sobota 5. dubna 2014

Odolávať jej - 1. kapitola




Čo sa to dopekla deje. Cole už za svojho života videl isté chaotické situácie, ale scéna pred ním mu brala dych. Prúd ľudí unikal cez predné dvere a ďalší skákali oknami z prvého poschodia veľkého sivého objektu. Avšak, čo mal očakávať, keď jeho komando zamorilo miesto plynom?


Počkal kým sa plyn vyparil a väčšina tiel sa odfiltrovala, potom bežal smerom k budove s dažďom búšiacim do jeho kabátu. Pretiahol sa dverami, zložil si plynovú masku a nadýchol sa testujúc vzduch okolo seba. Pocítil mierne pálenie v hrdle. A je to. Každopádne nemal v pláne ostávať v prednej časti, kde nádobka preletela oknom. Jeho zámerom bolo prehľadať zadné miestnosti a nájsť hocikoho kto by bol stále vovnútri. A bonusové body by mu nahralo, ak by našiel vodcu kultu, Jacoba, pred jeho veliteľom. Ak by bol Jacob vinný len z polovice trestných činov, ktoré na neho mali, Coleovi by nevadilo rozbiť tomu chlapíkovi na čeľusť.
Jacob bol učinený blázon. Tvrdil, že je duchovný liečiteľ, a mal asi štyridsať ľudí, ktorí tie jeho kecy hltali. Dnes ráno keď sa FBI dozvedelo o jeho plánoch na viesť svojich nasledovníkov na samovražednú misiu konali rýchlo bez ohľadu na zatykač. Zatiaľ sa zdalo, že to zvládli včas.
Cole sa upravil remienok na puške a kráčal pozdĺž chodby. Zahol za roh, osvetlenie tlmené nedostatkom okien a snažil sa zachytiť akýkoľvek zvuk. Mŕtvolné ticho. Nepočul žiaden náznak hrozby, keď vstúpil do miestnosti, na pravo od neho.
Mladá žena sa chúlila v rohu spálne. Sedela opretá o stenu s kolenami pritisnutými k hrudi. Dýchala rýchlo a plytko.
Dlhú sekundu sa Cole nemohol pohnúť, nemohol myslieť. Niečo na tejto žene zaujalo jeho pozornosť. Oči farby smaragdov sa na neho dívali so strachom a zmätkom. Trasúcimi sa rukami pritisla nohy pevnejšie k hrudi. Nepreliate slzy sa trblietali v žiariacom zelenom pohľade.
Prebratý z omámenia pristúpil Cole bližšie. Žena sebou mykla a pritlačila sa k stene. Nekontrolovateľne sa triasla, ale jej oči sledovali jeho pohyby. Rozhliadol sa po spálni, aby skontroloval prípadné ďalšie obete alebo hrozby, ale našiel len niekoľko poschodových postelí, oblečenie rozhádzané po podlahe, a detskú postieľku v rohu. Akonáhle sa presvedčil o bezpečnosti, Cole sklonil zbraň.
Postup mu diktoval, aby ju upozornil pred prijatím opatrenia. Ale jeho inštinkt mu napovedal, že môže byť užitočná iná taktika.
"Aké je tvoje meno?" spýtal sa hľadiac dole na jej drobnú postavu.
"S-Savannah," zakoktala, jej hlas chrapľavý.
Zhlboka sa nadýchol a prešiel miestnosťou, jeho topánky duneli na tehlovej podlahe. Pritisla sa späť k múru sledujúc jeho príchod. Prehodil si popruh pušky cez rameno, nechal zbraň voľne visieť a zdvihol ruky - s dlaňami von a roztiahnutými prstami - naproti nej. "To je v poriadku. Som tu, aby som pomohol."
Pozorovala ho s vypúlenými očami, v ktorých sa zračil záblesk zvedavosti. Hoci zostala prikrčená, zdvihla bradu, keď sa priblížil.
Uvažoval, že jej pomôže vstať, ale inštinktívne vedel, že jej ruky zostanú pevne zomknuté v lone.
Mal dve možnosti: zdvihnúť ju a vyniesť, alebo si získať jej dôveru. Na získanie dôvery je treba čas. Rozhodol sa v zlomku sekundy, prikrčil sa a zdvihol ju. Jednu ruku jej zasunul pod kolená, druhou ju chytil okolo pása. Unikol jej prekvapený vzdych, ale akonáhle bola Savannah v jeho náručí jej telo sa uvoľnilo. Oprela sa hlavou o jeho rameno a zhlboka vzdychla, akoby niesla nejakú veľkú záťaž a teraz bola náhle voľná, keď bola v jeho náručí. Preplietla si prsty za jeho krkom a zaborila tvár do jeho hrude, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete.
Na okamih bol omráčený jej teplým telom omotaným okolo jeho, mu chvíľu trvalo, aby sa jeho nohy pohli.
Niesol ju cez budovu vyvolávajúc prekvapené pohľady u ostatných agentov, keď ju pevne držal, kráčajúc cez prázdne miestnosti. Ponorila sa do neho, do jeho ochrany a tá miera úplnej dôvery a kapitulácie prenikalo do Coleovho vnútra, vyvolalo pocit, s ktorým sa doteraz nestretol.
"Našli ste si tam priateľku, Fletcher?" povedal jeden z chalanov, vyvolávajúc vlnu smiechu.
Za normálnych okolností by odsekol nejakú ironickú odpoveď, ale nemohol sa sústrediť na veľa s jej telom v jeho náručí. Voňavé vlny tmavých vlasov padajúce cez jej plecia, mäkké krivky jej tela tisnúce sa na jeho pevný hrudník boli viac než len malé rozptýlenie.
Keď vošli do prednej miestnosti, Savannah konečne prehovorila. "Môžete ma dať dole." Jej dych bol teplý na krku a vyslal mravčenie smerom nadol po chrbte.
Položil nohy na podlahu, zrazu sa našiel v situácii, že sa zdráha nechať ju ísť. Pozrela sa na neho a dvakrát zažmurkala, jej ústa sa otvorili v trasúcom náznaku. Práve sa cítil ako nemý. Emócie, o ktorých si myslel, že sú dávno mŕtve sa v ňom miešali.
Otočila sa a vykročila smerom k niekoľkým málo ľudom, ktorí nehybne stáli naľavo od budove - malá skupina detí postávala pred ďalekým múrom a zmätene pozerali.
Nebola to žiadna veľká hanba, že skupina mužských agentov bola bezradná, čo robiť s najmenšími obeťami. Aspoň mali dosť rozumu, aby ich vzali do vnútra z dažďa, kým čakali na prepravu.
Savannah pokľakla pred deťmi a tlmeným hlasom im niečo hovorila. Čokoľvek povedala, utíšilo ich to. Niekoľko starších detí potlačilo slzy a nasadilo statočné tváre. Najmenšie batoľa s blond kaderami jej vliezlo do lona.
Najprv bol Cole zameraný výhradne na misiu - chytiť Jacoba - ale teraz premýšľal, čo by sa stalo, so ženami a deťmi. Dobre, hlavne s mladou ženou, Savannah.
Keď dorazili autá, sledoval ju ako pomáha deťom vytvoriť pláštenky z vyradených prikrývok, aby ich chránili pred dažďom. Potom ich sprevádzala von k čakajúcim vozidlám.
Neznáme bodnutie obáv mu prebodlo hruď. Bol to jediný domov, o ktorom vedeli a teraz bol centrom vyšetrovania FBI. Boli doslova vyhnaní do chladu. Zahnal túto myšlienku preč. Doparoma. Musel zmäknúť. To bolo to isté, pred čím varoval mladých agentov - nikdy sa citovo nezapojiť do prípadu. Bola to chyba, ktorá sa stávala. Ale sledujúc odchod Savannah, jej súmerný zadok a nohy skrývané v džínsoch, vlhké vlasy visiace na chrbte, vedel že len predstiera, že nebol ovplyvnený. Doparoma.
Ako stál Cole vo dverách, jeho dych zachytil studený vzduch okamžite, nútiac ho utiahnuť okraje jeho kabáta tesnejšie. Nemohol si pomôcť, premýšľal o jej sviežich, mäkkých krivkách a ako sa cítila v jeho náručí. Túžba po nej bola silná, prvotná potreba , inštinktívna reakcia, ktorú on nezažil už dlhú dobu. Rozdiel bol v tom, že sa nikdy podľa toho nezachoval.

Dopekla, bol ochotný sa staviť, že ju už nikdy neuvidí. A tak to bolo najlepšie.



24 komentářů:

  1. Pěkné,dík za překlad všem :-)

    OdpovědětVymazat
  2. moc děkuju za překlad a korekci :))

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuju. Skvělý překlad. Nemůžu se dočkat další kapitoly.

    OdpovědětVymazat
  4. díky za preklad aj korektúru ;-) a teším sa na ďalšiu čať :D

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc za skvělou kapitolu, vypadá to opravdu dobře, těším se na pokračování...:)

    OdpovědětVymazat
  6. ďakujem za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za překlad, na tuhle knihu jsem se těšila.

    OdpovědětVymazat
  9. Jupí!!! Konečne sme sa dočkali..Ďakujem za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  10. Skvelé,ďakujem.

    OdpovědětVymazat
  11. velmi děkuju za překlad :D

    OdpovědětVymazat
  12. Díky moc za pokračování :-D

    OdpovědětVymazat
  13. Děkuji za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  14. Vypada to znacne zajimave, tesim se co bude dal :-) . Dekuju moc, jste super.

    OdpovědětVymazat
  15. Děkuji za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  16. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat