju nechať. Ale doparoma ak jeho podvedomie to vedelo, pritom ako nespolupracovalo.


Teraz je v kancelárii, sedí pri svojom stole a slnečné svetlo prúdiace cez lacné žalúzie bodkovalo obrazovku jeho počítača škvrnami svetla. Cole prešiel si rukou cez zarastenú bradu. Prípad, nad ktorým strávil veľa času v uplynulom mesiaci dospel k neuspokojivému záveru. Jacob bol nájdený mŕtvy vo vedľajšej budove priliehajúcej ku komplexu, po zjavnej samovražde strelnou ranou. Z úradného hľadiska bol prípad bol všetko, len nie uzavretý. Cole strávil posledných niekoľko dní prelúskavaním sa horou súborov, ktoré si nahromadil na skupinu, uistil sa, že všetko bolo vykonané správne. Zistil, že sa pri hľadaní neustále zasekáva na detailoch, ktoré by sa mohli nejakým spôsobom týkať Savannah. Potom sa vzdal pokusu byť nenápadný a prečítal si každú poznámku, čo o nej mali. Mala devätnásť a ku skupine sa pripojila s matkou, keď mala len sedem rokov. Jej matka, o ktorej sa predpokladalo, že bola jednou z Jacobových mileniek, zomrela, keď mala Savannah pätnásť rokov. Od tej doby žila Savannah so skupinou v objekte len kúsok od Dallasu. Ten prekliaty kult bolo všetko, čo kedy poznala.
Cole sa vedel, že štrnásť detí vo veku do osemnásť rokov, boli prijaté do Detskej Ochrannej Služby. Nemal tušenie, čo sa stalo s tými, čo dosiahli plnoletosť. Predpokladal, že po tom, čo boli privedení k výsluchu a ich výpovede boli zaevidované, mnohí z nich by mohli slobodne odísť.
Prehĺtajúc slabú kávu z papierového pohárika mu chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že jeho šéf stojí pred jeho stolom.
"Vyzeráte hrozne, Fletcher."
Cole sa neobťažoval vysvetľovať, že nespal dobre, aby sa radšej nedostal do koverzácie o tom, prečo to tajomné dievča, ktoré zachránil z budovy, stále zamestnáva jeho myšlienky, dokonca aj v spánku - vedel, že toto ospravedlnenie by neurobilo na Normana dobrý dojem.
Cole si prešiel rukou po zátylku. "Vďaka," zamrmlal.
"Potrebujete pauzu, Cole. Pracovali ste osemdesiat hodín týždenne nonstop posledných niekoľko mesiacov. Teraz, keď je tento prípad na konci, nepridelím vás k ďalšiemu, kým si nevyberiete nejaké voľno."
"Myslíte dočasné uvoľnenie z povinností?" Cole počul ostatných chlapov v jedálni hovoriť o nútenom odchode, aj keď len aby sa z nich urobili exemplárne príklady. Ale pokiaľ vedel, nič si nepokašľal u tých hore, aspoň nie v poslednej dobe, a mal šancu na povýšenie pri najbližšej príležitosti.
"Nie, ako o dovolenke." Normov prísny pohľad sa stretol Coleovým zmäteným. "Počuli ste už o dovolenke, nie?"
Cole sa skoro rozosmial, a bol by sa aj, keby nebol naštvaný na to, kam tento rozhovor viedol. Bol to ten istý rozhovor, ktorý mal so svojou staršou sestrou, Marissou, len pred niekoľkými dňami. Keď sa u neho zastavila minulý víkend a videla tmavé kruhy pod jeho očami, skritizovala ho, kedy si naposledy vzal voľno. Pravda bola, že on si nikdy úmyselne nevzal voľno v práci. Nevedel by, čo by robil sám so sebou. Jeden a jediný raz si vzal voľno, na pohreb, keď boli jeho rodičia zavraždení pred šiestimi rokmi.
Norm na neho stále civel s očakávaním. "Overil som si to na personálnom, a povedali mi, že ste si nikdy nevzali ani jeden deň dovolenky za šesť rokov v agentúre."
No do riti. A to z dobrého dôvodu. On by sa pekelne nudil už o dve hodiny. "A čo presne čakáte, že spravím?"
"Ako to mám do pekla vedieť? Robte všetko to, čo robia ľudia, keď majú voľno."
"Vďaka, ale ja som naozaj v poriadku. Len mi dajte ďalší prípad, Norm."
"O tomto diskutovať nebudeme."
Nemal averziu voči výmene názorov s Normom, ale nebol ani tak hlúpy, aby sa s ním hádal, keď mu na čele pulzovala žila.
Cole sa postavil, pretože vedel, že by bolo zbytočné naliehať a zodvihol zložky zo svojho stola. Bude pracovať z domu. Norm sa pokryvene usmial a vzal mu spisy z rúk.
"Nie. Nevezmete si prácu domov. Dajte si masáž, choďte na prekliate Bahamy. Nestarám sa do vás, pokiaľ budete odpočívať. Nevracajte sa až do pondelka. Budúceho pondelka, "objasnil.
Doparoma. Týždeň voľna on nemá čo robiť? Zošalie.
Ibaže...
Nie, vedel, že by nemal kontrolovať Savannah, ale akonáhle sa ten nápad usadil pevne v jeho mysli, vedel, že to bude skoro nemožné sa ho zbaviť.
Cole strávil prvé dva dni svojej dovolenky rovnako každý druhý víkend: doháňal spánok, boxoval v telocvični, vzal si nejaké jedlo a skončil na gauči s pivom bezcieľne prepínajúc televízne kanály.
Ale v čase, keď v sa pondelok ráno prevaľoval, vedel, že už toho má vyše hlavy. Nebol žiaden spôsob, ako by prežil ďalší týždeň v tomto srabe. Už sa nudil k zblázneniu a to bol len prvý deň jeho úradom nanútenej dovolenky. Dočerta s Normom.
Myšlienky na Savannah úplne zahltili jeho myseľ, a on zistil, že premýšľa, kde je a či je v poriadku. Po jeho tretej šálke kávy, bol nervózny a prechádzal sa. Doparoma, bude sa plaziť po stenách svojho bytu najneskôr na poludnie, ak sa nedostane von a niečo neurobí.
Cole sa náhle rozhodol, pretože vedel, že nebude môcť nechať myšlienky na Savannah. Nie, kým nevedel, či je v poriadku. Bola to jednoduchá zvedavosť, nič viac. Navyše, bolo to niečo, na čo by využil svoj čas. výhodné vo všetkých smeroch. Vykonal by len jednoduchý policajný dohľad, žiaden veľký výkon. Po rýchlom telefonáte inému agentovi to ráno, mal dobrú predstavu o tom, kde by ju vzali.
Bezpečný dom.
Bola prevezená do jediného blízkeho objektu na začiatok - prechodné sídlisko na tienistej strane mesta. Niečo mu na tom nesedelo. Bola príliš nevinná a dobre vyzerajúca aby bola na takomto mieste.

Bude hliadkovať pred domom, za predpokladu, že je tam stále. Vzhľadom k tomu, že v spise nebola nespomenutá žiadna iná rodina, stavil by sa, že tam bola. Akonáhle by ju uvidel na vlastné oči, a overil, že je v bezpečí a má sa dobre, nechal by to plávať.


18 komentářů:

  1. Dakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc, těším se na pokračování...:)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Dík za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Díky moc za překlad další kapitoly :-D

    OdpovědětVymazat
  7. děkuji moc za překlad i korekci :))

    OdpovědětVymazat
  8. Skvělé. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuju za skvělý překlad i korekturu. Nemůžu se dočkat další kapitoly.

    OdpovědětVymazat